Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-24-2018.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Csp/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom S. XX/ XX, W., o zaplatenie 750,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 252,90 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 364,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.04.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade ich riadneho neplatenia.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Súd žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.02.2018, sa pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 750,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.05.2015 do zaplatenia, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným uzavrel dňa 07.11.2014 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1 200 eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 60. mesačných splátkach po 35,57 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 2 134,20 eur, pričom do podania žaloby splatil žalovaný sumu 655,61 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, vyzval ho žalobca dňa 27.02.2015 listom - predžalobná upomienka, k úhrade dlžných splátok a zároveň žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca v žalobe uviedol, že úver zosplatnil dňa 19.04.2015.
2. V priebehu konania došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky na súčasného žalobcu; súd na základe uvedenej skutočnosti a podaného návrhu uznesením č.k. 8Csp/24/2018-69 zo dňa 26.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2018, pripustil zmenu na strane žalobcu.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.03.2018 a 27.09.2018, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 252,90 eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Po uvedenom čiastočnom späťvzatí sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 497,50 eur s úrokom z omeškania špecifikovaným na č.l. 75 rub- s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovaného po začatí konania. S
poukazom na uvedený dispozičný úkon žalobcu, súd konanie v späťvzatej časti zastavil v I. výroku tohto rozsudku v zmysle § 145 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
4. Žalobca sa na pojednávania v tejto veci nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na § 180 CSP pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä úverovou zmluvou, vrátane zmluvných podmienok, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení úveru, prehľadom splátok a úhrad, a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ uzatvoril dňa 07.11.2014 so žalovaným ako dlžníkom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č.l. 7 rub), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 1 200 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60. mesačných splátkach po 35,57 eur. Poskytnutá pôžička bola úročená fixnou ročnou úrokovou sadzbou 28,70 %. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa zmluvy predstavovala 28,69 %, priemerná RPMN bola vo výške 44,06 %, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 934,20 eur a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola uvedená vo výške 2 134,20 eur. V rámci konečnej splatnosti pôžičky je uvedený údaj 11/2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné podmienky, ktoré vo forme ako boli súdu doručené, sú písané splývajúcim textom a drobným písmom.
6.1. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad pôžičky (č.l. 6 - 9), ako aj vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že žalovaný na poskytnutú pôžičku splatil do podania žaloby (t.j. za obdobie od 21.04.2016 do 21.12.2017) celkovo sumu 655,61 eur.
6.2. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.02.2015 (č.l. 10) veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 107,66 eur a zároveň ho upozornil, že ak do 05.04.2010 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2014, bude oprávnený úver zosplatniť. Uvedená upomienka bola žalovanému doručená dňa 06.03.2015 (č.l. 10 rub).
6.3. Písomným oznámením zo dňa 29.04.2015 (č.l. 11) veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť predmetného úveru a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy; ktorá bola v uvedenom vyhlásení vyčíslená na 1 332,28 eur.
6.4. Podľa bodov 6.1., 6.2., 6.4. zmluvných podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v zmluve. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Klient uvádza ako variabilný symbol číslo zmluvy.
6.5. Podľa bodu 8.1. zmluvných podmienok, zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.
6.6. Podľa bodu 9.2. zmluvných podmienok, spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky, žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace , a to za podmienok ustanovených v § 59 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
6.7. Z písomných podaní žalobcu doručených súdu počas súdneho konania, ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný uplatnenú pohľadávku aj po podaní žaloby naďalej spláca v mesačných splátkach po 25 eur; pričom za obdobie od 23.01.2018 do 21.09.2018 splatil celkovo sumu 180 eur.
7. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2014 t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7.1. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
7.2. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
7.3. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
7.4. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7.5. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
7.6. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
7.7. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
7.8. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom do 31.03.2015, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
8. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, posudzoval podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný - fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej či obchodnej činnosti.
9. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i zmluvné podmienky mal právny predchodca žalobcu vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného a výšky úveru, pričom žalovaný obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol reálne ovplyvniť ani neovplyvnil (čo vyplýva už z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.
10. Žalobca nepreukázal, že by pri poskytovaní predmetného úveru žalovanému konal s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k posudzovaniu schopnosti žalovaného predmetný úver splácať; keď ako jediný doklad pripojený k zmluve sa v bode II. uvádza iba kópia výplatnej pásky. Z uvedeného tak súd vyvodil záver, že žalobca pri poskytovaní predmetného úveru hrubo porušil povinnosť stanovenú v § 7 ods. 1 zák. č. 129/210 Z.,z. vo vzťahu k odbornému posúdeniu schopnosti žalovaného poskytnutý úver splácať, a to aj s poukazom na vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý na pojednávaní súdu uviedol, že od uvedenej spoločnosti (právneho predchodcu žalobcu) mal celkovo sedem úverov. Skutočnosť, že v porovnateľnom období právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému minimálne 6 ďalších úverov napokon vyplýva, aj z ústrižkov (žalovaným) predložených 6 poštových poukážok (č.l. 35 ) každá s iným variabilným symbolom. Z uvedeného tak súd vyvodil záver, že právny predchodca žalobcu pri poskytovaní predmetného úveru hrubo porušil povinnosť stanovenú v § 7 ods. 1 zák. č. 129/210 Z. z. vo vzťahu k odbornému posúdeniu schopnosti žalovaného poskytnutý úver splácať, následkom čoho je bezpoplatkovosť a bezúročnosť daného úveru v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.
11. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol (na základe predmetnej úverovej zmluvy) žalovanému úver v sume 1 200 eur. Žalovaný na poskytnutý úver do vyhlásenia tohto rozsudku celkovo splatil sumu 835,61 eur. Nakoľko na základe vyššie uvedeného odôvodnenia dospel súd k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, bolo možné podanej žalobe vyhovieť iba v časti rozdielu medzi reálne poskytnutou sumou úveru t.j. 1200 eur a doposiaľ celkovo splatenou sumou zo strany žalovaného t.j. 835,61 eur, ktorý rozdiel tak predstavuje sumu 364,39 eur. Súd vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru neprihliadol na započítavania jednotlivých čiastkových úhrad žalovaného aj na úroky. Z uvedeného dôvodu potom nemohol priznať žalovanému ani úroky z omeškania z jednotlivých čiastkových súm, ako si ich uplatnil žalobca (po čiastočnom späťvzatí žaloby doručenom súdu dňa 27.09.2018 - č.l. 74). Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške podľa občianskeho práva, a to až od dátumu nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému (č.l. 30). Vo zvyšku súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. Žalovaný požiadal súd o povolenie splátok, na zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi, a to vo výške 25 eur mesačne, ktorú žiadosť odôvodnil svojimi majetkovými a zárobkovými schopnosťami a možnosťami. Z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že je zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom 690,33 eur, zo mzdy sú mu však vykonávané exekučné zrážky vo výške 198,50 eur. Podľa predložených poštových poukážok spláca aj ďalšie úvery od právneho predchodcu žalobcu (č.l. 35). V spoločnej domácnosti žije s manželkou, ktorá podľa predloženého dokladu poberá starobný dôchodok vo výške 208 eur mesačne. Za elektrinu a plyn platia sumu 64 eur mesačne, za rozhlas a TV sumu 4,64 eur mesačne, za digi TV sumu 15,70 eur mesačne. Vzhľadom na zistené, súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 25 eur, pod následkom splatnosti celého dlhu, v prípade ich riadneho neplatenia.
13. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 750,40 eur s príslušenstvom, pričom následne podanú žalobu vzal v časti o zaplatenie sumy 72,90 eur (titulom nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky) a v časti 180 eur (titulom úhrad žalovaného po začatí konania) späť. Súd následne podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 364,39 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol, konštatujúc bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Z uvedeného tak vyplýva, že každá zo strán mala v tomto spore úspech čiastočný, súd preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.