Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32Csp-64-2017.pdf
PDF · 150.39 KB
No categories available
32Csp/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, Y., právne zastúpená: Mgr. Peter Odehnal, advokát so sídlom Hlavná 42, Trnava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 8.860,- eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie 510,01 eur a úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 510,01 eur od 25.12.2015 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.349,99 eur spolu s úrokmi z omeškania 5,05% ročne zo sumy 8.349,99 eur od 25.12.2015 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,68%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.860,- eur titulom nezaplateného poistného plnenia spolu s úrokmi z omeškania 5,05% ročne z predmetnej sumy od 25.12.2015 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.11.2013 kúpil osobné motorové vozidlo Škoda Fabia za kúpnu cenu 8.860,- eur. Dňa 21.11.2013 uzatvoril ako poistník a poistený so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“), KASKO poistenie (tzv. havarijné poistenie), poistenie finančnej straty a ďalšie pripoistenia viazané na motorové vozidlo. Uvedená poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Následne žalovaný ako potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy vydal poistku na PZP a poistku na havarijné poistenie. V rámci poistky na havarijné poistenie - moje auto KASKO bolo dohodnuté poistenie na poistné riziká, o.i. aj poistenie škody v dôsledku živelnej udalosti - požiaru. Poistná suma bola 10.012,- eur s 5% spoluúčasťou, minimálne 150,- eur, pripoistenie finančnej straty do 29.11.2015 vo výške obstarávacej ceny vozidla 8.860,- eur, s náhradou spoluúčasti z primárneho poistenia. Žalobca platil poistné v dohodnutých splátkach. Dňa 05.11.2015 v čase o 01:30 hod. dcéra žalobcu L. M. spozorovala, ako na parkovisku pred vchodom A.. A. 15 horí motorové vozidlo žalobcu. O chvíľu na miesto prišli aj hasiči (volala ich iná náhodná osoba), ktorí požiar zahasili. Ako prvý požiar spozoroval K. S., ktorý mal priamy výhľad na zaparkované vozidlo, tento aj volal hasičov a políciu, spísal o tom čestné prehlásenie. Podľa správy o zásahu Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „HaZZ“) zo dňa 05.11.2015, príčinou požiaru bol skrat na elektroinštalácii vozidla, pravdepodobné ohnisko požiaru bolo čidlo na vyrovnávacej nádržke. Ten istý pracovník HaZZ vo vyjadrení k udalosti zo dňa 04.12.2015 podanej žalovanému uviedol, že príčina požiaru je nezistená. Dňa 04.12.2015 HaZZ vypracovalo správu o požiari, v ktorej je o.i. uvedené, že iniciátor požiaru
nebol zistený a príčina požiaru je nezistená. Poverený príslušník OKP OR PZ v Trnave uznesením zo dňa 19.11.2015 zastavil trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania cudzej veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podstatou uznesenia bolo tvrdenie, že škoda na motorovom vozidle žalovaného vznikla z technických príčin bez cudzieho zavinenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Žalobca žalovanému vznik poistnej udalosti riadne a včas nahlásil, žalovaný odmietol poskytnutie poistného plnenia s odôvodnením, že šetrením sa preukázalo, že príčinou vzniku požiaru bolo úmyselné zapálenie. Poukázal na Všeobecné zmluvné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ďalej len „VPP“), čl. XII, bod 4 písm. i), podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škody na poistenej veci spôsobené požiarom alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby. Listom zo dňa 28.12.2015 zaslal žalobca nesúhlas s uvedeným tvrdením žalovaného a opätovne požiadal o poskytnutie poistného plnenia. V odpovedi žalovaného zo dňa 20.01.2016 žalovaný uviedol, že si dal vypracovať znalecký posudok znalcovi z odvetvia zisťovania príčin vzniku požiarov, ktorý vo svojom posudku uviedol, že je možné jednoznačne vylúčiť poruchu resp. skrat a ako príčinu požiaru určil poliatie vozidla horľavou tekutinou a jeho následné zapálenie. Dňa 17.02.2016 zať žalovaného osobne navštívil žalovaného, predložil mu fotografie, videozáznam a čestné vyhlásenie K. S.a a L. M.. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 15.03.2016 a následne zaslal žalobcovi stanovisko dňa 31.03.2016, v ktorých uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, rovnako tak v ďalšej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným. Z dôvodu, že žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie si dal žalobca vypracovať znalecký posudok znalcovi S.. F.. K. S., z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická a požiarna elektrotechnika, v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 25.07.2016 znalec určil príčinu vzniku požiaru - skrat vodičov elektrickej inštalácie v motorovom priestore vozidla. Žalovaný po predložení uvedeného znaleckého posudku uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku. Poistná suma bola dohodnutá vo výške 10.012,- eur, v rámci pripoistenia finančnej straty bola dohodnutá poistná suma 8.860,- eur. Pri poistnej udalosti dňa 05.11.2015 došlo k totálnej škode na vozidle. Vozidlo bolo zakúpené za 8.860,- eur. Z dôvodu pripoistenia finančnej straty žalobcovi vznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia v sume 8.860,- eur. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Listom zo dňa 09.12.2015 žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie s tým, že šetrenie bolo ukončené. V zmysle § 797 ods. 3 OZ je poistné plnenie splatné do 15 dní od skončenia vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu plniť. Posledný deň tejto lehoty uplynul 24.12.2015. Dňom 25.12.2015 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením poistného plnenia. Žalobca si uplatňuje ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky znalečné - odmenu za vypracovanie znaleckého posudku v sume 200,- eur. Znalecký posudok bol z hľadiska preukazovania vzniku nároku na poistné plnenie nevyhnutným dôkazom. Žalobca k žalobe ako dôkazy pripojil faktúru, pokladničný doklad, potvrdenie o vklade hotovosti, oznámenie o zápočte poistného plnenia, upomienku, príkaz na úhradu, poistnú zmluvu, osvedčenie o evidencii vozidla, poistku na povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie, čestné prehlásenie K. S.a, správu o zásahu OR HaZZ zo dňa 05.11.2015, vyjadrenie OR HaZZ zo dňa 04.12.2015, formulár OR HaZZ o príčinách vzniku požiaru zo dňa 04.01.2016, uznesenie OR PZ OO PZ Trnava zo dňa 19.11.2015, list žalovaného zo dňa 09.12.2015, vyjadrenie žalobcu k stanovisku ku škodovej udalosti zo dňa 28.12.2015, odpoveď žalovaného na vyjadrenie ku škodovej udalosti zo dňa 20.01.2016, odpoveď žalovaného na nespokojnosť ku škodovej udalosti zo dňa 15.03.2016, odpoveď žalovaného na sťažnosť ku škodovej udalosti zo dňa 31.03.2016, vyjadrenie žalobcu k stanovisku k škodovej udalosti zo dňa 04.04.2016, odpoveď žalovaného na vyjadrenie k škodovej udalosti zo dňa 27.04.2016, znalecký posudok znalca S.. F.. K. S. č. X/XXXX zo dňa 25.07.2016, vyjadrenie žalobcu k stanovisku ku škodovej udalosti zo dňa 29.07.2016, odpoveď žalovaného na vyjadrenie ku škodovej udalosti zo dňa 16.08.2016, VPP, vyúčtovanie znalečného. Žalobca navrhol v konaní vypočuť znalca F.. S..
