Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/104/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: P., proti žalovanému: X., o zaplatenie 2.350,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.januára 2018, č.k. 13Csp/170/2017-148, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 170,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 27.10.2017 domáhal voči žalovanej nároku na zaplatenie 2.350,96 eur s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 2.350,96 eur od 28.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou dňa 12.11.2012 zmluvu, na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol účet č. F. Žalobca ako banka je oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Klient bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov a podobne. Žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnala, preto žalobca zatvoril účet, o čom ju informoval posledným výpisom z účtu. Dňa 27.06.2017 vykonal žalobca internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, čím došlo k nepovolenému prečerpaniu, ktorým je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľov účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na účte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný zaplatiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, t.j. v danej veci 28% ročne. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že si je vedomá dlhu voči žalobcovi. Uviedla, že požiadala žalobcu o splátkový kalendár, no žalobca uviedol, že má počkať na súd ako rozhodne. Uviedla, že momentálne poberá len rodičovský príspevok.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.11.2012 uzavreli strany zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu pre žalovanú, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX s frekvenciou výpisov mesačne, spôsobom doručovania výpisov poštou. Ďalej obsahom zmluvy bolo vydanie a používanie platobnej karty U. s výškou denného limitu 1.000,- eur, ďalej zmluvu o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a iné. Zmluva

bola uzavretá na dobu neurčitú s dojednanou možnosťou výpovede. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky k debetným platobným kartám - P. Obchodné podmienky pre služby elektronického bankovníctva, Všeobecné obchodné podmienky v platnom znení. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 08.03.2013 vyplýva, že sa strany sporu dohodli na tom, že žalobca ako banka zriadi žalovanej povolené prečerpanie do výšky limitu 170,- eur na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9% ročne. Inú zmluvu o povolenom prečerpaní na účte žalobca súdu nepredložil a ani dodatky k predmetnej zmluve. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 22.01.2018 vyplýva, že žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania dňa 04.05.2015, kedy žalobca znížil limit povoleného prečerpania na 0,- eur v dôsledku toho, že žalovaná prekročila povolený limit povoleného prečerpania, čím porušila zmluvu. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Žalovaná suma 2.350,96 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej. Zároveň zaslal výpisy z účtu žalovaného. Z výpisu z účtu za mesiac február 2013 vyplýva, že žalobca oboznámil žalovanú, že má pre ňu pripravený výhodný produkt, a to povolené prečerpanie na účet vo výške 170,- eur. Zostatok na účte ku dňu 28.02.2013 bol 16,14 eur. Z výpisu z účtu za mesiace marec 2013 vyplýva, že jej od 08.03.2013 má povolené prečerpanie na účte do limitu 170,- eur. V daný mesiac čerpala žalovaná povolené prečerpanie k 28.03.2013 vo výške 151,48 eura. Zostatok ku koncu mesiaca na účte bol -151,48 eura. Z výpisu z účtu za mesiac apríl 2013 vyplýva, že limit povoleného prečerpania bol navýšený na sumu 320,- eur od 11.04.2013. V daný mesiac čerpala žalovaná povolené prečrpanie vo výške 295,98 eura. Zostatok ku koncu mesiaca na účte bol -295,98 eura. Z výpisu z účtu za mesiac december 2014 vyplýva, že zostatok na účte ku dňu 28.11.2014 bol v sume - 1.493,01 eur a limit povoleného prečerpania bol navýšený od 14.03.2014 na výšku 1.500,- eur. Zostatok na účte ku koncu mesiaca december 2014 bol v sume -1.510,73 eura. Z výpisu z účtu za mesiac január 2015 vyplýva, že zostatok na účte bol ku dňu 30.01.2015 v sume - 1.555,91 eur. Z výpisu z účtu za mesiac február 2015 vyplýva, že zostatok na účte bol ku dňu 27.02.2015 v sume - 1.515,62 eura. Z výpisu z účtu za mesiac marec 2015 vyplýva, že zostatok na účte bol ku dňu 31.03.2015 v sume

