Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16Csp-123-2017.pdf
PDF · 92.03 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/123/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín, v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom: Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: M. G. XXXX/XX, G., o zaplatenie 9.925,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.925,78 €, vyčíslený riadny úrok vo výške 1.276,03 €, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 1.981,49 €, poplatky vo výške 203,25 € s riadnym úrokom vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.925,78 € od 16.6.2017 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.925,78 € od 16.6.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2017 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 9.925,78 eur, riadneho úroku 1.276,03 eur, úroku z omeškania 1.981, 49 eur, poplatkov 203,25 eur, riadneho úroku 9,5% ročne zo sumy 9.925,78 eur od 16.06.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 9.925,78 eur od 16.06.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 12.06.2012 uzavrel so žalovaným Y. L. - IT M., R.: XXXXXXXX, teda ako s podnikateľom, zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úverový limit až do výšky 10.000,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 9,5% ročne. Žalobca otvoril úverový účet formou napojenia na bežný účet a k čerpaniu a splácaniu dochádzalo automaticky tým, že žalovaný disponoval s účtom, teda okamihom prevodu peňažných prostriedkov z účtu v čiastke prevyšujúcej zostatok na účte a okamihom prevodu peňažných prostriedkov na účet bol najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou záväzkov vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy, a žalobca využil svoje oprávnenie a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 13.386,55 eur a pozostávala z istiny 9.925,78 eur, úrokov 1.276,03 eur, úrokov z omeškania 1.981,49 eur a poplatkov 203,25 eur. Z istiny si žalobca uplatnil úroky a úroky z omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci ju mal doručenú do vlastných rúk dňa 28.06.2018.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.09.2018, na ktoré sa dostavil zástupca žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal doručené do vlastných rúk dňa 30.07.2018. Žalovaný telefonicky dňa 27.09.2018 pred pojednávaním súdu oznámil, že sa na pojednávanie nedostaví z dôvodu, že je u lekára. Písomné ospravedlnenie prisľúbil doručiť dodatočne. Súd pojednával preto v neprítomnosti žalovaného. Súd dodáva, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, nakoľko procesný úkon strany sporu (tu žalovaného) adresovaný súdu, ktorým žiada len
o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť o odročenie súdneho pojednávania.
5. Zástupca žalobu na pojednávaní uviedol, že si svoju pohľadávku uplatňuje titulom zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorú uzatváral žalobca so žalovaným ako s podnikateľom, ktorý zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto ide o obchodnoprávny vzťah medzi dvomi podnikateľmi. Túto skutočnosť na pojednávaní zdokladoval listinami, ktoré pri uzatváraní zmluvy predkladal žalobcovi žalovaný a mal za to, že týmto odstránil všetky pochybnosti ohľadom postavenia žalovaného ako podnikateľa. Súčasne predložil špecifikáciu dlžnej sumy - platobnú históriu.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 12.06.2012 mal súd zistené, že túto uzatváral žalobca ako veriteľ a na strane dlžníka vystupoval Ladislav L. - IT M., miesto podnikania G. XXX, R., R.: XXXXXXXX, pričom dlžník bol označený aj rodným číslom. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru až do výšky úverového limitu 10.000,- eur, a to formou napojenia na bežný účet klienta č. XXXXXXXXXX/XXXX. Úver mohol byť čerpaný od 15.06.2012. Dohodnutá bola úroková sadzba 9,5% ročne, sadzba úrokov z omeškania vo výške 20% ročne, pričom poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 75,- eur. Dlžník sa zaviazal splatiť úver vždy najneskôr do 360. dňa po čerpaní úveru. V zmluve bolo dohodnuté, že pokiaľ dlžník je v omeškaní s plnením akejkoľvek čiastky vyplývajúcej zo zmluvy po dobu dlhšie ako 3 pracovné dni alebo ak neplní povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z akýchkoľvek iných zmlúv uzavretých so žalobcom, najmä ak neplní svoje peňažné záväzky z týchto zmlúv, alebo ak dlžník neplní akýkoľvek záväzok uvedený v tejto zmluve, žalobca je oprávnený písomne vyhlásiť, že všetky jeho pohľadávky z poskytnutého úveru alebo ich časť sa stávajú splatnými ku dňu, ktorý je uvedený vo vyhlásení.