2. V predloženom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 25.07.2016, vypracovaným S.. F.. K. S., znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická a požiarna elektrotechnika, znalec F.. S. uviedol, že príčina vzniku požiaru je skrat vodičov elektrickej inštalácie v motorovom priestore vozidla. Kriminalistické ohnisko požiaru sa nachádzalo v motorovom priestore vozidla. Spôsob priebehu požiaru s použitím akcelerátora horenia s jeho následným zapálením bol znalcom jednoznačne vylúčený.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že listom zo dňa 09.12.2015 informoval žalobcu, že nárok na poistné plnenie mu nevznikol, nakoľko v zmysle čl. XIII. ods. 4 písm. i) VPP sa poistenie nevzťahuje na škody na predmete poistenia alebo jeho časti spôsobené požiarom alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby. Pri riešení škodovej udalosti si žalovaný dal vypracovať znalecký posudok znalcovi F.. H. S. z odvetvia zisťovania príčin vzniku požiarov. V znaleckom
posudku č. X/XXXX zo dňa 09.12.2015 znalec uviedol, že požiar vznikol jednoznačne v prednej časti motorového vozidla a požiar bol spôsobený konaním fyzickej osoby za použitia akcelerátoru horenia a jeho následným zapálením. Prípadný elektrický skrat, ktorý by nastal v čase odstavenia motorového vozidla, by bol spozorovaný do 5-10 minút po odstavení vozidla. Skratové stopy na elektrických kábloch, vodičoch, elektrických komponentoch a agregátoch neboli nájdené. Z uvedených dôvodov vznik požiaru motorového vozidla od elektrického skratu, resp. poruchy, znalec vylúčil. OR HaZZ príčinu požiaru bližšie neskúmal. Taktiež v trestnom konaní nebola skúmaná príčina požiaru, ani nebol ohľadne tejto skutočnosti vypracovaný posudok, resp. expertíza, vychádzalo sa len z výpovede svedka - poškodenej L. M. a nie z objektívnych nálezov a z obhliadky poškodeného vozidla a miesta škody. Pokiaľ ide o znalecký posudok S.. F.. K. S., predložený žalobcom, zo strany zmluvných znalcov žalovaného bolo skonštatované, že predložený znalecký posudok nepreukazuje stanovenie jednoznačnej príčiny vzniku požiaru vozidla od závady na elektroinštalácii. Znalec nedostatočným spôsobom prehodnotil nájdené skratové nátavy (podľa jeho posudku ich nenašiel) a tieto odborne neskúmal za účelom zistenia, či nátav vôbec vznikol elektrickým skratom (či nevznikol len na základe pôsobenia vysokého tepla) a v ďalšom kroku nevyhodnotil, či tento nátav bol primárny (t.j. taký, ktorý spôsobil vznik požiaru) alebo bol sekundárny (vznikol až následkom požiaru). K žalobcom uplatnenej výške poistného plnenia žalovaný uviedol, že v prípade, ak by sa preukázalo, že uplatnený nárok je dôvodný, maximálna výška poistného plnenia by predstavovala 8.349,99 eur. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil ako dôkaz znalecký posudok znalca F.. H. S. č. X/XXXX zo dňa 09.12.2015. Žalovaný navrhol vypočuť v konaní znalca F.. S. a konfrontáciu znalcov F.. S. a F.. S..
4. V predloženom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 09.12.2015, vypracovaným F.. H. S., znalcom z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin požiarov, znalec F.. S. uviedol, že vykonanou obhliadkou, skúmaním požiarom poškodeného motorového vozidla termickým poškodením jednotlivých súčiastok a komponentov bolo zistené, že požiar bol spôsobený konaním fyzickej osoby, za použitia akcelerátoru horenia (benzín, riedidlo a pod.) a jeho následným zapálením. Motorové vozidlo bolo poliate horľavou tekutinou v jeho prednej časti (motorový priestor za deliacou plastovou mriežkou, predná kapota na obidvoch stranách pri predných blatníkoch a tiež zatečenie horľavej tekutiny pod spodnú časť motorového vozidla) a jeho následným zapálením. Požiar bol jednoznačne spôsobený úmyselným konaním fyzickej osoby, za použitia akcelerátoru horenia a jeho následným zapálením fyzickou osobou. Časový interval od odstavenia motorového vozidla o 18:30 hod. do vzniku požiaru o 01:45 hod. je cca 7 hodín. Prípadný elektrický skrat (resp. porucha na niektorom elektrickom komponente, agregáte), ktorý by nastal v čase odstavenia motorového vozidla (okolo 18:30 hod.) by bol spozorovaný do 5-10 minút po odstavení motorového vozidla. Taktiež v motorovom vozidle by sa museli nájsť skratové stopy po pôsobení elektrického oblúku na medených elektrických kábloch a vodičoch, ktoré by spôsobili požiar vozidla. Skratové stopy na elektrických kábloch, vodičoch, elektrických komponentoch a agregátoch neboli nájdené. Z uvedených dôvodov vznik požiaru motorového vozidla od elektrického skratu, resp. poruchy môžeme jednoznačne vylúčiť.