- 1.398,10 eur. Z výpisu z účtu za mesiac apríl 2015 vyplýva, že zostatok na účte bol ku dňu 30.04.2015 v sume - 1537,10 eur. Z výpisu z účtu za mesiac máj 2015 vyplýva, že zostatok na účte bol ku dňu 30.04.2015 v sume - 1.537,10 eur. Ku dňu 04.05.2015 bol limit povoleného prečerpania znížený na 0,- eur a ku dňu 29.05.2015 predstavoval zostatok na účte sumu -1.199,03 eura. Z výpisov z účtu za mesiace jún 2015 až júna 2017 vyplýva, že zostatok na účte bol každý mesiac viac a viac v mínuse s tým, že ku dňu 27.06.2017 predstavoval sumu -2.350,96 eur. V priebehu mesiacov boli účtované debetné položky, a to úroky a poplatok za vedenie účtu 3,90 eur. Dňa 27.06.2017 bol účet zrušený a dlh prevedený na interný účet žalobcu.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 708 ods. 1, 2, § 710 Obch. zákonníka, § 53 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval žalobu žalobcu za dôvodnú len čiastočne. Žalobca odvíja žalované právo od zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie osobného účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX v prospech žalovaného, pričom ako banka poskytol v súvislosti so zriadením a vedením účtu aj ďalšie dohodnuté služby. Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka, žalobca je bankou a žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný nekonal v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvných dojednaní, teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok P. bolo povinnosťou žalovaného ako klienta mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Z obsahu spisu a predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná bola od marca 2013 na svojom účte v mínusovom stave, pričom podľa žalobcu išlo o povolené prečerpanie až do mája 2015, kedy sa žalovaná dostala do sústavného nepovoleného prečerpania na účte. Od tohto obdobia účtoval žalobca na účte len úroky v režime nepovoleného prečerpania, mesačné poplatky za vedenie účtu a ďalšie poplatky. Súd považoval za dôvodný nárok žalobcu len v rozsahu 170,- eur, a to sumu rovnajúcu sa limitu povoleného prečerpania na účte žalovanej, ktorý bol dohodnutý na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 08.03.2013. Súd nepriznal žalobcovi tzv. úrok pri nepovolenom prečerpaní, ktorý uplatňoval žalobca v rozsahu 28% ročne. V zmysle čl. 3.12 VOP môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu,

