Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-60-2018.pdf
PDF · 91.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/60/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného V.. H. T. na verejnom zasadnutí dňa 27. septembra 2018 o odvolaní prokurátora, obžalovaného a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/83/2017 zo dňa 13.3.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/83/2017 zo dňa 13.3.2018 v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám uznáva za vinného obž. V.. H. T., nar. XX.X.XXXX v O. O., trvale bytom X. W. XXXX/X, I., toho času bytom S. XX, I., na tom skutkovom základe, že
dňa 1. októbra 2016 v čase od 17.11 h do 18.18 h prišiel do rodinného domu č. XX v obci J., okres O. O., ktorý si odomkol vlastnými kľúčmi, pričom nezisteným spôsobom porozbíjal interiér a zariadenie na izbách, v dvoch WC, v dvoch kúpeľniach, v špajze, na chodbe, na schodisku, v kuchyni, čím poškodenej H.. U. J., trvale bytom V. XXXX/XX, O. S. spôsobil škodu v celkovej výške 2.411,41 €,
teda
poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
čím spáchal
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
Za to sa odsudzuje
podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák., súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej H.. U. J., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom V. č. XXXX/XX, O. S. spôsobenú škodu vo výške 2.411,41 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú H.. U. J., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom V. č. XXXX/XX, O. S., so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 319 Tr. por. súd odvolanie obžalovaného zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/83/2017 zo dňa 13.3.2018 bol obžalovaný V.. H. T. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že dňa 1. októbra 2016 v čase od 17.11 h do 18.18 h prišiel do rodinného domu č. XX v obci J., okres O. O., ktorý si odomkol vlastnými kľúčmi, pričom nezisteným spôsobom porozbíjal interiér a zariadenie na izbách, v dvoch WC, v dvoch kúpeľniach, v špajze, na chodbe, na schodisku, v kuchyni, čím poškodenej H.. U. J., trvale bytom V. XXXX/XX, O. S. spôsobil škodu v celkovej výške 2.141 €.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 2 Tr. zák., na peňažný trest vo výške 600 (šesťsto) € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Súčasne bola obžalovanému uložená povinnosť, aby poškodenej H.. U. J. nahradil škodu vo výške 2.141 € a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodenú na civilný proces.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že obžalovaný je zo skutku usvedčovaný výpoveďami svedkyne J. S. a svedkyne Q. D., ktoré dňa 1.10.2016 videli obžalovaného prísť do obce J., kde navštívil svoj rodinný dom. Následne obidve svedkyne počuli, ako sa z rodinného domu ozýval buchot, treskot a rinčanie skla. Prítomnosť obžalovaného v obci J. preukazoval aj obrazový záznam z obecnej bezpečnostnej kamery a rozsah poškodenia interiéru rodinného domu potvrdila aj svedecká výpoveď poškodenej H.. U. J.. Na základe uvedených svedeckých výpovedí, zdokumentovania vzniknutej škody a vykonania osobnej prehliadky znalkyňa H.. A. R. vyčíslila spôsobenú škodu sumou 3.211 €. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že aj keď v konaní nebol produkovaný žiaden priamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného zo žalovaného skutku, s ohľadom na súhrn vykonaných nepriamych dôkazov dospel k záveru, že skutok spáchal práve obžalovaný. Výpoveď svedkyne H. S., ktorá tvrdila, že počas návštevy rodinného domu v J. a po odchode z neho zostal tento v nepoškodenom stave súd hodnotil ako nevierohodnú a uvedenej výpovedi neuveril s odôvodnením, že svedkyňa ako družka obžalovaného má záujem na vyvinení sa obžalovaného. Okrem toho nebolo preukázané žiadne násilné vniknutie do rodinného domu, preto prvostupňový súd konštatoval, že posudzovaného konania sa mohla dopustiť len osoba, ktorá disponovala kľúčmi od vstupných dverí. Keďže kľúče od rodinného domu mali iba obžalovaný a poškodená a vylúčiac možnosť, že poškodená do rodinného domu investovala peniaze a tento zrekonštruovala, prvostupňový súd zároveň uzavrel, že poškodená nemohla mať žiaden záujem na jeho zničení. Súčasne prvostupňový súd vzhliadol v konaní obžalovaného aj motív, a to pomstu vo vzťahu k poškodenej, keďže otec obžalovaného sa v čase pred skutkom dozvedel, že jeho otec ho v konaní o dedičstve ukrátil na očakávanom dedičstve v prospech poškodenej. V súvislosti so škodou ustálenou znalkyňou v podanom znaleckom posudku prvostupňový súd oproti obžalobe upravil výšku škody, keď túto znížil zo sumy 3.211 € na sumu 2.141 €, ktoré zníženie zodpovedá spoluvlastníckemu podielu poškodenej vo výške 2/3 - iny. Konanie obžalovaného súd kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
V súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného a taktiež v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že obžalovaný je rozvedený, zamestnaný ako vysokoškolský pedagóg. Doposiaľ bol 1 - krát postihnutý za priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v roku 2016. Súdne trestaný obžalovaný dosiaľ nebol. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu s poukazom na § 36 písm. j) Tr. zák. Priťažujúce okolnosti prvostupňový súd nezistil. S poukazom na takto ustálené hodnotenie osoby obžalovaného považoval prvostupňový súd za primeraný
peňažný trest vo výške 600 € pri súčasnom uložení náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený.
Poukazujúc na vo veci vyhotovený znalecký posudok, prvostupňový súd považoval za dôvodný nárok poškodenej na náhradu škodu vo výške 2.141 €, keďže celková škoda bola ustálená v sume 3.211 € a 2/3 - inám spoluvlastníckeho podielu poškodenej na predmetnom rodinnom dome zodpovedná suma 2.141 €. So zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodenú odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávania podal odvolanie prokurátor, a to proti výroku a vine a treste v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal predovšetkým na závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že celková výška škody je 3.211 €, z toho 2/3 - inám spoluvlastníckeho podielu zodpovedná suma 2.141 €, pričom poškodenej bola osobitne spôsobená škoda vo výške 715 €. Poukázal tiež na to, že takto ustálenej škode vo výške 2.856 € zodpovedá kvalifikácia skutku ako prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Prvostupňovým súdom uložený peňažný trest prokurátor označil za neprimerane mierny a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a tomuto uložil, aby znova konal a rozhodol.
Obžalovaný v zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Opakovane zdôraznil, že nebolo spoľahlivo preukázané, že sa žalovaného skutku dopustil. Poprel, že by sa v inkriminovanom čase, kedy malo dôjsť k poškodeniu rodinného domu v J., zdržiaval v jeho priestoroch. Hoci rodinný dom s družkou H.. H. S. dňa 1.10.2016 navštívil, zariadenie a príslušenstvo rodinného domu bolo v čase ich príchodu aj odchodu z rodinného domu nepoškodené. Výpovede svedkýň J. S. Q. D. označil za rozporné a nekonzistentné a nemožno z nich vyvodiť záver, že práve on mal porozbíjať interiér a zariadenie domu. Nebolo vôbec preukázané, akým spôsobom došlo k poškodeniu interiéru a akými nástrojmi alebo predmetmi malo dôjsť k poškodeniu hnuteľných vecí. Namietal aj právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu poškodzovania cudzej veci s poukazom na to, že hnuteľné veci, ktoré mali byť predmetom poškodenia, sú v jeho podielovom spoluvlastníctve, preto nemôže ísť o veci cudzie. Záverom upriamil pozornosť aj na vo veci vypracovaný znalecký posudok, kde znalec konštatuje, že poškodenej bola spôsobená škoda vo výške 715 €. Nesúhlasil preto ani s výškou škody, ktorá bola ustálená na sumu 2.141 €. Záverom navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ zrušil a oslobodil ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por.
Poškodená v zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku v časti výroku o náhrade škody odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že nesúhlasí s výškou náhrady škody, keď zo znaleckého posudku znaleckej organizácie PEMMO spol. s r.o. vyplýva, že škoda na všetkých veciach je v sume 3.259,57 €, pričom hodnota poškodených vecí, ktoré patria výlučne jej, je v sume 715,09 €. Uviedla, že z vecí patriacich spoločne jej a obžalovanému prináleží náhrada škody v sume 2.141 € po zohľadnení jej spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome. Súčasne namietala ohodnotenie dvoch položiek, a to samostatne stojacej kachľovej pece a stavaného sporáka s rúrou na pečenie, ktorých oprava bola vyčíslená sumou 1.130 €, teda o 470 € viac ako škoda ustálená v znaleckom posudku. Navrhla preto, aby odvolací súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu vo výške 2.724,74 €.
Na základe podaného odvolania prokurátora, obžalovaného a poškodenej Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora a poškodenej je dôvodné. Súčasne dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.
Hodnotiac závery prvostupňového súdu ohľadom viny obžalovaného, správne postupoval prvostupňový súd, keď neuveril obhajobe obžalovaného, pretože jeho vina bola na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázaná celým radom nepriamych dôkazov, z ktorých krajský súd osobitne poukazuje predovšetkým na výpovede svedkýň J. S. a svedkyne Q. D., ktoré zhodne na hlavnom pojednávaní potvrdili, že v inkriminovaný deň v podvečerných hodinách videli obžalovaného vojsť do jeho rodinnému domu v J., ktorý rodinný dom má v spoluvlastníctve s poškodenou a následne počuli, ako sa z uvedeného domu ozýva buchot a rinčanie skla. Hoci obžalovaný od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku obhajujúc sa tým, že v čase príchodu aj odchodu z rodinného domu interiér domu zostal poškodený
a „všetko bolo v poriadku“, reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré v prejednávanej veci na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický obraz o skutkovom deji významne dopĺňa aj skutkové zistenie, že jedinými osobami, ktoré disponovali kľúčmi od predmetného rodinného domu boli práve obžalovaný a poškodená. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne násilné vniknutie do rodinného domu a zároveň prvostupňový súd hodnotiac vykonané dôkazy v súlade s princípmi logického úsudku správne konštatoval, že poškodená ako spoluvlastníčka rodinného domu, ktorá doň investovala peňažné prostriedky, nemala žiadny motív tieto veci zničiť alebo ich inak úmyselne poškodiť. Hodnoteniu dôkazov zo strany prvostupňového súdu v tomto smere nemožno nič vytknúť. V kontexte všetkých vykonaných dôkazov krajský súd v súlade s prvostupňovým súdom aj krajský súd vníma obhajobu obžalovaného len ako snahu o vyvinenie sa zo žalovaného skutku.
