Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-90-2018.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/90/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: VÚB Leasing, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 318 045, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: U. E., A.. XX. X. XXXX, S. F.: F., o zaplatenie 203,81 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 203,81 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. z dlžnej sumy od 4. 7. 2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) 20. 4. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 203,81 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 203,81 € od 4. 7. 2015 do zaplatenia a trovy konania.
2. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzuje žalobkyňa z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/B, z ktorého vyplýva, že na základe projektu rozdelenia zlúčením sa stala univerzálnym právny nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“).
3. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným 3. 2. 2015, zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 186,20 € na kúpu spotrebného tovaru (sporák), ktorý sa zaviazal vrátiť v 24. mesačných splátkach vo výške 10 €, vrátane úroku. Celková výška sumy, ktorú mal žalovaný vrátiť, predstavovala 240 €, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 28,91 % a úrok 28,91 %. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, preto sa dostal do omeškania. Pôvodný veriteľ ho listom z 29. 4. 2015 vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Vzhľadom na to, že na výzvu žalovaný nereagoval, pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 19. 6. 2015, o čom informoval žalovaného listom z 28. 6. 2015. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti vyplýva z bodu 14.3 zmluvných podmienok. Žalobkyňa si uplatňuje úrok z omeškania až po uplynutí 6. dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pretože oznámenie bolo zaslané žalovanému obyčajnou zásielkou. Ku dňu podania žaloby neeviduje žalobkyňa úhradu zo strany žalovaného okrem akontácie 104,73 €, ktorú zaplatil pri podpise zmluvy. Žalobkyňa si preto uplatňuje zvyšnú časť neuhradenej pohľadávky vo výške 203,81 € a zákonný úrok z omeškania.
4. K žalobe bola pripojená zmluva, projekt rozdelenia zlúčením z 11. 12. 2017, predžalobná upomienka na predčasné splatenie úveru z 29. 4. 2015 s kópiu dokladu o doručení žalovanému, oznámenie o
predčasnom splatení úveru z 28. 6. 2015, prehľad splátok a úhrad za obdobie od 28. 1. 2015 do 28. 2. 2018.
5. Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadril k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaný ostal v konaní pasívny a k žalobe sa doposiaľ nevyjadril.
6. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Pôvodný veriteľ uzavrel zo žalovaným zmluvu jej podpísaním 28. 1. 2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 186,20 € za účelom kúpy sporáku, ktorého celková cena bola 290,93 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 24 mesačných splátkach vo výške 10 € a akontáciu vo výške 104,73 € zaplatil pri podpise zmluvy. Celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný ako dlžník uhradiť, predstavovala sumu 240 €, pričom z tejto sumy predstavovali celkové náklady sumu 53,80 €. RPMN za úver predstavovala 28,91 %, ročná úroková sadzba 28,91 % a priemerná hodnota RPMN 36,30 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 1/2017.
8. Z prehľadu splátok a úhrad, ako aj z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že žalovaný uhradil žalobkyni doposiaľ iba akontáciu vo výške 104,73 €. V časti XII. zmluvy tvorí splátkový kalendár s rozpisom jednotlivých splátok a dátumom ich splatnosti.
9. Z obsahu predžalobnej upomienky vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkami vo výške 32 €. Listom z 28. 6. 2015 vyhlásil pôvodný veriteľ úver za predčasne splatný a vyzval žalovaného na jeho úhradu.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 15 ods. 1 ZSU, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
16. Okresný súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom poskytujúcim úvery v rámci podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. V danom prípade bola zmluva uzatvorená vo forme zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy, ktoré odkazujú na predmetný zákon.
17. Vzhľadom na uvedené, súd pristúpil aj ku kontrole zmluvných podmienok, či neobsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. či zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSU, absenciou ktorých by bol úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b ) a d) ZSU, pričom dospel k záveru, že v obsahu predmetnej zmluvy nevzhliadol žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ani absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí. Žalobkyňa si uplatňuje len úhradu zvyšnej časti úveru, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil a zákonného úroku z omeškania. Súd preto priznal žalobkyni právo na zaplatenie sumy vo výške 203,81 € tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného zo zaplatením žalovanej sumy. Žalobkyňa si uplatňuje zákonný úrok z omeškania od 4. 7. 2015 ako šiesty deň od oznámenia o predčasnej splatnosti úveru. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % (5 % + 0,05 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 4. 7. 2015 bola 0,05 %. Súd teda priznal žalobkyni právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %, preto jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.