Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/77/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného W. J., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.2.2018, č.k. 29T/238/2015-308, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.9.2018, takto

rozhodol:

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ písm. d/ Trestného poriadku, zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný W. J., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom L. I. XXX, okres Galanta,

uznáva za vinného, ž e

ako jediný konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., so sídlom Galanta, Hlavná 918, lČO: 44734913, uzatvoril dňa 28.06.2011 so spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 98, lČO: 31341438, dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov ku zmluve o autokredite č. 738608, predmetom ktorej je financovanie motorového vozidla zn. Land Rover, Range Rover Šport, VIN: SALLSAAE4AA247719, EČV: GA-770DC, a hoci z tejto zmluvy vyplývala povinnosť po celú dobu trvania zmluvy, predmet financovania neprenechávať do užívania tretej osobe akoukoľvek formou, túto povinnosť obžalovaný ako konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. nerešpektoval, keď uvedené vozidlo prenechal za odplatu nájomcovi do dočasného užívania na základe Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 12.12.2012, a keď sa z dôvodu omeškania splátok, dňa 26.11.2013, stal úver predčasne splatným, následkom čoho bola spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. povinnou predmet zmluvy bezodkladne odovzdať, obžalovaný tak do dňa 22.05.2014, pokiaľ bol konateľom spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. nevykonal, čím uvedeným konaním vznikla poškodenej spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 98, IČO: 31341438 škoda vo výške 19.590,- Eur podľa odborného vyjadrenia spoločnosti Autoprofit s.r.o., ku dňu 26.11.2013 ako časová zostatková hodnota predmetného osobného motorového vozidla zn. Land Rover,

t e d a

neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, a spáchal takýto čin vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty a takým činom spôsobil väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 217 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu sa mu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný titulom náhrady škody zaplatiť spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorská 98, lČO: 313441438 sumu vo výške 19.590,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. J. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako jediný konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., so sídlom Galanta, Hlavná 918, lČO: 44734913, uzatvoril dňa 28.06.2011 so spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 98, lČO: 31341438, dohodu o postúpení práv a prevzatí záväzkov ku zmluve o autokredite č. 738608, predmetom ktorej je financovanie motorového vozidla zn. Land Rover, Range Rover Šport, VIN: SALLSAAE4AA247719, EČV: GA-770DC, a hoci z tejto zmluvy vyplývala povinnosť po celú dobu trvania zmluvy, predmet financovania neprenechávať do užívania tretej osobe akoukoľvek formou, túto povinnosť obžalovaný ako konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. nerešpektoval a keď sa z dôvodu omeškania splátok, dňa 26.11.2013, stal úver predčasne splatným, následkom čoho bola spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. povinnou predmet zmluvy bezodkladne odovzdať, obžalovaný tak do dňa 22.05.2014, pokiaľ bol konateľom spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. nevykonal, čím uvedeným konaním vznikla poškodenej spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 98, lČO: 31341438 škoda vo výške 19.590,- Eur podľa odborného vyjadrenia spoločnosti Autoprofit s.r.o., ku dňu 26.11.2013 ako časová zostatková hodnota predmetného osobného motorového vozidla zn. Land Rover.

Za to súd obžalovanému podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorská 98, lČO: 313441438 škodu vo výške 19.590,- Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V rozsiahlych písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že obžalovaný bol konateľom spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. od roku 2009, pričom tejto hlavnou činnosťou bola autopožičovňa. Vozidlá boli prevažne zabezpečované cez spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorská 98, mal u nich postavenie veľkoodberateľa. Zodpovední pracovníci spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. o tom vedeli, lebo im boli predkladané podklady spoločnosti ANTO CAR, s.r.o., z ktorých sa to dalo vyčítať, aj z poistných zmlúv, teda že spoločnosť vozidlá prevádzkuje prenájmom ďalším subjektom. Nikto z konajúcich za Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. nikdy nenamietal skutočnosť, že sa vozidlá prenajímajú, ani že na

prenájom je potrebný písomný súhlas. Keď sa stal predčasne splatným úver uvedený v skutku, stali sa splatnými aj ďalšie desiatky takýchto zmlúv k iným vozidlám, obžalovaný ako konateľ spolupracoval so spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o., a následne aj so spoločnosťou Over

