Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/222/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : ZTS F - INVEST, s.r.o., so sídlom Lieskovec 595/72, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 319 015, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Bírošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému: FIMAD, s.r.o., so sídlom Lieskovec 584/10, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 297 844, právne zastúpený: Advokátska kancelária S -lawyers s.r.o, so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zriadil odplatné vecné bremeno právo prechodu peši a prejazdu autom cez pozemok KNC parc.č. 761/262 evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. Prejta vo vlastníctve žalovaného, v prospech žalobcu ako vlastníka pozemkov Y. parc.č. XXX/XXX a XXX/XXX evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. Prejta tak, ako je vecné bremeno vyznačené geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným a autorizačne overeným dňa 30.10.2015 autorizovaným geodetom Ing. Františkom Skušekom a úradne overeným dňa 16.11.2015 Okresným úradom Ilava - katastrálnym odborom s tým, že žalovaný by bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.979,60 eur.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom stavby - skúšobňa hydrauliky súp.č. 594 stojacej na pozemku KNC parc.č. XXX/XX a stavby - vývojové pracovisko súp.č. 595 stajacej na pozemku KNC parc.č. XXX/XX a ako vlastník stavby sa domáha zriadenia vecného bremena s poukazom na § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. K svojím pozemkom a stavbám nemá žalobca oficiálny prístup, pokúšal sa so žalovaným aj o mimosúdne doriešenie veci, ale neúspešne, žalobca navrhol žalovanému odkúpenie časti pozemku KNC parc.č. XXX/XXX alebo zriadenie vecného bremena za odplatu. Žalovaný ponúkol žalobcovi nájom predmetného pozemku za nájomné vo výške 20,- eur/ m2/rok na dobu určitú ( 3 roky a viac podľa dohody), čo nie je pre žalobcu akceptovateľné, keďže problém s prístupom nebude pre neho vyriešený natrvalo. Žalobca uviedol, že ako vlastník stavby si uplatňuje právo na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, a to na tri vstupy, a to na prístup k stavbe skúšobňa hydrauliky súp.č. 594 stojacej na pozemku Y. parc.č. 761/76 a stavbe - vývojové pracovisko súp.č. 595 stajacej na pozemku KNC parc.č. XXX/XX ako aj za účelom vstupu na parcelu KNC parc.č. XXX/XXX a XXX/XXX, na ktorej má žalobca záujem realizovať svoj investičný zámer. Výpočet úhrady za zriadenie práva vecného bremena bol vypočítaný ako 191 m2 x 15,6 eur bez DPH, suma je 2.979,60 eur bez DPH. Uviedol tiež, že cca od roku 1957, kedy boli dané do užívania skúšobňa hydrauliky aj vývojové pracovisko až do súčasnosti je prístup do nich stále využívaný ich vlastníkmi, predtým spol. ZTS Dubnica a v súčasnosti žalobcom, jeden vstup je dokonca spevnený

makadamom a druhý vstup je vyasfaltovaný. Stávajúce dva vstupy k nehnuteľnostiam sú využívané v dobrej viere viac ako 10 rokov, keďže sa započítava aj doba, po ktorú vstupy na prechod využíval aj právny predchodca žalobcu.

3. Súd uznesením zo dňa 28.03.2018 vyzval žalobcu z dôvodu, že bol daný skutkový rozpor medzi žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby, aby jednoznačne uviedol, v prospech vlastníka ktorej konkrétnej nehnuteľnosti má byť súdom zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok KNC parc.č. 761/262 s tým, že súčasne je žalobný petit potrebné spresniť tak, aby bolo z neho zrejmé, v prospech vlastníka ktorej konkrétnej nehnuteľnosti má byť zriadené vecné bremeno vymedzené v geometrickom pláne bodmi 1-6, v prospech vlastníka ktorej konkrétnej nehnuteľnosti má byť zriadené vecné bremeno vymedzené v geometrickom pláne bodmi 7-12, v prospech vlastníka ktorej konkrétnej nehnuteľnosti má byť zriadené vecné bremeno vymedzené v geometrickom pláne bodmi 13-18. V skutkovom odôvodnení žaloby totiž žalobca uvádzal raz, že sa domáha zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka pozemkov, raz, že v prospech vlastníka stavieb a v samotnom žalobnom petite sa domáhal zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka pozemkov. Uvedené však bolo potrebné pre posúdenie dôvodnosti žaloby jednoznačne ustáliť.

