Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-43-2018.pdf
PDF · 126.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky I. Q., nar. X.X.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom P. XX, zastúpenú JUDr. Pavlom Zajacom, advokátom, so sídlom Prievidza, M. Slovenskej 10, do plnoletosti v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza proti odporcovi Ing. N. J., nar. XX.X.XXXX, štátnemu občanovi Českej republiky, bytom Česká republika, Q. 5, H. XXX/XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/45/2017-169 zo dňa 16. marca 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že vyživovacia povinnosť odporcu - otca Ing. N. J. na jeho dcéru, vtedy maloletú I. Q. sa zvyšuje zo sumy 100,- eur (pôvodne 3.000,- Sk) mesačne na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2016, ktoré je otec povinný platiť matke do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje /výrok I./, týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.6.2005 č.k. 5C/31/2004-108 v treťom výroku / výrok II./, zameškané výživné za obdobie od 01.09.2016 do konca mesiaca marec 2018 v sume 2.850,- eur uložil súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach v sume po 50,- eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky /výrok III./ a nakoniec rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania /výrok IV./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka vtedy maloletej I. Q. sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 8.3.2017, domáhala zvýšenia výživného na I. na sumu 280,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2016. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 5C/31/2004-108 zo dňa 30.6.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.8.2005, súd určil za otca maloletej I., nar. X.X.XXXX Ing. N. J., nar. XX.X.XXXX, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil vyživovaciu povinnosť v sume 3.000,- Sk s účinnosťou od 1.3.2001, zameškané výživné povolil otcovi splácať spolu s bežným výživnom po 2.500,- Kč. V čase rozhodnutia bola matka nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi v sume 4.050, - Sk vrátane aktivačného príspevku v sume 3.790,- Sk, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec bol zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom v sume 11.622,- Kč v čistom, bol poberateľom výsluhového príspevku v sume 11.926,- Kč, mal vyživovaciu povinnosť k maloletej K. J., nar. X.X.XXXX. Zo zmluvy o podnájme bytu z 23.01.2017 bolo zistené, že od 1.2.2017 je matka nájomníčkou bytu v bytovom dome s.č. 1636 na ul. U. cesta 6, W., s mesačnou výškou nájomného 200,- eur a zálohou na náklady za služby spojené s užívaním bytu 50,- eur, ako depozit bola dohodnutá suma 500,- eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne bolo zistené,
že u matky bol zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 28.3.2017 viac ako 70%, je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 280,90 eur mesačne. Z potvrdenia Ministerstva obrany ČR, odboru sociálneho zabezpečenia z 8.11.2017 bol zistený výsluhový príspevok otca od 1.1.2017 vo výške 13.677,- Kč. Z potvrdenia zamestnávateľa otca maloletého dieťaťa DENSO MANUFACTURING CZECH, s.r.o. so sídlom Liberec bol zistený priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie do 01/2017 do 10/2017 v sume 35.125,- Kč. Zo sobášneho listu predloženého otcom maloletej bolo zistené, že otec maloletej dňa 9.5.2016 uzavrel manželstvo s pani K. Q.. Z rodného listu maloletej I. J., nar. XX.XX.XXXX bolo potvrdené rodičovstvo otca maloletej a jeho manželky. Z mesačného predpisu nájomného a úhrad od 1.10.2017 bol zistený výdavok na bývanie u otca v sume 11.182,- Kč mesačne za nájomné a zálohy. Z výpisu z bežného účtu otca v air bank za obdobie od 1.11.2017 do 30.11.2017 bolo zistené pravidelné výdavky na strane otca vo výške tak, ako ich tvrdil v konaní. Z rodného listu K. Q., nar. XX.X.XXXX bolo zistené rodičovstvo k tejto osobe. Z potvrdenia zamestnávateľa manželky otca maloletého dieťaťa p. K. J. bol zistený priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie od 01/2017 do 12/2017 v sume 13.816,50 Kč. Z lekárskej správy ošetrujúceho lekára otca MUDr. S. z 28.2.2018 bolo zistené, že otec maloletej trpí akútnou cukrovkou II. typu, lieči sa liekmi, trpí nadváhou, zvýšenou hladinou krvných tukov, vysokým krvným tlakom, liečeným liekmi. Toto ochorenie neznižuje jeho bežnú pracovnú schopnosť t.j. 40 hodín týždenne . Z lekárskeho hľadiska mu nie je doporučené zvýšené pracovné zaťaženie ako je základná pracovná doba , nie sú mu doporučené nadčasy. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok z 13.11.2017 o prešetrení pomerov bolo zistené, že matka má uzatvorenú nájomnú zmluvu na 1-izbový byt od 02/2017 na neurčito, byt je zariadený potrebným nábytkom, matka je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 280,90 eur , prídavok na dieťa 23,52 eur a výživné v sume 100,- eur, matka uhrádza náklady s bývaním 250,- eur mesačne, splátku úveru v sume 140,- eur, mobilné telefóny 20,- eur, nákup školských pomôcok dcére, oblečenie, stravu, s ich úhradou jej pomáhajú rodičia a brat. Z potvrdenia od MUDr. Krajci ako výpisu zo zdravotnej dokumentácie maloletej z 1.2.2018 bolo zistené , že maloletá je dlhodobo sledovaná pedopsychiatrom pre podozrenie na hyperkinetickú poruchu. Posledné pedopsychiatrické vyšetrenie bolo dňa 13.10.2009. Matka maloletej vo svojej výpovedi otec maloletú naposledy videl, keď mala asi 10 rokov. Maloletá mala v minulosti psychické problémy, v škôlke neprijímala potravu, do 10-tich rokov veku chodila na pedopsychiatriu. Chcela od maloletej, aby išla na internát, keď si vybrala danú strednú školu, aby sa tam medzi mladých zadaptovala. Avšak po ubytovaní len celý deň sedela na izbe, nejedla, bolelo ju brucho, stále jej vravela, že to tam nevydrží, škola ju bavila, ale na internáte ostať nechcela. Preto matka začala hľadať najlacnejší prenájom bytu, v blízkosti školy. Dcéra si zhoršila známky, po tom, čo začali spolu bývať v podnájme si známky z 5 predmetov opravila. Potvrdila, že dcéra je na nej veľmi citovo závislá, tiež čo do stravy máva problémy. Zdravotné problémy matka potvrdila u seba od 11/2013, kedy jej diagnostikovali onkologické ochorenie a keď sa otec chcel s dcérou ako tvrdí stretávať, ona v tom období podstupovala ožarovanie a necítila sa dobre. Návrh na zvýšenie výživného podala v marci 2017 preto, že nemala peniaze, dcéra začala chodiť na internát a matka musela zobrať úver, aby ona mala za čo ísť do školy. Svojej starej mame ona berie 220,- eur dôchodok, aby dcéra mohla študovať. S otcom maloletej sa matka skontaktovala v lete r. 2016, pred jej nástupom do školy, žiadala od neho sumu 400,- jednorázovo aby prispel na prvotné výdavky v súvislosti s nástupom na stredoškolské štúdium. Otec reagoval že nemá, že má dve školopovinné deti. S maloletou začali spolu v byte bývať od februára 2017, nájomná zmluva im bola predĺžená aj na rok 2018, musela si preto zobrať úver, aby bola dcéra v kľude a mohla študovať. Teraz oberá svojich rodičov aj brata o ich príjem. Matka uviedla, že chcela, aby dcéra bývala na internáte, v okolí Prievidze takáto podobná škola nie je, len v Ružomberku alebo v Trenčíne. Dcéra po ukončení štúdia, ktoré je 4-ročné chce pokračovať v 2-ročnom nadstavbovom štúdiu v Ružomberku, zvažuje aj vysokú školu. Fajčenie matka potvrdila, na cigarety minie 1,60 eur denne, kedy vyfajčí 10 cigariet za deň. Na pojednávaní 16.3.2018 matka uviedla, že úver 140,- eur zobrala na úhradu školských pomôcok, platí mesačne mobil 20,- eur pre obe, pričom dcéra má kredit. Na ostatných výdavkoch trvala. K strave 115,- eur týždenne je výdavok na stravu pre dve osoby, cestovné 42,24 eur pre obe. Ošatenie, obuv mesačne matka kupuje podľa potreby sezónne, mesačne je to pohyblivé, aj kozmetika. Nad rámec výživného otec maloletej ani na sviatky neprispieva ničím. V marci 2018 jej vznikli ďalšie výdavky na školské potreby
- štetce, plátno, akrylové farby 61,88 eur. S jej zdravotným stavom teraz výdavky nemá, na kontrolu chodí 1 x za pol roka, vozí ju sanitka. Rodičia aj brat matke veľa rokov pomáhajú s výdavkami na dcéru, vypomáhali sumou od 250,- do 350,- eur mesačne, chodila na aktivačné práce, aj na dohodu do lesnej škôlky. Má stredné vzdelanie bez maturity, vyučená je ako gumárka, plastikárka, hľadala prácu aj v Ružomberku aspoň brigádu na skrátený úväzok. Nič nenašla. Kvôli dcére návrh podala až v marci 2017, dcéra na internáte nejedla, volala jej, že tam nechce byť a matka sa bála, aby sa dcére nevrátili psychické problémy. Zháňala byt, pretože dcéra sa na internáte nevedela sústrediť na štúdium.
