Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26C-114-2012.pdf
PDF · 114.49 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/114/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: I.. I. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. P. U. XX, zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50711766, M. R. Štefánika 25, Martin, proti žalovanej: S. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. M. P. XX/XX, P., zastúpená: AK KUHAJDA, s.r.o., IČO: 47232773, Karadžičova 47, Bratislava, o zaplatenie 29082,56 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti 500 eur zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 440,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 440,94 eur od 06.02.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní. III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. IV. Súd žalovanej priznáva náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 97%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa 07.02.2012 žalobca žiadal súd, aby žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29082,56 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29082,56 eur od 06.02.2012 do zaplatenia, a to na základe právneho dôvodu zo zmluvy a pôžičke a z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.
3. Žalobca na pojednávaní dňa 14.12.2017 vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 500 eur, voči ktorému dispozičnému procesnému úkonu žalovaná výhrady nemala.
4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Vzhľadom na účinné čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti 500 eur zastavil podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, výpismi z účtu, upomienkami, výzvami na zaplatenie, potvrdeniami výbere v hotovosti, potvrdeniami o transakciách, rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXC/XX/XXXX-XX, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Martin, sp. Zn. XT/XXX/XXXX, uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XTo/XX/XXXX- XXX, rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. XT/XXX/XXXX-XXX, ostatnými listinnými dôkaznými
prostriedkami súvisiacimi s prejednávanou vecou a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
8. Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou OTP Leasing, a.s., Leasingovú zmluvu č. C., predmetom ktorej bol aj záväzok žalovanej uhrádzať leasing v mesačných splátkach po 220,47 eur, predmetom leasingu bolo osobné motorové vozidlo žalovanej Suzuki IGNIS 1,3 GS. Dňa 01.06.2006 žalovaná uzatvorila so žalobcom ústnu zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobca zaviazal požičať žalovanej sumu 10582,56 eur tým spôsobom, že žalobca bude za žalovanú platiť mesačné splátky leasingu po 220,47 eur a žalovaná vráti žalobcovi takto poskytnuté peniaze do dvoch rokov od vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej a jej bývalého manžela, teda do 11.05.2011. V období od 01.06.2006 do 07.04.2010 žalobca za žalovanú zaplatil z titulu splátok leasingu sumu 10582,56 eur, ktorú sumu žalovaná napriek opakovaným výzvam žalobcu doposiaľ nezaplatila. Žalobca zriadil v prospech žalovanej dispozičné právo k bankovému podnikateľskému účtu žalobcu č.