4. Žalobca spresnil svoju žalobu, na základe čoho súd uznesením zo dňa 22.06.2018 pripustil zmenu žaloby nasledovne:

Súd zriaďuje odplatné vecné bremeno právo prechodu peši a prejazdu autom (právo cesty) cez parc. C - KN č. XXX/XXX, evidovanú Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom, okres Ilava, obec Dubnica nad Váhom, k.ú. Prejta na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného ako povinného :

1. vecné bremeno vymedzené v geometrickom pláne č. 628/2015 vyhotovenom a autorizačne overenom dňa 30.10.2015 Ing. Františkom Skušekom, autorizovaným geodetom, 1. Mája 898, Púchov, IČO: 43 261 141, úradne overeným dňa 16.11.21015 Ing. Miladou Kotrasovou z Okresného úradu, katastrálny odbor, bodmi 1-6 v prospech vlastníka parc. C - KN č. XXX/XXX (žalobcu) evidovanej na LV č. XXXX v k.ú. C., obec Dubnica nad Váhom okres Ilava, 2. vecné bremeno vymedzené v geometrickom pláne č. 628/2015 vyhotovenom a autorizačne overenom dňa 30.10.2015 Ing. Františkom Skušekom, autorizovaným geodetom, 1. Mája 898, Púchov, IČO: 43 261 141, úradne overeným dňa 16.11.21015 Ing. Miladou Kotrasovou z Okresného úradu, katastrálny odbor, bodmi 7-12 v prospech vlastníka parc. C - KN č. XXX/XXX (žalobcu) evidovanej na LV č. XXXX v k.ú. C., obec Dubnica nad Váhom okres Ilava, 3. vecné bremeno vymedzené v geometrickom pláne č. 628/2015 vyhotovenom a autorizačne overenom dňa 30.10.2015 Ing. Františkom Skušekom, autorizovaným geodetom, 1. Mája 898, Púchov, IČO: 43 261 141, úradne overeným dňa 16.11.21015 Ing. Miladou Kotrasovou z Okresného úradu, katastrálny odbor, bodmi 13-18 v prospech vlastníka parc. C - KN č. 761/148 (žalobcu) evidovanej na LV č. 2683 v k.ú. C., obec Dubnica nad Váhom okres Ilava.

Žalobca ak oprávnený z vecného bremena je povinný uhradiť sumu vo výške 2.979,60 eur bez DPH v prospech žalovaného ako povinného z vecného bremena, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Zo zmenenej žaloby teda už jednoznačne vyplynulo, že vecné bremeno označené bodmi 1-6 má byť súdom zriadené v prospech vlastníka pozemku parc.č. KNC XXX/XXX (jeho aktuálny vlastník je žalobca), vecné bremeno označené bodmi 7-12 má byť súdom zriadené v prospech vlastníka pozemku parc.č. KNC 761/146 (jeho aktuálny vlastník je žalobca), vecné bremeno označené bodmi 13-18 má byť súdom zriadené v prospech vlastníka pozemku parc.č. KNC 761/148 (jeho aktuálny vlastník je žalobca). Žalobou sa teda žalobca nedomáhal zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, poukazoval na to, že žalobcovi nikdy nebolo bránené využívať predmetný pozemok vo vlastníctve žalovaného na prechod a prejazd k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaný bol a je ochotný riešiť vstup žalobcu formou uzavretia zmluvy, pričom je však neakceptovateľné, aby žalobca nebol ochotný žalovanému za užívanie pozemkov platiť nájomné obvyklé v mieste a v čase, keď aj žalovaný ako podnikateľský subjekt chce dosahovať zisk. Žalobca si okrem toho podľa

žalovaného bol už pri kúpe svojich nehnuteľností - pozemkov a stavieb vedomý, že prístup na ne z verejnej komunikácie je cez cudzí pozemok, a teda otázku vstupu na svoje pozemku vedome neriešil už v čase, keď nehnuteľnosti kupoval. Zrejme tak žalobca kalkuloval, že bude pre neho výhodnejšie kúpiť len stavbu a pozemky a následne cestou súdom zriadeného práva prechodu cez cudzí pozemok chcel dosiahnuť minimalizáciu nákladov.

7. Žalobca protiargumentoval, že žalovaný nemá v predmete podnikania zapísaný takú činnosť ako je napr. prenájom nehnuteľností v spojení s inými než základnými službami v oblasti nehnuteľností, alebo sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností, z ktorej by mal dosahovať zisk. Poukázal na to, že spol. FEMS spol. s.r.o. má od žalobcu prenajaté nebytové priestory skúšobne hydrauliky, aj pozemky KNC parc.č. 761/80 a 761/146, okrem toho má žalobca má pre tohto nájomcu na prenájom pripravenú aj parcelu KNC parc.č. 761/148. Žalovaný prinútil spol. FEMS s.r.o. k uzatvoreniu pre neho nevýhodnej zmluvy, pričom tento nájomca žalobcu dôrazne žiadal, aby vyriešil vstup na pozemky, ktoré má od žalobcu v nájme a hrozí odchodom z prenajatých priestorov žalobcu. Uviedol tiež, že pri kúpe nehnuteľností mal so štatutármi pôvodného vlastníka parcely KNC parc.č. 761/262 so spol. DMD Group a.s. ústne dohodnuté užívanie tohto pozemku s tým, že pokiaľ tento pozemok bude predmetom prevodu, oslovia ako prvého žalobcu. Pozemok sa v tom čase totiž nemohol predávať, keďže na ňom ležali železničné koľaje pre vnútropodnikovú dopravu vo výrobnom areáli ZTS. Pri výmene vedenia DMD Group a.s. zrejme nedošlo k posunu informácie plynúcej z uvedeného prísľubu a pozemok bol predaný žalovanému.

8. Žalovaný v ďalšom konaní namietal, že nie je splnený predpoklad pre úspešnosť určovacej žaloby, ktorej je i žaloba o zriadenie vecného bremena, nie je totiž daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení na určení existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zo strany žalovaného nikdy nedošlo k bráneniu v prechode alebo prejazde žalobcu cez pozemky žalovaného, a preto ak k porušeniu práva žalobcu nedošlo, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 137 písm. c/ žiaden zmysel. Ohrozenie práva žalobcu nie je dané ani preto, že sa žalovaný pozemok nechystá predať. Tiež namietal nesplnenie predpokladov na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže prístup k nehnuteľnostiam žalobcu je možné zabezpečiť aj inak, formou nájomnej zmluvy. Žalobca mal byť obozretný pri kúpe nehnuteľností, nemal sa spoľahnúť len na prísľub vtedajšieho vlastníka pozemku a mohol si zabezpečiť jeho budúcu kúpu napríklad zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Nie je povinnosťou žalovaného žalobcovi pozemok predať, keď ho naviac i on sám používa na manipuláciu s materiálom. Tiež poprel, že by žalobca mohol právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržať.

9. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.09.2018, na ktoré sa dostavili osoby oprávnené konať za žalobcu a žalovaného aj ich právni zástupcovia. Žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a v znení doplnenia a spresnenia petitu, ktorého zmenu súd pripustil. Tri cesty, ktorých zriadenia sa domáha, sú v teréne naznačené, nie je bránené v ich využívaní, ale žalobca chce mať aj právne upravený prístup k svojim nehnuteľnostiam. Čo sa týka bremena vyznačeného číslami 1-6, v teréne je táto cesta makadamová, je vyznačená a využíva sa, chodí sa po nej. Čo sa týka bremena pod číslami 7-12 ide o asfaltovú cestu, takisto je zreteľná v teréne a využíva sa na prechod. Čo sa týka bremena pod číslami 13-18, toto bremeno žiada žalobca zriadiť ako nové, s tým, že na tomto mieste prechod využíva nájomca žalobcu, ktorý má prenajatú halu - skúšobňu hydrauliky. Na pozemku KNC parc.č. 761/148 má žalobca pripravené skladové priestory, ktoré by mal využívať uvedený nájomca, ale nie je k týmto priestorom zabezpečený prístup. Ide o spevnenú plochu podsypanú štrkom, na tom sú položené klasické betónové panely, nejde o stavbu, ktorá by podliehala stavebnému povoleniu. Žalobca má na rozdiel od žalovaného aj v predmete svojho podnikania zapísaný prenájom nehnuteľnosti budov, stavieb a pozemkov tak, ako je zapísané v obchodnom registri, a preto má právny záujem na zriadení tohto bremena. Haly a pozemky žalobca zakúpil koncom 90. rokov s tým, že v tom čase na pozemku parc.č. KNC 761/262 bola umiestnená fabrická vlečka, a preto tento pozemok nemohol byť tiež predmetom predaja. Fabrická vlečka bola zrušená niekedy v roku 2008 až 2010 a v tom čase štatutár žalobcu jednal s vtedajším vlastníkom tohto pozemku, či je možné vyriešiť prístup k nehnuteľnostiam. Dostal prísľub, že môže tento pozemok užívať s tým, že keď sa bude plánovať predaj, tak žalobcovi bude tento pozemok odpredaný. Prístup cez predmetnú parcelu tu bol, už od roku 1957 aj cez uvedenú železničnú vlečku a prístup bol vždy zachovaný bez problémov. Snažil so žalovaným dohodnúť, žalovaný však odmietol aj podpísať záznam z rokovania a ním žalovaným navrhované alternatívy neprichádzali do úvahy.

10. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že žalobcovi prisľúbil, že sa zdrží akéhokoľvek konania ktorým by znemožňoval žalobcovi využívať dotknutý pozemok, v konaní medzi stranami teda nie je žiaden spor. Priamo k parcele KNC parc.č. 761/146 má podľa žalovaného žalobca zabezpečený prístup cez parcelu žalovaného parc.č. 761/448 a takto sa môže dostať priamo až k svojej ďalšej parcele parc.č. KNC 761/148. Žalobca má podľa žalovaného prístup k svojmu pozemku parc.č. KNC 761/148 aj po asfaltovej ceste 761/455, s tým, že z tejto strany na predmetnej hale bol v minulosti otvor za účelom prechodu, ktorý je aktuálne zamurovaný, ale technickými úpravami by sa znovu dal obnoviť a cez túto halu by sa takto žalobca dostal až k svojim skladovým priestorom, ktoré má na pozemku 761/148. Nie je možné zriadiť duplicitný prístup k tomu istému pozemku, takýto prístup by neprimerane zaťažoval žalovaného a tento spôsob zvolil žalobca len preto, aby jeho prístup bol pohodlnejší, čo je neprípustné. Ani to, že aktuálny prístup pre žalobcu je menej výhodný alebo technicky náročný, nezakladá možnosť žiadať zriadiť vecné bremeno súdom. Podmienkou je, aby vecné bremeno nezaťažovalo vlastníka pozemku viac, než je nevyhnutné a navrhované vecné bremeno tomuto nezodpovedá. Navrhovaná odplata podľa žalovaného nezodpovedá ani len cene ročného nájomného a je neprimeraná, nezohľadňuje rozsah, ktorý žalobca navrhuje, keď nariaďuje vecné bremeno pozdĺž celej šírky troma samostatnými vstupmi, hodnota pozemku by značne klesla a bol by nevyužiteľný. Žalovaný tiež uviedol, že k pozemkom žalobcu je prístup aj z opačnej strany po ceste 761/217, keďže táto cesta sa tiahne aj poza predmetné stavby, pričom tento prístup je zabezpečený v šírke rovnakej, akú požaduje zriadiť vecným bremenom zo strany súdu.

11. Žalobca namietal, že by bolo možné prístup zabezpečiť inak, prístup od cesty 761/455 nie je vôbec možný nákladnými autami alebo s akýmkoľvek materiálom nanajvýš tak pešo alebo osobným autom, keďže medzi cestou 761/455 a halou č. súpisné 594 je priestor asi 2,5 m a žiadne nákladné auto ani s materiálom sa tam určite nevytočí. Uvádza tiež, že nikdy nebol z tejto strany technicky riešený prístup cez halu tak, ako to tvrdí žalovaný. Čo sa týka prístupu po ceste 761/448, ten takisto je nemysliteľný a technický nepriechodný, a to jednak z dôvodu, že od cesty 761/448 po halu č. 595 je úzky priestor, kde sa rovnako nedá vytočiť s nákladným autom, tadiaľ sa dá prejsť iba pešo a s osobným autom iba s problémami. Predmetná hala 595 je vnútorné rozčlenená na šatňu, jedáleň a dielne, a teda v žiadnom prípade by nákladné auto sa nedostalo do všetkých častí tejto haly, tak ako je vnútorne rozčlenená. Prístupy nie je možné preto zabezpečiť inak, ani z inej strany.

12. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

13. Z LV č. 2683 pre k.ú. Prejta vyplýva, že žalobca okrem iného je výlučným vlastníkom pozemkov Y. parc.č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1124 m2, KNC parc.č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 326 m2, KNC parc.č. 761/146, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, KNC parc.č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2757 m2, a tiež výlučným vlastníkom stavby súp.č. 594 - skúšobňa hydrauliky postavenej na pozemku KNC parc.č. XXX/XX a stavby súp.č. 595 - vývojové pracovisko postavenej na pozemku KNC parc.č. XXX/XX. 14. Z LV č. XXXX pre k.ú. Prejta vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku KNC parc.č. 761/262, zastavané plochy a nádvoria o výmere 869 m2, pričom uvedený pozemok je zaťažený ťarchami zapísanými v časti C - vecnými bremenami spočívajúcimi v práve prechodu pešo, osobnými aj nákladnými vozidlami v prospech vlastníkov tam uvedených nehnuteľností. 15. Geometrickým plánom č. 84/2015 spracovaným a autorizačne overeným Ing. Františkom Skušekom dňa 30.10.2015 a úradne overeným Ing. Miladou Kotrasovou pracovníčkou Okresného úradu Ilava - odboru katastrálneho dňa 16.11.2015 vyplynulo, že tento geometrický plán bol spracovaný za účelom zriadenia vecných bremien spočívajúcich v práve prechodu peši a prejazdu autom vo vyznačenom rozsahu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného KNC parc.č. 761/262, s tým, že :

- vecné bremeno vyznačené bodmi 1 - 6 zaťažuje pozemok vo vlastníctve žalovaného KNC parc.č. XXX/ XXX a ústi k hranici pozemku KNC parc.č. XXX/XXX vo vlastníctve žalobcu,

- vecné bremeno vyznačené bodmi 7 - 12 zaťažuje pozemok vo vlastníctve žalovaného KNC parc.č. XXX/XXX a ústi k hranici pozemku KNC parc.č. XXX/XXX vo vlastníctve žalobcu,

- vecné bremeno vyznačené bodmi 13 - 18 zaťažuje pozemok vo vlastníctve žalovaného KNC parc.č. XXX/XXX a ústi k hranici pozemku KNC parc.č. XXX/XXX vo vlastníctve žalobcu, všetky takto vyznačené vecné bremená majú zabezpečiť prístup cez pozemok vo vlastníctve žalovaného KNC parc.č. XXX/XXX ku komunikácii na pozemku KNC parc.č. XXX/XXX.Z geometrického plánu vyplýva i to, že stavba súp.č. 595 postavená na pozemku KNC parc.č. XXX/XX je obkolesená pozemkom

KNC parc.č. XXX/XXX a stavba súp.č. 594 postavená na pozemku KNC parc.č. XXX/XX je obkolesená pozemkom KNC parc.č. XXX/XXX. 16. Zo vzájomnej korešpondencie vyplýva, že strany sporu rokovali o vyriešení problému so zabezpečením prístupu žalobcu k svojím nehnuteľnostiam, avšak k riešeniu, ktoré by bolo prijateľné pre obe strany, vzájomné rokovania neviedli.

17. Zákonné ustanovenia: Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o Občianskeho zákonníka, (1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20181001> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

18. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal, že žaloba o zriadenie vecného bremena nie je s poukazom na § 137 Civilného sporového poriadku procesne prípustná. Súd konštatuje, že procesná prípustnosť tejto žaloby je daná, pričom možnosť domáhať sa zriadenia vecného bremena súdom výslovne predpokladá Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach. Pokiaľ teda takýto druh žaloby predpokladá osobitný predpis, nemožno konštatovať, že by súd bez meritórneho prieskumu splnenia hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie vecného bremena predpokladaných Občianskym zákonníkom mohol žalobu bez ďalšieho zamietnuť len z procesného hľadiska. Jej procesná prípustnosť ale samozrejme neznamená, že každá žaloba o zriadenie vecného bremena bude dôvodná. Súd preto dôvodnosť žaloby preskúmal, pričom dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba o zriadenie vecného bremena nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Tento svoj záver odôvodňuje súd nasledovne:

19. Zriadenie vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím súdu predstavuje závažný zásah do právnej pozície vlastníka veci a prichádza do úvahy výlučne v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch a to : 1/ pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka) 2/ v sporoch týkajúcich sa neoprávnenej stavby na cudzom pozemku (§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka), 3/ pri zriadení práva cesty v prospech vlastníka stavby ( § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka).

20. V iných prípadoch ako vyššie uvedených, súd zriadiť vecné bremeno nemôže, a to ani vtedy, keby sa to súdu javilo na vyriešenie v konaní preukázanej skutkovej situácie akokoľvek vhodné, účelné, ba aj nevyhnutné. Žalobca žalobu podával s poukazom na bod 3 vyššie (celkom zrejme o konania uvedené pod bodmi 1/ a 2/ v prejednávanej veci nejde). Žalobca teda dôvodnosť žaloby odvodzoval z § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a v kontexte tohto ustanovenia súd aj dôvodnosť podanej žaloby posudzoval.

21. V ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Ide o vecné bremeno charakteru in rem, ktoré vecno-právne zaťažuje vlastníka pozemku, ktorý sa nachádza pri stavbe odlišného vlastníka. Na strane žalovaného tak vystupuje vlastník pozemku, cez ktorý má byť vecné bremeno práva cesty zriadené, keďže vecné bremeno na strane povinného pôsobí in rem, teda zaťažuje vlastníka pozemku, a to súčasného aj každého ďalšieho. Právo dožadovať sa zriadenia vecného bremena má len vlastník stavby. Vecné bremeno aj na strane oprávneného je viazané na vlastníctvo k stavbe, teda rovnako pôsobí in rem s tým, že ho súd zriaďuje v prospech vlastníka stavby a toto oprávnenie s prechodom (prevodom) vlastníctva k stavbe prechádza na každého

ďalšieho vlastníka stavby. Len tak je zabezpečené, aby zriadením vecného bremena bola situácia so zabezpečením prístupu k stavbe cez cudzí pozemok vyriešená na základe súdneho rozhodnutia natrvalo pre každého aj budúceho vlastníka stavby. Vecné bremeno podľa tohto ustanovenia sa tak nezriaďuje in personam v prospech konkrétnej jednotlivej osoby, ale vždy tak, aby oprávňovalo každodobého vlastníka stavby na prechod cez priľahlý pozemok.

22. Žalobu v prejednávanej veci podával žalobca, ktorý je aktuálnym výlučným vlastníkom nehnuteľností podľa zápisu na LV č. 2683 pre k.ú. Prejta, a to:

- pozemok KNC parc.č. 761/76, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1124 m2,

- pozemok KNC parc.č. 761/80, zastavané plochy a nádvoria o výmere 326 m2,

- pozemok KNC parc.č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2,

- pozemok KNC parc.č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2757 m2,

- stavba súp.č. 594 - skúšobňa hydrauliky postavenej na pozemku Y. parc.č. 761/76,

- stavba súp.č. 595 - vývojové pracovisko postavenej na pozemku KNC parc.č. XXX/XX. 23. Žalobca sa (po tom, čo upresnil na výzvu súdu svoj žalobný petit) domáhal zriadenia vecných bremien spočívajúcich v práve cesty - prechodu peši a prejazdu tak, že vecné bremeno označené bodmi 1-6 má byť súdom zriadené v prospech vlastníka pozemku parc.č. KNC XXX/XXX (jeho aktuálny vlastník je žalobca), vecné bremeno označené bodmi 7-12 má byť súdom zriadené v prospech vlastníka pozemku parc.č. KNC XXX/XXX (jeho aktuálny vlastník je žalobca), vecné bremeno označené bodmi 13-18 má byť súdom zriadené v prospech vlastníka pozemku parc.č. KNC XXX/XXX (jeho aktuálny vlastník je žalobca). Žalobou sa teda žalobca nedomáhal zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby.

24. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha zriadenia vecných bremien v prospech vlastníka pozemkov Y. parc.č. 761/146 a KNC parc.č. XXX/XXX a nie v prospech vlastníka stavieb, teda nežiada zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka skúšobne hydrauliky súp.č. 594 a vývojového pracoviska súp.č. 595. Obe predmetné stavby stoja na iných (vedľajších) pozemkoch, a nie na pozemkoch Y. parc.č. XXX/XXX a KNC parc.č. XXX/XXX, ktoré žalobca uvádza v žalobnom petite. Súčasne v konaní vyplynulo, že na pozemkoch KNC parc.č. XXX/XXX a KNC parc.č. XXX/XXX nestoja žiadne stavby, ktoré by mali charakter nehnuteľnosti.

25. Uvedené zistenia sú podstatné pre konštatovanie, že žalobe o zriadenie vecného bremena nie je možné vyhovieť, keďže vecné bremeno podľa citovaného ustanovenia možno zriadiť vždy len v prospech vlastníka stavby (ktorá musí mať povahu nehnuteľnosti), avšak takto žalobný petit v konaní neznie, keď predmetom je zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka pozemkov, na ktorých stavby nestoja. Súd je pritom viazaný tým, čoho sa žalobca domáha, petit nemôže svojvoľne upravovať tak, aby bolo možné žalobu považovať za dôvodnú, nemôže žalobcu poučovať ani o hmotnom práve, lebo by porušil zásadu rovnosti strán. Súd v tomto smere urobil procesné opatrenia na to, aby si jednoznačne ustálil, ako žalobca mieni žalovať, keď v žalobe na jednom mieste uvádzal, že žiada zriadiť vecné právo v prospech vlastníka pozemkov, na inom mieste zase to, že vecné bremeno má byť zriadené v prospech vlastníka stavby. Súd preto žalobcu vyzval na odstránenie predmetného rozporu, tento rozpor žalobca aj odstránil, čoho výsledkom bolo to, že takto upravený petit žaloby súd pripustil ako zmenu žaloby uznesením zo dňa 22.06.2018, čím teda boli úplne odstránené pochybnosti o tom, čoho konkrétne sa žalobca domáha a ako mieni svoju žalobu a toho, čo sa domáha, formulovať. A súd tak posudzoval dôvodnosť takto zmenenej žaloby.

