Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-13-2017.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.09.2018 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
W. E., narodený XX.XX.XXXX O. M. Ľ., G. Z. Z. XXX/XX, B.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 19.6.2016, okolo 21.50 hod., po ceste č. 1/77, v smere od mesta Stará Ľubovňa do mesta Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW 5 5/D/DL91/01, evidenčné číslo M. XXX Z., kde v km 2,7 medzi obcou Bušovce a mestom Spišská Belá, okres Kežmarok, v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia situácie v cestnej premávke, neprispôsobenia rýchlosti ním vedeného motorového vozidla stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, keď s týmto sa v uvedenom mieste, kde je povolená rýchlosť motorových vozidiel do 90 km/hod., pohyboval rýchlosťou najmenej 135 km/hod., čo bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1, ods. 2/ zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov, v znení neskorších právnych predpisov, pri spozorovaní oprotiidúceho osobného motorového továrenskej značky KIA, evidenčné číslo B. XXX H., vedeného vodičom W.. V. B. Z., ktoré vozidlo, v jeho jazdnom pruhu, obiehalo jazdnú súpravu zloženú z traktora továrenskej značky BELARUS, evidenčné číslo N. XXX F., a prívesu zn. PRONAR, začal intenzívne brzdiť ním vedené motorové vozidlo, s vozidlom sa dostal mimo vozovku vpravo do odvodňovacej priekopy, následne narazil do tam nachádzajúceho stromu, čo viedlo k prevráteniu motorového vozidla, kde takto spôsobil ujmu na zdraví svojmu spolujazdcovi V. Z., ktorý pri dopravnej nehode utrpel zranenie - trieštivú zlomeninu pravého predkolenia, otras mozgu, sečnú ranu hornej pery, pomliaždenie hlavy a pravého ramena, ktoré zranenie, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, si vyžaduje dlhodobé niekoľkomesačné liečenie a práceneschopnosť, ktorá ešte trvala aj v dobe vypracovania znaleckého posudku v mesiaci február 2017, pri závažnom ovplyvnení obvyklého spôsobu života V. Z. po dobu najmenej štyroch mesiacov v súvislosti s bolestivosťou zranenia, obmedzením pohyblivosti, nutnej hospitalizácii v zdravotníckom zariadení za účelom výkonu nutných operačných zákrokov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (vzhľadom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona),
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 30 /tridsať/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného V. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B., M.. F. XXX/X so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 19.04.2017 obžalobu pod sp. zn. Pv 533/16/7703-18 na obžalovaného W. E. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný W. E. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného W. E. o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, to výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, resp. predložených obžalovaným na hlavnom pojednávaní.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny obžalovaného, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný týmto konaním z nedbanlivosti spôsobil V. Z. ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona /§ 138 písm. h) Trestného zákona/. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal vo forme vedomej nedbanlivosti, keď vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je život a zdravie iného, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí /§ 16 písm. a) Trestného zákona/.
Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej Mestom Podolínec vyplýva, že voči obžalovanému mesto neeviduje žiadne sťažnosti zo strany spoluobčanov a nemajú vedomosti o problémoch súvisiacich s jeho správaním na verejnosti. Mestská polícia neeviduje žiadne priestupky a ani iné delikty obžalovaného. Obžalovaný nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Z evidenčnej karty obžalovaného, ako vodiča vyplýva, že obžalovaný bol od 25.03.2006 do 02.08.2016 celkovo 22 krát postihnutý za priestupky na úseku cestnej dopravy, pričom vo všetkých prípadoch mu bola uložená bloková pokuta. Ani v jedno prípade priestupkového postihu sa nejednalo o dopravnú nehodu, u obžalovaného nebol zistený alkohol a iba v jednom prípade sa jednalo o priestupok spáchaný závažnejším spôsobom konania. Rozhodnutím OR PZ v Starej Ľubovni číslo ORP-319/DI-2-2007 zo dňa 09.08.2007, právoplatným v rovnaký deň, bol obžalovanému zadržaný vodičský preukaz, uložená pokuta vo výške 4.000,- Sk a tiež uložený trest zákazu činnosti v trvaní dvoch mesiacov. Výkon tohto trestu bol ukončený upustením od zvyšku trestu. Uvedené priestupky na úseku cestnej dopravy vyplývajú aj z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Priestupky iného druhu obžalovaný evidované nemá. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Obžalovaný súdu na hlavnom pojednávaní predložil podnikateľský zámer, ktorého obsah súd oboznámil a z ktorého vyplynulo, že jeho predmetom je výstavba domov v obci Dubové. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vypočul obžalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a náhrady škody, a to aj bez návrhu strán trestného konania, pretože to považoval za dôležité pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie o treste a náhrade škody v tejto trestnej veci. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je konateľom spoločnosti MMI Invest, s.r.o., ktorá bola založená práve za účelom realizácie uvedeného stavebného zámeru. Ide pritom o jeho podnikateľský zámer, ktorý spracoval a ktorý mieni v blízkej budúcnosti realizovať. Jedná sa o výstavbu ôsmich drevodomov, pričom tento projekt by sa perspektívne rozšíril aj na ďalšie domy. Jeho spoločnosť je vlastníkom pozemkov a momentálne sa finalizujú prípravy na začatie stavby s tým, že s realizáciou stavby by sa malo začať začiatkom roka 2019. Stavebné povolenie podľa obžalovaného ešte vydané nebolo. Obžalovaný uviedol že to, čo sa stalo a čo mu je kladené za vinu veľmi ľutuje a verí, že v prípade podmienečného trestu by určite viedol riadny život ako doposiaľ. Obžalovaný súhlasil s prípadným uložením trestu povinnej práce, pričom jeho zdravotný stav by mu umožňoval takýto trest vykonať. Obžalovaný uviedol, že sa dozvedel, že jeho priateľka, s ktorou žije 3,5 roka, je s ním tehotná.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného W. E. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Zároveň súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona. Preto súd pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam 1:0 v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu upravenú v § 157 ods. 2 Trestného zákona (od 1 roka do 5 rokov) znížením jej hornej hranice o jednu tretinu a pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby, a to od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov.
Súd prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a okrem priestupkov na úseku cestnej dopravy viedol bezúhonný život. Zároveň súd prihliadol aj na priznanie obžalovaného spojené s úprimnou ľútosťou na svojím konaním a nad tým, že ublížil inému človeku. Preto má za to, že na naplnenie účelu trestu, najmä z hľadiska individuálnej prevencie postačuje podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici Trestným zákonom stanovenej a súdom následne upravenej trestnej sadzby, a to v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Súd uložil obžalovanému relatívne dlhšiu skúšobnú dobu najmä z dôvodu, že obžalovaný bol doposiaľ 22 krát postihnutý za priestupky na úseku cestnej dopravy. Teda vo sfére týchto spoločenských noriem
je priestupkovým recidivistom a spáchanie tohto prečinu je len pokračovaním protiprávneho konania, ktorého sa v minulosti dopúšťal páchaním priestupkov. Takto uložený trest považuje súd tak z hľadiska dĺžky samotného trestu odňatia slobody ako aj dĺžky skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za dostatočný na to, aby obžalovaný mohol svojím celkovým správaním, vrátane správania sa na ceste ako vodič motorového vozidla preukázať, že jeho ľútosť je skutočne úprimná a že uložený trest je pre neho dostatočným ponaučením a bude viesť k jeho náprave.
Pokiaľ sa jedná o uloženie trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, súd opätovne poukazuje na jeho početné priestupky na úseku cestnej dopravy, ako aj na už v minulosti uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá dopravným inšpektorátom, ktorý však zjavne obžalovaného neodradil od ďalšieho proitiprávneho konania a ten aj po vykonaní trestu spáchal ďalších 18 priestupkov. Uvedené len svedčí o veľmi malom rešpekte obžalovaného k normám, ktoré majú zabezpečovať bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, a v konečnom dôsledku životy a zdravie účastníkov cestnej premávky. Napokon o dôležitosti ich rešpektovania sa mohol obžalovaný presvedčiť na následku, ktorý svojím konaním spôsobil poškodenému V. Z. a tento vzhľadom na rozsah zranení poškodeného možno hodnotiť ako závažný. Uložením trestu zákazu činnosti súd zvýraznil prvok represívneho účelu trestu. Na strane druhej pri dĺžke uvedeného trestu zohľadnil osobné a rodinné pomery obžalovaného, najmä jeho budúcu starostlivosť o dieťa. Pokiaľ sa jedná o investičný zámer, ktorý súvisí s podnikaním obžalovaného, v tomto prípade súd zdôrazňuje, že výkon tohto trestu žiadnym spôsobom nezmarí tento zámer alebo nedôjde k žiadnym obzvlášť závažným dôsledkom pre obžalovaného pri výkone tohto trestu, ktoré by boli neprimerané závažnosti spáchaného prečinu. Obžalovaný bude musieť strpieť, že po dobu výkonu trestu nebude môcť realizovať podnikanie tak, že by viedol motorové vozidlo, čo je nepochybne obmedzujúce, ale v tom je napokon podstata trestu. Súd nevidí žiadne ohrozenie v tom, že by výkonom tohto trestu po dobu 18 mesiacov musel obžalovaný tento podnikateľský zámer ukončiť alebo ukončiť samotnú podnikateľskú činnosť. Ak má mať trest výchovný a preventívny účel, musia byť jeho účinky na obžalovaného dostatočné. A uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov je tento účinok trestu podľa presvedčenia súdu primeraným k okolnostiam skutku a následkom konania obžalovaného.
Poškodený V. Z. sa do skončenia vyšetrovania pripojil k trestnému stíhaniu so svojim nárokom na náhradu škody, ktorú však nevyčíslil, pretože jeho zdravotný stav, s ktorým náhrada škody súvisela, nebol ešte ustálený. Preto ho súd odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne uplatnila nárok na náhradu škody v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti ich poistencovi V. Z. vo vzťahu ku skutku, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným. Tento nárok poisťovňa vyčíslila na sumu 3.676,53 Eur. Nakoľko však táto škoda v zmysle vyjadrenia poškodeného bude hradená z povinného zmluvného poistenia, súd aj tohto poškodeného odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože nie je zrejmé, či už k úhrade škody komerčnou poisťovňou v prospech poškodenej zdravotnej poisťovne došlo alebo ešte len dôjde a v akom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.