8. Z listín predložených žalobcovi v súvislosti s uzatváraním zmluvy vyplýva, že Ladislav L. - IT M., požiadal o čerpanie úveru dňa 20.09.2012. Tento subjekt súčasne vyhlásil, že v písomnej dokumentácii uloženej na pobočke žalobcu nedošlo k žiadnym zmenám v údajoch, ktoré sú predmetom zápisu do obchodného registra alebo podkladom pre vydanie oprávnenia k podnikateľskej činnosti. Rovnako tak uvedený subjekt čestne vyhlásil, že ako podnikateľský subjekt nemá k 20.09.2012 žiadne záväzky po lehote splatnosti voči žiadnym orgánom verejnej správy, verejnoprávnym inštitúciám, najmä obciam, daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, colným úradom a zdravotným poisťovniam. Takisto dňa 06.09.2012 predložil žalobcovi potvrdenie daňového úradu o tom, že Y. L. - IT M., nemá evidované nedoplatky, súčasne boli v potvrdení uvedené údaje z daňového priznania za roky 2010 a 2011. Z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že dlžník podľa zmluvy Ladislav L. - IT M., má pozastavenú činnosť až do 31.03.2019.
9. Dňa 01.06.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky zo zmluvy o kontokorentnom úvere vo výške 398,08 eur s upozornením, že v prípade nezaplatenia pristúpi žalobca k zosplatneniu úveru. Listom zo dňa 30.07.2016 žalobca oznámil žalovanému, že vzhľadom na to, že na opakované výzvy dlh nevyrovnal, ku dňu 29.07.2016 vyhlasuje celý dlžný úverový zostatok vo výške 10.592,94 eur za predčasne splatný. Oznámenie bolo doručované žalovanému, avšak toto sa vrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote.
10. Zo špecifikácie - platobnej histórie vyplývajú všetky kreditné a debetné operácie na úverovom účte žalovaného za obdobie od 27.07.2012 do 12.09.2018, pričom vyplýva z neho, že žalovaný bol v omeškaní nepretržite od 01.11.2014, ako aj zosplatnenie úveru k 29.07.2016. Žalobca si žalobou uplatnil dlh vyčíslený k 15.06.2017, ktorý podľa špecifikácie k tomuto dňu predstavoval sumu 13.386,55 eur a pozostával z istiny 9.925,78 eur, poplatkov 203,25 eur, úrokov 1.276,03 eur a úrokov z omeškania 1.981,49 eur. Uvedené korešponduje s výškou pohľadávky uplatnenou v žalobe.
11. Zákonné ustanovenia:
Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“): Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 ObchZ: Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa ustanovenia § 497 ObchZ: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObchZ: Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 ObchZ: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. V zmluve o bežnom účte môže byť?dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (poskytne tzv. kontokorentný úver alebo povolené prečerpanie). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s mínusovým zostatkom sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver - povolené prečerpanie, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 a. nasl. Obchodného zákonníka).
13. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobca zmluvu uzatváral so žalovaným ako s fyzickou osobou - podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Y.. Žalovaný v zmysle výpisu zo živnostenského registra prevádzkuje živnosť v zapísaných predmetoch podnikania, pričom v čase rozhodovania súdu má iba pozastavenú činnosť. Z obsahu uzatvorenej zmluvy, ako aj listín predložených v súvislosti s jej uzatvorením žalobcovi, kde všade je žalovaný označený ako podnikateľ (živnostník), vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi žalovaný konal ako fyzická osoba - podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia (používa aj IČO), a preto súd vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako vzťah medzi podnikateľmi v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu nebol žalovaný pri vzniku tohto právneho vzťahu spotrebiteľom.
14. Žalobca, napriek tomu, že zmluvu žalovaný uzatváral ako podnikateľ - živnostník, žalovaného v žalobe označil ako fyzickú osobu (označená menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia
a štátnym občianstvom), a to aj napriek tomu, že živnostenské oprávnenie žalovanému doposiaľ nezaniklo. I napriek uvedenému súd konštatuje, že označený žalovaný (ako fyzická osoba) je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko fyzická osoba Ladislav L. je stále tou istou fyzickou osobou, či už s podnikateľským alebo nepodnikateľským oprávnením a skutočnosť, že fyzické osoby
- podnikatelia sa v súlade s ust. Obchodného zákonníka označujú obchodným menom, neznamená, že fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom je odlišná od tej istej fyzickej osoby. Totožnosť subjektivity je v podmienkach úpravy zodpovednosti za záväzky podnikajúcich fyzických osôb posilnená zodpovednosťou fyzickej osoby ako takej vo vzťahu k jej veriteľom bez ohľadu na skutočnosť, či záväzok vznikol vo vzťahu z podnikateľskej činnosti fyzickej osoby (ako v prejednávanom prípade) alebo inak. Fyzická osoba zodpovedá svojmu veriteľovi celým svojím majetkom ako dlžník (nie ako podnikateľ či nepodnikateľ), a preto nemožno vo vzťahu k dlžníkovi Y. L. - podnikateľovi pristupovať v prípade dlhov raz ako k fyzickej osobe - podnikateľovi a v inom prípade ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Z daného stavu potom súd ustálil, že aj keď Ladislav L. bol označený v žalobe ako fyzická osoba - nepodnikateľ, hoci záväzok vznikol z jeho činnosti ako fyzickej osoby - podnikateľa, aj keď živnostenské oprávnenie mu stále trvá, v konaní je pasívne vecne legitimovaný.
15. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 12.06.2012, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úverový limit do výšky 10.000,- eur s možnosťou jeho čerpania od 15.06.2012. Úrok z kontokorentného úveru bol dohodnutý vo výške 9,5 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať vyčerpané peňažné prostriedky spôsobom dohodnutým v zmluve. Uzatvorenie zmluvy nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný však porušil svoj záväzok splatiť čerpané požičané finančné prostriedky, v dôsledku čoho žalobca zastavil čerpanie kontokorentného úveru a vyhlásil ku dňu 29.07.2016 celý nesplatený zostatok úveru za predčasne splatný v súlade s dohodou zakotvenou v čl. VIII zmluvy. Na účte žalovaného vznikol dlh, ktorý bol ku dňu 15.06.2017 vyčíslený vo výške celkom 13.386,55 eur a pozostával z istiny 9.925,78 eur, poplatkov 203,25 eur, úrokov 1.276,03 eur a úrokov z omeškania 1.981,49 eur, čo korešponduje s výpisom z účtu na čl. 8 a špecifikáciou pohľadávky na č.l. 54. Výšku žalovanej sumy ani iné skutočnosti tvrdené žalobcom žalovaný nerozporoval, vôbec ich nenamietal a ani výška žalovanej sumy teda nebola sporná. Vzhľadom na to, že výška žalovanej dlžnej sumy vyplývala z predložených listinných dôkazov, súd mal výšku dlhu riadne preukázanú. Z uvedených dôvodov, keďže súd nemal preukázané, že by žalovaný čo i len čiastočne svoj dlh uhradil, súd žalobe v časti o zaplatenie sumy istiny vo výške 9.925,78 eur, poplatkov vo výške 203,25 eur, vyčíslených riadnych úrokov vo výške 1.276,03 eur a úrokov z omeškania vo výške 1.981,49 eur ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
16. Žalobca si zároveň uplatnil riadne úroky z úveru vo výške 9,50 % ročne zo sumy dlžnej istiny 9.925,78 eur. Úroky boli uplatnené v správnej - dohodnutej výške, pričom povinnosť platiť úroky trvá až do doby vrátenia požičaných finančných prostriedkov. Tieto boli uplatnené od 16.06.2017 ako odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému si žalobca vyčíslil kapitalizované riadne úroky vo výške 1.276,03 eur, ktoré boli vyčíslené do 15.06.2017 (čiže za bezprostredne nasledujúce obdobie). Úroky boli správne uplatnené len z dlžnej (vyčerpanej a nevrátenej) istiny úveru, ktorú žalovaný nevrátil. Preto súd vyhodnotil aj v tejto časti žalobu ako dôvodnú.
17. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy dlžnej istiny 9.925,78 eur. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Tieto boli uplatnené od 16.06.2017 ako odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému si žalobca vyčíslil kapitalizované úroky z omeškania vo výške 1.981,49 eur, ktoré boli vyčíslené do 15.06.2017 (čiže za bezprostredne nasledujúce obdobie). Žalovaný bol pritom v omeškaní už podstatne skôr, vzhľadom na predčasné zosplatnenie úveru vykonané k 29.07.2016 aj dňa 16.06.2017 žalovaný bol stále v nepretržitom omeškaní. Úroky z omeškania boli uplatnené v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom súd poukazuje na to, že žalobca a žalovaný si v zmluve výslovne dohodli úroky z omeškania vo výške 20% ročne, pričom žalobca si i napriek tomu uplatnil úroky z omeškania len vo výške 9% ročne. Súd preto aj v tejto časti žalobe vyhovel.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.