ú.: XXXXXXXXXX vedený v Tatrabanka, a.s., pričom dispozícia mala byť vedená vyslovene na účely a spôsobom určeným žalobcom. V období od 26.08.2011 do 26.10.2011 žalovaná prostredníctvom osobne vykonaných hotovostných výberov vybrala z uvedeného účtu sumu 18000 eur, pričom výbery boli uskutočnené nasledovne: dňa 26.08.2011 suma 5000 eur, dňa 02.09.2011 suma 2000 eur, dňa 12.09.2011 suma 2000 eur, dňa 30.09.2011 suma 2000 eur, dňa 04.10.2011 suma 2000 eur, dňa 18.10.2011 suma 3000 eur, dňa 26.10.2011 suma 2000 eur. Po tom, ako žalobca v 11/2011 vyzval na okamžité vrátenie sumy 18000 eur, žalovaná uvedené peniaze nevrátila. Žalovaná mala zároveň vo výlučnej dispozícii kreditnú kartu VISA k účtu žalobcu, pričom výber ňou uskutočnený vo výške 500 eur žalobcovi následne vrátila, na základe čoho žalobca vzal žalobu späť v časti sumy 500 eur. Žalobca si okrem zaplatenia istiny uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej istiny, a to od 06.02.2012 do zaplatenia, vzhľadom na obsah výzvy na dobrovoľné plnenie zo dňa 31.01.2012. Na margo tvrdení žalovanej uviedol, že vyššie opísanú leasingovú zmluvu žalovaná uzatvorila ešte v čase, keď so žalobcom nežila v spoločnej domácnosti, a to ešte počas trvania jej manželstva s bývalým manželom L. Q., ktoré manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom OS Galanta sp. Zn. 17C/16/2005 zo dňa 07.04.2006, právoplatným dňa 11.05.2006, teda tvrdenie žalovanej o tom, že uzatvorenie leasingovej zmluvy inicioval žalobca, je nepravdivé, žalovaná sa presťahovala do spoločnej domácnosti so žalobcom až v septembri 2006, preto dňa 01.06.2006 bola medzi nimi ústne uzatvorená zmluva o pôžičke. Poprel aj tvrdenie žalovanej o tom, že predmetné vozidlo užíval aj žalobca a ponechal si ho po ukončení ich spolužitia, nakoľko vozidlo užívala výlučne žalovaná a po odchode zo spoločnej domácnosti si ho aj vzala. Poprel tvrdenie žalovanej o tom, že by sumu 18000 eur použila na podnikateľské účely žalobcu alebo na chod ich spoločnej domácnosti, nakoľko žalobcovi nepredložila žiadne doklady svedčiace o použití tejto sumy na podnikateľské účely a zároveň mala dispozičné právo aj k súkromným účtom žalobcu, z ktorých bol chod domácnosti hradený. Zároveň poukázal na krátke časové obdobie výberov (2 mesiace), kde sa javí absurdné, že na chod domácnosti by za dva mesiace bolo použitých 18000 eur. Podľa mienky žalobcu bola suma 18000 eur použitá na kúpu vozidla zn. Honda CRV, ktorú si inak nemajetná žalovaná nemala z čoho kúpiť. V rámci dokazovania navrhol vypočuť účtovníčku žalobcu pani V. U., a to najskôr cestou dožiadaného súdu, vzhľadom na jej pracovnú vyťaženosť, potom uviedol, že jej účasť na pojednávaní zabezpečí, neskôr znova žiadal o jej výsluch dožiadaným súdom. Jej svedeckou výpoveďou spolu s predloženým účtovníctvom žalobcu malo byť preukázané, aké platby boli predtým z účtu realizované, ako aj skutočnosť, že výbery v sume 18000 eur boli nad rozsah v porovnaní s minulosťou a nad rozsah poverenia daného žalobcom. Žiadal zabezpečiť kompletný leasingový spis za účelom preukázania existencie ústnej zmluvy o pôžičke, nakoľko z jeho obsahu malo vyplynúť, že nebyť žalobcu, žalovaná by bola v omeškaní s platením splátok leasingu a došlo by k odobratiu predmetu leasingu, zo spisu mali vyplynúť skutočností urgencií zo strany spoločnosti, ktoré viedli k tomu, že žalovaná navštívila žalobcu v nemocnici v Bojniciach so žiadosťou platby splátok, ktorá skutočnosť spolu so skutočnosťou následnej dohody o splácaní budúcich splátok podporuje záver uzatvorenia zmluvy o pôžičke do času vyporiadania BSM žalovanej a jej bývalého manžela s lehotou vrátenia máj 2011. za situácie jednomesačného zdielania spoločnej domácnosti stranami sporu je nízko pravdepodobné bez uzatvorenia zmluvy o pôžičke veriť tvrdeniu žalovanej o tom, že vozidlo bude užívať žalobca na podnikateľské účely, lebo on v tom čase bol vlastníkom 4 motorových vozidiel, nepotreboval ďalšie.
9. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že medzi ňou a žalobcom nikdy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, nakoľko od roku 2005 do roku 2011 strany sporu žili v spoločnej domácnosti, spoločne sa starali o deti a spoločne aj hospodárili, žalobca sám inicioval
uzatvorenie leasingovej zmluvy, nakoľko vozidlo bolo využívané aj na jeho podnikateľské účely. Poprela neoprávnenosť vykonaných výberov v sume 18000 eur, nakoľko všetky výbery boli vykonané na príkaz žalobcu a boli použité na úhradu podnikateľských činností žalobcu a na úhradu nákladov spoločnej domácnosti. Strany sporu sa zoznámili v 07/2005, v 02/2006 zostala žalovaná tehotná a od 06/2006 začali žiť v spoločnej domácnosti, od ktorého času splátky leasingu platil žalobca. Vo vzťahu k výberu 18000 eur za rozhodujúce považuje kompletné účtovníctvo žalobcu, a to nielen ako fyzickej osoby - podnikateľa, ale aj dvoch s.r.o. -čiek, v ktorých vystupuje ako konateľ, ktoré dôkazné prostriedky by mal predložiť žalobca, pričom poukazuje aj na výpovede žalobcu v trestnom spise, kde sám potvrdil, že niektoré výbery boli realizované tak, ako to uviedla žalovaná, na podnikateľské účely. Poukázal na nespornú skutočnosť, že spoločnú domácnosť spolu s deťmi tvorilo 7 ľudí, strany sporu si v rámci spoločného života bežne rozdelili úlohy, sám žalobca v rámci trestného konania opakovane uviedol, že výbery z podnikateľského účtu slúžili aj na chod spoločnej domácnosti, pričom žalovaná v rámci trestného konania písomne zdokladovala účel použitia sumy 18000 eur, pričom po porovnaní účtovníctva uvedené položky sedeli. Žalobca v priebehu celého konania napriek svojmu vyjadreniu nekonkretizoval, ktoré z položiek porovnávaných v trestnom konaní považuje za sporné a ktoré nie, v rámci trestného konania sám uviedol, že v období august až október 2011 boli zvýšené náklady na domácnosť spojené so stužkovou slávnosťou syna žalobcu, s úpravou hrobov, so stavebnou činnosťou žalobcu, ktorý v tom čase staval maštaľ. Vo vzťahu k údajnej pôžičke mal za to, že v danom prípade sa môže jednať maximálne o bezdôvodné obohatenie, vo vzťahu ku ktorému zároveň vzniesol námietku premlčania, rozhodne nie o pôžičku, čo je vzhľadom na očakávané rodičovstvo strán sporu v tom čase málo pravdepodobné, pričom leasingový spis vyhodnotil ako nehospodárne dokazovanie, nakoľko vykonanie úhrad splátok leasingu žalobcom žalovaná nikdy nepoprela, pričom jej návšteva žalobcu v nemocnici v Bojniciach (kde údajne malo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dôjsť) sa odohrala v mesiacoch 05 - 06/2006, teda v čase, kedy sa už tehotná žalovaná sťahovala do spoločnej domácnosti k žalobcovi, a je málo pravdepodobné, že by strany sporu v takýchto podmienkach dojednávali zmluvu o pôžičke. Poprela tvrdenia žalobcu o tom, že by mal v tom čase 4 vozidlá, nakoľko mal okrem sporného Suzuki len jedno vozidlo zn. Nissan.
10. Z obsahu trestného spisu OS Martin sp. Zn. XT/XXX/XXXX vyplynulo, že žalovaná bola rozsudkom č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12.06.2017, právoplatným dňa 17.06.2017, oslobodená spod obžaloby prokurátora zo dňa 03.09.2014, ktorou sa mala dopustiť sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák., a to na tom skutkovom základe, že v dobe od 28.08.2011 do 26.10.2011 vykonala bez vedomia žalobcu (v tomto konaní) z účtu vedeného v Tatrabanka, a.s., vedeného na meno I.. I. B. - P., ku ktorému mala dispozičné právo, celkovo sedem výberov v hotovosti v celkovej výške 18000 eur, tak získanú hotovosť si bez vedomia žalobcu tam ako poškodeného prisvojila a použila pre vlastnú potrebu, čím poškodenému žalobcovi mala spôsobiť škodu vo výške 18000 eur, lebo skutok nie je trestným činom (v danom prípade išlo o zjednodušený písomný rozsudok podľa ust. § 172 ods. 2 Tr. Por.).