Nesprávny bol však záver prvostupňového súdu o výške škody, ktorá bola poškodenej spôsobená konaním obžalovaného. Vychádzajúc z obsahu znaleckého posudku č. 1/2017 znaleckej organizácie PEMMO spol. s r.o. vyplýva, že celková škoda spôsobená na hnuteľných veciach a zariadení, ktoré tvorí súčasť predmetného rodinného domu v J. bola ustálená vo výške 3.259,57 €. Pokiaľ znalec súhrnne vyčíslil škodu sumou 3.211 €, ide o chybu v počítaní, keď pri súčte jednotlivých čiastkových škôd špecifikovaných v položkách 1 až 19 nezahrnul položku pod číslom 17 vo výške 48,70 €. Z celkovej škody vo výške 3.259,57 € predstavuje škoda spôsobená na hnuteľných veciach vo výlučnom vlastníctve poškodenej sumu 715,09 € a spoluvlastníckemu podielu na spoločných veciach vo výške 2/3 - ín zodpovedá suma spôsobenej škody 1.696,32 € (3.259,57 € mínus 715,09 € = 2.544,08 € a z toho 2/3
- iny). Konaním obžalovaného tak bola spôsobená škoda na hnuteľných veciach poškodenej vo výške 2.411,41 €. Krajský súd preto v skutkovej vete výroku o vine upravil rozsah spôsobenej škody, ktorý ale nemal žiadne vplyv na inak správne ustálenú právnu kvalifikáciu skutku.
K výroku o vine krajský súd konštatuje, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci v zmysle ust. § 245 ods. 1 Tr. zák., keď poškodil cudziu vec (bytové zariadenie rodinnému domu) a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Správne pritom poukazuje obžalovaný na to, že cudzou vecou v súlade s ustálenou judikatúrou (R 60/1993, R 13/1976, R 23/1991, R 11974) sa rozumie vec, ktorá nepatrí vôbec alebo výlučne páchateľovi. V prípade poškodených vecí, sumou 2.544,08 € boli ohodnotené veci, ktoré sú v spoluvlastníctve tak obžalovaného ako aj poškodenej, čiže nejde o veci výlučne patriace obžalovanému. Pri ustálení výšky škody súd vychádzal z objektívnych zistení znaleckej organizácie PEMMO spol. s r.o., voči ktorým zisteniam strany v priebehu trestného konania nevzniesli žiadne námietky. Z uvedeného dôvodu krajský súd neprihliadol na dodatočné vyčíslenie škody, predložené poškodenou v odvolacom konaní.
Pri úvahách a druhu a výmere trestu sa krajský súd v podstate stotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadne pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, preto aj krajský súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Naproti tomu dospel k záveru, že nie je na mieste obžalovanému ukladať trest alternatívny, v podobe peňažného trestu, čím sa stotožnil s konštatovaním prokurátora o tom, že takýto trest je neprimerane mierny. S poukazom na právnu kvalifikáciu skutku podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na jeden rok. Vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a jeho následok vo forme ujmy na majetkových právach poškodenej súd na naplnenie účelu trestu považoval za potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, výkon ktorého s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú určil podľa § 50 odsek 1 Tr. zák. v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Takto uložený trest krajský súd považuje za plne konformný aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie a súčasne je pre obžalovaného adekvátnym ponaučením, že pre prípad ďalšieho protiprávneho konania by už mohol byť postihnutý nepochybne prísnejšie. Obžalovanému krajský súd súčasne s poukazom na § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Krajský súd modifikoval aj výrok o náhrade škody, keď obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spôsobenú škodu vo výške 2.411,41 €, ktorá škoda bola preukázateľne zistená a ustálená v znaleckom posudku znaleckej organizácie PEMMO spol. s r.o. So zvyškom nároku na náhradu škody krajský súd poškodenú odkázal na civilný proces.
S ohľadom na všetky uvedené závery Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a postupujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol o vine a treste obžalovaného ako aj o súvisiacom výroku o náhrade škody.
Zároveň súd podľa § 319 odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.