5. V replike žalobca uviedol, že znalec F.. S. stanovil nesprávny záver o poliatí vozidla akcelerátorom horenia a následnom zapálení. Znalec F.. S. uvádza, že bolo zistené horenie pod vozidlom, z čoho vyvodil, že akcelerátor horenia bol vyliaty pod motorovým vozidlom. Znalec F.. S. však okolnosť horenia pod vozidlom logicky vysvetlil tak, že horenie pod vozidlom bolo spôsobené horením benzínu stekajúceho z hadičky od motorovej časti k palivovej nádrži. Horenie zospodu vozidla bolo teda až následné, nie primárne. Znalec F.. S. uviedol, že požiar vznikol v prednej časti motorového vozidla, čo je v rozpore s jeho predchádzajúcim tvrdením, že kvapalina bola vyliata pod vozidlo. Znalec S. vylúčil poliatie vozidla horľavinou a následným zapálením a stanovil príčinu vzniku požiaru skrat vodičov elektrickej inštalácie, čomu zodpovedá aj priebeh pozorovaný svedkami ako pozvoľný malý ohník, ktorý plynutím času prerástol do požiaru. Pri poliatí vozidla horľavinou a jej zapálení, začne táto horieť okamžite všade, kam stečie. K takémuto priebehu horenia však nedošlo. V znaleckom posudku F.. S. sú zohľadnené širšie okolnosti týkajúce sa požiaru, po príchode hasičov na miesto požiaru títo napr. zistili, že je rozsvietená prístrojová doska vozidla, k jej rozsvieteniu mohlo dôjsť iba pri skrate elektroinštalácie. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov JUDr. M. I., Z. K. (obaja pracovníci HaZZ), I. H. (oznamovateľ požiaru), S. E. (suseda).
6. Na pojednávaní dňa 08.02.2018 strany sporu predniesli návrhy v zmysle svojich písomných vyjadrení. Súd vykonal výsluch znalca F.. S., ktorý uviedol, že jednoznačne bolo vozidlo poliate, za žiadnych okolností nemohol byť príčinou požiaru skrat. Ak by došlo k elektrickému skratu, musel by nastať
v kratšom časovom horizonte od odstavenia vozidla, nie po 7 hodinách, museli by byť nájdené v motorovom priestore znaky, že došlo k elektrickému skratu. K záveru F.. S. uviedol, že z prívodnej hadičky nemohlo vytiecť také množstvo horľavej látky, ktorej muselo byť pod vozidlom minimálne 1 liter, v prívodnej hadičke sa nachádza minimálne množstvo paliva. Na predložených fotografiách je len obhorená elektroinštalácia bez známok skratu, prípadný skrat by sa musel prejaviť rozdelením vodiča, s vytvorením guličky na konci, pričom aj takto nájdený skrat by mohol byť sekundárny. Z predložených fotografií je vidno, že poliaty bol ľavý blatník, predná kapota na pravej strane, pravý blatník... Horľavá tekutina sa nemohla dostať pod vozidlo bez zásahu inej osoby. Nevie, čo je fľak pod autom, nebol na mieste činu, nezisťoval vzorku. Spätne sa nedá určiť, čo bol akcelerátor horenia, nemal vzorku. Naliate bolo väčšie množstvo cez mriežku, kde sa to dostalo do motorového priestoru. Na otázku, ako páchatelia zapaľujú motorové vozidlá znalec uviedol, že sa to zapaľuje s dôvodom, aby majiteľovi urobili čo najväčšiu škodu, najviac sa to robí tak, že to naleje na kapotu, aby to zatieklo do motorovej časti cez mriežku, prípadne popolieva predné kolesá. Páchateľ nemá toľko času babrať sa s tým, on sa aj bojí. Množstvo, ktoré sa zachová na kapote, zhorí okamžite. Množstvo, ktoré zatečie dovnútra, začne horieť a musí vyvinúť takú teplotu, že tie plastové časti, ktoré sú vo vnútri, hadice a plastové nádobky a takéto veci, izolácia a káble, a keď už horia takéto časti, tak potom sa to prenesie do celého motorového priestoru, potom pod blatník, predná mriežka a potom sa to tlačí do interiéru... tuto podľa tohto prišli dosť skoro, tam je polovica prístrojovej dosky ešte celá. Keď by to bola technická závada, tak motorová časť je rovnako zasiahnutá, rovnako horí, rovnako je kapota sálavou teplotou vyžíhaná... rovnako by bola poškodená.
7. Žalobca v konaní predložil ako dôkaz prehlásenie o ukončení zmluvy zo dňa 28.06.2016 a uviedol, že zmluva o autokredite bola ukončená, zanikol zabezpečovací prevod práva k motorovému vozidlu a žalobca sa dňom 28.06.2016 stal vlastníkom vozidla.
8. Na pojednávaní dňa 19.06.2018 súd vykonal konfrontáciu znalcov S.. F.. K. S. a F.. H. S.. Znalec F.. S. uviedol, že príčinou vzniku požiaru bol skrat elektrickej inštalácie motorového vozidla (ďalej aj len „skrat“). Uvedené odvodzuje od toho, že v motorovej časti sa našli nátavy po skrate, pričom nebolo skúmané, či sú primárne alebo sekundárne a vychádzalo sa zo šírenia požiaru ako takého. Zo správy HaZZ vyplýva, že požiar vznikol o 1:20 hod. a lokalizovaný bol o 1:44 hod. Požiarnici požiar zlikvidovali až o tretej hodine. Pri takomto dlhom horení sa požiar dostal do kabíny len na dvoch miestach. Pri použití akcelerátora horenia by mal požiar inú dynamiku a vozidlo by zhorelo v priebehu pár minút. Vozidlo horelo 24 minút a aj tak nebolo zhorené. Palubná doska nebola poškodená v takom rozsahu, aby to zodpovedalo akcelerátoru horenia. Podľa fotodokumentácie horelo pod motorom. Ak by bol použitý akcelerátor, boli by zničené pneumatiky, čo sa nestalo a vylučuje to použitie akcelerátora. F.. S. uviedol, že našiel nátavy, pričom nemá kapacity, aby tieto vyhodnotil. Znalec F.. S. uviedol, že žiadne z prehliadnutých vodičov nevykazovali znaky po elektrickom skrate, došlo len k zhoreniu izolácie na niektorých elektrických vodičoch, kde to je zadokumentované a nafotené. Ak by sa našla skratová stopa, tak túto stopu by zaistil a podrobil laboratórnemu skúmaniu. F.. S. na otázku uviedol, že nevie určiť, či išlo o primárny alebo sekundárny skrat na vodičoch. F.. S. vzhľadom na priebeh horenia jednoznačne vylúčil použitie akcelerátoru horenia. Vozidlo obhliadol 03.07., pol roka po požiari. Fľak pod vozidlom vyhodnotil ako prevádzkovú kvapalinu. Na otázku, či je možné, aby vznikol požiar 7 hodín po odstavení vozidla, F.. S. uviedol, že je to možné. Skratovú stopu našiel na pravej strane pred spolujazdcom za priehradkou v motorovom priestore. F.. S. uviedol, že zväzok v označenej časti nemá dôvod ani príčinu na mechanické poškodenie. Po konfrontácii znalcov žalovaný uviedol, že znalec F.. S. bol presvedčivejší, F.. S. si neobhájil svoje tvrdenia, navrhol ustanoviť znalca z odboru zisťovania príčiny požiarov za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Žalobca tiež navrhol pribrať do konania iného znalca.
9. Uznesením zo dňa 20.07.2020 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Požiarna ochrana, odvetvie horenie a hasenie látok a materiálov, zisťovanie príčin vzniku požiarov a za znalca ustanovil F.. K. F., PhD. Ustanovený znalec vo veci vypracoval dňa 18.11.2020 znalecký posudok č. X/ XXXX, v ktorom uviedol, že nie je možné jednoznačne určiť príčinu vzniku predmetného požiaru. Príčinu vzniku požiaru poškodením palivovej sústavy vylučuje, príčinu vzniku požiaru následkom skratu resp. inej bližšie nešpecifikovanej poruchy na elektroinštalácii nie je možné vylúčiť a ani jednoznačne potvrdiť, na základe rozsahu poškodenia a smeru šírenia sa požiaru príčinu vzniku požiaru úmyselným konaním za použitia horľaviny, taktiež nie je možné jednoznačne vylúčiť a ani potvrdiť. Na otázku, či požiar mohol byť založený úmyselným konaním s použitím horľaviny znalec uviedol, že na základe dostupných podkladov poskytnutých pre potreby spracovania tohto znaleckého posudku nie je možné určiť a ani
vyvrátiť možnosť vzniku požiaru úmyselným zapálením s použitím horľaviny, čiže vznik riadeného procesu horenia a to z dôvodu, že pri obhliadke miesta vzniku požiaru bezprostredne po požiari neboli odobraté chemické vzorky pre potreby laboratórneho skúmania a už nie je možné odobratie chemických vzoriek zo zvyškov vozidla, a to z dôvodu časového odstupu od vzniku požiaru predmetného vozidla z roku 2015. Na základe analýzy dostupných písomností a fotodokumentácie, vlastnej vykonanej obhliadky požiarom poškodeného motorového vozidla zo dňa 23.10.2020 nie je možné ani s mierou pravdepodobnosti určiť najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku predmetného požiaru. Na určenie, či by sa jednalo o skratový nátav primárneho resp. sekundárneho charakteru by bolo potrebné vykonanie metalografického skúmania skratového nátavu v laboratórnych podmienkach. Vizuálnym spôsobom nie je možné za žiadnych okolností určiť, či skratový nátav bol spôsobený primárnym alebo sekundárnym skratom resp. jednoznačné určenie, či sa jednalo o skrat alebo roztavenú (stečenú) časť medeného vodiča vplyvom pôsobenia vysokých teplôt vznikajúcich pri požiari.
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že za účelom doplnenia znaleckého posudku navrhuje výsluch ustanoveného znalca a konfrontáciu ustanoveného znalca a F.. S.. V prípade, ak by súd nesúhlasil s uvedeným návrhom na doplnenie dokazovania, navrhuje ustanoviť znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav vozidiel za účelom podania vyjadrenia, či je vo vozidle zn. Škoda Fabia v mieste, ktoré bolo určené ako ohnisko požiaru, elektrický kábel, ktorý je pod stálym napätím aj po odstavení vozidla. V prípade, ak sa takýto kábel vo vozidle nenachádza, možno elektrický skrat ako príčinu vzniku požiaru jednoznačne vylúčiť, čím by sa preukázala žalovaným tvrdená príčina požiaru - konanie tretej osoby s použitím horľaviny.
11. Na pojednávaní dňa 27.09.2021 žalobca uviedol, že berie späť návrhy na výsluch svedkov, netrvá na ďalších návrhoch na vykonanie dokazovanie okrem tých, ktoré už boli v konaní vykonané.
12. Na pojednávaní dňa 17.01.2022 bol vypočutý znalec F.. K. F., PhD., ktorý uviedol, že skutočnosť, že mal možnosť obhliadnuť vozidlo až po 5 rokoch, mala veľký vplyv na vypracovanie znaleckého posudku. V čase obhliadky sa nachádzali v kufri časti elektroinštalácie, značná miera bola obhorená. Znalec F.. F. skúmal o.i. fotodokumentáciu, ktorá bola súčasťou znaleckých posudkov v spise. Fotodokumentácia však nemala výpovednú hodnotu, bolo potrebné vykonať odobratie vzoriek na laboratórne skúmanie priamo v čase vzniku požiaru. Zistiť príčinu požiaru z fotodokumentácie je v prípade motorových vozidiel takmer nemožné. Znalec uviedol, že on skratové nátavy nenašiel, našiel veľa stekancov rôznych materiálov. Nátavy je potrebné bezprostredne po požiari vystaviť metalografickému skúmaniu, kedy je možné určiť, či sa jednalo o primárny alebo sekundárny skrat. Očami to nie je možné určiť. Ak by došlo k odobratiu nátav alebo sterov z vozidla, bolo by to možné jednoznačne určiť skôr. Čím neskôr sa vzorka odoberá, tým sa znižuje percento možnosti určenia kvality. Stery je ale potrebné odobrať bezprostredne, po rokoch je to už bezpredmetné. Pokiaľ nie je s vozidlom manipulované, stery je potrebné odobrať behom pár hodín. Ak niekto naleje horľavinu pod kapotu alebo vznikne pod kapotou technická závada, bez odobratia vzoriek nie je možné zistiť príčinu požiaru, samozrejme, ak by bolo na kamerových záznamoch viditeľné naliatie horľaviny, je to iná vec. V predmetnej veci v správe HaZZ je uvedený čas ohlásenia udalosti 01:30 hod., príjazd požiarov na miesto 01:43 hod. Z čestného prehlásenia v spise vyplýva, že svedok videl malý plamienok už 01:15 hod., čiže do príjazdu hasičov je to zhruba 30 minút. Požiar spôsobený horľavou kvapalinou je z pohľadu 30 minút nelogický, bol by nelogický aj z pohľadu 20 minút. V prípade poliatia horľavej kvapaliny býva rozsah poškodenia a rýchlosť šírenia požiaru oveľa väčší. Ak by bolo použité veľmi malé množstvo horľaviny, horela by v prvotnej fáze minimálna časť na vozidle a bolo by to podobné ako pri technickej poruche, ale to je čisto teoretické. Pod vozidlo najpravdepodobnejšie podtekalo palivo, ktoré spôsobilo šírenie požiaru do iných častí vozidla, čomu nasvedčovala aj blikajúca prístrojová doska pri prvých úkonoch HaZZ. Pri použití akcelerátora horenia by rozsah poškodenia nebol taký, aký je, došlo by k zhoreniu celého auta. Zhorenie zadnej sedačky nenasvedčuje tomu, že by to bolo spôsobené horením akcelerátora pod vozidlom. V prípade, ak by pod vozidlo stiekol akcelerátor horenia, rozsah poškodenia vozidla by bol iný, horeli by aj predné sedačky. Požiar mal iba jedno ohnisko. Na otázku, či pravá strana vozidla je typické miesto vzniku požiaru z dôvodu technickej poruchy alebo je to skôr ľavá strana, kde je batéria, znalec uviedol, že typické miesto možnosti vzniku požiaru je celý motorový priestor.
13. Žalobca na pojednávaní zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 510,- eur a tiež v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 510,- eur od 25.12.2015 do zaplatenia. Uvedená časť istiny spočíva v hodnote zvyškov vozidla. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
14. Žalovaný predložil súdu ako dôkaz znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 09.03.2022 vypracovanom F.. S. Q., znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická a požiarna elektrotechnika, mechanoskopia. Znalec F.. Q. v znaleckom posudku uviedol, že pre jednoznačný záver vzniku požiaru pôsobením elektrického skratu je potrebné minimálne potvrdiť existenciu skratového nátavu v jednoznačnom kriminalistickom ohnisku. Pre jednoznačný záver vzniku požiaru pôsobením akcelerátora horenia je potrebné laboratórnym skúmaním potvrdiť jeho prítomnosť v miestach kriminalisticky relevantných s kriminalistickým ohniskom požiaru. K tvrdeniam znalca F.. F. uviedol, že zistiť, či nátav bol primárny alebo sekundárny je opakovateľný úkon, ktorý sa realizuje metalografickým skúmaním vnútornej štruktúry nátavu. Na rozsah vyhorenia v závislosti na čase pôsobenia požiaru vplýva veľké množstvo činiteľov. Je možné jednoznačne konštatovať, že medzi časom pôsobenia požiaru a intenzitou vyhorenia nie je lineárna závislosť, resp. priama úmera. Z predložených znaleckých posudkov, ich obsahu, príloh a fotodokumentácii je možné konštatovať, že najpravdepodobnejšou príčinou predmetného požiaru je spôsobenie požiaru konaním fyzickej osoby, a to zapálením vozidla.
15. Žalobca v záverečnej reči k znaleckému posudku F.. Q. uviedol, že jeho záver, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru je spôsobenie konaním fyzickej osoby, je úplne izolovaný od ostatnej časti znaleckého posudku. Tento znalec už nemal možnosť vykonať obhliadku vozidla, na rozdiel od predošlých znalcov. Z časového hľadiska nemal možnosť ani odobrať prípadné stery z cesty. Nemohol teda vlastnou obhliadkou zaistiť a následnou znaleckou činnosťou zistiť nič, čo by mohol podrobiť detailnejšiemu znaleckému skúmaniu a dospieť tak k akémukoľvek skutkovo relevantnému záveru. Znalcovi boli žalovaným položené otázky nie ku zisteniu príčiny vzniku požiaru, čo je podstatou sporu. Boli mu položené otázky, aby sa vyjadril k záverom a tvrdeniam znalca F.. F.. Znalecký posudok F.. Q. obsahuje iba všeobecné tvrdenia bez uvedenia konkrétnych skutočností, na základe ktorých by mohol znalec dospieť k záveru uvedenému v posudku. Obsahom znaleckého posudku je spochybňovanie odbornosti znalca F.. F. a nie stanovenie príčiny vzniku požiaru. V záveroch sú uvedené domnienky bez poznania skutkového stavu a nenáležitá a neoprávnená kritika iného znalca.
16. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že prví dvaja znalci videli jednoznačne príčinu požiaru v charakteristických znakoch vyhorenia, ale F.. F. nedokázal ani len určiť, ktorá z týchto možností je pravdepodobnejšia. Znalecký posudok F.. F. je alibistický a nerieši príčinu, ktorá podľa prvých dvoch znaleckých posudkov jednoznačne zistiteľná je. Všetci traja znalci (F.. S., F.. S. a F.. F.) sa zhodujú v tom, že iná možnosť ako úmyselné podpálenie alebo skrat nepripadá do úvahy, z čoho je zrejmé, že jeden zo znalcov F.. S. vs. F.. S. má jednoznačne pravdu. F.. S. vo svojom posudku zjavne zavádzal, keď v znaleckom posudku uvieodl, že pri expertíznom skúmaní zhorenej časti motorového vozidla znalec našiel stopy skratu na vodičoch, ktoré boli v skrate pred požiarom a sú zrejme príčinou požiaru. Následne pri konfrontácii s F.. S. uviedol, že vôbec nezisťoval, či nátavy, ktoré našiel boli v skrate pred požiarom alebo až po ňom. Nátav nenašiel žiadny iný znalec. Záver znalca F.. F., že časom nie je možné podrobiť laboratórnemu skúmaniu skratový nátav je nesprávny, znalec F.. Q. uviedol, že toto je úkon ktorý sa jednoznačne dá s presnosťou vykonať aj po rokoch. Ďalší technický predpoklad znalca F.. F., že vozidlo, pokiaľ by bolo poliate akcelerátorom, by zhorelo vo väčšom rozsahu, ako je zadokumentované v našom prípade, nemá oporu ani v jeho ďalších úvahách, ktoré prezentoval na výsluchu na pojednávaní, kedy uviedol, že pokiaľ by sa použilo malé množstvo horľaviny, vozidlo by horelo podobne ako pri technickej poruche. S ohľadom na závery znalca F.. Q., úvahy a technické predpoklady F.. F. ohľadne časovej súvislosti neboli správne. Úvaha znalca F.. F., že rozsah poškodenia by pri použití akcelerátora bol iný, väčší ako pri vytekajúcom benzíne, nemá žiadnu logiku. Znalec F.. F. presadzoval práve túto variantu a nevenoval sa podvozku vozidla a zjavne aj druhému ohnisku pod zadnými sedadlami vozidla. Spôsob úniku benzínu zo samotného vozidla bez poškodenia palivového potrubia je nepravdepodobný (v zmysle odpovede znalca F.. Q. na otázku č. 3 znaleckého posudku). Žiadne opodstatnenie nemá ani vysvetlenie znalca F.. F., že neskúmal podvozok vozidla. Dokonca nevenoval žiadnu pozornosť netypickej stope, kde napriek tomu, že horelo pod vozidlom, bola viac vyhorená zadná časť vozidla (pod zadnými sedadlami) ako predná časť vozidla (pod prednými sedadlami). F.. F. uviedol, že to bolo spôsobené sklonom vozovky. Takéto zdôvodnenie nemá elementárnu logiku. Znalec F.. Q. určil ako najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru konanie fyzickej osoby zapálením vozidla, pričom vylučuje skrat a svoje závery zdôvodňuje vlastnými zisteniami a poukázaním na nesprávne závery F.. F. a F.. S.. Zapálenie vozidla podporuje fotofokumentácia, kde sú zreteľne viditeľné viaceré ohniská bez jednoznačných tzv. požiarnych mostov. Existencia ďalších exteriérových ohnísk sa v prípade skratu vysvetliť nedá. Pre potvrdenie poruchy elektrickej inštalácie
nebola pri troch obhliadkach identifikovaná žiadna kriminalisticko-relevantná stopa. Údajný nátav zistený F.. S. žiadny z troch iných znalcov nepotvrdil a tento údajný nátav sa nachádza zjavne mimo ohniska, čo už samo vylučuje príčinu vzniku požiaru z tohto dôvodu. Žalovaný vníma za preukázané, že úmyselné podpálenie je podporené množstvom kriminalistických stôp a znaleckou fotodokumentáciou, z ktorej je naopak možné skrat jednoznačne vylúčiť, nakoľko sa neopiera o jedinú skutočne preukázanú stopu, ktorá by mala oporu u viacerých znalcov, resp. by bola technicky a logicky udržateľná. Zásadný fakt, že požiar nemohol byť spôsobený inou príčinou ako uvedené dve možnosti o.i. spôsobuje, že skutočnú príčinu je možné preukázať aj vylučovacou metódou, t.j. preukázaním nemožnosti druhej príčiny.
17. Na pojednávaní dňa 21.03.2022 žalobca zobral žalobu späť v časti 0,01 eur s poukazom na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol ako odôvodnené plnenie z poistnej zmluvy v prípade preukázanie povinnosti plniť, vo výške 8.349,99 eur. Žalovaný so späťvzatím žaloby v predmetnej časti súhlasil.
18. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, opísanými v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia, výsluchom znalcov F.. S., F.. S., F.. F. na pojednávaní a konfrontáciou znalcov F.. S. a F.. S., ako aj celým obsahom spisového materiálu. Súd skutkové tvrdenia strán, ktoré druhá strana výslovne nepoprela, považuje za nesporné.
19. Podľa § 788 ods. 1 OZ Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 52 OZ (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 790 písm. a) OZ Poistiť možno najmä: majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);
Podľa § 797 OZ (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. (4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
Podľa § 806 OZ Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Podľa § 121 ods. 3 OZ Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 144 CSP Žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
20. Súd z vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení strán zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca je vlastníkom motorového vozidla Škoda Fabia. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 21.11.2013 poistnú zmluvu na motorové vozidlo Škoda Fabia, predmetom ktorej bolo 1/ PZP, 2/ KASKO poistenie v rozsahu havária, živel, odcudzenie, doplnkové poistenie náhradného vozidla, doplnkové poistenie pneumatík, Európa, s dohodnutou spoluúčasťou 5%, min. 150,- eur, poistnou sumou určenou poistníkom 10.012,- eur, 3/ poistenie finančnej straty s uvedením kúpnej ceny 8.860,- eur, s náhradou spoluúčasti, 4/ pripoistenia. Súd posúdil predmetnú poistnú zmluvu ako spotrebiteľskú, keď žalovaný pri jej uzatváraní a plnení vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho činnosti a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ. Dňa 05.11.2015 došlo ku škode na vozidle z dôvodu požiaru. Podľa správy HaZZ o zásahu zo dňa 05.11.2015 požiar vznikol dňa 05.11.2015 o 01:20 hod., spozorovaný bol o 01:25 hod., ohlásený o 01:30 hod., príjazd jednotky na miesto a zahájenie zásahu 01:43 hod., likvidácia požiaru 03:03 hod., predbežná príčina elektrický skrat. Prieskumom bolo zistené, že bola rozsvietená prístrojová doska vozidla. Priebeh zásahu bol popísaný tak, že požiar sa šíril z prednej motorovej časti vozidla (pravá strana). Pri požiari došlo k prehoretiu prístrojovej dosky. Ďalej sa požiar šíril pod vozidlom, kde došlo k prehoretiu zadnej ľavej sedačky. Po nasadení vysokotlakového prúdu k ďalšiemu šíreniu požiaru nedošlo. Pravdepodobnou príčinou požiaru bol skrat na elektroinštalácii vozidla. Vo vyjadrení HaZZ zo dňa 04.12.2015 a formulári o podmienkach vzniku požiaru zo dňa 04.01.2016 OR HaZZ uviedol, že príčina požiaru je nezistená. Dňa 05.11.2015 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovanie cudzej veci na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe do 01:30 hod. v Y. na ul. A..A. poškodil cudziu vec a to tak, že zapálil na parkovisku zaparkované motorové vozidlo Škoda Fabia. OR PZ OO PZ Trnava uznesením zo dňa 19.11.2015 uvedené trestné stíhanie zastavil, preto, že tento skutok nie je trestným činom, nakoľko škoda na vozidle vznikla z technických príčin bez cudzieho zavinenia. Žalobca žalovanému nahlásil vznik poistnej udalosti. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na č. XIII. ods. 4 písm. i) VPP, podľa ktorého Poistenie sa nevzťahuje na škody na predmete poistenia alebo jeho časti požiarom alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby; toto ustanovenie sa nevzťahuje na poškodenie alebo zničenie vozidla, ktoré sa v čase takéhoto požiaru alebo výbuchu nachádzalo v dosahu jeho účinkov a neoprávnený zásah nebol proti nemu smerovaný. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.349,99 eur, ako výšky dohodnutého poistného plnenia po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla. Žalovaný uviedol, že v prípade preukázania povinnosti plniť by výška poistného plnenia predstavovala maximálne sumu 8.349,99 eur, súd preto uvedenú výšku poistného plnenia považoval za nespornú. Žalobca sa zároveň domáha zaplatenia zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 25.12.2015 do zaplatenia, keď žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré bolo splatné 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu plniť. Ukončenie šetrenia žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 09.12.2015. Žalobca sa domáha tiež nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako príslušenstva pohľadávky, spočívajúcich v znalečnom
- odmene za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 200,- eur.
21. Medzi stranami zostalo sporné, či príčinou vzniku požiaru bol skrat alebo úmyselné podpálenie motorového vozidla s použitím akcelerátoru horenia. Žalobca má nárok na poskytnutie poistného plnenia (ktorého výška medzi stranami po čiastočnom späťvzatí žaloby nebola sporná), keď na motorovom vozidle došlo k poistnej udalosti - požiaru, okrem prípadu, ak by sa preukázal neoprávnený zásah inej osoby.
22. O otázke, aká bola príčina vzniku požiaru motorového vozidla žalobcu, boli vyhotovené 4 znalecké posudky. Znalec F.. S. v znaleckom posudku, ako aj pri výsluchu uviedol, že príčinou vzniku požiaru bol skrat vodičov elektrickej inštalácie a jednoznačne vylúčil úmyselné zapálenie vozidla s použitím akcelerátora horenia. Znalec F.. S. v znaleckom posudku uviedol, že požiar bol jednoznačne spôsobený úmyselným konaním fyzickej osoby za použitia akcelerátoru horenia a jednoznačne vylúčil vznik požiaru
od elektrického skratu resp. poruchy. Tohto svojho záveru sa držal pri výsluchu na pojednávaní aj konfrontácii so znalcom F.. S.. Keďže uvedení dvaja znalci vo svojich znaleckých posudkoch došli v zásade k protichodným tvrdeniam, a tento rozpor sa nepodarilo odstrániť ani ich výsluchom a konfrontáciou na pojednávaní, súd v konaní ustanovil iného znalca - F.. F.. F.. F. v znaleckom posudku uviedol, že do úvahy pripadajú iba dve príčiny vzniku požiaru, a to úmyselné zapálenie a skrat, pričom ani jednu z týchto možností nie je možné jednoznačne vylúčiť ale ani potvrdiť, nakoľko bezprostredne po požiari neboli odobraté chemické vzorky pre potreby laboratórneho skúmania. Rovnako nie je možné určiť najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru. Pri výsluchu na pojednávaní znalec F.. F. uviedol, že zistiť príčinu požiaru len z fotodokumentácie je v prípade motorového vozidla takmer nemožné. Bez odobratia chemických vzoriek bezprostredne po požiari nie je možné jednoznačne zistiť príčinu požiaru. Z opisu priebehu horenia mu príde nelogické úmyselné zapálenie, ale vylúčiť ho nevie. Z uvedeného súdu vyplýva, že znalec F.. F. považoval za pravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru skrat. Žalovaný spochybnil závery znalca F.. F. a predložil súdu ďalší, v poradí štvrtý znalecký posudok F.. Q., ktorý sa vyjadroval k záverom predchádzajúcich znalcov. F.. Q. uviedol, že pre jednoznačný záver vzniku požiaru skratom je potrebné minimálne potvrdiť existenciu skratového nátavu v jednoznačnom kriminalistickom ohnisku, pre jednoznačný záver vzniku požiaru pôsobením akcelerátora horenia je potrebné laboratórnym skúmaním potvrdiť jeho prítomnosť v miestach kriminalisticky relevantných s kriminalistickým ohniskom požiaru. Najpravdepodobnejšou príčinou predmetného požiaru je spôsobenie požiaru konaním fyzickej osoby, a to zapálením vozidla.
23. Z vykonaného dokazovania o otázke príčin vzniku požiaru motorového vozidla súd dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný vznik požiaru neoprávneným zásahom inej osoby (úmyselným zapálením). Závery znalcov v tejto otázke sa líšili v podstatných otázkach, jednotliví znalci (resp. strany v konaní) spochybňovali závery znalcov a súd nemá odborné vedomosti na posúdenie, a nie je ani oprávnený hodnotiť, ktorý zo znalcov je presvedčivejší a ktoré závery znaleckého skúmania sú správne. Vyššia pravdepodobnosť vzniku požiaru v dôsledku skratu vyplýva zo záverov znalcov F.. S., F.. F., záverov HaZZ bezprostredne po požiari a uznesenia OO PZ. Vyššia pravdepodobnosť vzniku požiaru v dôsledku úmyselného zapálenia vyplýva zo záverov znalcov F.. S. a F.. Q., pričom títo znalci vypracovali súkromné posudky na objednávku žalovaného. Súd preto vychádzal zo zhodných záverov znalca F.. F. a F.. Q., že za daného skutkového stavu nie je možné jednoznačne vylúčiť ani potvrdiť žiadnu z uvedených príčin vzniku požiaru, ktorý záver súdu vyplýva aj z priameho rozporu záverov znalcov F.. S. a F.. S.. Hoci znalci F.. F. a F.. Q. uviedli každý inú pravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru, súd dospel k záveru, že pre potreby tohto konania nemá význam skúmanie pravdepodobnejšej príčiny vzniku požiaru, keď výluka z poistenia vyžaduje, aby bolo úmyselné konanie inej osoby (úmyselné podpálenie vozidla) preukázané. Aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že pravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bolo úmyselné podpálenie, nemohlo by to mať za následok použitie uvedenej výluky z poistenia a úspech žalovaného v konaní, keď na túto výluku z poistenia samotná pravdepodobnosť (bez ohľadu na mieru pravdepodobnosti) nepostačuje a bez iného priameho dôkazu (laboratórne skúmanie chemických vzoriek odobratých bezprostredne po požiari, kamerový záznam, priami svedkovia podpálenia vozidla) nie je možné preukázať, že k poistnej udalosti došlo neoprávneným zásahom inej osoby. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným, a to ustanovením znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav vozidiel za účelom podania vyjadrenia, či je vo vozidle zn. Škoda Fabia v mieste, ktoré bolo určené ako ohnisko požiaru, elektrický kábel, ktorý je pod stálym napätím aj po odstavení vozidla a konfrontáciu znalcov F.. F. a F.. S., keď toto vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu vyplývajúce z hodnotenia 4 znaleckých posudkov, nepovažoval za hospodárne, vypracovaný znalecký posudok by bol v poradí o piatym znaleckým posudkom v prejednávanej veci, súd ohľadne príčiny vzniku požiaru vykonal dokazovanie v značnom rozsahu (4 znalecké posudky, 3 výsluchy znalcov, konfrontácia znalcov) a aj v prípade vykonania dôkazu nariadením nového znaleckého dokazovania by súd nevedel jeho závery použiť v konaní, keď súd nemá odborné vedomosti ani oprávnenie urobiť si sám záver o príčine vzniku požiaru pri odpovedi znalca na otázku, či je vo vozidle v mieste ohniska požiaru elektrický kábel pod stálym napätím po odstavení vozidla. Súd nie je povinný (a s poukazom na hospodárnosť konania ani oprávnený) vykonať všetky dôkazy navrhované žalovaným, a to najmä opakované znalecké dokazovania, opakované výsluchy znalcov a opakované konfrontácie znalcov, a to len z dôvodu, že žalovaný nie je spokojný s výsledkom znaleckého dokazovania a výsledkom vykonaných výsluchov/ konfrontácii znalcov.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi v dôsledku vzniku poistnej udalosti vznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia žalovaným, keď v konaní nebol
jednoznačne preukázaný neoprávnený zásah inej osoby, súd teda nemal preukázanú výnimku z povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie v zmysle VPP žalovaného, a preto súd výrokom II. zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu vo výške 8.349,99 eur titulom poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy.
25. Keďže žalobca počas konania zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 510,01 eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie výrokom I. v zmysle § 145 ods. 2 CSP v predmetnej časti zastavil.
26. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania z priznanej sumy (8.349,99 eur) odo dňa nasledujúceho po splatnosti poistného plnenia, ktoré bolo splatné do pätnástich dní, odkedy poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, pričom žalovaný skončil šetrenie najneskôr dňa 09.12.2015, poistné plnenie je tak splatné najneskôr dňa 24.12.2015. V zmysle § 517 OZ výšku úrokov z omeškania ustanoví vykonávací predpis - nariadenie vlády SR. Výška úroku z omeškania podľa nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05%) ročne zo sumy 8.349,99 eur od 25.12.2015, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 09.12.2015 do 16.03.2016 vo výške 0,05%.
27. Súd posúdil ako dôvodnú žalobu aj v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur, ako odmenu za vyhotovenie znaleckého posudku. Žalobca ako spotrebiteľ a laik bol od začiatku poistného vzťahu v slabšom postavení, keď žalovaný ako dodávateľ má odborné vedomosti a skúsenosti z riešenia poistných udalostí, a tento z pozície silnejšej strany žalobcovi uviedol, že jeho šetrením bolo zistené úmyselné zapálenie vozidla, pričom žalobca nemal možnosť bez odborného skúmania znalcom zistiť príčinu vzniku požiaru, obzvlášť s poukazom na vykonané dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že stanovenie príčiny vzniku požiaru je v prejednávanej veci natoľko zložité, že samotní znalci nevedeli dospieť k rovnakým záverom, a tiež s poukazom na to, že žalobca v konaní tvrdil (a žalovaný tieto tvrdenia žalobcu nesporoval), že žalovaný mu znalecký posudok, ktorý vyhotovil F.. S., nepredložil, hoci tak urobiť mohol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca tieto náklady vynaložil účelne a bez ich vynaloženia nebolo možné z jeho strany uplatniť si žalovanú pohľadávku na súde, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi a ním uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 94,34% (keď súd späťvzatie žaloby v závere konania bez zavinenia žalovaného posúdil ako úspech žalovaného) a žalovaný v rozsahu 5,66%. Žalobca bol v konaní úspešnejší, pričom čistý úspech žalobcu predstavuje 88,68% (94,34% - 5,66%), a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 88,68%. Súd v konaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nepriznanie nároku na náhradu trov konania je možné iba vo výnimočných prípadoch. O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).