Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-18-2018.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. W., W.. XX.XX.XXXX, F.Ý. U. T.X., W. G.. V.X. Č.. X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti rodičov Y.. N. W., W.. XX.XX.XXXX, F. U. T.X., W. G.. V.X. Č.. X a K.. R. W., W.. XX.XX.XXXX, F.Ý. U. V., W. G.. Y. Č.. XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.04.2018 č.k. 29P 111/2017 -443 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že mal. V. pochádza z manželstva účastníkov konania rozvedeného rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 01.02.2012 vydaného vo veci 29C 178/2011. V tom čase mal. V. mala asi 1,5 roka a bola v celodennej starostlivosti matky, ktorá sa s ňou nachádzala na materskej dovolenke. Krátko po rozvode manželstva matka nastúpila do práce a maloletá do jasieľ. Matka poberala rodinné prídavky vo výške 22,01 Eur a v čase, keď bola na materskej dovolenke, poberala aj rodičovský príspevok vo výške 256 Eur. Otec v tom čase nežil s matkou v spoločnej domácnosti už asi 3 mesiace. Pracoval vo firme T-L. L., s.r.o., V. ako programátor s priemerným čistým mesačným príjmom 1.264 Eur.
3. V súčasnosti je otec zamestnaný ako softvérový inžinier v spoločnosti W. KE, s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od februára 2017 do marca 2018 vo výške X.XXX,XX Eur. Je ženatý, pričom z jeho súčasného manželstva deti nepochádzajú. Matka pracuje v terajšej dobe na I. súde T., kde jej čistý priemerný mesačný príjem je vo výške XXX Eur.
4. Mal. V. je žiačkou 1. ročníka A. školy na ulici V. v T.. Stravuje sa v škole, za čo matka platí 22 Eur mesačne. Za školský klub platí 12 Eur a za mliečnu desiatu 6 Eur mesačne. Dieťa navštevuje tanečné štúdio J., kde matka platí 16 Eur mesačne. Ďalšie výdavky sú podľa potreby, ak chodí dieťa na súťaže. Od septembra 2017 mal. V. chodí na A. umeleckú U. Y. Y., odbor U., za čo matka platí 8 Eur. Y. má podľa lekárskej správy problémy s pokožkou, takže matka jej z lekárne zakupuje prostriedky F., s čím má zvýšená náklady. Za opaľovací krém zaplatila 19 Eur, nakoľko maloletá je alergická na prvé slnko. Maloletá na odporúčanie lekára nosí ortopedické topánky, ktoré stoja 35 až 40 Eur. Pokiaľ je chorá, matka kupuje probiotika a lieky podľa potreby.
5. Na Okresnom súde Prešov prebiehalo pod sp. zn. 28P 107/2016 konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného. Išlo o návrh matky, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie z pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 30P 172/2014, v ktorom sa rozhodovalo o úprave styku otca s maloletou. V tomto konaní bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý. V tom čase už bol príjem otca znížený na súčasnú úroveň. V čase rozhodovania maloletá ešte navštevovala materskú školu. Príjem matky bol rovnaký ako v súčasnosti, rovnako aj jej výdavky súvisiace s bývaním. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.09.2017 vydaným vo veci 6CoP 18/2017.
6. Od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo na strane otca k podstatným zmenám odôvodňujúcim zmeniť pôvodné rozhodnutie o výške výživného. Otec naďalej pracuje, aj keď v súčasnosti u iného zamestnávateľa, s príjmom nad X.XXX Eur mesačne. Býva v byte svojej súčasnej manželky, ktorá je zamestnaná a spolu s otcom sa podieľa na úhrade spoločných nákladov. Otcovi vyživovacia povinnosť okrem manželky nepribudla. Hlavným dôvodom pre zníženie výživného zo strany otca mala byť skutočnosť, že matka si do svojho bytu dala zaviesť internetovú prípojku, za ktorú platí mesačne 19,90 Eur. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že ide o poplatok nielen za internet, ale aj za káblovú televíziu, pričom tento poplatok súdu, vzhľadom na poskytované služby, sa javí primeraný. Zavedenie internetu do domácnosti nie je v súčasnej dobe ničím výnimočné, práve naopak, je to prakticky nevyhnutná potreba, o to viac za situácie, keď maloletá začala navštevovať základnú školu a táto v niektorých veciach priamo vyžaduje komunikáciu cez príslušnú stránku školy, alebo cez ďalšie portály nielen vo vzťahu k rodičom, ale aj vo vzťahu k školopovinným deťom, teda aj vo vzťahu k maloletej. Tento výdavok matky bol matkou náležite zdôvodnený. Podľa tvrdenia otca, matka, hoci má domáci internet, ho obťažuje stovkami e-mailov zo svojho pracovného internetu. Prostredníctvom informatika cez príslušný odbor Ministerstva spravodlivosti bolo zistené, koľko e-mailov matka v roku 2017 odoslala na e-mailovú adresu otca. Bolo to 9 e-mailov a je teda zrejmé, že tvrdenia otca sú zavádzajúce a účelové. Otec nijako nepreukázal, aby výdaje na jeho strane sa akýmkoľvek spôsobom zvýšili. Vo svojej výpovedi uviedol, že maloletej sporí sumu 30 Eur mesačne na účet, pričom v minulosti tieto peniaze odovzdával matke.
7. Čo sa týka matky, od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene na jej strane. Matka sa stala samoživiteľkou rodiny. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Začala pracovať a jej príjem je asi 685 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy bola matka ešte na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Hoci v súčasnosti sa príjem matky zvýšil, zvýšili sa aj výdavky, a to na úhradu poplatkov za byt a úhradu hypotéky, ktorú si brala v súvislosti s povinnosťou vyplatiť otca z titulu dohody o vyporiadaní BSM po rozvode.
8. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletej. V čase poslednej úpravy výživného bola ešte v celodennej starostlivosti matky, resp. nastupovala do jasieľ. V terajšej dobe je žiačkou 1. ročníka základnej školy. Stravuje sa v škole, navštevuje školský klub a má aj platené mimoškolské aktivity. Matke sa zvýšili výdavky na maloletú čo sa týka ošatenia, stravovania, ale aj zabezpečenia lekárskej starostlivosti, keďže bolo preukázané, že maloletá má určité problémy s pokožkou, čo si vyžaduje nákup špeciálnej kozmetiky. Taktiež má problémy s plochonožím, čo taktiež zvyšuje výdavky matky na zakúpenie špeciálnej obuvi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na nedávne rozhodnutie ohľadom zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného, mal súd prvej inštancie za to, že návrh otca na zníženie výživného je absolútne nedôvodný.
9. Pokiaľ ide o výdavky otca, za odôvodnené mohli byť považované iba jeho výdavky súvisiace s bývaním, zdravotným stavom a podobne. Otcom tvrdené výdavky na kancelárske služby a kopírovanie, na oceňovanie nehnuteľnosti matky a jej rodinných príslušníkov, na advokátov, na rodičov otca, prípadne jeho príbuzných, nie sú takýmito výdavkami, pretože ide o dobrovoľné výdavky otca, ktoré nie sú prednostnými výdavky, a teda nemôžu nijako ovplyvniť sumu, z akej vychádza súd pri rozhodovaní o výživnom. Okrem toho tieto výdavky otec ani nepreukázal. V súvislosti s kancelárskymi službami a kopírovaním sa poukázalo na to, že ak by otec predkladal do konkrétneho spisu len veci týkajúce sa daného konania, nevyhotovoval kópie súdnych zápisníc alebo iných podaní súdu, prípadne ak by do spisu nezakladal ďalšie nepotrebné listiny, tieto náklady by boli mnohonásobne nižšie.
10. Čo sa týka návrhu otca na možnosť zvýšenia príjmu matky tým, že by začala bývať u rodičov a svoj byt by prenajímala, prípadne opačne, v tejto súvislosti sa poukázalo na to, že vlastník nehnuteľnosti môže disponovať len svojou nehnuteľnosťou a nikoho nemožno nútiť, aj keď ide o rodinného príslušníka,
aby určitým spôsobom nakladal so svojou nehnuteľnosťou, aby prišiel o svoje súkromie, presťahoval sa, prípadne súhlasil s tým, aby sa niekto nasťahoval do jeho nehnuteľnosti. Takéto úvahy otca sú úplne neprijateľné a ako podotkol opatrovník, ak by súd išiel týmto smerom, musel by zisťovať aj bytové a majetkové pomery na strane rodičov otca, rodičov jeho manželky, prípadne ďalších príbuzných. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd v konaní týmito návrhmi otca ani nezaoberal.
11. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 52 CSP.
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol rozsudok zrušiť. Ako dôvod uviedol, že nie je dôvodné preukazovať zo strany otca dieťaťa ďalšie dôkazy a vyjadrovať sa k ďalším ultimatívnym a klamlivým výrokom prvoinštančného súdu a zvlášť zaujatej konajúcej sudkyne, pretože prvoinštančný súd preukázal už bez akejkoľvek pochybnosti a opakovane, že stojí jednostranne na strane matky. Matka je zamestnankyňou prvoinštančného súdu a je tak nepochybné, že tento súd zamenil úlohu objektívneho dokazovania za preukázateľnú protekciu vlastnej zamestnankyne a za preukázateľnú protekciu matky dieťaťa, ktoré si pomenovanie matka dieťaťa nezaslúži a ktorá si nárokuje prostredníctvom protekčných a kriminálnych vzťahov nezákonné zvýhodnenie a toto všetko nezákonné prvoinštančný súd preukázal, keďže tejto matke vo všetkom vyhovel a vôbec neprihliadol k dôkazom a návrhom otca. Prvoinštančný súd je absolútne nevierohodný a skutočne v právnom štáte nemá žiadne miesto, demokratickým súdom nie je vôbec a pomenovanie súd si nezaslúži ani náhodou.
13. Matka a kolízny opatrovník navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie otca nie je opodstatnené.
15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).