Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-482-2016.pdf
PDF · 128.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/482/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5 proti žalovanému: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 633,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/513/2015-76 zo dňa 31. marca 2016, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), keďže mu trovy konania nevznikli. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 52 ods.1,2, § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 369 ods.1, 2, § 506 Obchodného zákonníka, § 4 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 ods.1, § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom k 04.11.2009 tým, že žaloba žalobcu nebola dôvodne podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.9.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 633,92 eur s prísl. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 18.12.2006 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a. s., a žalovaným uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere číslo 0233478566, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 50.000.-Sk, výška splátky 1.364.-Sk, splatnosť prvej splátky 20.1.2007, v počte splátok 59, konečná splatnosť úveru 20.11.2011. Predmetom postúpenia pohľadávky bolo zaplatenie sumy vo výške 3.160,25 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.854,73 eur a úroku z omeškania vo výške 305,52 eur. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.11.2011 v počte 14, v celkovej výške 633,92 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že posúdil vzťah účastníkov zmluvy za vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tento úverový vzťah treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže úverové vzťahy predstavujú absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, keď právna úprava v Obchodnom zákonníku je vzhľadom na povahu účastníkov doplnená aj úpravou v zákone o spotrebiteľských úveroch. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje vyvodiť právny záver, že zmluva o úvere bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou a je preto právne irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho, ale i Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, vyhovujúca vyššie uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej
charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Súd prvej inštancie žalobu zamietol dôvodiac tým, že považoval zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2011 na žalobcu z pôvodného veriteľa SLSP, a.s. za neplatný právny úkon, keď vykonaným dokazovaním zistil, že SLSP, a.s., ktorá má štatút banky, previedla na žalobcu celú pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere predtým, ako sa stala splatnou. Pôvodný veriteľ - SLSP, a.s. je povinný dodržiavať zákon o bankách a konať v jeho intenciách. Pri bankových úveroch zákona o bankách podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru a preto predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany jeho predchodcu došlo k zosplatneniu úveru. Súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ale až súčasný žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená. Žalovanému zaslal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.7.2011, teda po postúpení pohľadávky. Aktívnou vecnou legitimáciou je také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Počas trvania úverového vzťahu s bankou, predchodcom žalobcu SLSP, a.s. je držiteľom bankového povolenia a vzťahuje sa na ňu zákona o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pre platné postúpenia pohľadávky zo strany banky ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok v ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka aj podmienka uvedená v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebanku môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverový vzťahy bežne uzatvárané na akýchkoľvek subjekt, teda aj na nebanku, čo je v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že bankou bola postúpená celá pohľadávka, ktorá vznikla z úverovej zmluvy o splátkovom a keďže žalobca tak nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní, súd žalobu zamietol.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu, resp. ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Uviedol k postúpeniu nesplatenej časti peňažného záväzku, že k vyššie uvedenému posúdeniu súdu, že predmetom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu môžu byť len také splátky úveru, ktoré sa stali splatnými pred ich postúpením, že ak by aj žalobca pripustil, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu (čo ako je uvedené v bode b) žalobca nepripúšťa, tak zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy. Pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu, teda prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Predmetné ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. Na podporu svojich tvrdení poukázal v tejto súvislosti na ustálenú judikatúru a to uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/163/2015 zo dňa 29.05.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/540/2015 zo dňa 04.11.2015. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom uviedol, že zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dohodli plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca a to podaním zo dňa 18.07.2011 označeným ako „výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 06.08.2011 (dodržaním lehoty podľa § 53 ods. 9 OZ). S poukazom na ustanovenie § 524 ods. 1, 2 OZ, článok V. bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok, bod 7.6.1.Všeobecných obchodných podmienok uviedol, že postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je podľa § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo žalobcu požadovať splatenie svojej pohľadávky. Považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatným celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil žalobca a to po postúpení predmetnej pohľadávky. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014 sp. zn. 19C/34/2012. V nadväznosti na uvedené zastal názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. K oznámeniu o postúpení pohľadávky uviedol, že v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšie zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2003 sp. zn. 4Obo/210/01, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 8Co/564/2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014 sp. zn. 9Co/133/2013 uviedol, že súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení. K platnosti postúpenia pohľadávky a § 92 ods. 8 Zákona o bankách uviedol s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, že žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenskou podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal na názor doc. JUDr. F. M., PhD., LL.M., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015 k účelu § 92 ods.8 Zákona o bankách. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosti
banky v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Zákona o bankách. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015 sp. zn. 8C/67/2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016 sp. zn. 12Co/223/2015, rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.03.2015 sp. zn. 12C/63/2014. Vzhľadom na uvedené zastal žalobca názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platného postúpenia pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.
3. Opatrovník žalovaného sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu tak, že uviedol, že ponecháva rozhodnutie vo veci na úvahu súdu prvej inštancie.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. V danej právnej veci predmetné odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v danej právnej veci podanou žalobou zo dňa 13.09.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 633,92 eur s prísl. Dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2011 uzatvorenej medzi postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postupca postúpil na žalobcu pohľadávku postupcu voči žalovanému. Postupca a žalovaný dňa 18.12.2006 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere číslo 0233478566, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 45,28 eur, vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky bola vo výške 3.160,25 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.854,73 eur, úroku z omeškania vo výške 305,52 eur. Žalobca uviedol, že si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.11.2011 v počte 14 v celkovej výške 633,92 eur a že splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.11.2011 sa stali splatnými dňa 06.08.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
11. Žalobca s poukazom na obsah podaného odvolania podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 205 ods.2 písm. f) OSP.
12. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
13. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci vychádzajúc z rozsahu vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách zaujal názor, že žaloba žalobcu nebola dôvodne podaná, keď žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Dôvodil tým, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2011 na žalobcu z pôvodného veriteľa SLSP, a.s. je neplatným právnym úkonom, keď mal za preukázané, že SLSP, a.s., ktorá má štatút banky, previedla na žalobcu celú pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere predtým, ako sa stala splatnou. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že pôvodný veriteľ - SLSP, a.s. bol povinný dodržiavať zákon o bankách a konať v jeho intenciách. Pri bankových úveroch zákona o bankách podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru a preto predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany jeho predchodcu došlo k zosplatneniu úveru. Pôvodný veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ale až súčasný žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená, ktorý žalovanému zaslal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.7.2011, teda po postúpení pohľadávky. Počas trvania úverového vzťahu s bankou, predchodcom žalobcu SLSP, a.s. je držiteľom bankového povolenia a vzťahuje sa na ňu zákona o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pre platné postúpenia pohľadávky zo strany banky ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok v ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka aj podmienka uvedená v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebanku môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverový vzťahy bežne uzatvárané na akýchkoľvek subjekt, teda aj na nebanku, čo je v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.
14. Podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2016 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
16. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 22.12.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci je posúdiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, keď dospel k záveru o jeho vecnej správnosti. Odvolací súd v danej právnej veci dospel tiež k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, keď súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením § 191 ods.1 CSP, keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
21. Odvolací súd v danej právnej veci zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že s poukazom na vykonané dokazovanie v danej právnej veci nesporne vyplýva, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2011 uzatvorenej medzi postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postupca postúpil na žalobcu pohľadávku postupcu voči žalovanému. Postupca a žalovaný dňa 18.12.2006 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere číslo 0233478566, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 45,28 eur, vždy k 20-temu dňu v mesiaci, v počte 59 splátok, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.01.2007, konečná splatnosť úveru dňa 20.11.2011, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli tiež Všeobecné obchodné podmienky, podľa bodu 7.6.1. ktorých bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre prípady porušenia ustanovené v tomto bode a podľa bodu 19.16. ktorých žalovaný vyslovil súhlas, aby bola banka oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky tretej osobe. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky bola vo výške 3.160,25 eur. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.11.2011 v počte 14 v celkovej výške 633,92 eur. Postupca písomným podaním zo dňa 18.07.2011 oznámil žalovanému, že postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.06.2011 pohľadávku vo výške 3.160,25 eur žalobcovi. Po postúpení pohľadávky žalobca písomným podaním zo dňa 18.07.2011 oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžne sumy do 01.08.2011. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by postupca zaslal žalovanému písomnú výzvu v súlade s ustanovením § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pred postúpením pohľadávky postupníkovi.
22. Z obsahu podaného odvolania žalobcu vyplýva, že v danej odvolacej veci za spornú považuje otázku, či § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre prelomenie bankového tajomstva v prípade postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, alebo upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu.
23. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.
24. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 tohto zákona na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
25. Rozhodujúcou okolnosťou v danej právnej veci je, že sa jedná o spotrebiteľský spor, o pohľadávku banky zo spotrebiteľského úveru. Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami, podmienkami je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. To sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu, nebankovú osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Odvolací súd v danej právnej veci dopĺňa, že ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka stanovuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách je ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky, popri všeobecných v Občianskom zákonníku, za ktorých môže byť banková pohľadávka, resp. jej časť postúpená, a to za podmienok, 1. ak je pohľadávka splatná, 2. až po predchádzajúcej písomnej výzve a súčasne 3.ak je splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Vyššie uvedené skutočnosti sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom mimo banky už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia§ 39 Občianskeho zákonníka. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok - bankové pohľadávky v osobitnom zákone verejnoprávnej povahy -zákon o bankách. Pre aplikáciu ustanovenia § 39 OZ je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že žalobca v konaní takýto dôkaz nepredložil, preto odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Písomné oznámenie postupcu banky žalovanému o postúpení pohľadávky nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie a ani ju nenahrádza. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca - banka zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Odvolací súd na záver uvádza, že keďže neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo sa o postúpenie v rozpore so zákonom (so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka vylúčení, zakázané. Išlo o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so
zákonom - § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. Žalobca potom ani nemohol byť oprávnený na to, aby vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
26. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/01, ktorého publikovaná právna veta znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“. Podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných princípoch ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Uvedený judikát nevylučuje možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 Občianskeho zákonníka). Ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. Odvolací súd v danej právnej veci poukazuje na obdobnú vec riešenú v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Cdo/147/2017 zo dňa 24. apríla 2018.
27. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o náhrade trov konania s poukazom na plný úspech žalovaného v konaní.
28. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
29. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
30. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu trovy odvolacieho konania nevznikli.
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).