Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994 vo veci organizačnej zložky SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, Turany 038 53, Slovenská republika, IČO: 47 790 857; právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaniková 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545; právne zastúpený Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 868 299 v konaní o zaplatenie 463,98 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 463,98 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 463,98 € od 27.4.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 40,- € ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal zaplatenia sumy 463,98 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že 28.9.2016 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému redmark s.r.o. na vozidle Toyota Verso, EČ: B.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, poistná udalosť č. 8005158444. V dôsledku uvedeného poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 461 z 29.9.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2016400 splatnú 1.11.2016, na sumu 957,60 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.4.2017 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal dĺžku opravy a z 21 dní uznal 12 a neoprávnene znížil poistné plnenie o ďalšie náklady vozidla, čím priznal náklady vo výške 344,02 €. Poškodený uzatvoril so žalobcom 19.10.2016 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 28.9.2016, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 798,- € s príslušenstvom.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 6Up/83/2018, voči ktorému podal prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný odpor, v ktorom uviedol k uplatnenému nároku, že žalobca nevynaložil žiadne náklady na užívanie náhradného vozidla, takže v jeho majetkovej sfére nedošlo k zníženiu hodnoty majetku. Z uvedeného teda plynie, že neexistuje žiadna pohľadávka zodpovedajúca uplatňovanému nároku, ktorú by poškodený mohol postúpiť na

žalobcu a teda žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Ďalej uviedol, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Žalobca nepreukázal nevyhnutnosť používania náhradného vozidla. Ďalej žalovaný uviedol, že je toho názoru, že náklady na prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla poškodeného, by bol žalovaný povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto nevyhnutne a účelne vynaložené poškodeným na vypožičanie náhradného vozidla. K úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že nie je pravdou, žeby sa dostal do omeškania. Písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku je z 23.1.2017 s tým, že s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania, nakoľko žalovaný do troch mesiacov od oznámenia škodovej udalosti poskytol poškodenému písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom a to listom zo dňa 3.1.2017 a následne oznámil žalobcovi, že skončil šetrenie poistnej udalosti. Splnil si teda svoju zákonnú povinnosť stanovenú § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že aktívna legitimácia a z toho vyplývajúci nárok škody je preukázaný tým, že 19.10.2016 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti č. 8005158444 zo dňa 8.9.2016, z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 798,- €. V zmysle bodu V. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo vzájomným zápočtom, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Pokiaľ ide o istinu, tak žalobca požaduje zaplatiť sumu 463,98 €, čo je rozdiel medzi uplatneným nárokom v sume 798,- € a poistným plnením poskytnutým žalovaným v sume 334,02 €. Pokiaľ ide o dobu nájmu, toto bolo prenajaté od 29.9.2016 do 19.10.2016, z čoho žalovaný uznal len 12 dní, avšak poškodený nemohol počas 21 dní užívať svoje poškodené vozidlo, pretože to bola doba, po ktorú bolo jeho vozidlo v oprave. Čo sa týka odpočtu za prevádzkové náklady v sume 8,44 €, jedná sa o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ, ani právny rámec oprávnenosti s tým, že žalobca uviedol, že všeobecná rozhodovacia prax súdov SR uvedené tvrdenie žalovaného v rovnakých veciach neakceptuje a nárok žalobcu v plnom rozsahu, a to aj pokiaľ ide o uvedené neoprávnené krátenie v plnom rozsahu priznáva. Čo sa týka namietaného úroku z omeškania, tento žalobca považuje za zákonný, s poukazom na ust. § 11 ods. 7 prvá časť vety Zákona č. 381/2001 Z.z.

4. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, kde opätovne tvrdil, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v súvislosti s užívaním náhradného vozidla nevznikla poškodenému škoda a keďže škoda nevznikla, nemohlo dôjsť medzi žalobcom a poškodeným k započítaniu pohľadávok, lebo sa nemohli stretnúť. Žalovaný tiež popiera, žeby žalobcom uplatňovaný nárok mal predstavovať účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla. Žalovaný nepredložil evidenciu jázd vykonaných náhradným vozidlom, z ktorej by vyplývalo, za akým účelom boli konkrétne cesty uskutočnené. Čo sa týka žalobcom uplatňovaného nároku, ktorý žalovaný neposkytol žalobcovi z dôvodu neprimeranej doby opravy v dĺžke trvania 12 dní postupoval žalovaný tak, že zohľadnil skutočný čas opravy vozidla poškodeného vychádzajúc z časových jednotiek stanovených výrobcom pre daný typ a značku vozidla, súčasne zohľadnil koeficientom aj čas, kedy sa na vozidle nepracuje ale vykonávajú sa s ním iné práce, ako napríklad presun vozidla z jedného pracoviska na druhé, vypaľuje sa farba v boxe a podobne. Za škodu, ktorá vznikla poškodenému tým, že poškodené vozidlo neopravil príslušný autoservis vo vyššie uvedenom časovom úseku zodpovedá tento autoservis. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady, táto suma predstavuje finančné prostriedky, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na nápravu stavu spôsobeného škodovou udalosťou, t.j. skutočnou škodou. V súlade s uvedeným žalovaný odpočítal prevádzkové náklady zo sumy nákladov na vypožičanie vozidla a to s prihliadnutím na počet kilometrov najazdených na prenajatom vozidle. Tieto prevádzkové náklady by boli poškodenému vznikli aj keby jeho motorové vozidlo nebolo poškodené. V tejto súvislosti poukázal na Metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Žalovaný tiež zotrval na popretí úrokov z omeškania tak, ako uviedol v odpore.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:

