Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cpr-2-2018.pdf
PDF · 85.37 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu D & J Design s.r.o., so sídlom Mikušovská cesta 5528, 984 01 Lučenec, IČO: 44561504, zastúpený Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, so sídlom T.G.Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42002443, proti žalovanému X. Ď., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P.D. D. XXX/X, XXX XX I., štátny občan SR, zastúpený M.. E. Ď.S., bytom P. D. XXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 451,52 € s príslušenstvom rozsudkom pre zmeškanie, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.2.2018 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 12.2.2018, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 451,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 451,52 € od 1.12.2017 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.12.2016, uzavretej medzi ním ako zamestnávateľom a žalovaným zamestnancom, pracoval u neho žalovaný v zaradení - pomocný robotník vo výrobe. Dňa 21.9.2017 bola žalobcovi doručená výpoveď žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 20.9.2017, podaná podľa § 67 Zákonníka práce. V súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce sa na uvedený pracovný pomer vzťahovala jednomesačná výpovedná lehota, ktorá začala plynúť dňa 1.10.2017 a skončila sa dňa 31.10.2017, kedy skončil aj pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný počas uvedenej výpovednej lehoty porušil svoje povinnosti zamestnanca tým, že nedôvodne, bez ospravedlnenia nenastupoval do práce a teda nezotrval ako zamestnanec žalovaného. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť zotrvať ako zamestnanec u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, žalobca si voči nemu uplatnil peňažnú náhradu vo výške jeho priemerného mesačného zárobku s odkazom na ustanovenie bodu 11 predmetnej pracovnej zmluvy v spojení s § 63 ods. 8 Zákonníka práce, a to vo výške 451,52 €, s tým, že žalobca žalovaného vyzval na úhradu tejto sumy v lehote najneskôr do 30.11.2017. Keďže žalovaný tento svoj záväzok voči žalobcovi neuhradil, bol žalobca nútený uplatniť si nárok v tomto súdnom konaní. S odkazom na ustanovenie § 517 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania.
2. Na návrh vydal súd dňa 26.2.2018 platobný rozkaz sp.zn.10Cpr/2/2018-15, ktorý bol žalovanému doručený dňa 7.3.2018, proti ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 21.3.2018, podaný na poštovú prepravu dňa 22.3.2018, doručený tunajšiemu súdu dňa 26.3.2018, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca zavádza súd, keď si uplatnil nárok vo výške 451,52 €, keďže jeho mesačný príjem ako žalovaného u žalobcu nedosahoval priemerný zárobok vo výške 451,52 €, čo má vyplývať z príloh
pripojených k odporu - výplatných lístkov. Žalovaný tiež poukázal na pracovné prostredie a pracovné podmienky, za akých sú nútení pracovať zamestnanci žalobcu, najmä vo vzťahu k dodržiavaniu podmienok ochrany zdravia pri práci tak, ako ich žalobcovi ukladá Zákonník práce a ďalšie súvisiace právne predpisy. Tiež žalovaný poukázal na základné princípy formulované v preambule Zákonníka práce ako Základné zásady uvedené konkrétne v článku 1, článku 2 resp. článku 3 týchto Základných zásad. Poukázal tiež na výsledky kontroly, ktoré boli u žalobcu vykonané kontrolným orgánom. Na základe toho žiadal, aby si súd vyžiadal príslušnú dokumentáciu z týchto kontrolných zistení za obdobie jedného roka. A v tejto súvislosti navrhol aj výsluch žalobcu ako dôkaz v konaní. Okrem toho žalovaný poukázal na to, že súčasťou pracovnej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzavretá, mala byť aj pracovná náplň nazvaná v bode 16 ako Opis pracovnej činnosti, pričom tento žalovaný neobdržal a nebol mu vydaný ani na jeho osobný dotaz. Rovnako žalovaný poukázal aj na šikanózne zaobchádzanie zo strany žalobcu ako zamestnávateľa voči nemu ako zamestnancovi, s tým, že bol na neho vyvíjaný psychický nátlak, čo spôsobilo, že sa žalovaný stal práceneschopným a musel vyhľadať odbornú lekársku pomoc u psychiatra. Z týchto dôvodov mal žalovaný snahu dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru so žalobcom dohodou, čo však žalobca neakceptoval. Na základe toho žalovaný musel podať výpoveď, ktorú žalobca prevzal dňa 21.9.2017 a síce na základe toho mal jeho pracovný pomer skončiť až uplynutím jednomesačnej výpovednej doby ku dňu 31.10.2017, avšak jeho zdravotný stav ako žalovaného mu nedovoľoval vykonávať za daných pracovných podmienok prácu u žalobcu a preto sa opätovne snažil so žalobcom dohodnúť na ukončení pracovného pomeru, avšak bezvýsledne. Tiež žalovaný poukázal na bod 5 a bod 6 predmetnej pracovnej zmluvy, ktoré neboli obsahovo absolútne naplnené. Rovnako ako aj na porušenie Základnej zásady Zákonníka práce uvedenej v článku 9. Zároveň žalovaný uviedol, že u žalobcu boli porušované ustanovenia § 146 a nasl. Zákonníka práce vo vzťahu k ochrane práce.
