Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoP-54-2018.pdf
PDF · 108.25 KB
Case nature
Subarea
27CoP/54/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci navrhovateľky: S. právne zastúpenej Z. proti otcovi dieťaťa: F. právne zastúpenému Z., o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.apríla 2018, č.k. 8Pc/6/2018-32, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a v tomto rozsahu tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie určil otcovi dieťaťa platiť príspevok na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky od XX. XX. XXXX vo výške 70,- eur mesačne do dňa rozhodnutia, nedoplatok vo výške 372,58 eur, zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p. tak, že nepriznal nárok žiadnej zo strán na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka žiadala určiť príspevok na jej výživu vo výške 150,- eur mesačne dôvodiac, že dňa XX.XX.XXXX sa jej narodila dcéra S. H. a dňa XX.XX.XXXX. dcéra X. H.. Otcom týchto detí je F.. K. S., ktorý jej výživné na deti nepoukazuje, neplatí ani žiadnou sumou na jej výživu. V súvislosti s narodením oboch detí je t. č. na materskej dovolenke s mal. X., no jej príjem činí len rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur, býva sama s deťmi v jednoizbovom byte. Z predchádzajúceho manželstva má ešte syna, ktorého má s bývalým manželom v striedavej starostlivosti. Od apríla 2017 prestala s otcom svojich mladších detí žiť v spoločnej domácnosti z dôvodu jeho hrubého správania, ktoré je predmetom trestného konania pred Okresným súdom Považská Bystrica, sp. zn.1T/129/2017. Vzhľadom k tomu, že jej príjem je len vo výške cca 200,- eur, nedokáže pokryť ani len potreby pre deti a už vonkoncom žiadne potreby pre seba. Otec detí neprispieva na jej výživu ale ani výživným na maloleté deti žiadnou sumou, preto sa musí nárokov voči nemu domáhať súdnym konaním. Poukázala na to, že v deň podania návrhu prebiehalo konanie o určenie otcovstva i výživného pre mal. S., kedy došlo síce medzi rodičmi k dohode, otec dieťaťa bol upozornený súdom, že je povinný vyživovaciu povinnosť si plniť aj voči nej, ako aj voči mal. X.. Preto otca detí vyzvala na dohodu ohľadom nároku voči nej i mal. X., on však vulgárne jej uviedol, že žiadne peniaze jej posielať nebude a ničím jej nebude prispievať. To isté zopakovala v deň podania návrhu vo večerných hodinách aj jeho matka, ktorá jej taktiež vulgárne nadala. Keďže medzi ňou a otcom jej detí nie je možná dohoda s poukazom na ustanovenie § 74 Zákona o rodine žiadala, aby rozhodol súd. Otec detí nevydatej matky prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že by súhlasili so zmierom na sumu 70,- eur od narodenia dieťaťa. Len pri dohode by boli ochotní súhlasiť aj s určením tohto príspevku spätne. Právna zástupkyňa nevydatej matky na ponuku na uzavretie zmieru reagovala vyjadrením, v ktorom namietala právny názor vyslovený ohľadom možností určenia príspevku od podania návrhu, pretože nie je možné príslušné ustanovenie Zákona o rodine uplatniť aj v prípade príspevku na výživu nevydatej matky, pretože ten má iný charakter ako výživné. Poukázala na to, že
výživné sa nepremlčuje, na rozdiel od príspevku, ktorý nie je označený ani ako výživné a premlčuje sa v trojročnej lehote, teda je možné požiadať oň najneskôr od narodenia dieťaťa a priznávať ho aj spätne. S návrhom otca na zmier, podľa ktorého by platil príspevok od XX.XX.XXXX vo výške 70,- eur mesačne a nedoplatok, že by splácal po 50,- eur matka by súhlasila len za podmienky, že by predmetom zmieru bola aj náhrada trov navrhovateľky ,čo rozhodne otec detí odmietol.
3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že mal. X. sa narodila 15 mesiacov po narodení prvého dieťaťa, ktorého otcom je taktiež F.. K. S., avšak X. sa narodila až po tom, ako jej rodičia prestali žiť v partnerskom vzťahu. Je teda zrejmé, že už otec mal. X. sa nepodieľal na nielen výžive detí, ale ani na výžive navrhovateľky, teda matky detí, keďže spolu nežili. Tým sa zhoršila situácia na strane matky a dôvodne si voči nemu matka uplatnila nárok na určenie príspevku. Súd pri rozhodovaní o výške tohto príspevku musel prihliadať nielen na potreby navrhovateľky, ale aj na možnosti a schopnosti otca detí. V tomto prípade nesporne bolo preukázané, že otec detí dosahoval v období od 12/2016 do 11/2017, kedy ukončil pracovný pomer v spoločnosti K.. celkom príjem 644,50 eur. Od 1. 1. 2018 je jeho príjem preukázateľne 762,11 eur netto mesačne. V mesiaci december nie je otcom deklarovaný žiaden príjem, pričom je nesporné, že otec okrem určeného výživného na mal. S. a X. H., platí výživné aj na syna K., celkom spolu vo výške 300,- eur. Okrem toho otec preukázal, že spláca hypotéku, podľa jeho vlastného vyjadrenia vo výške cca 185,- eur, avšak podľa výpisu z účtu celkom vo výške 220,22 eur mesačne. Je síce pravda, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov s tým, že vplyv na výšku výživného má jedine zistenie, že sa jedná o výdavky, ktoré nie je nutné vynaložiť, avšak v danom prípade hypotéku spláca otec detí už 10 rokov, zobral si ju na zabezpečenie bývania, v ktorom istý čas žil aj s navrhovateľkou, čo ona nepoprela, a teda nemožno platenie tejto hypotéky posudzovať ako správanie sa otca s úmyslom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, keď táto jeho povinnosť splácať hypotéku vznikla oveľa skôr, než sa deti narodili. Podľa vyjadrenia otca, túto hypotéku ešte bude splácať ďalších 10 rokov. Z uvedeného dôvodu platenie hypotéky už nemožno posudzovať ako výdavok, ktoré otec nebol nútený vynakladať, keďže tento jeho záväzok existoval dávno pred narodením detí a matka detí o ňom vedela. Preto súd platenie hypotéky vyhodnotil v prospech otca detí a pri zohľadnení jeho vyživ. povinností k X. deťom a otcom deklarovaných ďalších nákladov príspevok na výživu vo výške 70,- eur sa súdu javil ako primeraný, a to napriek tomu, že matka má v súčasnosti len príjem titulom rodičovského príspevku a na deti dostáva výživné. rodine, hoci aj príspevok je výživným, ale táto výnimka vyplýva z kogentného určenia dňa, od ktorého najneskôr treba právo na príspevok na výživu nevydatej matke priznať. Príspevok súd určil od XX. XX. XXXX vo výške 70,- eur mesačne do dňa rozhodnutia, preto nedoplatok z titulu výživného za obdobie od jeho určenia do dňa rozhodnutia je vo výške 372,58 eur, keďže splatnosť tohto príspevku je až 20. dňom v tom ktorom mesiaci. Uvedený nedoplatok na tomto príspevku je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to napriek návrhu otca, aby mohol nedoplatok splácať mesačne vo výške 50,- eur, tak ako to predniesol pri navrhovaní zmieru, k uzavretiu ktorého napokon nedošlo. Súd je toho názoru, že je v možnostiach otca nedoplatok na výživnom zaplatiť naraz.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p. tak, že nepriznal nárok žiadnej zo strán na náhradu trov konania, a to napriek tomu, že navrhovateľka žiadala, aby jej tieto trovy boli priznané s poukazom na jej príjmové pomery, bez ďalšieho zdôvodnenia. Súd v danom prípade však nevzhliadol také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania. Predovšetkým súd poukazuje na to, že podľa § 74 Zák. o rodine povinnosť platiť príspevok nevydatej matke má otec dieťaťa, ktorým v tomto prípade podľa rodného listu v čase podania návrhu nebol F.. S. ale bývalý manžel navrhovateľky, čo znamená, že pokiaľ nebolo otcovstvo tohto otca určené, nemal povinnosť takýto príspevok platiť. Je síce pravda, že podľa ust. § 74 ods. 2 je možné uložiť otcovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol potrebné prostriedky na zabezpečenie výživy matky, avšak táto v čase podania návrhu na určenie takejto povinnosti musí byť tehotná, čo v tomto prípade splnené nie je. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka síce tvrdila odmietavý postoj otca jej detí ohľadom platenie tohto príspevku, uvedené však žiadnym spôsobom nepreukázala a otec detí navrhovateľky sám hneď na pojednávaní ponúkol dohodu ohľadom výšky príspevku, ktorú kvôli trovám konania, na ktorých sa otec dohodnúť nechcel, účastníci napokon neuzatvorili. Súd v tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že mal. X. sa narodila XX. XX. XXXX, matka dieťaťa, hoci vedomá si toho, že otcom dieťaťa nie je jej bývalý manžel, s ktorým sa právoplatne rozviedla v Z., nepodala návrh na zapretie otcovstva. Takýto návrh podal jej bývalý manžel, a teda k danej situácii sa stavala veľmi laxne, o čom svedčí aj skutočnosť, že mal. S. sa narodila ešte pred rozvodom manželstva navrhovateľky
s F. H. a taktiež danú situáciu neriešila, aby po právnej stránke bolo všetko v poriadku a aby ako biologický otec bol zapísaný skutočný otec a nie jej manžel. V konaní síce bolo preukázané nevhodné protiprávne a skutočne zlé správanie sa otca detí k navrhovateľke, avšak v tom čase ešte de iure F.. S. nebol povinnou osobu na platenie tohto príspevku, keďže touto je jedine otec dieťaťa nevydatej matky a on v rodnom liste ani jedného z detí do podania návrhu ako otec uvádzaný nebol. Z tohto pohľadu žaloba bola podaná predčasne, pokiaľ navrhovateľka odvodzovala svoj nárok od narodenia dcéry X.. Nedostatok návrhu sa v priebehu konania konvalidoval tým, že F.. S. bol zapísaný ako otec v rodnom liste mal. X. dňa X.X.XXXX.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou tento rozhodol o náhrade trov konania účastníkov, odvolaním v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne napadla navrhovateľka, navrhujúc jeho zmenu tak, že otec dieťaťa, voči ktorému návrh smeroval, bude zaviazaný nahradiť jej trovy konania. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (nesprávne právne posúdenie) a vychádzajúc z obsahu odvolania tiež nesprávne skutkové závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), namietala, že súd otázku náhrady trov konania nesprávne právne posúdil, keď aplikoval len ust. § 52 CMP, neaplikoval však ust. § 55 CMP napriek tomu, že už pred súdom prvej inštancie uvádzala skutočnosti odôvodňujúce jej priznanie náhradu trov konania. Podanie svojho návrhu odôvodňovala tým, že otec bol už v konaní pod sp.zn. 7Pc/34/2018 upozornený, že matka má nárok aj na príspevok na svoju výživu, bola s ním ochotná sa dohodnúť, tento jej však vulgárne vynadal a poslal jej SMS správu, že žiadne peniaze jej „na jej riť“ posielať nebude. Z uvedených dôvodov tento postoj bola nútená riešiť podaním tohto návrhu, otec dieťaťa nebol ochotný komunikovať, robil obštrukcie aj pri uznaní otcovstva k mal. X. a až potom, čo bolo určené otcovstvo k mal. S., išiel na matriku, odtiaľ však tiež ušiel a priznanie otcovstva podmieňoval tým, že dieťa bude mať priezvisko po ňom. Zároveň poukázala na trestné konanie pod sp.zn. 1T/129/2017, z ktorého je zrejmé, že otec bol uznaný za vinného pre pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest v trvaní 6 mesiacov, ktorého sa dopustil tak, že ju ako matku mal. X., keď ju čakala, kopol a inak jej vulgárne nadával. Neobstojí tvrdenie súdu, že navrhovateľka podala návrh predčasne, nakoľko zo vzťahu s otcom mal. X., sa narodila aj mal. S., ku ktorej bolo určené otcovstvo súdom a matka sa mohla a ešte aj môže domáhať príspevku aj od narodenia mal. S., ku ktorej bolo otcovstvo určené rozhodnutím súdu skôr, ako uznané otcom pri mal. X.. Tieto neobstojí, že matka sa k veci stavala laxne, keďže je sama s tromi mal. deťmi, X. nemá ešte ani pol roka, mal. S. necelé dva roky a matka musela riešiť svoj pôrod, výchovu detí, zdravotné problémy mal. S., preto právne ošetrenie veci na ktoré poukazuje súd, bolo po zdraví detí až na druhom mieste, čo jej však za žiadnych okolností nemôže ísť na ťarchu. Tiež jej nemôže ísť na ťarchu, že návrh na zapretie otcovstva podal v tom čase jej manžel a nie ona, keďže takto sa s ním dohodli. Otec detí na pojednávaní žiadal návrh o určenie príspevku zamietnuť. Má za to, že všetky tieto okolnosti dostatočne preukazujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 55 CMP.
6. Otec dieťaťa vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanému odvolaniu toto považoval za nedôvodné. Poukazoval na § 2 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak zákon neustanovuje inak, pričom v tomto prípade podľa jeho názoru je daný dôvod na aplikáciu § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc z ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania pri čiastočnom úspechu vo veci. Navrhovateľkou popisované okolnosti pred podaním návrhu nie sú relevantné pre posudzovanie nároku na náhradu trov konania. V čase podania návrhu otec nebol zapísaný v rodnom liste dieťaťa. Návrh bol podaný predčasne. Do rodného listu bol zapísaný až dňa XX.XX.XXXX, resp. otcovstvo k mal. S. bolo určené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2018. Navrhovateľka nepreukázala žiadne okolnosti prípadu, zakladajúce spravodlivý dôvod na priznanie nároku na náhradu trov konania. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 11.04.2018 navrhol zmier, ku ktorému však neprišlo pre požiadavku navrhovateľky na náhradu trov konania. Navrhovateľka uplatňovala príspevok na výživu vo výške 150,- eur mesačne, rozsudkom jej bol priznaný príspevok vo výške 70,- eur mesačne, teda jej úspech v konaní je len 46,67 %, jej neúspech 53,33 %, čistý úspech otca je 6,66 %, z toho dôvodu jej náhrada trov konania neprináleží. Rozsudok súdu v napadnutej časti navrhoval potvrdiť.
7. Navrhovateľka vo svojej replike na písomné vyjadrenie otca dieťaťa uviedla, že trvá na podanom odvolaní. Poukázala na to, že je pravdou, že mal. X. mala zapísaného v rodnom liste F.. K. S. až dňa XX.XX.XXXX, no tento je otcom aj mal. S., nar. XX.XX.XXXX. Tento nikdy nepopieral otcovstvo
k týmto dvom deťom, no nebol ochotný svoje otcovstvo úradne uznať. Tak ako vyživovacia povinnosť otca voči dieťaťu patrí dieťaťu od jeho narodenia, rovnako aj príspevok nevydatej matky patrí matke v zmysle Zákona o rodine, nie od určenia otcovstva, ale od narodenia dieťaťa. Obranu otca považovala za nedôvodnú, tendenčnú, skresľujúcu skutočnú pravdu. Navrhovateľka je na materskej dovolenke, mimo rodičovského príspevku 214,70 eur nemá žiaden príjem a nebyť súdnych konaní, nebolo by jej priznané ani výživné na deti, ktorých otcom je F.. S.. Pokiaľ otec poukazuje na zásadu úspešnosti v konaní, tak táto sa aplikuje len v prípade postupu podľa CSP, teda pre sporové konania, o ktoré však v posudzovanej veci nejde.
8. Otec vo svojej duplike na repliku matky opakovane poukázal na jeho ochotu uzatvoriť zmier v priebehu súdneho konania, ako aj predchádzajúce ním tvrdené skutočnosti, nárok navrhovateľky na náhradu trov konania považoval naďalej za nedôvodný. Navrhovateľka neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali ňou požadovaný postup. Z hľadiska spravodlivého usporiadania medzi účastníkmi je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti správne.
9. Navrhovateľka v písomnej reakcii na dupliku otca uviedla, že zotrváva na odvolaní, aj všetkých skutočnostiach, ktoré v ňom uviedla. Nepoberá materský príspevok, ale rodičovský príspevok, ktorý je paušálne určený štátom, pričom na rozdiel od materského príspevku, ktorý sa vypočítava z výšky príjmu matky, tento je ďaleko vyšší. Ide teda na jej strane z hľadiska sociálneho aspektu o neštandardnú situáciu, odôvodňujúcu ňou požadovaný postup.
10. Otec vo svojej následnej reakcii na vyjadrenie matky v zásade replikoval skutočnosti ním uvádzané už v predchádzajúcich vyjadreniach.
11. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“ / a zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach výživného plnoletých osôb (§ 154 a nasl.).
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v napadnutej časti - vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:
13. Súd prvej inštancie zaviazal otca mal. dieťaťa prispievať navrhovateľke ako nevydatej matke dieťaťa na jej výživu sumou 70,- eur mesačne s účinnosťou od XX.XXX.XXXX, otca zaviazal tiež na zaplatenie zameškaného zročného výživného, vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu dôvodiac neexistenciou takých okolností prípadu, ktoré by indikovali v prospech odlišného rozhodnutia, aplikujúc ust. § 52 CMP.
14. Matka v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vychádzajúc z obsahu odvolania tiež nesprávne skutkové závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), keď súd nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti týkajúce sa okolnosti veci a tiež sociálny aspekt na jej strane, odôvodňujúce jej priznanie nároku na náhradu trov konania.
15. Náhrada trov konania podľa Civilného mimosporového poriadku je upravená v ust. § 52 a nasl. CMP.
16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
18. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Generálna klauzula, formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Formulácia citovaného ustanovenia zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. Na rozdiel od sporového konania, kde ako výnimka zo zásady, uvedenej v ust. § 255 CSP, je zakotvená možnosť súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), jeho obdoba v mimosporových konaniach (aj z hľadiska využitia jeho výnimočnosti), predstavuje práve ust. § 55 CMP. Ide o prelomenie generálnej klauzuly, aplikácia ktorého ustanovenia prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, čo znamená, že možno priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní podľa CMP, t. j. nielen v konaniach vymedzených v § 53 CMP. V porovnaní s ust. § 53 CMP rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci za predpokladu, že si účastník konania uplatnil nárok na náhradu trov konania a nejde o konania vymenované v § 53 CMP, t. j. o konania vo veciach určenia rodičovstva a notárskych úschov. Hodnotenie tohto kritéria, t. j. či je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, je potrebné vykonať jednak z hľadiska sociálneho aspektu toho - ktorého účastníka (jeho osobné a majetkové pomery), ako aj okolností prejednávanej veci. Takýmito okolnosťami môže byť napríklad podanie šikanózneho návrhu, pričom je potrebné tiež vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.
21. V posudzovanej veci predmetom konania bol uplatnený nárok navrhovateľky na určenie príspevku na jej výživu, ako nevydatej matky zo strany otca mal. dieťaťa, teda v konkrétnostiach F.. K.W.. Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne v priebehu konania vzniesla návrh na náhradu jej trov, čím splnila podmienku posudzovania priznania jej trov, zakotvenú v ust. § 57 CMP, pričom dôvodila sociálnym aspektom na jej strane, teda nepriaznivými osobnými, finančnými a majetkovými pomermi, spočívajúcimi v tom, že má tri vyživovacie povinnosti, je nemajetná, žije v X-izbovom byte a jej príjem tvorí len materský príspevok.
22. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že povinnosťou súdu prvej inštancie, vzhľadom na uplatnený návrh (§ 57 CSP) bolo tento nárok posúdiť s poukazom na predmet konania vo svetle ust. § 55 CMP. I keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno dovodiť, že súd prvej inštancie zo zmyslu tohto zákonného ustanovenia čiastočne vychádzal, vo výsledku, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, však toto zákonné ustanovenia na danú vec neaplikoval. Žiadnym spôsobom sa tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťami, od ktorých odvodzovala navrhovateľka dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu trov konania, teda s existujúcimi, ňou tvrdenými okolnosťami na jej strane, spočívajúcimi v nepriaznivom sociálnom aspekte, z ktorého dôvodu je vo vzťahu k nim rozhodnutie súdu prvej inštancie nespôsobilé k odvolaciemu prieskumu, teda nedostatočne odôvodnené, keďže niet sporu o tom, že sociálny aspekt na strane toho-ktorého účastníka, je okrem okolností prípadu dôvodom, pre ktorý je možno otázku náhrady trov konania medzi účastníkmi posudzovať vo svetle ust. § 55 CMP (samozrejme za predpokladu existencie takéhoto nepriaznivého sociálneho aspektu).
23. Súd prvej inštancie otázku možného nároku na náhradu trov konania, teda dôvodnosť jeho priznania vo vzťahu k navrhovateľke posudzoval len z hľadiska okolností prejednávanej veci, pričom odvolací súd posúdením rozhodujúcich skutočností sa s jeho závermi v tomto smere neidentifikuje. Je síce pravdou, že otcovstva k mal. X., nar .XX.XX.XXXX bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov až dňa XX.XX.XXXX (ako vyplýva z výpisu z rodného listu mal. dieťaťa), pričom návrh na určenie príspevku na výživu matky bol doručený súdu prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX (teda 5 dní predtým) a otcovstvo k mal. S. F.. S. uznal až v rámci súdneho konania o určenie otcovstva, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 13.03.2018 (t. j. 11 dní po podaní návrhu), faktom však zostáva, že F.. K. S. ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti návrh spolu s výzvou a poučením prevzal, ako vyplýva z poštovej doručenky, dňa XX.XX.XXXX, kedy bez akýchkoľvek pochybností si musel byť tento vedomý (keďže
v tom čase už bol nespochybniteľne v oboch prípadoch, teda vo vzťahu k obom mal. deťom určený ako ich otec) svojej zákonnej povinnosti prispievať na výživu tiež navrhovateľky ako nevydatej matky, vyplývajúcej mu z ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine. Napriek tomu však v priebehu konania nebolo zistené, ani tvrdené (a to ani doposiaľ), že by v období od prevzatia tohto návrhu bol dobrovoľne F.. S. ako osoba povinná navrhovateľke na jej výživu prispieval, a to čo i len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu, ako podľa jeho názoru by takýto príspevok, vzhľadom na jeho pomery, bol primeraný. I keď otec na pojednávaní dňa 11.04.2018 prostredníctvom právneho zástupcu navrhoval uzatvorenie zmieru na určenie tohto príspevku vo výške 70,- eur mesačne, k uzatvoreniu ktorého nedošlo z dôvodu, ako vyplýva z obsahu zápisnice, že navrhovateľka trvala tiež na svojom nároku na náhradu trov konania, toto jej rozhodne nemožno pripočítať, vzhľadom na jej majetkové pomery na ťarchu. Závery súdu o tom, že otec bol ochotný dobrovoľne na výživu navrhovateľky prispievať, nemožno odvodzovať od tohto jeho postoja na uvedenom pojednávaní, keďže napriek doručeniu návrhu pri plnej vedomosti toho, čoho sa navrhovateľka domáha, ani v tomto rozsahu navrhovateľke dobrovoľne neplnil, pričom predpokladom takéhoto dobrovoľného plnenia rozhodne nebolo súdne rozhodnutie. Za týchto okolností teda nemožno považovať uplatnený nárok navrhovateľky za šikanózny. Na strane druhej závery súdu prvej inštancie, na ktorých v tomto smere založil svoje rozhodnutie, spočívajúce v tom, že návrh bol doručený súdu niekoľko dní predtým, ako bola povinná osoba zapísaná v rodnom liste dieťaťa (či už v dôsledku uznania otcovstva, alebo nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v súdnom konaní) sú formalizmom, neindikujúcim v prospech záveru o spravodlivom usporiadaní vzťahov medzi účastníkmi. Tvrdenia otca o jeho ochote dobrovoľne prispievať na výživu navrhovateľky, bez ich faktického naplnenia (keďže ako bolo uvedené, nepreukazoval, ale ani netvrdil reálne poukazovanie takéhoto príspevku navrhovateľke), boli tak len v rovine bezvýznamných tvrdení. Skutočnosť, že matka takýto návrh podala až s odstupom času potom, ako sa obe mal. deti narodili, je vo vzťahu k jej nároku bez právneho významu, o to viac, že je tu existencia preukázateľného protiprávneho konania otca voči matke, za ktoré bol tiež právoplatne odsúdený, v kolízii s čím sú okolnosti, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie, nepochybne bezvýznamnejšie.
24. Vychádzajúc teda z vyššie uvedeného, jednak z dôvodu, že súd prvej inštancie neaplikoval ust. § 55 CMP, jednak z dôvodu, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a nezaoberal okolnosťami sociálneho aspektu na strane navrhovateľky, od ktorého odvodzovala táto uplatnený nárok na náhradu trov konania a jednak vo svetle ust. § 58 CMP (vychádzajúc z ktorého o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd súčasne), v záujme zachovania dvojinštančnosti konania nebolo možné postupovať inak, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania účastníkov z dôvodov uvedených v ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vrátiť vec v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
25. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude o trovách konania opätovne rozhodnúť za aplikácie nielen ust. § 52 CMP, ale nárok navrhovateľky posúdiť tiež so zreteľom na ust. § 55, § 57 CMP, pričom v prípade kladného záveru, bude potrebné súčasne rozhodnúť tiež o ich výške (§ 58 CMP). Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 CSP.
26. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
27. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania, keďže navrhovateľka vzniesla nárok na ich priznanie.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).