pričom ide o automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane, pričom výšku sadzby môže banka znížiť alebo zvýšiť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré je jednostranne určené a nastavené bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i s ohľadom na to, že je obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaná s určitosťou nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Súd považoval uvedené zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z viacerých dôvodov. Banke uvedený režim dovoľuje bez vôle majiteľa účtu poskytovať mu aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, a to aj po dlhší čas. Banka aj v takomto stave, keď na účte nie sú žiadne finančné prostriedky si zabezpečuje právo na úroky a rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28 % tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, je potom bez významu, či sa povolené prečerpanie zmluvné dojedná, alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá § 710 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z titulu nepovoleného prečerpania, pretože evidentne celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28 % od celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatuje, že žalobca v konaní ani nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania nad úverový limit 170,- eur, pretože v zmluve o spolupráci je uvedený len údaj o zriadení účtu, údaj o vydaní platobnej karty s denným limitom. Žalobca na výzvu súdu preukázal platne uzavretú zmluvu o povolenom prečerpaní len vo výške úverového limitu 170,- eur a nad tento limit žalobca nepreukázal platne uzavretú zmluvu o povolenom prečerpaní a odkazuje len na výpisy z účtu, čo nie je prijateľné. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z nepovoleného prečrpania a ani z titulu úrokov pri nepovolenom prečerpaní, ktoré uplatnil aj ako príslušenstvo 28% od 28.06.2017 z celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi len zaplatenie sumy 170,- eur ako platne dohodnutého úverového limitu, ktorý žalovaná riadne vyčerpala a žalobcovi nevrátila. Keďže si žalobca v žalobe uplatňoval len úrok 28% ročne zo sumy nepovoleného prečerpania a nie aj dohodnutý zmluvný úrok z povoleného prečerpania, nemohol súd priznať žalobcovi uplatnený úrok 28% ročne ani z priznanej sumy 170,- eur. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Keďže nedošlo k platnému dojednaniu tak povoleného prečerpania (neexistuje písomná zmluva nad limit 170,- eur), ako aj nepovoleného prečerpania a tým i úročeniu pri nepovolenom prečerpaní, súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd ďalej nepriznal žalobcovi ani poplatok za výzvu -nepovolený debet 30,- eur. Pokiaľ podľa názoru súdu nie je platne dojednané nepovolené prečerpanie, banke nemôže patriť ani poplatok za upomienku a výzvu týkajúce sa nepovoleného debetu. Okrem toho ide o neprimerané poplatky v súvislosti s výzvou banky, pretože banke nič nebrániť vyzývať klienta k zaplateniu debetu na účte priamo vo výpise z účtu. Pokiaľ banka vo výpise ponúka rôzne nové bankové produkty, ako je napríklad výhodné sporenie a podobne, môže banka v pravidelných výpisoch zároveň upozorniť a vyzvať klienta na plnenia. Súd nepriznal žalobcovi ani účtovaný poplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou á 5,- eur mesačne. Nárokované poplatky zjavne nie sú vyvažované žiadnymi protiplneniami v prospech spotrebiteľa. Vzhľadom k uvedenému súd poplatky v zmysle § 53 ods. 1,2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, a tým neplatné. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. V konaní mala prevažný úspech žalovaná s prihliadnutím na žalovanú sumu a sumu priznanú súdom (§ 255 ods. 1 . Žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, a to v jeho zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.), navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobe aj v tejto časti bude vyhovené a žalovaná bude zaviazaná k náhrade trov konania. Namietajúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/ a f/ (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery) namietal, že pokiaľ mal súd prvej inštancie za to v súvislosti s jeho záverom, že žalobca nepredložil inú zmluvu o povolenom prečerpaní resp. jej dodatky nad rámec zmluvy zo dňa 08.03.2013, z ktorej vyplýva, že strany sporu sa dohodli na zriadení PP do výšky limitu 170,- eur, mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 129 ods. 1 a vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne musí vyzvať žalobcu na doplnenie opravy takéhoto podania, pričom mu zákon nedáva na výber, či takto môže urobiť. Súd však žalobcu na predloženie dokladu o zmenu limitu PP a doplnenie žaloby v tomto zmysle nevyzval, čím podľa jeho názoru porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces a odňal mu možnosť konať pred súdom. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutia iných súdov. Namietal tiež nepriznanie plnenia z titulu nepovoleného prečerpania, keďže celý nárok žalobcu v jeho zamietajúcej časti vyplýva z takéhoto prečerpania, v čom je zahrnuté tiež príslušenstvo teda úrok 28% z nepovoleného prečerpania. Banka rozlišuje povolený debet a nepovolený debet, pričom žalobca špecifikoval úročenie sadzby 19,9% ročne počas trvania povoleného prečerpania vyplývajúci zo zmluvy o povolenom prečrpaní bod 1 a VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní čl. III. písm. T bod 6. Sadzba úroku 28% ročne platná pre nepovolené prečerpanie, pričom dojednanie o úroku pre prípad nepovoleného debetu v žiadnom prípade nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte a ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere, pričom za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Po dobu nevoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok. Nejedná sa teda o špecifickú zmluvnú podmienku, ale princíp zavedený žalobcom, opierajúci sa o právnu úpravu a nie je daná jej neprijateľnosť. Úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia nie je sankčným úrokom z omeškania, ale odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou poskytnutého úveru. Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, pričom odkazuje na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici č. 2008/48/ES vec C-42/15. Znamená to, že náležitosti zmluvy nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach, či v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V konečnom dôsledku namietal aj nepriznanie poplatku za výzvu/upomienku, ktorá predstavuje skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré banke vznikli v súvislosti s omeškaním dlžníka za vyhotovenie a zaslanie upomienky, náklady spojené so zasielaním informácií do spoločného úverového registra, sledovaním ďalšieho správania dlžníka a podobne. Je to služba klientovi spočívajúca v tom, že klient je v dostatočnom časovom predstihu informovaný o omeškaní a o následkoch nesplácania úveru. Upomienka a cena za ňu je v zmluve vyjadrená jasne, zrozumiteľne a určito. Poukázal na stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR L. v Náleze zo dňa 24.10.2013 sp.zn. I. ÚS 547/2012, týkajúce sa limitov ochrany spotrebiteľa. V odvolacom konaní predložil tiež kópie žiadosti o zmenu služby povolené prečerpanie podpísanú žalovanou.

6. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.), je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej - vyhovujúcej časti (výrok I.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.

9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a ich existenciu tiež odvolateľ netvrdil.

10. V ďalšom sa odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci, zaoberal tiež tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ . 11. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 389 ods. 1 písm. b/ , je totiž taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva.

12. Naplnenie vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu vzhliadal žalobca v tom, že súd prvej inštancie ho postupom podľa ust. § 129 nevyzval na predloženie ďalšieho dôkazu, konkrétne inej zmluvy, resp. jej dodatkov, nad rámec tej, ktorú žalobca predložil (zmluva zo dňa 8.3.2013), ktorou preukázal dohodu o zriadení povoleného prečerpania na bežnom účte žalovanej do výšky limitu 170,- eur.

13. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods.1 (a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis) a § 132 ods.1 (okrem všeobecných náležitostí podania musí byť uvedené označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh - petit, t.j. ako žiada žalobca rozhodnúť). Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Uvedené náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej ( žalobe ) absentujú celkom, či sú nezrozumiteľné, súd je povinný postarať sa o odstránenie týchto nedostatkov, a to postupom podľa § 129 ods.1, 2 CSP, t.j. uznesením vyzvať toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, v ktorom tiež uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo doplniť a poučí ho o možnosti podanie v prípade nečinnosti odmietnuť ( § 129 ods. 3 . Pri rozhodovaní podľa uvedeného procesného ustanovenia však súd môže posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania (žaloby) uvedených v ust. § 127 CSP, v ust. § 132 a nasl. (nemôže posudzovať nedôvodnosť, neopodstatnenosť žaloby, pretože to je dôvod pre jej zamietnutie). Dotknuté ustanovenie ukladá povinnosť žalobcovi pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, ich nepredloženie však nepredstavuje prekážku, pre ktorú nemožno pokračovať v konaní, pretože tieto dôkazy môžu byť predložené súdu kedykoľvek v priebehu konania. Je vecou výlučne žalobcu, aké skutkové tvrdenia na podporu uplatneného nároku bude produkovať a akými dôkazmi ich podloží. Civilné sporové konanie na rozdiel od mimosporového konania nie je ovládané tzv. vyšetrovacou zásadou a bremeno tvrdenia a dôkazu je výlučne na tej-ktorej strane sporu. Nepredloženie dôkazu sa môže premietnuť jedine v neunesení dôkazného bremena a následnom zamietnutí žalobného návrhu, ale nie v postupe podľa § 129 CSP, nepredloženie dôkazu totiž na výzvu súdu, by nemohlo mať ani následok v podobe odmietnutia žaloby bez meritórneho prejednania veci. V posudzovanej veci žaloba spĺňala formálne náležitosti, teda nebol dôvod na odvolateľom požadovaný postup. Z uvedeného dôvodu je tak vyššie produkovaná odvolacia námietka nedôvodnou. Odvolací súd nad rámec vyššie uvedeného dodáva, že samotný žalobca sa na žiadnu inú zmluvu okrem tej, ktorú predložil, či jej dodatky ani neodvolával, a tiež to, že výzva zo dňa 8.12.2017 adresovaná žalobcovi na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, obsahovala tiež výzvu súdu na uvedenie prípadných ďalších skutočností a označenie dôkazov na preukázanie tvrdení žalobcu. Možno len skonštatovať, že aké skutkové tvrdenia a dôkazy žalobca produkoval, z takých súd prvej inštancie vychádzal.

14. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo vo vzťahu k nemu k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ .

15. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca ďalej namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h) .

16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

18. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti žaloby nad rámec časti, v ktorej žalobcovi vyhovel, neprijateľnosti nároku na zaplatenie poplatkov z hľadiska ust. § 53 ods. 4 písm. k/ . Rovnako správne je jeho rozhodnutie v časti trov konania, keď žalovanej, ako síce prevažne úspešnej nepriznal nárok na ich náhradu, keďže jej trovy nevznikli (§ 255 ods.1 . Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

19. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

20. Nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalobca) o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ<https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> založeného medzi stranami sporu zmluvou o bežnom účte a v nadväznosti na ňu tiež zmluvou o povolenom prečerpaní, súčasťou ktorej zmluvy vychádzajúc z jej obsahu, sú aj Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, posúdiac, že naň dopadajú normy spotrebiteľského práva, uplatnené nároky správne podrobil ex offo súdnej kontrole z hľadiska toho, či nemajú pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, či v nekalej praktike, keďže nemožno pochybovať o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva spadá nesporne

pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne vzhľadom na okolnosti veci posúdil, že žalobcovi opodstatnene možno priznať len nárok na zaplatenie zmluvne dojednaného povoleného prečerpania (170,- eur) a vo zvyšnej časti žalobu dôvodne zamietol. Povinnosťou žalobcu, ako silnejšej zmluvnej strany - dodávateľa, je postupovať v priebehu zmluvného vzťahu náležite so všetkou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné od neho ako poskytovateľa takéhoto produktu spravodlivo očakávať, pretože v opačnom prípade, ak je jeho konanie v rozpore s touto požiadavkou, vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zákona č.250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je zákonom zakázaná. Postup žalobcu, ktorý viedol viac rokov účet žalovanej bez toho, aby na ňom boli akékoľvek obraty, tento zaťažoval len poplatkami a úrokmi ako sankciami za porušenie zmluvy, pričom nepovolený mínusový zostatok má v zásadnej miere pôvod v zrušení povoleného prečerpania žalobcom, čím sa tento mínusový zostatok pretavil do nepovoleného prečerpania, nemožno hodnotiť ako postup spĺňajúci požiadavku konania v súlade s odbornou starostlivosťou. Žalobca ako dodávateľ tohto produktu je bankovým subjektom, teda o to viac by mal dbať pri zvolených postupoch na to, aby tieto neindikovali záver o tom, že jeho primárnym cieľom je profitovať na prípadnom neekonomickom správaní spotrebiteľa, majúcom pôvod či už v dostatočnej neinformovanosti, či v nejednom prípade tiež v ťaživých životných okolnostiach, ale naopak, že jeho primárnym cieľom pri poskytovaní produktov je správať sa a konať v najlepšom záujme svojich klientov, keďže ním poskytované služby nie sú bezodplatnými. Súd prvej inštancie sa vo svetle vyššie uvedených princípov v celom rozsahu správne a podrobne v bodoch 16 a 17 odôvodnenia vysporiadal s nedôvodnosťou uplatneného nároku nad rámec priznaného limitu, ako aj s tým súvisiaceho nároku na zaplatenie úroku z nepovoleného prečerpania, s ktorými závermi sa odvolací súd plne identifikuje a v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby nadbytočne neopakoval už známe fakty. Nad rámec uvedeného poukazuje odvolací súd na to, že vychádzajúc z VOP (čl. III.T.13) zánikom zmluvného vzťahu dochádza k vzniku splatnosti záväzkov klienta. V posudzovanej veci z dokazovania vyplynulo, že žalobca uzavrel úverový účet ku dňu 27.06.2017. Úrok z nepovoleného prečerpania požaduje od 28.07.2017 (teda po splatnosti debetného zostatku na účte žalovanej, ktorý by mu však oprávnene neprináležal ani vtedy, ak by predložil inú zmluvu o povolenom prečerpaní), pretože od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, na čom by nič nemenila ani dohoda účastníkov, nakoľko táto by pre obchádzanie zákona podľa § 39 bola absolútne neplatným právnym úkonom. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti totiž spôsobuje, že takéto úroky fakticky navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej, alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania, čím dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Odvolacie námietky žalobcu v tomto smere, vyhodnotil preto odvolací súd ako nedôvodné.

23. Ako nedôvodné, nespôsobilé v prospech žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, odvolací súd posúdil tiež jeho námietky smerujúce voči rozhodnutiu v časti, ktorou mu bol zamietnutý uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov - výzva/nepovolený debet vo výške 30,- eur.

24. Vychádzajúc z ods. 18 odôvodnenia, nárok na zaplatenie poplatkov žalobcovi súd prvej inštancie nepriznal jednak z dôvodu, že tieto posúdil ako neprijateľné (§ 53 ods. 4 , keďže jednak neboli individuálne vyjednané, tiež preto, že tak ako sú konštruované, sú výlučne na prospech žalobcu.

25. Ochrana spotrebiteľa vyplývajúca z ust. § 53 dopadá na také podmienky, ktoré zákon označuje za neprijateľné, teda také, ktoré indikujú svojim obsahom a dopadom na spotrebiteľa k záveru, že sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, z ktorého dôvodu sú sankcionované absolútnou neplatnosťou. Ich zmyslom je, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.

26. Súd prvej inštancie správne posúdil, že poplatky v súhrnnej výške 30,- eur, majúce pôvod v sadzobníku („výzva na splatenie nepovoleného prečerpania účtu“ 30,- eur) ktorými žalobca účet žalovanej zaťažil, sú spojené výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou v jeho záujme, pričom však tieto nie sú obrazom reálnych nákladov, ale predstavujú v prevažnej miere sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností vyrovnať včas mínusový zostatok na účte, na čo slúžia iné právne

inštitúty a ich platenie v účtovanej výške z týchto dôvodov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za tieto poplatky sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením vo vzťahu k dohodnutým službám a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby (bankového produktu). Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne aj ním spoplatnené úkony boli realizované, žalovanej zaslané a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takýchto úkonov vznikli. Tiež nebolo zistené, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne dojednané, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom, že všeobecné obchodné podmienky a sadzobník, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako spotrebiteľ, nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť.

27. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku pod č.k. 9Co/350/2012 <http:// merit.slv.cz/9Co/350/2012> zo dňa 22.05.2014 uvádza: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/87/> Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Od vyššie citovaného názoru nemá dôvod sa odchýliť odvolací súd ani v posudzovanej veci a s týmto sa v plnej miere identifikuje.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže uvedené poplatky neboli individuálne dojednané, poškodzujúce spotrebiteľa, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku z ktorého dôvodu žalobcovi neprislúcha nárok na plnenie z takejto podmienky pre jej neplatnosť.

29. V konečnom dôsledku pokiaľ v priebehu odvolacieho konania žalobca predložil nový listinný dôkaz „žiadosť o zmenu služby povolené prečerpanie“ podpísanú žalovanou, tento nie je spôsobilým k dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže nie je spôsobilým k odvolaciemu prieskumu pre nepreukázanie, ale ani netvrdenie odvolateľa o jeho prípustnosti z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov uvedených v ust. § 366 CSP.

30. Odvolacie námietky žalobcu tak odvolací súd vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné.

31. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach je vecne správne (za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti o náhrade trov konania), preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobcovi napriek jej plnému úspechu v odvolacom konaní, keďže tejto preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .