Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11S-100-2018.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/100/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej v právnej veci žalobkyne: S. O., E. XXX, U., vo veci namietaného nesúladu zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a Smernicou EP a Rady 2012/29/EÚ a porušenia jej základných práv a slobôd, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 25. 05. 2018, doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 04. 06. 2018, označeným ako „správna žaloba“ domáhala preskúmania právnej úpravy zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení, a to najmä ust. § 211 Trestného poriadku (súhlas poškodeného), v ktorom nie je uvedené ust. § 208 Trestného zákona v znení neskorších predpisov. Uviedla, že platné znenie zákona vytvára pre ňu nekonformný stav, ktorý hrubo porušuje jej základné práva a slobody vo vzťahu k čl. 12 ods. 1, čl. 14, čl. 16, čl. 19 a čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky a došlo k hrubému zásahu do jej súkromného a rodinného života. Predmetný zákon nepreberá záväzné právne akty prijaté v EÚ, najmä ignoruje Smernicu EP a Rady 2012/2019/EÚ zo dňa 25. 10. 2012. Jej rodina bola Okresným súdom Komárno násilne rozdelená, resp. rozbitá, čo je hrubým porušením ľudských a základných práv ako i porušením čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadala, aby Krajský súd v Nitre konštatoval daný hrubý zásah na základe absolútnej neexistencie dispozičnej sféry a tiež, že Okresný súd Komárno vo veci vedenej pod sp. zn. 11T/66/2014 sa mal riadiť Smernicou EP a Rady 2012/29/EÚ L 315 zo dňa 25. 10. 2012. Trestný poriadok, t.j. zákon č. 301/2005 Z. z. v platnom znení porušil jej základné práva a slobody, nakoľko nedáva súhlas rozhodovať vo veciach, ktoré sa priamo dotýkajú jednotlivca a jeho rodiny. Taktiež žiadala, aby Krajský súd v Nitre „posunul danú vec na prejudikáciu“ Ústavnému súdu Slovenskej republiky alebo k Súdnemu Dvoru v Luxemburgu. V ďalšej časti podania poukázala na svoju sociálnu situáciu a žiadala, aby súd vyzval Centrum právnej pomoci na pridelenie advokáta pre správne konanie. Domáhala sa i toho, aby súd „dodal“ výklad k zákonu. Bola toho názoru, že všeobecný súd je oprávnený podať návrh na začatie konania o súlade právneho poriadku, ak v spore, o ktorom rozhoduje, má uplatniť právnu normu, ktorá pravdepodobne nie je v súlade s Ústavou SR, ústavným zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas NR SR a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
V závere svojho podania žiadala vyslovenie nesúladu ust. § 211 Trestného poriadku s Ústavou SR a Smernicou EP a Rady L 315 zo dňa 25. 10. 2012 (2012/29/EÚ) ktorá je právne záväzná pre Slovenskú republiku.
2. Uznesením č. k. 11S/100/2018-20 zo dňa 24. 07. 2018 správny súd vyzval žalobkyňu na doplnenie podania zo dňa 25. 05. 2018 označeného ako „správna žaloba“ doručeného dňa 04. 06. 2018. Konkrétne žalobkyňu vyzval, aby okrem iného označila druh žaloby, označila žalovaného, označila žalobou napadnuté rozhodnutie, uviedla dôvody žaloby a návrh výroku rozhodnutia. Súd zároveň v odôvodnení uznesenia uviedol, že predpokladom pre rozhodnutie správneho súdu vo veci samej je splnenie procesných podmienok konania. Zistené nedostatky týkajúce sa podmienok konania môžu mať odstrániteľný alebo neodstrániteľný charakter. Neodstrániteľné nedostatky sú dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa ust. § 98 ods. 1 SSP alebo zastavenie konania podľa ust. § 99 písm. b/ SSP. Záverom poukázal aj na to, že vyslovenie nesúladu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, prípadne so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady nie je v kompetencii správneho súdu. Správne súdy nemajú v zmysle SSP (jeho tretej a štvrtej časti) právomoc konať a rozhodovať o súlade zákona s Ústavou Slovenskej republiky a s právnymi predpismi práva Európskej únie. V rámci správneho súdnictva taktiež nie je možné preskúmavať rozhodnutia, ktoré boli vydané orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobkyňa na uznesenie zo dňa 24. 07. 2018 žiadnym spôsobom nereagovala.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP"), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach. Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa § 99 ods. 1 písm. h) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak h) tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.
4. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. i) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh i) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a.
