Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-7-2017.pdf
PDF · 95.77 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanej: G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, X., o zaplatenie sumy 971,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 847,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 847,04 eur od 15.06.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,46 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu žalovanú sumu vo výške 971,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.06.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu č. A6143085, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňuje využívať telekomunikačné služby ním poskytované. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0915493283. Zároveň žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenia značky Sony Ericsson Xperia X8 za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 124 eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období február 2012 - marec 2012 spolu vo výške 849,04 eur. Žalovaná na pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 2 eur odpísaná a preto si ju žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Pohľadávka pozostáva z neuhradených služieb vo výške 847,04 eur a z nároku na zaplatenie sumy 124 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá žalobcovi preukázateľne vznikla. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania 9 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávka, t. j. od 15.06.2012.
2. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
3. Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. Pred rozhodnutím sa súd oboznámil so žalobou, zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve o pripojení, prílohou č. 1 dodatku k zmluve, pokusom o pokonávku, faktúrami, doručenkou, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve a všeobecných podmienok súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanou ako užívateľom zmluvy o pripojení SIM karty na mobilnú telekomunikačnú sieť, zaviazal sa poskytovať jej s tým služby súvisiace a žalovaná ako užívateľ sa zaviazala platiť cenu za poskytovanie dohodnutých služieb. Žalobca dal do užívania žalovanej podľa zmlúv SIM kartu, aktivoval ju, čím umožnil žalovanej prístup k službám poskytovaným žalobcom. Zároveň žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Sony Ericsson Xperia X8 za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 124 eur.
6. Žalovaná na pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka pozostáva z neuhradených služieb vo výške 847,04 eura a z nároku na zaplatenie 124 eur.
7. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
8. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Zmluvu, ktorú strany sporu uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd žalobe vyhovel, nakoľko žalovaná nesplnila svoju povinnosť uhrádzať za elektronické komunikačné služby poskytnuté jej žalobcom, ktoré jej boli vyúčtované aj faktúrami.
15. Z dôvodu, že žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 15.06.2012, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej na zaplatenie celej žalovanej istiny.
16. Žalobca svoju žalobu v časti uplatneného nároku 124 eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v tejto výške mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
17. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
18. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď neuhradila vystavené faktúry. Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bola žalovaná porušila povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t. j. zotrvať so žalobcom v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bola zmluvu o pripojení vypovedala, odstúpila od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenila účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa žalobca so žalovanou dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a žalobca vo svojej žalobe ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.
19. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
20. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti odporcu.
21. Z návrhu žalobcu, ani z pripojených listinných dôkazov nie je zrejmé, čím žalovaná porušila zmluvnú povinnosť, keď žalobca pristúpil k uplatneniu zmluvných pokút a pokiaľ aj žalovaná porušila zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu, mohlo by sa javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.
22. Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca poskytol žalovanej pri kúpe telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmluve o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového
telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. V dodatku čl.1, bod 1.2 je stanovená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške 1 eur. To že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v prípade, že žalovaná poruší povinnosti, ktoré jej z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovanej z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom o žalovanou dohodnutá v čl. 2, bod 2.5 dodatku zmluvná pokuta.
23. Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa táto zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu ako aj žalovanej pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane žalovanej napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanej telekomunikačné zariadenie so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia takýmto následkom nie je. Pre prípad porušenia povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si žalobca a žalovaná v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza žalobca) vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť žalovanej platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je.
24. Avšak aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 124 eur. eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo telekomunikačné zariadenie žalovanej skutočne odpredané. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena telekomunikačného zariadenia odpredaného žalovanej bola v čase uzavretia dodatku 1 eur, žalobca súdu predložil len dodatok k zmluve, v ktorom je uvedená bežná cena telekomunikačných zariadení. Taktiež je zrejmé, že keďže žalovaná za služby žalobcu od uzavretia dodatku z zmluve o pripojení riadne neuhrádzala a ceny za poskytované služby vrátene platieb za zvolený účastnícky program od februára 2012 - marca 2012, pretože z prehľadu nezaplatených faktúr vyplýva, že neboli uhrádzané do februára 2012, tvrdená škoda
(ak by sa o škodu skutočne jednalo) nemohla žalobcovi vzniknúť v takej istej výške ako by tomu bolo, keby žalobca neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného vzťahu založeného dodatkom do jeho skončenia, pričom nie je zrejmé či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Výška takejto tvrdenej škody by logicky musela byť nižšia.
25. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti zaplatenia sumy vo výške 124 eur zamietol.
26. Návrh žalobcu považoval za dôvodne podaný v časti uplatňovaných súm za poskytnuté služby a za nedôvodné v časti náhrady škody.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O priznaní náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 971,04 eur (100 %), úspešný bol v časti zaplatenia sumy 847,04 eur (87,23 %). Úspech žalovanej bol 12,77 %. Čistý úspech žalobcu je v rozsahu 74,46 % a preto súd priznal žalobcovi nárok na trovy konania v rozsahu 74,46 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.