26. Uvedené striktné trvanie na tom, že petit žaloby o zriadenie vecného práva podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka musí znieť na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby nie je svojvoľný, ale má aj svoj praktický dopad. Uvedené by sa totiž mohlo zdať ako nepodstatné v stave, keď vlastníkom všetkých nehnuteľností tak, ako sú uvedené v odseku 22 je stále tá istá osoba (napr. aktuálne žalobca). Nie je to však tak. Ak by súd v prejednávanej veci (teoreticky) žalobe vyhovel, právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve cesty by tak patrilo súčasnému aj každému ďalšiemu vlastníkovi (keďže aj na strane oprávneného má charakter in rem, ako už súd uviedol vyššie) pozemkov Y. parc.č. 761/146 a Y. parc.č. XXX/XXX. C. by z akéhokoľvek dôvodu došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom KNC parc.č. 761/146 a KNC parc.č. 761/148 z aktuálneho žalobcu na iný tretí subjekt (či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, napr. výkonom záložného práva, čo nemožno vylúčiť) a súčasne by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k stavbe súp.č. 594 - skúšobňa hydrauliky postavenej na pozemku KNC parc.č. XXX/XX a súp.č. 595 - vývojové pracovisko postavenej na

pozemku KNC parc.č. 761/80 (ktoré sa nachádzajú v obkolesení parcelami KNC parc. XXX/XXX a KNC parc.č. 761/148) a tieto by ostali vo vlastníctve žalobcu, žalobca by bol opäť len v rovnakej situácii, v akej je i teraz. Ako vlastníkovi stavieb by mu nesvedčalo právo prechodu a prejazdu, pretože toto by prešlo spolu s vlastníctvom k pozemkom KNC parc.č. 761/146 a KNC parc.č. XXX/XXX na nového vlastníka. Právo prechodu by tak žalobca nebol oprávnený realizovať. Aj tento argument je argumentom v prospech toho konštatovania, že je možné zriadiť vecné bremeno viažuce sa len k stavbe (teda in rem), a nie v prospech vlastníka pozemku (na ktorom naviac ani žiadna stavba neleží), ktorý je umiestnený medzi stavbou (takými sú pozemky Y. 761/146 a KNC 761/148) a pozemkom žalovaného (KNC XXX/ XXX), cez ktorý má cesta prechádzať.

27. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď nie je možné zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka pozemku, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nadbytočné bolo preto zaoberať sa ďalšími podmienkami zriadenia vecného bremena (či je alebo nie je možné prístup k stavbe zabezpečiť inak), keďže už len nenaplnenie prvej vyššie uvedenej podmienky je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Nadbytočné preto bolo aj vykonanie ohliadky na mieste samom, aby si súd urobil úsudok, či je možné alebo nie je možné zabezpečiť prístup inak a na výsledku sporu by tiež nič nezmenil ani výsluch svedka pána Horečného, ktorého mal súd vypočuť k otázke existencie skladových miest na pozemku KNC parc.č. XXX/XXX a k tomu, že pre neexistenciu prístupu mu vznikajú vysoké náklady preto, že musí mať nevýhodne prenajaté skladové miesta od žalovaného. Jeho výsluch by totiž nebol spôsobilý privodiť iné, než len zamietavé rozhodnutie, keďže na vyhovenie žalobe nebola splnená už len prvá základná zákonná podmienka.

28. Už len pre úplnosť súd podotýka, že pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že mal vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, súd konštatuje, že v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, len neurčito uviedol, že prístup je využívaný cca od roku 1957 a tento bol využívaný aj právnym predchodcom žalobcu aj žalobcom v dobrej viere. Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pritom nestačí preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Okrem toho treba dodať, že predmetom tohto konania je zriadenie vecného bremena (ktoré možno zriadiť len v troch zákonom predpokladaných prípadoch, ako už súd uviedol), a pokiaľ žalobca tvrdí, že mal právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržať, potom spôsobilým výrokom je určovací na tom podklade, že žalobca nadobudol právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním (v takom prípade musí to aj náležite skutkovo zdôvodniť aj vo vzťahu k dobrej viere pre výkon tohto práva), čo je ale iná žaloba než žaloba o zriadenie vecného bremena, a preto ani takto žalobcom uvádzaný dôvod nemôže byť dôvodom pre vyhovenie žalobe.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto má voči žalobcovi ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.