Našla jednoizbový byt, najlacnejšie ako vedela v blízkosti školy. Otec vypovedal, že v roku 2017 mal priemerný mesačný plat 35.125,- Kč, ale reálne je výška platu o sumu 5.000,- Kč menej pretože robil v posledných mesiacoch nadčasy, ktoré mal takto zaplatené. Dosahuje plat 30.000,- Kč a výsluhový dôchodok od 1.1.2018 cca 13.827,- Kč. Otec poukázal na všetky svoje zdravotné problémy, pre ktoré v roku 2018 už nebude pracovať nadčasy. Manželka sa taktiež musí starať o svojho plnoletého syna z bývalého manželstva, ktorý mal záujem pracovať ako živnostník, resp. sa chcel zamestnať, má však vadu srdca, bol zoperovaný a do zamestnania pre uvedené prijatý nebol, t.č. je bez práce, nepoberá žiadne sociálne dávky, manželka mu prispieva finančne. Namietol tvrdenie matky, že nemal záujem sa s dcérou stretávať, k tejto skutočnosti navrhol vypočuť maloletú I., aby sa sama v konaní vyjadrila, či má záujem sa s ním stretávať. Dcéru sa snažil kontaktovať aj cez sociálnu sieť. Namietol matkin výdavok na kúpu mobilu a tabletu v neprimeranej kúpnej cene 400,- eur, výdavok za prenájom bytu v Ružomberku, keď maloletá mohla podľa jeho názoru bývať na internáte za sumu 26,- mesačne, namietol neadekvátnu sumu výdavku na stravu 115,- eur týždenne, keď oni to majú celá rodina na týždeň, pričom tu sa jedná o dve osoby. Podľa neho prenájom bytu k štúdiu nutný nie je. Informoval sa telefonicky na ubytovanie v predmetnom internáte v Ružomberku, zistil, že internát je dostupný pre maloletú ako študentku. Variť si dcéra diétne jedlá môže taktiež na internáte, čo mu tiež potvrdili. Preto prenájom bytu v Ružomberku je podľa neho nadbytočný, ide o ľubovôľu matky, že dcéra nebýva na internáte. Pre svoje zdravotné problémy má otec mesačný výdavok na lieky cca v sume 50,- Kč. Spolu s manželkou splácajú viaceré úvery. K výdavkom matky poukázal na nadmerné fajčenie matky, hoci má matka zníženú schopnosť pracovať, môže pracovať aspoň brigádnicky. K stretávaniu sa s maloletou nepodal v tomto konaní vzájomný návrh o úpravu styku aj s poukazom na vek dieťaťa, keď čochvíľa nadobudne plnoletosť a mala by sa sama rozhodnúť, či má o kontakt s otcom záujem. Na pojednávaní 16.3.2018 otec opätovne namietol prenájom bytu, ako nevyhnutný výdavok maloletej na ktorom sa má on podieľať, poukázal na to, že každé dieťa uprednostní vlastné bývanie pred internátom, čo však nie je dôvod opustiť internát a prenajať byť. V tejto súvislosti žiadal znalecké dokazovanie pedopsychológom k tomu, či maloletá I. musí byť vyslovene s matkou v byte, resp. či je / nie je schopná zvládnuť štúdium bez toho, aby maloletá I. bývala byte a nezvládla by internát. Otec predložil súdu doklad o tom, že jeho manželka prispieva synovi, ktorý je operovaný na srdce, momentálne zamestnanie nedostane. Rozporoval výživné na K. a I. podľa prednesu právneho zástupcu matky dieťaťa, mal za to, že nielen príjmová, ale aj nákladová situácia bola rozdielna. V roku 2005 býval v byte, ktorý bol jeho vlastný. Jeho príjmy sú nadštandardné, ale aj výdavky. To čo s manželkou zarobia, to dajú do nákladov aj na živobytie, suma 150,- eur ako bežné výživné je v jeho možnostiach. So sumou výživného 250,- eur mesačne nesúhlasil. I. vo svojim výsluchu dňa 1.3.2018 uviedla, že matka jej kontakt s otcom nezakazovala. Otec ju nikdy nekontaktoval žiadnym spôsobom. Keď ju aj videl, úplne ju ignoroval. Otca vníma ako cudzieho človeka. O kontakt s ním už záujem nemám, je neskoro. V minulosti sa liečila na ADHD, teraz žiadne lieky neberie, má diétu pre problém so štítnou žľazou. V škole sa jej páči, na internáte ostať nemohla, nebola tam spokojná. Z jedla na internáte jej bývalo zle. Požiadala matku, aby spolu bývali v Ružomberku, aby to nejako riešila, lebo na internát často chodila polícia, dávali študentom fúkať, často bola ovracaná celá chodba, nedalo sa to tam vydržať, riadne sa tam pilo aj drogovalo. Nechcela tam ostať. Z jej odboru čo študovali tak neostal bývať zo spolužiakov nikto, všetci študenti odtiaľ odchádzajú. Po tom, čo sa presťahovali s matkou do bytu, konečne sa mohla v pokoji učiť. Zadávané práce na internáte robiť nemohla, potrebovala sa na to sústrediť. Školy sa však vzdať nechcela, lebo bolo ťažké sa na túto školu dostať, chcela tam ostať študovať, ale nechcela ostať na internáte. Domov denne sa dochádzať nedá, cesta trvá 5 hodín autobusom. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa čl. 5, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákona o rodine) a uviedol, že mal za preukázané, že od posledného rozhodovania vo veci výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného aj oprávneného oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal v roku 2005, kedy sa naposledy upravovala vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu sumou 3.000,- Sk mesačne. Otec mal v roku 2005 dve vyživovacie povinnosti na maloletú K. (15 rokov) v sume 4.000, - Kč a na maloletú I.. V čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom maloletá navštevovala materskú školu, matka poberala dávky v hmotnej núdzi v sume 4.050, - Sk vrátane aktivačného príspevku v sume 3.790,- Sk, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec maloletej pracoval a zároveň poberal výsluhový príspevok celom dosahoval príjem v prepočte 750,- eur mesačne. Rozsudok č.k. 5C/31/2004-108 zo dňa 30.6.2005 nadobudol právoplatnosť dňa 31.8.2005. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosť uplynulo takmer 13 rokov a nepochybne sa za tento čas potreby maloletej zvýšili, najmä v súvislosti s vekom a nástupom na strednú školu, kedy maloletá je t.č. študentkou druhého ročníka Strednej školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku. Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb, akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie
a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, zdravotnú starostlivosť, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná. Predovšetkým závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, jeho školských a mimoškolských aktivít, s tým, že potreby dieťaťa sú nižšie v jeho útlom veku v porovnaní s potrebami dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho procesu. Je zrejmé, že zmena pomerov na strane oprávnenej osoby teda maloletej I. od poslednej úpravy odôvodňovala zvýšenie výživného zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 250,- eur mesačne. Súd poukazuje na to, že v zmysle zákona plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov k deťom a to do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca je zrejmé, že nominálne výdavky na výživu a výchovu maloletej sa zvýšili prinajmenšom v dôsledku inflácie. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom, a súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že maloletá je vo výlučnej osobnej starostlivosti matky. Výživné má podľa Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. V konaní bolo preukázané, že otec je riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom 35.125,- Kč, zároveň poberá aj výsluhový príspevok v sume od 1.1.2018 13.827,- Kč, spolu má aktuálne príjem v sume 48.952,- eur, po prepočte kurzom ku dňu rozhodnutia 1.926,48 eur. Jeho príjem tak od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2005 vzrástol 2,57 násobne. Otec má rovnako ako v roku 2005 dve vyživovacie povinnosti k maloletej I. (takmer 18-ročnej) a k maloletej I. (8-ročná). Manželka dosahuje príjem 15.000,- Kč t.j. 590,- eur. Spolu je príjem do domácnosti otca v sume 2.516,80 eur. Za odôvodnené výdavky na strane otca maloletej resp. domácnosti otca maloletej súd nepovažoval výdavky na splácanie úverov a pôžičiek, ani výdavky manželky otca dieťaťa ktorými sa podieľa na úhrade potrieb jej plnoletého syna či chorej matky a to s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine kedy výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Je potrebné zdôrazniť, že otec sa na výžive svojej takmer plnoletej dcéry doposiaľ podieľal sumou 100,- eur mesačne. Za odôvodnené výdavky na strane oprávnenej t.j. maloletej I. súd považoval výdavky na stravu, školské pomôcky (najmä knihy, farby, výkresy, maliarske potreby a pod.), obuv, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, kredit na mobil, poplatok na stužkovú slávnosť a v neposlednom rade na nájom bytu v jednej polovici. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca maloletej, že prenájom bytu je na strane maloletej nadštandard, keď otec v konaní tvrdil, že za výrazne nižší mesačný výdavok môže ako študentka bývať na internáte aj sa tam stravovať. Súd po výsluchu maloletej dospel k záveru, že zmena formy bývania počas školského roka z internátnej na bývanie v nájomnom byte bola zo strany matky riešená a od februára 2017 aj realizovaná v najlepšom záujme maloletej I., ktorá súdu počas svojho výsluchu uviedla, že hoci matka trvala na tom, aby sa od septembra 2016 ubytovala v internáte, ona sama ju následne požiadala o zmenu tohto stavu a to z dôvodu, že pomery na internáte boli zlé, odišli z neho postupne všetci jej spolužiaci, chodili tam policajti pre užívanie alkoholu a iných návykových látok študentmi. Nevedela sa tam sústrediť na štúdium a prípravu na vyučovanie, preto požiadala matku, aby jej pomohla túto situáciu riešiť, opustiť školu však nechcela. Štúdium ju napĺňa, potvrdila že mala zažívacie problémy z internátnej stravy. Matka až na jej naliehanie vyhľadala bývanie na byte. Pokiaľ otec v konaní navrhol znalecké dokazovanie v tom smere, či bola nevyhnutná zmena typu ubytovania z internátu na prenájom bytu, resp. či by maloletá zvládla/nezvládla štúdium aj keby ostala bývať na internáte, súd takýto návrh na znaleckého dokazovanie zamietol, keď mal za to, že znalecké dokazovanie vyvolá neprimerané časové zaťaženie tohto konania naviac za stavu, keď v konaní inými dôkazmi mal súd preukázané, že maloletá v minulosti skutočne trpela do 10 roku veku života psychickými problémami, liečila sa a mala aj problémy s odmietaním stravy. Z výpisov zo zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že maloletá mala v minulosti prejavy selektívneho mutizmu, od 12/2005 bola evidovaná na pedopsychiatrii pre hyperkinetickú poruchu, predškolské zariadenie navštevovala 5 rokov, kde mala adaptačné ťažkosti, nezvládala separáciu od matky, mala odloženú povinnú školskú dochádzku, v roku 2010 sa prejavili symptómy ADHD s poruchou učenia. Preto súd dospel k záveru, že matka chcela predísť hroziacemu zhoršeniu zdravotného stavu dcéry čo do psychickej aj fyzickej stránky a konala správne, keď uprednostnila záujem svojej dcéry nad svoje aktuálne finančné možnosti. V zmysle uvedeného dospel súd k tomu záveru, že aj nájom bytu za účelom štúdia maloletej je nevyhnutným výdavkom u maloletej I. a preto tento výdavok zohľadnil ako odôvodnený výdavok na strane maloletého dieťaťa. Rovnako námietku možnosti stravovania v školskej jedálni namiesto stravovania doma s matkou (s čím súvisí ich výdavok v sume 115,- eur týždenne) súd nepovažoval zo strany otca za dôvodnú za stavu, ak má maloletá zdravotné problémy, ktoré vyžadujú diétny režim stravovania. Aktuálny príjem matky maloletej bol zistený ako invalidný dôchodok 280,90 eur, prídavok na dieťa 23,52 eur a výživné v sume 100,- eur mesačne. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že odôvodneným potrebám maloletej aktuálne zodpovedá suma výživného 250,- eur mesačne, na ktorú súd otca zaviazal, keď dospel k záveru, že je v jeho aktuálnych možnostiach takouto sumou mesačne na výživu svojej dcéry prispievať. Pokiaľ otec poukázal na svoje aktuálne zdravotné problémy, z potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára bolo zistené, že ochorenia, ktorými trpí neznižujú jeho bežnú pracovnú schopnosť t.j. 40 hodín týždenne. K schopnostiam otca plniť si určenú vyživovaciu povinnosť je potrebné uviesť, že ide o subjektívne kritérium, kedy sa pod schopnosťami rodiča rozumejú vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je potom podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Na