11. Predmetom konania je uloženie povinnosti zaplatiť sumu 29082,56 eur, pričom žalobou sa uplatňujú dva čiastkové nároky, prvý nárok je na zaplatenie sumy vo výške 10582,56 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania, na základe právneho dôvodu zmluvy o pôžičke, druhý nárok predstavuje uloženie povinnosti zaplatiť sumu 18000 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania z právneho dôvodu, ktorý v priebehu celého konania nebol právnym zástupcom žalobcu konkretizovaný, pričom na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že má ísť o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe plnenia bez právneho dôvodu.
12. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané (a medzi stranami sporu zároveň nesporné), že strany sporu sa zoznámili v roku 2005, pričom v 02/2006 už boli v očakávaní spoločného rodičovstva, čo vyústilo do zdieľania spoločnej domácnosti stranami sporu od 06/2006 do nešpecifikovaného obdobia roku 2011 (vychádzajúc z ostatného výberu vykonaného žalovanou v 10/2011 a následnej výzvy na vydanie obohatenia z 11/2011, možno sa dôvodne domnievať, že k ukončeniu druhovského vzťahu došlo medzi stranami sporu na prelome októbra a novembra 2011). Rovnako nebolo sporným, že spoločne s deťmi domácnosť tvorilo 7 ľudí a niet dôvodu pochybovať o tom, že strany sporu fakticky uspokojovali svoje potreby ako bežná rodina (žaloba bola ohľadne uvedených tvrdení pomerne strohá).
13. Dňa 01.06.2006 mala byť medzi stranami sporu v čase pobytu žalobcu v nemocnici v Bojniciach ústnou formou uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej mal byť záväzok žalobcu ako veriteľa zaplatiť v prospech tretej osoby (leasingovej spoločnosti OTP Leasing, a.s.) splátky leasingu na
vozidlo zn. Suzuki IGNIS v mesačnej výške 220,47 eur, spolu v sume 10582,56 eur namiesto žalovanej a záväzok žalovanej ako dlžníčky vrátiť sumu 10582,56 eur do dvoch rokov od vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalovanej a jej bývalého manžela - teda do 11.05.2011. V časti tohto čiastkového žalobného nároku nebolo sporným, že žalovaná s OTP Leasing, a.s., uzatvorila leasingovú zmluvu C. bez preukázania dátumu uzatvorenia zmluvy, avšak s konsenzom medzi stranami sporu ohľadne skutočnosti, že sa tak stalo ešte za trvania predchádzajúceho manželstva žalovanej, s predmetom leasingu vozidlo zn. Suzuki IGNIS, s mesačnou splátkou 220,47 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporným ani to, že splátky leasingu v období od 01.06.2006 do 07.04.2010 v celkovej sume 10582,56 eur vykonal namiesto žalovanej žalobca prevodom zo svojho účtu vedeného v Tatrabanke, a.s., avšak sporným bol právny dôvod uvedeného postupu žalobcu, ktorý tvrdil, že plnenie poskytol z dôvodu zmluvy o pôžičke, žalovaná tvrdila, že sa tak dohodli, nakoľko žalobca vzhľadom na spolužitie strán sporu mal záujem ponechať si predmet leasingu a využívať ho aj na podnikateľské účely. Z vykonaného dokazovania vyplynula aj skutočnosť, že po ukončení druhovského vzťahu strán sporu má predmet leasingu v dispozícii žalovaná.
