Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Pc-12-2018.pdf
PDF · 70.64 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., T. proti X.matke: K. K., rodená K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, t.č. N., Q. XX, 2.mal. dieťaťu: P. X., nar. 29.03.2018, trvale bytom u matky, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny N., Štefánikova tr. č. 88, o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
Súd určuje, že Q. X., nar. 29.11.1983 nie je otcom maloletej P. X., nar. XX.XX.XXXX z matky K. K., rod. K., nar. 30.01.1995.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom, zo dňa 22.05.2018 domáhal, aby súd rozhodol o návrhu na zapretie otcovstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že nie je biologickým otcom mal. dieťaťa P. X., nar. XX.XX.XXXX. S matkou maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Spolužitie s matkou maloletej ukončili a od nej vie, že nie je biologickým otcom dieťaťa.
2.Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, súd podľa § 33 CMP pojednával v jeho neprítomnosti.
3.Na pojednávaní matka maloletej uviedla, že súhlasí s návrhom na zapretie otcovstva. S navrhovateľom udržiavala vzťah 5 rokov, tento vzťah bol aj intímneho charakteru, pričom počas tohto vzťahu mala aj intímny vzťah s pánom Tomášom A.. V., že otcom jej dieťaťa je navrhovateľ a preto došlo i k súhlasnému vyhláseniu rodičov na matrike, kde navrhovateľ uznal otcovstvo. Navrhovateľ postupne zistil, že udržiavala i vzťah s iným mužom a preto sa dohodli, že keď sa mal. dieťa narodí, dajú sa urobiť testy DNA. Testy DNA si dali urobiť a z týchto testov vyplýva, že navrhovateľ nie je otcom maloletej. Zároveň uviedla, že Tomáš Bača uznáva otcovstvo vo vzťahu k maloletej, pričom maloleté dieťa i navštevuje.
4.Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľa na zapretie otcovstva, poukázal na vyjadrenie matky, ktorá potvrdila, že otcom maloletej je pán Tomáš Bača, ktorý ako biologický otec má právo sa starať a zaujímať o maloleté dieťa.
5.Súd okrem výsluchu matky maloletej, výsluchom kolízneho opatrovníka, doplnil dokazovanie oboznámením sa s rodným listom mal. Alžbety Galovej, správou o pobyte matky a zistil nasledovný skutkový stav:
6.Navrhovateľ a matka maloletého dieťa žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Dňa XX.XX.XXXX sa narodila mal. P. X., a ako vyplýva z rodného listu mal. dieťaťa je ako otec uvedený
navrhovateľ. Navrhovateľ sa od matky dieťaťa dozvedel, že nie je biologickým otcom maloletej. V čase počatia dieťaťa spolu intímne nežili. Do rodného listu sa rozhodol dobrovoľne uviesť ako otec maloletej. Biologickým otcom maloletej je Tomáš A., ktorý sa po narodení maloletej začal o maloletú zaujímať.
7.Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
8.Podľa ustanovenia § 93 ods. 1, 2 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
9.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej P. X.. Daná skutočnosť vyplynula zo zhodných tvrdení oboch účastníkov konania. Matka maloletej nemala námietky voči uplatnenému návrhu navrhovateľa, pretože dieťa počala so svojím priateľom Tomášom Bačom. Súd preto návrhu vyhovel, nakoľko mal za dostatočne preukázané, že je vylúčené, aby navrhovateľ bol otcom maloletej Alžbety Galovej a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
10.Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Súd preto rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP) Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.