Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/35/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému 1/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom A. XX/XXXX, XXX XX J. a žalovanej 2/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom A. XX/XXXX, XXX XX J., o zaplatenie 7.357,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Csp/16/2017-156 zo dňa 20. novembra 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 20. novembra 2017 uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.080,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 805,35 eur od 03.07.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 2.276,53 eur s príslušným úrokom a úrokom z omeškania žalobu zamietol (II. výrok). Rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania od žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu 38,10 %, vo výške ako bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom osobitným uznesením (III. výrok).

1.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia 7.357,35 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42681068309011 zo dňa 14.01.2014, ktorého predčasnú splatnosť vyhlásil jeho právny predchodca CETELEM SLOVENSKO, a.s. dňa 02.07.2015. žalovaní sa bránili tým, že im nebola poskytnutá suma 7.386,- eur, ale len suma 3.123,03 eur. Započítanie sumy 4.262,97 eur, ktorá im nebola vyplatená, voči ich dlhu zo zmluvy č. 42681068309003 namietali. Poukázali aj na dohodnuté poistenie schopnosti splácať úver.

1.2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že pôvodný veriteľ (CETELEM SLOVENSKO, a. s.) uzavrel so žalovanými dňa 14.01.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 42681068309011 a poskytol im úver vo výške 7.386,- eur. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver v 84 mesačných splátkach po 147,43 eur. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola 15.02.2014 a splatnosť 2. - 84. splátky od 15.03.2014 do 15.01.2021; celkovo sa zaviazali zaplatiť sumu 11.795,28 eur. Fixná ročná úroková sadzba bola

14,49%, RPMN 15,49% a priemerná RPMN 13,88%. Poplatok za poistenie predstavoval 4,99%. Do dňa rozhodnutia okresného súdu žalovaní na úver zaplatili 1.700,96 eur. Žalovaní úver nesplácali riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú oznámil žalovaným listom zo dňa 08.07.2015 a úver zosplatnil ku dňu 02.07.2015; doručenie tejto listiny žalovaní nespochybnili. Okresný súd tiež zistil, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanými dňa 18.02.2011 aj (ďalšiu) zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 42681068309003, na základe ktorej im poskytol úver vo výške 6.000,- eur. Tento úver sa žalovaní zaviazali splácať poskytnutý úver v 84 mesačných splátkach po 122,04 eur, so splatnosťou mesačnej splátky 15. deň v mesiaci. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 14,49%, RPMN bola 15,48%, priemerná RPMN 17,44%. Termínom konečnej splatnosti tohto úveru bol dátum poslednej mesačnej splátky úveru, ktorý bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru. Medzi stranami nebolo sporné, že na tento úver žalovaní zaplatili 4.262,97 eur. V úverovom prípade č. 42681068309011 došlo k odfinancovaniu sumy 7.386,- eur dňa 22.11.2014, a to v časti 4.262,97 eur ako odkupu úveru č. 42681068309003 a 3.123,03 eur bolo odfinancovaných v prospech klienta.na sporožírový účet žalovaných bola podľa výpisu zo dňa 23.01.2014 pripísaná suma 3.123,03 eur.

1.3. Okresný súd s poukazom na § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 3, 9 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 14.01.2014 (ďalej aj „ZoSÚ“) zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 42681068309011 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými považoval za spotrebiteľskú zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere určené v § 9 ods.2 ZoSÚ. Zistil ale, že neboli splnené zákonné podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, lebo žalobca nepreukázal, že žalovaných pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru upomínal na zaplatenie úveru s upozornením na možnosť jeho zosplatnenia. Okresný súd mu preto priznal iba sumu zodpovedajúcu splátkam úveru splatným ku dňu jeho rozhodnutia. Ide o splátky splatné od januára 2015 (68,20 eur) do novembra 2017 (za február až december 2015 vo výške 1.621,73 eur, za r. 2016 vo výške 1.769,19 eur, za január - november 2017 1.621,73 eur). Žalobu o zaplatenie sumy 2.276,53 eur zodpovedajúcu splátkam splatným v budúcnosti zamietol.

1.4. Súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 805,35 eur (splátky za január 2015 vo výške 68,20 eur a za február až jún 2015 vo výške 5 x 147,43 eur), v omeškaní s ktorou boli žalovaní ku dňu 03.07.2015, od ktorého si žalobca úrok z omeškania uplatnil; vo zvyšku aj v tejto časti žalobu zamietol.

1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“). Mieru úspechu žalobcu ustálil na 69% a úspechu žalovaných na 30,90%, čo predstavuje čistý úspech žalobcu 38,10%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil) žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu.

2.1. V odôvodnení odvolania poukázal na bod 4.1. tretej časti úverovej zmluvy, podľa ktorého má veriteľ oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas. Tvrdil, že dodržal postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaných na existenciu dlhu upozorňoval viackrát a vyzýval ich na jeho splatenie telefonicky aj písomne. K odvolaniu pripojil výzvu na zaplatenie dlhu 480,48 eur obsahujúcu informáciu o tom, že v prípade jej neuhradenia bude veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva, ktorú mal žalovaným zaslať pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili (§ 373 ods. 1 C.s.p.).

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri

posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). 6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). 7. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

8. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Odvolací súd je v odvolacom konaní povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len ak ide o niektorý prípad uvedený v § 366 C.s.p.. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k odvolacím námietkam v prejednávanom spore odvolací súd konštatuje, že žalobca, hoci bol v konaní pred súdom prvej inštancie a je aj v odvolacom konaní zastúpený osobou disponujúcou vedomosťami z hmotného aj procesného práva, v odvolacom konaní použil novotu (tvrdenie o upozornení na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru pred jej samotným vyhlásením a predloženie výzvy na zaplatenie dlhu) bez toho, aby bol daný niektorý z dôvodov tohto postupu podľa § 366 C.s.p.. Odvolací súd takýto postup odvolateľa nemohol akceptovať. Iné konkrétne námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, ktoré by sa mohli prejaviť v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení v konaní pred okresným súdom ani konkrétne námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v odvolaní tvrdené neboli.

9. Odvolaním nenapadnutý výrok súdu prvej inštancie (I. výrok) ostal týmto rozsudkom odvolacieho súdu nedotknutý.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva, že „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V spore boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní, preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu ale vyplýva, že v odvolacom konaní žalovaným nijaké trovy nevznikli, preto im odvolací súd ich náhradu nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).