14. Podľa § 657 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda aj peniaze. Z uvedeného vyplýva, že esenciálnou náležitosťou zmluvy o pôžičke podmieňujúcou jej platnosť, je aj konsenzus o povinnosti vrátiť vec, teda o návratnosti plnenia. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje žalobcu. Vzhľadom na ústnu formu tvrdenej zmluvy o pôžičke a spochybnenie existencie zmluvy o pôžičke žalovanou mal žalobca v úmysle preukázať existenciu zmluvy o pôžičke vyžiadaním a následným oboznámením sa s obsahom leasingovej zmluvy, s odôvodnením, že z jeho obsahu malo vyplynúť, že nebyť žalobcu, žalovaná by bola v omeškaní s platením splátok leasingu a došlo by k odobratiu predmetu leasingu, zo spisu mali vyplynúť skutočností urgencií zo strany spoločnosti, ktoré viedli k tomu, že žalovaná navštívila žalobcu v nemocnici v Bojniciach so žiadosťou platby splátok, ktorá skutočnosť spolu so skutočnosťou následnej dohody o splácaní budúcich splátok podporuje záver uzatvorenia zmluvy o pôžičke do času vyporiadania BSM žalovanej a jej bývalého manžela s lehotou vrátenia máj 2011. Za situácie jednomesačného zdieľania spoločnej domácnosti stranami sporu je nízko pravdepodobné bez uzatvorenia zmluvy o pôžičke veriť tvrdeniu žalovanej o tom, že vozidlo bude užívať žalobca na podnikateľské účely, lebo on v tom čase bol vlastníkom 4 motorových vozidiel, nepotreboval ďalšie. Predmetný návrh žalobcu na doplnenie dokazovania súd zamietol z dôvodu, že z obsahu leasingového spisu, najmä z urgencií na zaplatenie splátok leasingu, či už z hľadiska ich obsahu alebo datovania, v žiadnom prípade (a to ani vo vzájomnej spojitosti s ostatnými už vykonanými dôkazmi) žalobca nemohol preukázať existenciu dohody medzi stranami sporu ohľadne povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, teda že žalobca za žalovanú vykoná plnenie splátok leasingu vo vzťahu k tretej osobe len za predpokladu, že žalovaná mu peniaze v dobe dvoch rokov od vyporiadania jej BSM s bývalým manželom vráti, tzn. návratnosť poskytnutých peňazí. Vzhľadom na uvedené sa javilo toto dokazovanie ako nehospodárne, lebo preukázaním prípadného omeškania žalovanej s platením splátok leasingu, ako aj hrozby odobratia predmetu leasingu, nemožno preukázať existenciu konsenzu ohľadne povinnosti vrátenia peňazí. ako Na dôvažok, v čase 06/2006 nešlo medzi stranami sporu o jednomesačnú známosť, nakoľko žalovaná so žalobcom od 02/2006 čakala dieťa, preto ani vo vzájomnej súvislosti súd nemal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou došlo dňa 01.06.2006 k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke na celkovú sumu 10582,56 eur. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie ohľadne existencie dohody o čase vrátenia predmetu pôžičky, ktorej vrátenie sa malo viazať na vyporiadanie BSM žalovanej a jej bývalého manžela, pričom za účelom preukázania tohto tvrdenia predložil súdu rozvodový rozsudok žalovanej a jej bývalého manžela, a to bez objasnenia prípadnej súvislosti s uvedeným tvrdením a v konečnom dôsledku úplne bez preukázania súvislosti s tvrdenou splatnosťou pôžičky dňa 11.05.2011. Vzhľadom na uvedené súd (v súlade s právnym názorom žalovanej) vyhodnotil právny dôvod uplatneného čiastkového nároku ako nárok z bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu, o čom boli strany sporu poučené a predmetný čiastkový nárok ďalej posudzoval podľa ust. § 451 a nasl. OZ.
16. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
19. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
21. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v období od 01.06.2006 do 07.04.2010 vykonal za žalovanú ako dlžníčku z leasingovej zmluvy C. úhradu celkového počtu 48 splátok po 220,47 eur, čo spolu predstavuje sumu 10582,56 eur, v dôsledku čoho (za absencie preukázania prípadného iného právneho dôvodu žalovanou) sa žalovaná bezdôvodne na úkor žalobcu obohatila podľa ust. § 454 OZ sumou vo výške 10582,56 eur. Vzhľadom na uvedený záver jej náleží vo vzťahu k žalobcovi povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie.
22. Žalovaná voči predmetnému čiastkovému nároku v priebehu konania vzniesla námietku premlčania bez bližšej konkretizácie.
23. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
25. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 102 OZ pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
27. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
28. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
29. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
30. Subjektívnu premlčaciu dobu v prípade premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia upravuje ust. § 107 ods. 1 OZ na dva roky, odkedy sa oprávnený (v tomto prípade žalobca) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa o týchto skutočnostiach musel dozvedieť dňom, kedy vykonal úhradu jednotlivých splátok leasingu, nakoľko vedel, že plní to, čo mala podľa práva plniť tretej osobe žalovaná ako dlžníčka z leasingovej zmluvy, pričom prípadná domnienka žalobcu o tom, že predmetné plnenie realizuje z právneho dôvodu zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, je irelevantné s poukazom na vyššie uvedený záver ohľadne neexistencie platnej a účinnej zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu. Na základe uvedeného postupujúc podľa ust. § 103 OZ vzhľadom na charakter plnenia v splátkach, vychádzajúc z dátumu podania žaloby na súd (07.02.2012), ako aj zo žalobou predloženého výpisu z účtu žalobcu dospel súd k záveru, že v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe sú nepremlčanými len splátky realizované 05.03.2010 a zo 07.04.2010, každá vo výške po 220,47 eur, teda spolu vo výške 440,94 eur, časovo ide o posledné dve splátky z celkového počtu
48, a to splátka č. 47 a č. 48, nakoľko predchádzajúce splátky č. 1 až č. 46 boli vykonané po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, t.j. skôr ako dva roky pred podaním žaloby vo veci samej na súd a ako také sú premlčané. Vzhľadom na uvedené súd v časti prvého čiastkového žalobou uplatneného nároku žalobe vyhovel v časti sumy 440,94 eur.
31. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania správne uplatnený vo výške 9% ročne zo sumy 440,94 eur od 06.02.2012, vychádzajúc z údaju o základnej úrokovej sadzbe ECB k uvedenému dňu vo výške 1%, ako aj z lehoty poskytnutej žalobcom žalovanej na dobrovoľné plnenie dlhu v rámci výzvy na zaplatenie zo dňa 31.01.2012, pričom je zrejmé, že žalovaná ku dňu 06.02.2012 už v omeškaní s plnením dlhu preukázateľne bola.
33. V poradí druhým čiastkovým žalobou uplatneným nárokom bolo zaplatenie sumy 18000 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania, bez uvedenia právneho dôvodu žalobou v priebehu konania, ktorý nárok súd vyhodnotil ako nárok z vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 OZ ako plnenie bez právneho dôvodu, o čom boli strany sporu poučené.
34. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
35. Súd mal za to, že žalobca v tejto časti v rozpore s ust. § 150 ods. 1 CSP neúplne uviedol v priebehu konania podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia; obmedzil sa na tvrdenie, že žalovaná napriek tomu, že mala dispozičné právo okrem jeho podnikateľského účtu vedeného v A., J..P.. pod č.ú.: XXXXXXXXXX aj k ďalším jeho účtom, nad rámec jeho poverenia vybrala postupne sumu 18000 eur pre vlastné potreby (zrejme za účelom kúpy vozidla zn. Honda CVR), ktorú sumu mu napriek výzve doposiaľ nevrátila. Mal za to, že je na žalovanej, aby niesla dôkazné bremeno a preukázala spôsob naloženia s peniazmi vo výške 18000 eur. Medzi stranami sporu pritom sporným nebolo, že výbery z vyššie označeného účtu žalovaná uskutočnila nasledovne: dňa 26.08.2011 suma 5000 eur, dňa 02.09.2011 suma 2000 eur, dňa 12.09.2011 suma 2000 eur, dňa 30.09.2011 suma 2000 eur, dňa 04.10.2011 suma 2000 eur, dňa 18.10.2011 suma 3000 eur, dňa 26.10.2011 suma 2000 eur, sporným nebola ani tá skutočnosť, že žalovaná mala dispozičné právo nielen k tomuto účtu priamo od žalobcu. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že bez ďalšieho, ak žalovaná nepreukáže účel využitia sumy 18000 eur na podnikateľské aktivity žalobcu, v krajnom prípade na potreby chodu spoločnej domácnosti strán sporu, je povinná ich vrátiť žalobcovi. Podľa názoru súdu pri nespornej situácii, kedy strany sporu viedli spoločnú domácnosť a žalobca ako majiteľ podnikateľského účtu z vlastnej vôle dal dispozičné právo k účtu žalovanej - vychádzajúc z vykonaného dokazovania z titulu druhovského spolužitia - pričom podľa zhodných vyjadrení strán sporu obsiahnutých v dokumentácii spisu vedeného na OS Martin pod sp. Zn. XT/XXX/XXXX sa prostriedky z uvedeného, aj keď podnikateľského účtu, používali sporadicky aj na úhradu potrieb spoločnej domácnosti - súd nemal dôvod pochybovať o tvrdeniach žalovanej v rámci jej procesnej obrany o tom, že predmetné financie na základe ústnej dohody so žalobcom ako majiteľom účtu boli použité v zmysle jeho pokynov aj na úhradu potrieb spoločnej domácnosti bez potreby preukázania konkrétnych výdajov a sčasti na úhradu podnikateľských aktivít žalobcu preukázaných a žalobcom konkrétne nespochybnených v rámci dokazovania vykonaného v trestnom konaní. Súd v súlade s právnym názorom žalobcu prezentovaným v konaní mal za to, že závery trestného konania nemožno stotožňovať s potrebami civilného sporového konania, teda, že ak v rámci trestného konania súd rozhodol, že žalovaná spreneveru nespáchala, bez ďalšieho by nemal súd v tomto konaní vyhodnotiť žalobu ako nedôvodnú, nakoľko ide o civilnoprávny rozmer veci. V súlade s uvedeným názorom mal však súd za to, že žalobca nesúc jednak povinnosť úplných tvrdení a súčasne povinnosť dôkazného bremena, mal uviesť a následne relevantným spôsobom preukázať, z akého dôvodu poskytol žalovanej dispozičné právo k jeho podnikateľskému účtu, ako, či vôbec a na základe akého právneho dôvodu udelil žalobca v tejto súvislosti žalovanej údajné poverenie, čo bolo obsahom a predmetom uvedeného poverenia a akým konkrétnym spôsobom došlo k tvrdenému prekročeniu limitov daných poverením. Logicky, len v prípade úplnosti uvedených podstatných tvrdení mal súd dôvod vyhovieť návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom účtovníčky žalobcu, ktorého účelom bolo podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu preukázať, aké platby boli predtým z účtu realizované, ako aj
skutočnosť, že výbery v sume 18000 eur boli nad rozsah v porovnaní s minulosťou a nad rozsah poverenia daného žalobcom. Vzhľadom na absenciu rozhodujúcich tvrdení ohľadne obsahu a rozsahu poverenia daného žalobcom žalovanej je nehospodárne vykonávať dokazovanie preukazujúce konanie žalovanej nad rozsah poverenia a zároveň je neprípustné nahrádzať absenciu rozhodujúcich tvrdení žalobcu svedeckým výsluchom. Žalobca musel predsa už v čase podania žaloby mať úplnú vedomosť o tom, čo bolo obsahom poverenia udeleného ním žalovanej v súvislosti s jej dispozičným právom k jeho podnikateľskému účtu. Uvedený nedostatok nemožno odstrániť všeobecnými odkazmi na obsah iného konania (v danom prípade trestného konania vedeného na OS Martin pod sp. zn. XT/XXX/ XXXX), ani všeobecným odkazom na účtovníctvo žalobcu a porovnanie platieb resp. výberov z účtu vykonaných v minulosti a platieb resp. výberov z účtu, ktoré žalobca ako dôvodné neuznáva, a to bez konkretizácie dôvodov a následne uložiť povinnosť žalovanej na vrátenie peňazí z výberov v prípade, ak ona nepreukáže, na ktoré konkrétne účely podnikateľských aktivít žalobcu boli použité a tieto účely žalobca uzná ako dôvodné. Už vzhľadom na neúplnosť rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu a následné neunesenie jeho dôkazného bremena súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Procesný úspech žalobcu predstavoval v danom prípade 1,5% , úspech žalovanej predstavoval tak 98,5%, po zohľadnení úspechu žalobcu tak súd podľa ust. § 255 ods. 2 CSP žalovanej priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 97%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.