5. Podľa § 18 ods. 1 písm. h) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ústavný súd začne konanie, ak návrh podá h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a Ústavy. 6. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP skúmal splnenie zákonných procesných podmienok konania v predmetnej veci, pričom dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality, teda súd toto skúmanie vykonáva z úradnej povinnosti, pričom musí overiť, či nenastala niektorá z negatívnych procesných podmienok, a to nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania.
7. Z obsahu podania žalobkyne je nesporné, že žiada o vyslovenie nesúladu Trestného poriadku s Ústavou SR, pričom namieta i porušenie svojich základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z Ústavy SR, Dohovoru o ochrane základných práv a základných slobôd a Smernice EP a Rady č. 2012/29/EÚ L 315 zo dňa 25. októbra 2012. Zároveň žiada, aby správny súd konštatoval hrubý zásah na základe absolútnej neexistencie dispozičnej sféry a tiež to, že Okresný súd Komárno vo veci vedenej pod sp. zn. 11T/66/2014 sa mal riadiť Smernicou EP a Rady č. 2012/29/ EÚ L 315 z 25. októbra 2012.
8. V zmysle ust. § 7 písm. c) SSP všeobecne záväzné právne predpisy s právnou silou zákona a vyššou právnou silou nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Vyslovenie nesúladu zákona s Ústavou SR, prípadne so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady teda nie je v právomoci správneho súdu. V rámci správneho súdnictva taktiež nie je možné preskúmavať rozhodnutia vydané v trestnom konaní, ktoré sa ako také spravujú ustanoveniami Trestného poriadku, a preto i prípadné vady v procesnom postupe trestného konania je možné preskúmavať iba podľa Trestného poriadku a nie v správnom súdnictve, teda v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa príslušných ustanovení SSP. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného súdom v trestnom konaní nepodlieha preskúmavacej právomoci správnych súdov podľa ustanovení SSP. Ak sa žalobkyňa domnievala, že zo strany Okresného súdu Komárno sa konalo nezákonne, mala využiť prostriedky nápravy obsiahnuté v trestno-právnych predpisoch, nie podávať správnu žalobu na správny súd. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Uvedené
ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie Ústavy SR, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Konanie podľa príslušných ustanovení SSP je konaním so zákonom limitovaným predmetom (preskúmava sa v ňom vždy rozhodnutie, postup a konanie orgánu verejnej správy).
9. Právomoci správneho súdu podlieha len preskúmanie súladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, t.j. konanie podľa piateho dielu, štvrtej hlavy, štvrtej časti SSP (§ 357 až 367 SSP). Z podania žalobkyne zo dňa 25. 05. 2018 je zrejmé, že žalobkyňa sa takéhoto konania nedomáha.
10. Žalobkyňa sa nedomáha ani preskúmania žiadneho rozhodnutia orgánov verejnej správy v zmysle tretej časti (správna žaloba) SSP a nedomáha sa ani konania podľa štvrtej časti (osobitné konania) SSP. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na konanie o správnej žalobe žalobkyne v rámci správneho súdnictva z dôvodu, že žalobkyňa sa nedomáha preskúmania žiadneho rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda konania podľa tretej časti SSP a nedomáha sa ani konania podľa štvrtej časti SSP.
11. V zmysle ust. § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. Z vyššie citovaného čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR vyplýva, že Ústavný súd SR rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Taktiež Ústavný súd SR podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, pričom takýto návrh môže v zmysle čl. 130 ods. 1 písm. i) Ústavy SR podať každý, o ktorého práve sa má konať. Nie je teda daná právomoc všeobecných súdov a tým ani právomoc správnych súdov vecne preskúmať otázku prípadného porušenia základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako ani na vyslovenie nesúladu zákonov s Ústavou alebo Smernicou Európskeho parlamentu a Rady. Takáto právomoc prislúcha výlučne Ústavnému súdu SR. Správny súd taktiež poukazuje na žiadosť žalobkyne, aby Krajský súd v Nitre „posunul danú vec na prejudikáciu“ Ústavnému súdu Slovenskej republiky alebo Súdnemu Dvoru v Luxemburgu a na vyslovenie nesúladu ust. § 211 Trestného poriadku s Ústavou SR a Smernicou EP a Rady L 315 zo dňa 25. 10. 2012, ktorá je právne záväzná pre Slovenskú republiku.
12. S poukazom na vyššie uvedené zistenia krajský súd konštatoval nedostatok svojej právomoci na konanie v predmetnej veci, v dôsledku čoho musel konanie podľa ust. § 18 ods. 1 v spojení s ust. § 99 ods. 1 písm. h) SSP zastaviť a po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Ústavnému súdu SR.
13. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
14. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP).