Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-107-2017.pdf
PDF · 100.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/107/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu U.. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom, so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, proti žalovanému FEKA TRANS, s.r.o., so sídlom Široká 4424/02, 058 01 Poprad, IČO: 44376855, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s.r.o., so sídlom Mnoheľova ul. č. 830/15, 058 01 Poprad, o určenie užívacieho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/349/2014-166 zo dňa 27.09.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je oprávneným užívateľom pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. K. P. a S. P., a to konkrétne: kultúrny diel X., kód dielu č. XXXX/X o výmere XXX,XX ha, parc. W. kultúrny diel X., kód dielu č. XXXX/X o výmere XX,XX ha, parc. B., kultúrny diel X., kód dielu č. XXXX/X o výmere XX,XX ha, parc. G., kultúrny diel X., kód dielu č. XXXX/X o výmere XX,XX ha, parc. T. kultúrny diel K., kód dielu č. XXXX/X o výmere X,XX ha, kultúrny diel K., kód dielu č. XXXX/X o výmere XXX,XX ha, parc. W. zamietol. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c.) Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že ako samostatne hospodáriaci roľník má k pozemkom uvedeným v žalobe uzavreté nájomné zmluvy, a tak ich užíva, obhospodaruje a zhodnocuje pôdu na predmetných kultúrnych dieloch. Užívanie mu potvrdzuje opakovane aj Pôdohospodárska platobná agentúra. Ďalej tvrdil, že časť predmetných pozemkov podľa žalobcu začal užívať bez právneho titulu žalovaný, ktorý mu zasahuje do jeho pokojného stavu užívania týchto pozemkov. Keďže on aj žalovaný si uplatnili nárok na podporu u Pôdohospodárskej platobnej agentúry aj na totožné parcely, na časť v žalobe uvádzaných pozemkov, a preto takto do tej časti užívaných pozemkov hrozí konaním žalovaného vznik toho, že kým sa táto skutočnosť nevyrieši, agentúra môže dočasne nevydať rozhodnutie o schválení poskytnutia podpory v celom rozsahu cca 150.000,- eur, čo môže ohroziť hospodárenie na predmetných pozemkoch podľa plánu ich užívania, a taktiež môžu byť uložené sankcie, čo môže nepriaznivo vplývať na poľnohospodársku činnosť žalobcu. Zo stanoviska žalovaného súd zistil, že žalobu nepovažoval za dôvodnú, namietal nedostatok
naliehavého právneho záujmu s tým, že uviedol, že podľa neho žalobca nemá k predmetným pozemkom platné nájomné zmluvy, žiadosť o poskytnutie platieb z Pôdohospodárskej platobnej agentúry takými dokladmi preukazujúcimi nájomný vzťah či užívací vzťah nie je. V priebehu konania žalobca uviedol, že od 01.01.2016 nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom ako vlastníkom štátnej pôdy či zákonným správcom pôdy neznámych vlastníkov v predmetnom území, ktorá mu skončila k 31.12.2015. Sporné nehnuteľnosti už v čase konania pred súdom prvej inštancie neobhospodaroval, neobrábal ani žalovaný, ale iné subjekty, zrejme s ním prepojené či poverené. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu v žalobe, ako aj v priebehu konania, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalobca má ako oprávnený či domnelý detentor právo domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom zo strany žalovaného v súlade s ust. § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, či iným návrhom vyplývajúcim z jeho postavenia, pretože určite má právo užívania minimálne k častiam pozemkom v danom území. Súd uviedol, že nemohol však určiť, že žalobca je jediným a oprávneným užívateľom všetkých pozemkov, ktoré sú uvedené v žalobe. Toto rozhodnutie by totiž nezaväzovalo len žalovaného, či agentúru, ktorej to malo byť prioritne adresované, ale aj všetkých vlastníkov pozemkov v danom území, či ostatných užívateľov, či nájomcov pozemkov v danom území, čo by bolo vážnym zásahom do práv oprávnených osôb v danom území, ktoré sú chránené prioritne čl. 20 ústavy. Poukázal na naliehavý právny záujem na určení skutočnosti, ktorej sa žalobca domáhal a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem tak, ako to predpokladá ust. § 80 písm. c.) Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 137 Civilného sporového poriadku. Ďalej uviedol, že podľa tvrdení žalobcu mal užívať pozemky o výmere 506,48 ha s tým, že mal predložiť k žalobe aj evidenciu pozemkov podľa § 14 zákona č. 504/2003 Z.z. Poukázal na rozličnú výmeru rozsahu predmetu nájmu pozemkov s tým, že uviedol, že v roku 2015 bola výmera len cca 145 ha, v roku 2016 už údajne žalobca neužíval reálne ani takú výmeru a nemal uzavretú ani zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom, lebo ich platnosť skončila k 31.12.2015. Súd zdôraznil, že aktuálny stav užívania je fakticky nezistiteľný. V rámci preverenia prípadnej vykonateľnosti rozhodnutia nahliadol do verejného registra poľnohospodárskej pôdy a zistil, že ani kultúrne diely tak, ako ich uviedol žalobca v čase rozhodovania, nemali predmetnú výmeru, kultúrny diel X. č. XXXX/X mal a má výmeru XXX,XX ha, kultúrny diel K. č. XXXX/X má výmeru X,XX ha a kultúrny diel K. č. XXXX/X ani vôbec neexistuje. Súd opätovne poukázal na to, že vydaním vyhovujúceho rozsudku by došlo k zásahu do práv aj ostatných oprávnených osôb spojených s danými pozemkami. Zo zmluvy zo dňa 07.05.2012 vyplýva, že žalobca sám mal na základe dohody poskytnúť žalovanému na užívanie a odstúpiť plochu o výmere XX,XX ha a zrejme má vlastnícke či užívacie práva k pozemkom prekrývajúce sa s tými, čo užíva žalobca. Poukázal na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb. Ak by postupom žalovaného skutočne vznikla žalobcovi preukázateľne škoda, žalovaný je postihnuteľný podľa právnych predpisov o náhrade škody žalobou v samostatnom konaní. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Dôvody odvolania doplnil samostatným podaním zo dňa 02.10.2017 s tým, že namietal procesný postup súdu v súvislosti s nariadeným pojednávaním dňa 19.09.2016, z ktorej účasti sa právny zástupca žalobcu ospravedlnil s tým, že súd ho neinformoval, ako o jeho žiadosti o odročenie pojednávania bolo rozhodnuté. K rozhodnutiu vo veci samej došlo následne dňa 27.09.2016. Procesný postup súdu považoval za rozporný s právom na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný, a to v bodoch 13, 14, 21, 36, 38, ktoré sa končia bodkami. Z uvedeného vyplýva, že súd nedokončil myšlienku. Poukázal na právnu úpravu užívania pôdy pre výkon poľnohospodárskej činnosti, ktoré podmienky sú okrem iného riešené v zákone č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ďalej v zákone č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov, ktoré sú lex specialis k Občianskemu zákonníku. Namietal, že súd obmedzil svoju argumentáciu o záver, že žalobca nepreukázal užívacie právo predložením vlastnícko- nájomných vzťahov, ktoré údajne zo strany žalobcu neboli ani predložené. Nesprávnosť uvedeného záveru vyplýva priamo zo súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj zložka obsahujúca všetky nájomné
zmluvy a tiež dokumenty preukazujúce vlastnícke právo, avšak v anonymizovanej verzii. Identifikáciu jednotlivých kultúrnych dielov prostredníctvom výňatkov z pôdnych máp, tak ako sú predložené do súdneho spisu, je možné považovať za jedinú možnosť zobrazenia v rozsahu pôdohospodárskych právnych vzťahov, s čím sa stotožnil aj odvolací súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že nájomná zmluva so Slovenským pozemkovým fondom zanikla k 31.12.2015, žalobca uviedol, že v konaní opakovane uviedol, že podal žiadosť na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy pred uplynutím doby platnosti, avšak do doby vydania rozhodnutia k podpisu danej zmluvy nedošlo. Následne to bolo realizované dňa 31.12.2016 zo strany žalobcu a dňa 19.05.2017 zo strany Slovenského pozemkového fondu. Poukázal na komunikáciu so Slovenským pozemkovým fondom s tým, že žalovaný mal začať údajne užívať pozemky vo vlastníctve a v správe Slovenského pozemkového fondu až od 01.01.2016. Ďalej poukázal na bod 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie nesprávne posúdil v neprospech žalobcu skutočnosť, že nepredložil overený plán kultúrnych dielov, a preto jeho návrh je nutné posúdiť ako neurčitý, nevykonateľný a pre ostatnú verejnosť a dotknuté osoby mätúci a nezrozumiteľný. K tomu uviedol, že spolu so žalobou predložil výňatky z pôdnych máp, ako aj rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry za roky 2004 až 2014, kde bolo rozhodnuté o priznaní nároku na priamu platbu, mimo iné aj na kultúrne diely, ktorých užívacie právo je predmetom tohto sporu. Vo vzťahu k nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení užívacieho práva poukázal na to, že s týmto záverom sa nestotožnil. Zdôraznil, že Pôdohospodárska platobná agentúra v prípade tzv. kríženia žiadostí o priame platby účastníkov sama odkazuje na podanie žaloby na určenie užívacieho práva. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov celého konania. Súčasťou podaného odvolania je aj faktúra o splátke za nájom poľnohospodárskych pozemkov k 28.06.2017, nájomná zmluva č. XXXXX/XXXX-Z.XXXXX/ XX.XX zo dňa 15.12.2016 podpísaná nájomcom a 19.05.2017 podpísaná prenajímateľom, Slovenským pozemkovým fondom Bratislava (čl. 185 a 189 spisu), ako aj prílohy k nájomnej zmluve týkajúce sa zoznamu parciel (v spise na čl. 189 až 192), ako aj ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa vyjadrenia žalovaného na list Slovenského pozemkového fondu zo dňa 11.03.2016 (čl. 212 až 213 spisu).
3. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vo vzťahu k žalovanému neexistuje žiaden záujem, a nie to ešte naliehavý právny záujem na určení, že žalobca je oprávneným užívateľom označených pozemkov, nakoľko sám žalobca uviedol, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný neobhospodaruje, ale pravdepodobne ním prepojené alebo riadené osoby. Vzniesol námietku pasívne legitimovaného v spore s tým, že uviedol, že žalovaný nevykonáva žiadne kroky vo vzťahu k žalobcovi. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
4. Právny zástupca žalobcu v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu opätovne poukázal na uvádzané skutočnosti v podanom odvolaní, na ktorých zotrval. Vyjadrenie žalovaného považoval za neopodstatnené s tým, že uviedol, že z dôvodu neoprávnenej činnosti žalovaného by bol odopretý žalobcovi nárok na úhradu priamej platby vo výške až 150.000,- eur.
Právny zástupca žalovaného v odvolacej duplike zotrval na svojich vyjadreniach s tým, že uviedol, že ak žalobca tvrdí, že by mu bol odopretý nárok na úhradu priamej platby vo výške 150.000,- eur, tak mal zvoliť iný typ žaloby, nakoľko mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Predmetné vyjadrenie v rámci odvolacej dupliky bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu v záujme zachovania práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 374 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2, veta prvá, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky začaté i prebiehajúce konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorého následky úkonov sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 11.09.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením uplatneného nároku, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami žalobcom, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
7. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Z obsahu spisu je nesporné, že postupom súdu pri rozhodnutí vo veci samej nedošlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces a to z dôvodu, že na nariadený termín pojednávania 27.09.2016 právny zástupca žalobcu zaslal žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie a to podaním zo dňa 22.09.2016, ktorej žiadosti zo strany súdu nebolo vyhovené, ktorá skutočnosť bola právnemu zástupcovi žalobcu oznámená e-mailom dňa 26.09.2016 (č. l. 158 spisu). Tvrdené skutočnosti, že právny zástupca žalobcu nebol o spôsobe vybavenia žiadosti o odročenie pojednávania súdom upovedomený, odvolací súd považoval za neopodstatnené.
8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého odôvodnenia rozhodnutia. Namietané „nedokončené“ vety, resp. myšlienky súdom prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za opodstatnené z dôvodu, že uvedenie viacerých bodiek na konci vety nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ani nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedené odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné.
9. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, že žalobca je oprávneným užívateľom špecifikovaných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. P. a S. P.. Zo samotného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca pozemky vo výmere XXX,XX ha, ktoré uviedol v žalobe, už neužíva (obdobie jari 2016), dokonca od 01.01.2016 nemá ani uzatvorenú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom ako vlastníkom štátnej pôdy či zákonným správcom pôdy neznámych vlastníkov, ktorá mu skončila k 31.12.2015. Navyše sám žalobca uviedol, že sporné nehnuteľnosti neobhospodaruje, neobrába, dokonca ani žalovaný. Pre rozhodnutie vo veci samej teda bol rozhodujúci skutkový stav, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania. Preukázanie uzatvorenej nájomnej zmluvy na obdobie do 31.10.2031, ktorá bola uzatvorená medzi prenajímateľov - Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a žalobcom, označeným ako U.. J. B. - C. Z. dňa 19.05.2017 nie je dôvodom na určenie, že žalobca je oprávneným užívateľom špecifikovaných pozemkov. Vo veci bol rozhodujúci skutkový stav, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania v čase jeho rozhodnutia (§ 215 ods. 1 v spojení s § 217 ods. 1 CSP). Správne preto súd prvej inštancie postupoval, ak z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobu zamietol. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je tu vtedy, ak tvrdené právo je neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu, ktorého naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavosť nie je daná, ak žalobca má k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva, napr. možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Navyše v konaní nebolo preukázané, žeby práve žalovaný bol pasívne legitimovaný v tejto veci, lebo aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný sporné pozemky neužíva, ale podľa jeho vyjadrenia „ním prenajaté iné subjekty“.
10. Vo vzťahu k ostatným tvrdeným skutočnostiam týkajúcim sa právnej úpravy právneho vzťahu medzi stranami sporu, ako aj dôvodnosti uplatneného nároku v zmysle osobitného právneho predpisu a to
zákona č. 504/2003 Z.z. o najme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, vrátane zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku odvolací súd nezaujal vecné stanovisko z dôvodu, že zákonné podmienky na určenie, že žalobca je užívateľ sporných nehnuteľností, v danom prípade preukázané a splnené neboli, a preto akékoľvek iné skutkové okolnosti, na ktoré poukázal právny zástupca žalobcu, v danom prípade neboli právne významné.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 255 ods. 1 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.