Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-66-2018.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Subarea
9Co/66/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: E.. C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., V. F. XXXX/XXXA, zastúpený JUDr. Lenka Takáčová, LLM, advokátka, so sídlom Nitra, Mariánska 1359/4, proti žalovanej: O.. C. H., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., V. F. XXXX/XXXA, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. novembra 2017 č. k. 7C/347/2015-136 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP). V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 06. 2015, doplnenou dňa 22. 10. 2015, domáhal vyporiadania BSM. Podaním zo dňa 17. 05. 2017 zobral žalobca žalobu späť z dôvodu, že došlo k dohode o vyporiadaní BSM a žiadal priznať náhradu trov konania, pretože konanie bolo vyvolané správaním žalovanej, ktorá odmietla žalobcovi vstup do domu, a v zmysle nariadeného predbežného opatrenia bol povinný podať v lehote 30 dní žalobu o vyporiadanie BSM. Žalovaná odmietla podpísať návrh dohody ešte pred prvým pojednávaním a diskusia začala až po prvom pojednávaní, keď dňa 05. 05. 2016 žalovaná kontaktovala žalobcu za účelom mimosúdneho riešenia veci, výsledkom ktorého bola dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 17. 03. 2017. Žalovaná v podaní zo dňa 06. 11. 2017 uviedla, že súhlasí so späťvzatím, ale žiadala, aby súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože dôvodom žaloby nebolo vydané predbežné opatrenie, ale vyporiadanie BSM je následným krokom po zániku manželstva. Žalobca predložil návrh dohody o vyporiadanie BSM až dňa 11.12.2015, napriek tomu, že ho o predloženie návrhu žiadala aj predtým. Žaloba jej bola doručená až v januári 2016, uzavretá dohoda sa podstatne odlišuje od žaloby, v ktorej žalobca požadoval odplatu vo výške 130.000 eur, podľa dohody bola výška odplaty v sume 75.000 eur. Pred doručením prvého návrhu dohody iniciovala predaj nehnuteľností cez realitnú kanceláriu a zabezpečila financovanie znaleckého posudku na ohodnotenie nehnuteľností. Súd prvej inštancie uviedol, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách spolu postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené i právo žalovaného na vyporiadanie BSM súdom, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu. Táto skutočnosť so sebou nesie aj procesné účinky obmedzujúce strany sporu k dispozícii s návrhom v tom smere, že späťvzatie návrhu urobené len jednou zo strán nemôže viesť bez súhlasu druhej strany k zastaveniu konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2009, sp. zn. 2Cdo/52/2008). Keďže v danom prípade došlo k zastaveniu konania
pre späťvzatie žaloby, s čím vyjadrila súhlas aj žalovaná, súd prvej inštancie posudzoval zavinenie na zastavení konania iba z procesného hľadiska, t. j. posúdením okolností, za akých bol prijatý návrh žalobcu žalovanou po podaní na súde, a či je mimosúdna dohoda uzavretá medzi stranami zhodná s obsahom žalobného návrhu. Súd prvej inštancie nevzhliadol procesné zavinenie žalovanej na zastavení konania. Uviedol, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že správaním žalovanej bol vyvolaný spor. Poukázal na to, že obsah mimosúdnej dohody uzavretej medzi stranami sporu dňa 17. 03. 2017 nie je totožný so žalobným návrhom, keď sa dožadoval odplaty vo výške 130.000 eur, pričom v zmysle uzavretej dohody bola výška odplaty v sume 75.000 eur. Návrh dohody o vyporiadaní z roku 2015 nie je totožný s dohodou uzavretou medzi stranami sporu dňa 17. 03. 2017, preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno konštatovať, že k zastaveniu konania došlo pre správanie žalovanej. Mimosúdna dohoda zohľadňuje aj námietky žalovanej, s ktorými napokon žalobca súhlasil, keďže bola akceptovaná oboma stranami. Pokiaľ išlo o skutočnosť, že žalobca v zmysle nariadeného predbežného opatrenia bol povinný podať žalobu o vyporiadanie BSM, súd prvej inštancie len z tohto dôvodu nevzhliadol dôvod na to, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Berúc do úvahy uvedené okolnosti o náhrade trov konania, rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie, nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že vyjadrenie žalovanej zo dňa 06. 11. 2017 mu nikdy nebolo doručené, nemal možnosť sa s ním oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2014 sp. zn. 2 Cdo 209/2014, zo dňa 28. júna 2012 sp. zn. 4 Cdo 204/2011 a zo dňa 21. októbra 2010 sp. zn. 4 Cdo 141/2010. Súd prvej inštancie vychádzal iba z jednostranného a subjektívneho vnímania okolností žalovanou uvedených v jej vyjadrení. Z odôvodnenia mu nebolo s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie rozhodol vyjadrenie žalobcovi nedoručiť a rozhodnúť. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Žalobca nemal povinnosť predložiť žalovanej návrh dohody na vyporiadanie BSM, ani sama žalovaná nikdy žiadny návrh dohody na vyporiadanie BSM nepredložila. Po predložení návrhu na vyporiadanie BSM zo strany žalobcu nekonala, ani sa nevyjadrila, čím znemožnila rokovanie ohľadom dohody o vyporiadanie BSM pred prvým pojednávaním. Iniciovala predaj nehnuteľností patriacich do BSM bez súhlasu a vedomosti žalobcu. Dohoda a návrh na začatie konania sú totožné v časti obsahu masy BSM a časti prikázania hnuteľných vecí do vlastníctva žalovanej, v časti prikázania nehnuteľných vecí a príslušenstva do vlastníctva žalovanej, odlišuje sa len v sume, ktorú žalobca požadoval vyplatiť z titulu vyporiadania BSM. Podotkol, že žalovaná navrhla žalobcovi na mimosúdnom rokovaní sumu 60.000 eur, no dohodli sa na sume 75.000 eur. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na dohodu o vyporiadaní BSM má za to, že žalovaná nakoniec akceptovala návrh dohody na vyporiadanie, nesúhlasila len s výškou sumy titulom finančného vyporiadania, ktorá ale zároveň nebola ani vo výške požadovanej žalovanou a žalobný návrh vo väčšom rozsahu zodpovedá uzatvorenej dohode. Je nespochybniteľné, že žalobca sa snažil uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM pred podaním návrhu, žalovaná svojím konaním zapríčinila podanie návrhu, nekonala pred prvým pojednávaním, návrh bol podaný dôvodne, uzatvorená dohoda sa podstatne nelíši od návrhu dohody, ani od žalobného návrhu, žalobca mal úspech v spore a návrh bol vzatý späť v dôsledku uzatvorenia dohody. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v časti napadnutého výroku zrušil a aby súd prvej inštancie v tomto konaní pokračoval a žalobcovi priznal trovy konania, vrátane odvolacieho.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že konajúci súd podľa jej názoru nebol povinný doručiť jej súhlas so späťvzatím žalobcovi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku považuje za vecne správne a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania BSM po rozvode. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 4. decembra 2014 č. k. 13P/275/2014-70, právoplatný v časti rozvodu manželstva dňa 12. 02. 2015. Podaním zo dňa 17. 05. 2017 žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že dňa 17. 03. 2017 došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM. Vo svojom podaní žiadal, aby mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že konanie bolo vyvolané správaním žalovanej. Žalovaná v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 09. 11. 2017 oznámila, že súhlasí so späťvzatím žaloby a so zastavením konania. Žiadala, aby súd prvej inštancie náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal, pretože dôvodom žaloby nebolo vydané predbežné opatrenie, ale vyporiadanie BSM je následným krokom po zániku manželstva. Konečná dohoda sa podstatne odlišuje od podanej žaloby, v ktorej žalobca požadoval odplatu vo výške 130.000 eur, pričom podľa dohody bola výška odplaty v sume 75.000 eur. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
12. Odvolací súd, preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, ktorý následne aj správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Je jednoznačné, že v danej veci došlo k späťvzatiu žaloby na vyporiadanie BSM zo strany žalobcu, s ktorým žalovaná vyjadrila súhlas, v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe vlastnej úvahy aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú účastníci na obidvoch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (judicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby je uplatnené aj právo žalovaného na vyporiadanie BSM súdom a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Zo spisu odvolací súd zistil, že strany pristúpili k reálnemu pokusu o uzavretie dohody o vyporiadaní BSM, ktorá v konečnom dôsledku uzatvorená aj bola. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie BSM má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že ide o rozhodnutie v podstate v záujme oboch účastníkov, ktorí sú povinní vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní sa premieta, že tu ide o iudicium duplex, teda o konanie,
v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, nedá sa preto povedať, že v zmysle § 255 ods. 1 CSP má plný úspech ten, kto podal návrh na vyporiadanie. Úspech alebo neúspech je až v tom, aký podiel sa komu dostane a v tomto smere na návrhu nezáleží. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, potom si každý z účastníkov znáša svoje náklady (svoje trovy) sám zo svojho a nebude druhému účastníkovi nič hradiť. Okolnosti, za akých bola žaloba žalobcu žalovanou po podaní na súde prijatá a či mimosúdna dohoda uzavretá medzi stranami je zhodná s obsahom žalobného návrhu, je potrebné posudzovať iba z procesného hľadiska. Z dôvodu uzatvorenia dohody nemožno konštatovať jednoznačné zavinenie zastavenia konania ani na jednej strane sporu, pretože aj keď žalobca zobral žalobu späť v dôsledku uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM, nemožno konštatovať, že by zavinil zastavenie konania. Odvolací súd sa však stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie a nevzhliadol procesné zavinenie žalovanej na zastavení konania, a nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu, že spor bol vyvolaný správaním (prvotný odmietavý postoj k dohode) žalovanej. Mimosúdna dohoda bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 17. 03. 2017, pričom obsahovo nie je totožná so žalobným návrhom žalobcu, ani návrhom dohody o vyporiadaní z roku 2015. Z týchto dôvodov odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, konštatuje, že k zastaveniu konania nedošlo pre správanie žalovanej. S mimosúdnou dohodou zohľadňujúcou požiadavky oboch strán v konečnom dôsledku súhlasil aj žalobca, keďže došlo k jej uzavretiu. Berúc do úvahy uvedené okolnosti, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol správne, keď žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.
13. Záverom odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že aj prípadný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, namietaný žalobcom, týkajúci sa nedoručenia vyjadrenia žalovanej k späťvzatiu, by neviedol k inému záveru ako je vyššie prezentovaný, a teda k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie mohol vyjadrenie žalovanej, resp. súhlas so späťvzatím žalobcu doručiť žalobcovi, avšak argumentáciu oboch strán sporu súd pojal do napadnutého rozhodnutia a s touto sa vysporiadal v jeho odôvodnení bez toho, že by na jeho závery, resp. závery odvolacieho súdu o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, malo vplyv prípadné ďalšie vyjadrenie žalobcu k rozhodnutiu o trovách konania. Teda, ani prípadné zrušenie rozhodnutia v jeho napadnutom výroku z dôvodu nesprávneho postupu súdu prvej inštancie namietaného žalobcom v podanom odvolaní, by neprinieslo iný výsledok konania z hľadiska rozhodovania súdu o trovách konania než ten, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia.
14. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka samostatným rozhodnutím.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).