základe uvedeného súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2016, keď dospel k záveru, že je v možnostiach otca si túto vyživovaciu povinnosť voči maloletej I. plniť. Počiatok zvýšenia výživného súd určil v zmysle návrhu matky, t.j. počnúc dňom 1.9.2016, keď mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa určiť výživné spätne. Dňa 1.9.2016 sa stala maloletá I. žiačkou strednej školy, bezprostredne po nástupe na štúdium a internát začali u maloletej problémy, keď pomery na internáte nezvládala, zo stravy mala zdravotné problémy a opakovane urgovala matku, aby danú situácia nejako riešila. Na pokrytie školských potrieb matka zobrala úver a pôžičky od príbuzných, ako prvotné v danom období riešila problémy maloletej v škole, kedy si zhoršila aj prospech. Následne až po zastabilizovaní bytovej otázky u maloletej vo februári 2017 začala riešiť aj otázku zvýšenia výživného a návrh podala na súd v marci 2017. Súd skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa a dospel k záveru, že u matky boli naplnené, preto priznal výživné ku dňu, kedy u matky preukázateľne vznikli zvýšené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletú. Zameškané výživné od 1.9.2016 do vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 2.850,- eur a to za september 2016 až marec 2018, t.j. za 19 mesiacov v sume po 150,- eur ako nedoplatok, keď v konaní mal súd za ustálené a nesporné, že otec na výživu maloletej v uvedenom období prispieval sumou 100,- eur mesačne. Sumu zameškaného výživného súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným. Ak nebolo sporným, že nad rámec určeného výživného otec prispel v mesiaci september 2016 na výživu sumou 50,- eur a v mesiaci december 2016 sumou 50,- eur, túto sumu súd zarátal na úhradu mimoriadnych prvotných výdavkov, ktoré matke vznikli v súvislosti s nástupom maloletej na stredoškolské štúdium. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca - otec I.. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je pravdou, že jeho príjem zo zamestnania sa od doby určenia výživného zvýšil. Rovnako sa ale zvýšila aj cenová hladina základných životných potrieb a preto sa jeho mzda zvýšila len minimálne. Súd mal prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že asi 5.000,- Kč z mesačného príjmu dosiahol zvýšeným pracovným úsilím - nadčasmi, ktoré však vzhľadom na svoj, v konaní preukázaný, zdravotný stav už nie je schopný vykonávať. Od začiatku roka 2018 je tak jeho príjem zo zamestnania nižší o cca 5.000,- Kč. Pokiaľ ide o jeho preukázané výdavky na splácanie úverov a pôžičiek, na ktoré súd prvej inštancie neprihliadal, tieto peňažné prostriedky použil na krytie základných životných potrieb - byt, bytové zariadenie, uhradenie dlžného výživného s príslušenstvom v exekučnom konaní. Tieto výdavky mu preto mali byť uznané a malo sa na ne pri určení zvýšenia výživného prihliadať. Nesúhlasí ani s tým, že matka I. odôvodnene zmenila formu bývania počas školského roka, aby tak predišla hroziacemu zhoršeniu zdravotného stavu dcéry. Takéto závery súd prvej inštancie nemal nijako verifikované. Posledné psychiatrické vyšetrenie I. preukázané v konaní je zo dňa 13.10.2009 a takto staré lekárske záznamy nemôžu odôvodňovať uvedené závery súdu prvej inštancie. Nijako tiež neboli verifikované tvrdenia I. o zlých podmienkach na internáte ani zdravotné problémy I., ktoré by si vyžadovali špeciálne stravovanie a teda odôvodňovali v konaní tvrdený výdavok 115 eur týždenne na stravu. Otec I. ďalej konštatoval, že platenie zvýšeného výživného ako o ňom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom nie je v jeho možnostiach a nezodpovedá ani aktuálnym potrebám I.. Určená výška výživného má pre neho a jeho rodinu likvidačný charakter. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho výživné na I. zvýši zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a zameškané zvýšené výživné mu povolí splácať po 50 eur mesačne popri bežnom výživnom.