6. Žalobca do spisu predložil Metodiku náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla Metodické usmernenie členov SKP č. 17 /2002. Z čestného prehlásenia poškodeného datovaného 19.7.2018 vyplýva, že podpísaný W. B. je konateľom spoločnosti redmark s.r.o.. Táto spoločnosť si zapožičala

náhradné vozidlo od žalobcu v období od 29.9.2016 do 19.10.2016 a bolo vozidlo využívané denne a účelovo na plnenie hlavnej činnosti spoločnosti a to spracovanie účtovníctva a to konkrétne pracovné stretnutia s klientmi spoločnosti, zber a rozvoz účtovných dokladov od klientov, vykonávanie účtovných prác priamo u klientov, vybavovanie administratívnych náležitostí v inštitúciách ( zdravotné poisťovne, sociálna poisťovňa ), nákup kancelárskeho materiálu a podobne. Uviedol tiež, že spoločnosť nedisponuje s rezervnými vozidlami. 7. Podľa § 21 ods. 1 OBZ, zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.

8. Podľa § 21 ods. 3 OBZ, podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.

9. Podľa § 21 ods. 4 OBZ, oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.

10. Podľa § 21 ods. 7 OBZ, na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky je zahraničná osoba povinná okrem údajov podľa § 3a uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného registra. Tento údaj je zahraničná osoba povinná uvádzať aj na svojej internetovej stránke, ak ju má zriadenú.

11. Podľa § 21 ods. 8 OBZ, na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky sa uvádza označenie zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje, a údaj o zápise zahraničnej osoby do tohto registra alebo do inej evidencie, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá.

12. Podľa § 21 ods. 9 OBZ, údaje podľa odsekov 7 a 8 je zahraničná osoba povinná uvádzať aj v písomnom úradnom styku, ak sa týka podniku alebo organizačnej zložky podniku.

13. Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

14. Podľa § 266 ods. 3 OBZ, pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

15. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.

17. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

18. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

19. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

22. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť o ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743.

24. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 1.2.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

25. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného od 1.2.2013 ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví Vláda SR nariadením.

27. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

28. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určene podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celej doby omeškania.

29. Podľa § 1 ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z., ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1 , použije sa tento spôsob učenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

30. Podľa § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- € jednorázovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania.

31. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Súd pri vyhodnotení aktívnej vecnej legitimácie vychádzal zo stavu, ktorý bol rozhodný v čase vyhlásenia rozsudku v zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

33. Zmluvu o nájme č. 461 zo dňa 29.9.2016 medzi nájomcom redmark s.r.o. Martin a prenajímateľom SETCAR s.r.o., IČO: 47 790 857 so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, bolo bez ďalšieho dôvodné

vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 38 ods. 1 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkon, nakoľko mal súd výpisom z OR OS Žilina preukázané, že označený postupník je organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu, teda spôsobilosť na právne úkony. Formou podnikania zahraničnej osoby na území SR je podľa § 21 ods. 3 podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na území SR. Organizačná zložka však nemá právnu subjektivitu a teda nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony.

34. Uvedený nedostatok absolútne neplatného právneho úkonu nemožno konvalidovať ani prijatým Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme č. 461. Listina označená ako Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. 461 bola podľa jej obsahu vyhodnotená v spojení s listinou - zmluva o postúpení pohľadávok, obe listiny spolu súd vyhodnotil podľa ich obsahu a tam prejavenej vôle postupom podľa § 266 ods. 1 a 3 ako zmluvu o nájme. Pokiaľ ide o samotné nájomné zmluvy, ktoré uzavrela za prenajímateľa organizačná zložka , tak jej písomná podoba bola súdom vyhodnotená ako neplatná podľa § 38 ods.1 Občianskeho zákonníka, avšak zákon u tohto typu zmluvy nevyžaduje písomnú formu a z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci zmluvy si boli vedomí, že organizačná zložka koná v mene žalobcu, ktorý na území SR podniká prostredníctvom nej. Účastníci zmluvy sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach nájomných zmlúv a súd ich vyhodnotil ako platné, uzatvorené ústnou formou. 35. Pokiaľ ide o žalobný návrh na zaplatenie sumy 463,98 € tak v danom prípade išlo o pohľadávku vzniknutú titulom škody spôsobenej právnemu predchodcovi žalobcu redmark s.r.o. tak, že 28.9.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo spoločnosti redmark s.r.o. Martin a táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. Potom s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo poistenému s poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný za neho nahradil poškodenému ( v danom prípade žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného ) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca ako právny nástupca poškodeného bol potom oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorý v danom prípade je žalovaný. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla vo výške 957,60 € a sumou 334,02 € vyplatenú žalovaným. Žalovaný z celkovej doby nájmu 21 dní uznal len nájom 12 dní.

36. Správou o dopravnej nehode mal súd preukázané, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla poisteného v čase nehody u žalovaného, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla spoločnosti redmark s.r.o. Martin. Existenciu škody a príčinnú súvislosť mal súd preukázanú a medzi účastníkmi ani sporná nebola. Sporná bola výška škody, pričom súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním a to čestným prehlásením konateľa spoločnosti redmark s.r.o. bolo preukázané, že si poškodený prenajal motorové vozidlo na nevyhnutnú dobu počas opravy svojho motorového vozidla, pričom náhradné vozidlo používal na zabezpečenie najdôležitejších povinností firmy, konkrétne na zber a rozvoz účtovných dokladov, návštevy zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne, nákup kancelárskeho materiálu a ďalšie, teda na zabezpečenie chodu firmy. Prenájom vozidla súd považoval za náklady, ktoré vynaložil poškodený v súvislosti so vznikom škody a to za účelom zabezpečenia bežných životných potrieb tak, aby na týchto nebol obmedzený práve vznikom škody. Náhradné motorové vozidlo, ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, poškodený používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo. Ide teda o účelne vynaložené náklady. Škoda definovaná ako nájomné za zapožičané náhradné vozidlo je podľa názoru súdu škodou, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody, tak súd mal preukázané, že poškodený si prenajal vozidlo na nevyhnutnú dobu odo dňa vzniku škody na jeho motorovom vozidle, až do doby, kedy jeho motorové vozidlo bolo opravené. Náhradné vozidlo, ako vyplýva z čestného prehlásenia si poškodený musel zapožičať z toho dôvodu, že nemá k dispozícii iné náhradné rezervné motorové vozidlo, ktoré by mohol využívať počas opravy svojho vlastného. Pokiaľ ide o neuznanú dĺžku celej doby nájmu, tak súd konštatuje, že doba nájmu trvala odo dňa, keď došlo k škodovej udalosti, resp. odo dňa bezprostredne nasledujúceho dňa, až do momentu, kedy vozidlo poškodeného nebolo opravené. Súd konštatuje, že dĺžku opravy žiadnym spôsobom poškodený nedokáže ovplyvniť. Poškodenému z titulu škodovej udalosti bol vnútený skutkový a právny stav, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla a nie je možné po ňom spravodlivo požadovať, aby poškodený si v tejto situácii robil prieskum na trhu o servise, ktorý poskytne opravu v čo najkratšom

čase. Čo sa týka odpočítania sumy 8,44 € titulom prevádzkových nákladov počas doby prenájmu vozidla a odpočítania sumy 66,80 € titulom odpočítania DPH z poistného plnenia tak žalovaný svoje počínanie žiadnym spôsobom neodôvodnil, akurát uviedol, že žalovaný plnil len náklady, ktoré považoval za primerané a preukázané. Súd odpočítanie prevádzkových nákladov považuje za neoprávnené a to z toho dôvodu, že v prípade takéhoto postupu by bolo potom potrebné zohľadniť do výšky škody aj sumu, o ktorú sa hodnota motorového vozidla v dôsledku poškodenia dopravnou nehodou na trhu znížila. Súd teda uvádza, že škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za škodu skutočnú, ktorý je škodca povinný nahradiť v rozsahu účelne vynaložených nákladov, resp. za škodcu je povinný takto postupovať žalovaný, u ktorého mal škodca svoje vozidlo poistené.

37. Pokiaľ ide o úroky z omeškania tak samotný záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poškodený je podnikateľom, motorové vozidlo, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené používal v súvislosti s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti a aj náhradné vozidlo si zapožičal v súvislosti so zabezpečením výkonu podnikateľskej činnosti. Žalovaný - poisťovňa je rovnako podnikateľom. Záväzkové vzťahy vznikajú nielen na základe zmluvy, ale aj priamo zo zákona. Na základe ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený ( podnikateľ ) je oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi ( žalovanému - podnikateľovi ). Je teda zrejmé, že záväzkový vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným priamo zo zákona a je vzťahom obchodnoprávnym a s poukazom na ustanovenie § 263 ods. 1. Ustanovenie § 261 je kogentné a teda nie je možné sa od neho odchýliť. Teda aj úroky z omeškania sa budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania dojednané neboli a preto žalobcovi prislúchali úroky zákonné. Žalobca si uplatnil úroky omeškania v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka s použitím § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. Žalobcovi prislúchala aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, s poukazom na ustanovenie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 40,- € jednorázovo, ktorú súd spolu s úrokmi z omeškania žalobcovi priznal.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému právo na 100 % -nú náhradu trov konania, o výške ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.