3. Súd uznesením zo dňa 4.4.2018 sp.zn.10Cpr/2/2018-33 zrušil predmetný platobný rozkaz zo dňa 26.2.2018 sp.zn.10Cpr/2/2018-15 v zmysle ustanovenia § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.“), keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením. Súd vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.
4. Dňa 27.7.2018 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odporu prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 24.7.2018, v ktorom okrem iného uviedli, že výška priemerného mesačného zárobku bola vypočítaná v súlade s príslušnými ustanoveniami § 134 Zákonníka práce, s tým, že postup výpočtu tohto priemerného mesačného zárobku u žalovaného predložia súdu, vzhľadom na čerpanie celozávodnej dovolenky u žalobcu, dodatočne. Tomuto postupu zodpovedajú výplatné pásky žalovaného, ktoré má k dispozícii žalobca. Z podaného odporu nie je zrejmé, v čom konkrétne vidí žalovaný nesprávnosť výpočtu priemerného mesačného zárobku, pričom namietli, že im výplatné pásky, ktoré mali byť prílohou podaného odporu neboli doručené. Žalobca si nie je vedomý žiadneho šikanózneho správania vo vzťahu k žalovanému ako jeho zamestnancovi a tieto tvrdenia označil za nepravdivé a účelové, s tým, že tieto žalovaný uviedol až v tomto súdnom konaní a pokiaľ mal žalovaný pocit, že voči nemu postupuje žalobca diskriminačne, mohol vec riešiť so zamestnávateľom, prípadne cestou súdu. Žalovaný počas výpovednej lehoty pracoval u iného zamestnávateľa. Tvrdenie žalovaného ohľadne toho, že dňa 31.7.2018 podal žalobcovi návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou, označili z hľadiska predmetu konania za irelevantné. Samotný žalovaný nepopiera formálnu opodstatnenosť nároku uplatneného žalobcom, ale poukazuje na dôvody, ktoré podľa jeho názoru majú za následok neakceptovateľnosť uplatňovania nároku žalobcom, avšak s týmito dôvodmi neakceptovateľnosti nároku sa žalobca nestotožnil. Tvrdenia žalovaného uvedené v odpore označili za nepravdivé a účelové, v snahe vyhnúť sa uplatnenému plneniu.
5. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 26.9.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý nebol priamo na pojednávanie predvolávaný, keďže v tom čase mal právneho zástupcu, ktorého súd predvolal na pojednávanie, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v tom zmysle, že zásielka sa od neho vrátila neprevzatá v odbernej lehote na súd dňa 20.9.2018. Dňa 25.9.2018 o 18.54 hod. prostredníctvom faxu bola súdu doručená správa ohľadne odstúpenia od zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo strany právneho zástupcu žalovaného, s tým, že jeho klient uvedenú skutočnosť zobral na vedomie dňa 25.9.2018. Na pojednávanie sa okrem žalovaného dostavil aj jeho otec, ktorému žalovaný do zápisnice na pojednávaní udelil plnú moc na
zastupovanie v tomto súdnom konaní. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
6. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti. Podľa § 278 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Podľa § 279 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
7. Súd o tejto žalobe rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalobu v celom rozsahu zamietol, keď rozhodoval rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, nakoľko to na pojednávaní navrhol zástupca žalovaného (po otvorení pojednávania uviedol, že navrhuje, aby súd rozhodol rozsudkom pre neúčasť žalobcu, s tým, že na otázku súdu, či tým myslí rozsudok pre zmeškanie žalobcu, uviedol, že áno), a zároveň sa žalobca, ani právny zástupca žalobcu nedostavili na pojednávanie, hoci bol právny zástupca žalobcu naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie zo dňa 27.8.2018 boli poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a rovnako žalobca, ani právny zástupca žalobcu neospravedlnili svoju neprítomnosť nijakým spôsobom, pričom súd rozhodol podľa nasledujúcich ustanovení Zákonníka práce.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.4.2018, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.4.2018, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 30.4.2018, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, keďže bola žaloba zamietnutá, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP). V takom prípade možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (§ 281 ods. 1 CSP). Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalobca podať do 15-tich dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel (§ 281 ods. 2 CSP).