- lease s.r.o., prostredníctvom ktorej odovzdal desiatky vozidiel s takým režimom predčasného úveru. Ak boli vozidlá u klientov, o tom informoval pracovníka Over - lease s. r. o. X. D., jemu aj predložil jednotlivé zmluvy o nájme hnuteľnej veci, na základe ktorých sa podarilo uvedenej spoločnosti vozidlá zaistiť priamo od nájomcov. Teda okrem jedného a to predmetného sporného vozidla, kde podľa dohody bolo vecou uvedenej spoločnosti aj toto vozidlo zaistiť. Poukázal na to, že fotokópie dokladov o prenájme predmetného vozidla (ktorými už obžalovaný nedisponoval)sa podarilo zabezpečiť od X. D., avšak ten nechcel, aby sa o tom spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. dozvedela. Trestné oznámenie bolo podané až následne, keď sa predmetné vozidlo nepodarilo zaistiť. Obžalovaný si neprisvojil cudziu vec, on si splnil povinnsoť a oznámil v čase predčasnej splatnosti zmlúv, že predmetné vozidlo je u aktuálneho nájomcu z Rumunska. Je pravdou, že v zmluvách bola aj klauzula o zákaze prenechania vozidla do užívania tretej osobe bez súhlasu veriteľa. Táto klauzula ale bola len formálna, pretože konajúcim osobám bol jasný účel, že spoločnosť obžalovaného vozidlá prenajíma tretím subjektom. Jedná sa o obchodný spor a v tomto ohľade boli aj dohodnuté zmluvné pokuty ako aj osobitné ustanovenie. Obžalovaný nemal úmysel prisvojiť si cudziu zverenú vec, vozidlo mal v prenájme, nemal úmysel si ho prisvojiť a ani s takým úmyslom vozidlo neprenajal. Poukázal aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave kedy bolo poukázané na potrebnú mieru opatrnosti zmluvných strán. Teda v tomto prípade pri množstve zmluvných vzťahov obchodných partnerov mohli vedieť, že sa jedná o autopožičovňu. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací

súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len sčasti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo podľa okresného súdu preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že protiprávnym konaním obžalovaného je preukázaná skutočnosť, že motorové vozidlo značky Land Rover Range Sport, rok výroby 2010, VlN: SALLSAAE4AA247719, farby modrej metalízy prenajal tretej osobe. Tak konal i napriek uzavretej dohode o postúpení práv a prevzatých záväzkov ku zmluve o autokredite č. 738608 zo dňa 28.06.2011, v ktorej sa zaviazal ako preberajúci dlžník po celú dobu trvania zmluvy o zabezpečovacom prevode predmet financovania nepreviesť do vlastníctva tretej osoby, nezriaďovať v prospech tretej osoby záložné právo, predkupné právo, ako aj bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa predmet financovania neprenechať do užívania tretej osobe akoukoľvek formou, túto dohodu nerešpektoval a porušil. Týmto svojim konaním podľa okresného súdu naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. S takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí. Je možné skonštatovať, že vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Dokazovanie však nebolo pred okresným súdom vykonané v dostatočnom rozsahu. Krajský súd preto doplnil dokazovanie a oboznámil listinný dôkaz

