Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/59/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, proti žalovanej: I. G., T.. XX.XX.XXXX, H. D. G., T. O.. T. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ul. Floriánovej č. 12, o zaplatenie sumy 1.986,41 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.01.2018 č.k. 32Csp 83/2017-288 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 439,04 Eur v splátkach po 50 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 55,80 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu, ktorou žalobca zriadil pre žalovanú osobný účet a v rámci tejto zmluvy nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie, ako ani žiadne poplatky. Žalobca povolil prečerpanie na osobnom účte žalovanej až na základe zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 26.09.2013. Išlo o zmluvu spotrebiteľskú napriek tomu, že bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca je bankou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania je poskytovanie úverov. Žalovaná pri uzatvorení a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

3. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určí dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

4. Východisko spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie na všetky zmluvné dojednania pripravený.

5. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitosti, ktoré musí zmluva, v tomto prípade zmluva o povolenom prečerpaní, spĺňať. Z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu boli súdnej kontrole podrobené obsahové náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní. Pri tomto skúmaní sa zistilo, že táto neobsahuje náležitosť vyplývajúcu z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.09.2013, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania musí obsahovať výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Zmluva odkazuje len na Všeobecné obchodné podmienky a okrem uvedenia variabilnej úrokovej sadzby vo výške 19,90 % ročne neobsahuje žiadne iné poplatky, ktoré by mala žalovaná v súvislosti s prečerpaním platiť. Čo sa týka Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, tieto sa nachádzajú na 37 stranách, pričom ide o vysoko odborný text vypracovaný žalobcom. Úrokové sadzby produktov obsahujú úrokové sadzby pre bežné účty, termínované účty, sporenie, úverové produkty a legislatívne účty. Sadzobník poplatkov sa nachádza na 8 stranách a obsahuje množstvo poplatkov za rôzne služby. Je úplne zrejmé, že Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov ani úrokové sadzby neboli žalovanou individuálne dojednané a žalovaná nemala možnosť ich ovplyvniť. Zároveň je pre bežného spotrebiteľa veľmi náročné, ak dokonca nie priam nemožné, sa zorientovať v takejto neprehľadnej spleti poplatkov a úrokových sadzieb uvedených v troch rôznych dokumentoch. Z týchto dôvodov nemôže obstáť argument žalobcu týkajúci sa toho, že Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov a úrokové sadzby tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch jasne stanovil, že zmluva o povolenom prečerpaní má obsahovať výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom, čo v danom prípade nebolo naplnené.

6. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že poplatky a úroky boli špecifikované vo Všeobecných obchodných podmienkach, Sadzobníku poplatkov a úrokových sadzbách, súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Prešove vydaným vo veci XCo X/ XXXX dňa 28.06.2017. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, ak žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník, ide o podmienky vypracované a presadzované žalobcom. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka) a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť. Inými slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na Všeobecné obchodné podmienky, prípadne na Sadzobník poplatkov zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania Všeobecných obchodných podmienok vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované.

7. Z vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver poskytnutý formou povoleného prečerpania v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi vznikol nárok iba na vrátenie tých peňažných prostriedkov, ktoré boli žalovanou čerpané. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná vykonávala výbery v hotovosti, čerpala finančné prostriedky z bankomatov, uskutočňovala platby z osobného účtu, vykonávala platby v obchodoch v celkovej výške 27.989,82 Eur a zároveň na účet žalobcu vložila sumu 27.550,78 Eur.

Žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by si doposiaľ splnila svoju povinnosť vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky vo výške rozdielu týchto kreditných a debetných operácii, a preto súd žalobe vyhovel pokiaľ ide o sumu 439,04 Eur (27.989,82 Eur - 27.550,78 Eur).

8. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo žalobca v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru okrem čerpanej istiny nemá nárok na žiadne úroky a poplatky, ktoré boli žalovanej vyúčtované.

9. Aj v prípade, ak by žalobca preukázal uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní, ktorá by obsahovala všetky náležitosti v zmysle ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., žalobe nemohlo byť vyhovené v celom rozsahu tak ako to žalobca žiadal. Žalobca listom zo dňa 27.06.2017 od zmluvy o účte a súvisiacich zmlúv odstúpil (čl. 271 spisu), čo žalovaná nerozporovala. V tomto prípade by nastúpil režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vedúceho k rovnakému rozhodnutiu vo veci ako pri posúdení zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov. Odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku, a preto žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, t.j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostala po odrátaní toho, čo doposiaľ uhradila. Odstúpenie od úverovej zmluvy má v tomto prípade s ohľadom na to, že ide o zmluvu spotrebiteľskú účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzatvorenia zmluvy. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli. Keďže dôsledkom odstúpenia by bolo zrušenie zmluvy od začiatku, žalobca by nemal nárok na žiadne úroky, poplatky, zmluvné pokuty či iné sankcie.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1,2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa vôbec neposudzovalo, či žalovanej nejaké poplatky spojené s povoleným prečerpaním boli účtované, a teda či nejaké v zmluve mali byť uvedené. V tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalovanej boli účtované len poplatky spojené s vedením bežného účtu, teda zmluva o povolenom prečerpaní nemusela a nemala obsahovať žiadne poplatky, pričom z hľadiska ostatných obsahových náležitostí spĺňa zákonné požiadavky a nebol dôvod na jej určenie za bezúročnú a bez poplatkov a ani na zamietnutie časti nároku.

12. Pokiaľ ide o posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy, Občiansky zákonník v ustanovení § 48 umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje od počiatku. Uvedenú možnosť dohody odlišnú od zákona reflektujú Všeobecné obchodné podmienky, keďže stanovujú, že zmluva sa v prípade odstúpenia zrušuje odo dňa doručenia odstúpenia. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako dôsledky podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko Občiansky zákonník dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto dohoda nemôže odporovať zákonu alebo dobrým mravom. Uvedená dohoda určite nemá za následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa poukázalo napr. na ustanovenie § 6 ods. 1 Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy na diaľku, je povinný zaplatiť dodávateľovi iba za finančnú službu skutočne poskytnutú v súlade so zmluvou na diaľku a ak sa táto finančná služba začala poskytovať po predchádzajúcom súhlase spotrebiteľa. Odplata musí byť primeraná rozsahu poskytnutej finančnej služby, nesmie mať charakter sankcie a spotrebiteľ je povinný ju zaplatiť bez zbytočného odkladu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo veriteľa na odmenu v prípade zrušenia zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa a nie je ani špecifickou zmluvnou podmienkou, ktorú by žalobca uplatňoval z dôvodu zvýhodnenia svojho postavenia na úkor spotrebiteľa. Aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. V podmienkach odstúpenia od zmluvy o bežnom účte je finančnou službou, ktorú banka klientovi poskytovala, vedenie platobného účtu a služba umožnenia prekročenia. Za poskytnuté služby má veriteľ nárok na odplatu, ktorá je tvorená poplatkom za vedenie účtu a poplatkom za prostriedky poskytnuté formou prekročenia. Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z.z. sa na prekročenie vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa

Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedky. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

13. Zmluva o bežnom účte je zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastávajú ex nunc, t.j. zmluva zanikne doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. V zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených. V zmysle ustanovenia § 33 ods. 4 Zákona o platobných službách, ak ide o pravidelne účtované poplatky za platobné služby, požívateľ platobných služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi platobných služieb len ich pomernú časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy. V zmysle ustanovenia § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka, zo zostatku účtu platí banka úrok. Všetky uvedené ustanovenia slúžia na zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch pri vedení bežného účtu a poskytovaní platobných služieb viazaných na tento účet.

14. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo zmluvu o povolenom prečerpaní považoval za bezúročnú a bez poplatkov a uviedol, na základe akých zákonných ustanovení vec právne posúdil.

18. Ak žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že zmluva o povolenom prečerpaní nemusela a nemala obsahovať žiadne poplatky, na preukázanie tohto svojho tvrdenia mal predložiť dôkazy toto tvrdenie preukazujúce. V tomto smere si nesplnil svoju procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena. Zo žalobcom predložených výpisov z účtu pritom vyplýva, že žalovanej neboli účtované len poplatky za vedenie účtu.

19. Okrem toho, ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, žalobca listom zo dňa 27.06.2017 (č.l. 271 spisu) od zmluvy o účte a súvisiacich zmlúv odstúpil.

20. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Vychádzajúc z uvedeného, nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ale aj všetky iné ustanovenia, t.j. i ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy, sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.

22. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ust. § 351 ods. 1 umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Pri úverovej zmluve ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka umožňovalo veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ust. § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaná vzdať nemohla. Aj keď ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalovanej zhoršuje.

23. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Odlišné dojednanie odstúpenia od zmluvy v porovnaní s občianskoprávnou úpravou vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Keďže ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

24. Ako už bolo skôr konštatované zákonným dôsledkom odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jej zrušenie od začiatku, čím sa zároveň zrušujú i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a poplatky. Účinným odstúpením od zmluvy nastupuje režim bezdôvodného obohatenia upravený v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

25. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za ústavne konformný a preto sťažnosť odmietol.

26. Taktiež Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8MCdo 13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, skonštatoval, že aj bez vyriešenia otázky či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú obe tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých

mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Z tohto rozhodnutia teda nepochybne vyplýva potreba aplikácie ust. § 48 Občianskeho zákonníka i na právne vzťahy založené pred 1.4.2015.

27. Zo zrušenej zmluvy žalobcovi vzniklo iba právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal ( § 457 Občianskeho zákonníka).

28. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

29. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).