3. K odvolaniu otca sa vyjadrila navrhovateľka I. Q., ktorá po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nadobudla plnoletosť. Podľa nej je správne, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na to, že od narodenia sa o ňu výlučne osobne starala jej matka, bez akéhokoľvek prispenia zo strany odporcu. Správne tiež súd usúdil, že došlo k takej zmene rozhodujúcich okolností, že je dôvodné
zvýšenie výživného od odporcu. Ona už navštevuje iný typ školy, mimo svojho trvalého bydliska, v dôsledku čoho jej vznikajú náklady na dopravu, náklady so zabezpečením učebných pomôcok, ošatením a podobne. Aj náklady spojené s bývaním v jednoizbovom byte v Ružomberku považuje navrhovateľka v jednej polovici za náklady súvisiace s jej vzdelávacím procesom. Zmena bývania z internátu na jednoizbový byt bola vykonaná v jej najlepšom záujme, keď ona mala adaptačné ťažkosti, nezvládala separáciu od matky, mala odloženú školskú dochádzku, v roku 2010 sa u nej prejavili symptómy ADHD, ktorých účinok sa prejavuje až do súčasnosti. Pokiaľ odporca v súvislosti so zvýšením jeho príjmu poukazuje na zvýšenie cenovej hladiny základných životných potrieb, tak rovnaký argument platí aj pre navrhovateľku. Čo sa týka zvýšeného pracovného úsilia, vďaka ktorému dosahoval odporca vyšší príjem, čo už ďalej nie je s ohľadom na jeho zhoršený zdravotný stav možné, poukázala navrhovateľka na možnosť odporcu žiadať zníženie výživného. Okrem toho z potvrdení lekára odporcu vyplýva len odporúčanie a nebolo nijak preukázané, že odporca sa ním riadil, nadčasy nevykonáva a jeho príjme preto poklesol. Navrhovateľka preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. K odvolaniu odporcu sa vyjadril aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ktorú I. v čase jej maloletosti v konaní na základe rozhodnutia súdu zastupoval ako jej kolízny opatrovník. Uviedol, že určenú vyživovaciu povinnosť považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletej a navrhuje napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť.
5. Odporca k vyjadreniu navrhovateľky na svoje odvolanie zopakoval dôvody svojho odvolania a požiadal o preskúmanie aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky ako aj o vyžiadanie si vyjadrenia školy, ktorú navštevuje navrhovateľka ohľadne ňou uvádzaných pomerov na internáte školy.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP /zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok/ a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné: 8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku. 15. Zo skutkového stavu ako ho zistil dokazovaním súd prvej inštancie je nepochybné, že v danom prípade došlo od ostatnej úpravy výživného k zmene pomerov rozhodných pre určenie vyživovacej povinnosti odporcu - otca na navrhovateľku - jeho dcéru. Výživné odporcu na navrhovateľku bolo upravené pri určení otcovstva odporcu k navrhovateľke v roku 2005. Od tej doby k žiadnej zmene určenej vyživovacej povinnosti nedošlo. Odporcovi sa od tej doby zvýšil príjem tak zo zamestnania /35.125.- Kč mesačne oproti 11.622,- Kč mesačne/ ako aj z výsluhového dôchodku /13.677,- Kč mesačne oproti 11.926,- Kč mesačne/. Pri určení výživného mal odporca okrem navrhovateľky ešte jednu vyživovaciu povinnosť a v súčasnosti má okrem navrhovateľky dve vyživovacie povinnosti /k maloletým deťom/. Uzatvoril aj manželstvo a jeho manželka má príjem zo zamestnania 13.816,50 Kč mesačne v čistom. Na druhej strane navrhovateľka oproti stavu v čase určenia výživného, kedy mala 5 rokov, v súčasnosti má 18 rokov, študuje na strednej škole mimo miesta trvalého bydliska, kde v súčasnosti aj s matkou žije v prenajatom jednoizbovom byte s úhradami 250,- eur mesačne. Matka navrhovateľky mala v čase určenia výživného na navrhovateľku v roku 2005 príjem 4.050,- Sk mesačne /asi 134,- eur/ a v súčasnosti je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 280,90 eur mesačne. 16. Vzhľadom na uvedené v konaní zistené skutočnosti možno dôvodne konštatovať, že v rozhodujúcich pomeroch došlo k takej zmene, že zmena - zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku je dôvodné. Konkrétne zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku, ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie, považuje aj odvolací súd za zodpovedajúce preukázaným odôvodneným potrebám navrhovateľky i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov navrhovateľky. 17. Odporcovi sa celkovo viac ako dvojnásobne zvýšil príjem zo zamestnania a z výsluhového dôchodku. Oproti predchádzajúcemu stavu mu síce pribudla vyživovacia povinnosť, avšak uzatvoril aj manželstvo a jeho manželka dosahuje príjem zo zamestnania, z ktoré tiež môže vyživovaciu povinnosť na ich spoločné deti plniť. Pokiaľ odporca namieta, že časť svojho príjmu zo zamestnania dosiahol zvýšeným pracovným úsilím, v ktorom už nebude môcť s ohľadom na zhoršený zdravotný stav pokračovať, odporca v konaní zníženie svojho príjmu zo zamestnania z uvedeného tvrdeného dôvodu nijako nepreukázal. V prípade, že k takémuto zníženiu príjmu odporcu príde, môže sa tento domáhať aj zníženia vyživovacej povinnosti na navrhovateľku. V čase rozhodovania odvolacieho súdu však uvedené tvrdenia otca zostali v rovine nepreukázaných tvrdení, na ktoré preto nebolo možné prihliadať. Rovnako je nutné konštatovať, že nebolo možné prihliadnuť ani na výdavky odporcu na splácanie úverov a pôžičiek, keď podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné na dieťa /tu navrhovateľku/ má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V tomto zmysle považuje odvolací súd za úplne nepatričné, ak sa odporca odvoláva na to, že časť peňažných prostriedkov z úverov a pôžičiek použil na splatenie svojho dlhu na výživnom pre navrhovateľku, ktorý bol od neho nútene exekučne vymáhaný. 18. Na druhej strane bolo v konaní preukázané zvýšenie odôvodnených potrieb navrhovateľky oproti predchádzajúcemu stavu v roku 2005. Odvolací súd tu považuje za nedôvodnú námietku odporcu, ktorou popiera nevyhnutnosť výdavkov na bývanie navrhovateľky v jednoizbovom byte v mieste jej štúdia. Vo všeobecnosti možno považovať náklady na bývanie dieťaťa za náklady uspokojujúce jeho odôvodnené potreby. Ak v tomto konaní bolo prihliadnuté na náklady na bývanie navrhovateľky s jej matkou v Ružomberku a súčasne súd prvej inštancie nijako neprihliadol pri rozhodovaní na ich náklady na bývanie v mieste trvalého bydliska, bolo postupované správne. Inak povedané, ak by sú neprihliadol na náklady spojené s bývaním navrhovateľky v byte Ružomberku, musel by nevyhnutne prihliadať na náklady na bývanie navrhovateľky v mieste jej trvalého bydliska a k týmto pripočítať aj náklady na jej prípadné bývanie na internáte v mieste štúdia. V tomto zmysle boli preto odvolacie návrhy odporcu na preskúmanie zdravotného stavu navrhovateľky a na získanie vyjadrenia školy o pomeroch na internáte nedôvodné. 19. Posúdením všetkých uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že zvýšenie výživného odporcu na navrhovateľku zo strany súdu prvej inštancie zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016 bolo dôvodné a zodpovedalo zákonným kritériám určovania výživného stanovenými v Zákone o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).