- Zmluvu o nájme hnuteľnej veci medzi prenajímateľom ANTO CAR s.r.o., Galanta a JOACA-BINE MIREL, Rumunsko, zo dňa 12.12.2012 z č.l. 17. Je potom v súhrne takto doplneného dokazovania nesporné, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. uzatvoril zmluvu, ktorou prenechal osobné motorové vozidlo Land Rover Range Rover Sport, EČ: GA 770 DC za odplatu nájomcovi do užívania a to formou nájmu na dobu neurčitú za dohodnutý nájom so sadzbou 161,30 Eur za deň. A to napriek tomu, že obžalovaný ako konateľ uvedenej spoločnosti uzatvoril dňa 20.6.2011 Dohodu o postúpení práv a prevzatých záväzkov so spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. a EXPRES-Stavebniny s.r.o., teda ako preberajúci dlžník prebral záväzok predchádzajúceho dlžníka zo Zmluvy o autokredite č. 738608 a v rámci toho sa výslovne zaviazal po celú dobu trvania zmluvy o zabezpečovacom prevode predmet financovania nepreviesť do vlastníctva tretej osoby, nezriadiť v prospech tretej osoby záložné právo, predkupné právo, ako aj bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa predmet financovania neprenechať do užívania tretej osobe akoukoľvek formou. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na to, že ani sám obžalovaný nepoprel, že vozidlo dal do užívania tretej osobe, konkrétne ho dal do nájmu. Obhajoval sa tým, že predmetom podnikania spoločnosti, ktorej bol konateľom, bola autopožičovňa, o čom podľa neho veriteľ - teda spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. vedela a podľa obžalovaného nemala výhrady. Avšak súhlas uvedenej spoločnosti obžalovaný predložiť nevedel, nedisponoval nim. O udelení generálnej plnej moci umožňujúcej leasingované motorové vozidlá dať do prenájmu tretej osobe, nevedel ani svedok X., ani svedok Y., ani svedkyňa K. zo spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o.. Svedkovia D., J. a A. predpokladali, že spoločnosť ktorej bol obžalovaný konateľom, fungovala ako autopožičovňa, usudzovali tak najmä z výšky havarijného poistenia, avšak žiaden z týchto svedkov nepotvrdil, že by spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. udelila obžalovanému súhlas na požičiavanie leasingovaných áut, ani nemala vedomosť o udelení takéhoto súhlasu.

Čo je potom rozhodujúce a s čím sa okresný súd správne nevysporiadal, je to, že obžalovaný nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, ale trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla.

Trestného činu sprenevery sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú. Prisvojením veci sa rozumie nakladanie s vecou v rozpore s účelom, za akým mu bola vec zverená, spôsobom ktorý marí základný účel zverenia. V prípade ak je vecou, ktorá je daná do nájmu, vozidlo, a páchateľ sa zaviazal platiť mesačné splátky za vozidlo, ale napriek tomu plnenie splátkového kalendára nezaistil, a preto bola leasingová zmluva vypovedaná, bolo jeho povinnosťou prestať vozidlo užívať a vrátiť ho. Ak ho naďalej svojvoľne užíva, naplní skutkovú podstatu trestného činu sprenevery. Išlo by tiež o spreneveru, ak by páchateľ odmietol vec veriteľovi vrátiť.

V danom prípade však obžalovaný nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, jeho konanie nesvedčilo ani o svojvoľnom užívaní zverenej veci v rozpore s účelom, na ktorý je určená,

ani o tom, že by vec odmietol vrátiť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že prenechanie predmetného vozidla do nájmu tretej osobe nebolo ojedinelým, svojvoľným konaním obžalovaného. Je nepochybné, že predmetom podnikania spoločnosti, ktorej bol obžalovaný konateľom, bola autopožičovňa. Bolo tiež potvrdené, že predmetom takého podnikania bolo viacero leasovaných áut, a takisto viacero áut bol povinný vrátiť veriteľovi, spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o., z dôvodu vypovedania leasingových zmlúv. Obžalovaný tak aj urobil. Vozidlo Land Rover Range Rover Sport, EČ: GA 770 DC však nevrátil, z dôvodu, že toto sa nachádzalo v užívaní tretej osoby. Túto skutočnosť aj veriteľovi oznámil.

A práve prenechaním zvereného vozidla do prechodného užívania tretej osobe, bez súhlasu veriteľa, resp. v rozpore s uzatvorenou zmluvou, bola naplnená skutková podstata trestného činu v zmysle § 217 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené a to vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty a takýmto činom spôsobil väčšiu škodu, pretože vozidlo v hodnote 19.590 eur zároveň nebol schopný vrátiť veriteľovi, čim poškodenej spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. spôsobil škodu 19.590 eur. Súd sa nestotožnil s názormi obžalovaného, že jeho konanie nenapĺňa zákonné znaky prečinu s ohľadom na princíp ultima ratio, resp. pre absenciu materiálneho korektívu.

Na rozdiel od právnej úpravy v Českej republiky na Slovensku princíp ultima ratio nemá legislatívnu oporu a je použiteľný len ako vodítko pre zákonodarcu pri legislatívnom postupe (uzákonenie trestnoprávnej sankcie len v nevyhnutných prípadoch). Aplikačne by pri posúdení trestnosti činu prichádzal do úvahy len vtedy, ak v nadväznosti na materiálny korektív je alternatívne možný iný než trestnoprávny postih, ktorý je postačujúci. Takým postihom môže byť sankcia za priestupok alebo správny delikt, ktorá je verejnoprávnou sankciou. Neprichádza však do úvahy neuplatniť trestnoprávnu zodpovednosť na základe súbežného alebo predchádzajúceho uplatnenia súkromnoprávnej sankcie, napríklad (typicky) náhrady škody alebo vydania veci (podľa Občianskeho zákonníka alebo iného súkromnoprávneho predpisu). Taký právny postih sa uplatňuje súbežne s trestnoprávnou sankciou a nie je s ňou nezlučiteľným (naopak, ide o synchrónny sankčný systém s reštitučnou, represívnou a preventívnou funkciou).

V predmetnej veci, po zhodnotení kritérií uvedených v § 10 odsek 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že stupeň závažnosti konania obžalovaného najmä vzhľadom na spôsobený následok (väčšiu škodu) je vyšší ako nepatrný. V situácii, keď obžalovaným spôsobená väčšia škoda je kvalifikačným znakom determinujúcim použitie vyššej trestnej sadzby, by podľa súdu nebolo aplikačne správne konštatovať, že stupeň závažnosti spáchaného prečinu je nepatrný.

Odvolací súd na podklade výsledkov (aj doplneného) dokazovania pozmenil skutkovú vetu pri zachovaní totožnosti skutku oproti podanej obžalobe, keď upravil tú časť, kde je upresnené, akým spôsobom nerešpektoval povinnosť neprenechávať predmet financovania do užívania tretej osobe akoukoľvek formou a to doplnením „keď uvedené vozidlo prenechal za odplatu nájomcovi do dočasného užívania na základe Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 12.12.2012“.

Čo sa týka úvah o druhu a výmere trestu obžalovanému, odvolací súd dospel k záveru, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, bez konštatovania prítomnosti priťažujúcej alebo poľahčujúcej okolnosti, pri použití §38 ods. 2 Trestného zákona, s určením skúšobnej doby vo výmere 1 rok. Odvolací súd rozhodol ďalej tak, že uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti škodu vo výške 19.590 eur, vychádzajúc z odborného vyjadrenia spoločnosti Autoprofit s.r.o., ku dňu 26.11.2013 ako časová zostatková hodnota predmetného osobného motorového vozidla zn. Land Rover, keďže škoda vznikla v príčinnej súvislosti so súdeným konaním obžalovaného a v priznanom rozsahu bola táto škoda riadne (čo do dôvodu a výšky) a včas (do skončenia vyšetrovania) uplatnená. Vo zvyšnej uplatnenej časti poškodenú spoločnosť odkázal na civilný proces, keďže vo zvyšnej časti nebola preukázaná výška uplatneného nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.