Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-236-2018.pdf
PDF · 80.11 KB
Case nature
Subarea
9Co/236/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: V. N. nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, proti žalovanej: R. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, zastúpená JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, so sídlom Vráble, Levická 579, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11. júla 2018 č. k. 19C/270/2013-155 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho II. výroku z r u š u j e s tým, že v rozsahu 50% bude trovy štátu znášať štát.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobcu zaviazal zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50% a žalovanú zaviazal zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 CSP (ďalej len „CSP“) a uviedol, že v priebehu konania vznikli trovy konania štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním (vyplatenie nákladov, ktoré vznikli banke) o výške 24 eur. Keďže predmetom sporu je vyporiadanie masy BSM, kde obe strany sporu sú v konaní rovnako úspešné - neúspešné, súd rozhodol tak, že tieto trovy konania rozdelil pomerne medzi obe strany sporu. O výške trov štátu súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti výroku II., ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50% podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie v tomto výroku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že bolo vypustené oprávnenie žiadať za splnenie informačnej povinnosti náhradu vecných nákladov. Oznamovateľ mal do 01. 07. 2016 právo na náhradu odôvodnených vecných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splnením povinnosti uloženej mu súdom podľa § 190 CSP (predtým § 128 OSP). V tejto súvislosti poukázala na stanovisko Obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. k. Obpj 3/2008 zo dňa 26. 06. 2008. Zároveň poukázala na to, že rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 12. 05. 2014 sp. zn. 4661/2014-Ka-NR jej ako oprávnenej osobe bol poskytnutý nárok na poskytovanie právnej pomoci v uvedenej právnej veci o vyporiadanie BSM a zároveň jej bol ustanovený na zastupovanie advokát JUDr. Ladislav Chmelár, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní prehliadol. V tejto súvislosti poukázala tiež na ust. § 4 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého je oslobodený od poplatku aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Má za to, že v zmysle § 389 písm. d/ CSP je možné zrušiť rozhodnutie, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo takéto neexistovali. K podanému odvolaniu pripojila rozhodnutie Centra právnej pomoci so sídlom kancelárie Nitra, Štefánikova trieda 88 zo dňa 12. 05. 2014, ktorým jej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a za advokáta jej bol určený JUDr. Ladislav Chmelár, advokát, so sídlom Vráble, Levická 579
na zastupovanie právnej veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenej na OS Nitra pod sp. zn. 19C/270/2013 až do právoplatného skončenia veci.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho druhom napadnutom výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50% bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušiť.
4. Predmetom konania bol návrh uplatnený na súde prvej inštancie dňa 30. 09. 2013 na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania mala byť nehnuteľnosť, hnuteľné veci, ako aj úver, ktorý si zobrali strany sporu na kúpu rodinného domu v roku 2007. Súd prvej inštancie listom zo dňa 12. 06. 2015 požiadal Slovenskú sporiteľňu, a. s., Bratislava o oznámenie zostatku na úvere č. 0233747033 zo dňa 27. 09. 2007 ku dňu 01. 10. 2010 a zároveň o informáciu, kto uvedený úver od 01. 10. 2010 do súčasnosti splácal. Slovenská sporiteľňa, a. s. listom zo dňa 24. 06. 2015 oznámila súdu zostatok úveru k 01. 10. 2010 a zároveň v zmysle § 92 ods. 10 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách žiadala úhradu nákladov, ktoré jej vznikli, pričom v danom prípade za podanie správy nie je možné použiť ust. § 128 OSP. Na pojednávaní dňa 11. 09. 2017 súd prvej inštancie schválil zmier medzi účastníkmi konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50% a žalovaná je rovnako povinná zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50%, poukazujúc na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, keď v priebehu konania vznikli trovy štátu v súvislosti s vykonaným dokazovaním (vyplatenie nákladov, ktoré vznikli banke vo výške 24 eur). Uvedené uznesenie vo výroku II. napadla odvolaním žalovaná.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 138 ods. 1 OSP, účinného do 30. 06. 2016, na návrh súd môže priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má aj spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa § 254 ods. 1 CSP súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.
Podľa § 148 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
5. Za účinnosti OSP, pokiaľ išlo o náhradu trov konania štátu, ktorú upravovalo ust. § 148, túto náhradu mal štát za vzniknuté trovy, ktoré platil, avšak iba proti účastníkom, u ktorých neboli predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a v závislosti od výšky zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledkov konania. Bolo pritom irelevantné, na koho podnet alebo preukázanie kým tvrdených skutočností bolo znalecké, príp. iné dokazovanie nariadené. V prípade, ak na strane účastníka boli splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania znášal štát. Nebolo pritom rozhodujúce, či účastníkovi bolo rozhodnutím súdu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to, či inak boli splnené podmienky pre priznanie oslobodenia podľa § 138 OSP. V takom prípade sa náhrada trov proti tomuto účastníkovi znížila o rozsah, ktorý mu súd priznal.
6. V danom prípade konanie začalo 30. 09. 2013, to znamená za účinnosti OSP, keď žalobca sa voči žalovanej domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní vznikli náklady (č. l. 111) v zmysle § 92 ods. 10 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách z titulu úhrady nákladov za podanú správu súdu v súvislosti s vyčíslením zostatku úveru účastníkov konania. Vo veci samej došlo k schváleniu súdneho zmieru, a to uznesením zo dňa 11. 09. 2017 č. k. 19C/270/2013-151, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 10. 2017. Súčasťou schváleného súdneho zmieru je aj výrok o náhrade trov konania, pričom súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Keďže uvedeným uznesením došlo k rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodovať nielen o trovách konania strán sporu, ale aj o trovách štátu. Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť a určiť, voči ktorej zo strán má štát nárok na náhradu trov a v akom pomere. Súd prvej inštancie tak urobil až dodatočne svojím uznesením zo dňa 11. 07. 2018 pod č. k. 19C/270/2013-155, teda po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keď obe strany zaviazal zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50%.
V zásade aj za účinnosti Civilného sporového poriadku je možné na danú vec uplatniť uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. júna 2015 6MCdo 15/2013, v zmysle ktorého povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka nielen trov konania účastníkov, ale aj trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu, ak nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak o týchto trovách opomenie rozhodnúť, môže o nich aj bez návrhu rozhodnúť dopĺňacím rozhodnutím, ale len kým rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nenadobudne právoplatnosť. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o nich bez návrhu ani do právoplatnosti rozsudku, je vylúčené, aby o nich rozhodoval neskôr osobitným uznesením.
7. Vzhľadom na to, že v konaní bola vec právoplatne rozhodnutá uzavretím súdneho zmieru, je možné konštatovať, že obe strany mali vo veci čiastočný úspech a štát by mal mať právo na náhradu trov konania voči obom stranám v rovnakom rozsahu v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Civilný sporový poriadok však vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy, ktoré vzniknú v konaniach začatých pred jeho účinnosťou, čo je aj prejednávaná vec. Odvolací súd bol toho názoru, že v danom prípade je potrebné aplikovať princíp čl. 4 ods. 2 CSP a má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli (ktoré reálne vynaložil) v súlade s platnou procesnou normou v čase začatia konania (§ 148 OSP), ktorý garantoval jeho nárok na ich náhradu. Vychádzajúc tak zo základného princípu ustanoveného čl. 4 ods. 2 CSP, keďže nový procesný predpis neupravuje náhradu trov štátu, ktoré vznikli do účinnosti CSP, dospel k záveru, že je potrebné priznať štátu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, zohľadňujúc i zásadu čiastočného úspechu oboch strán v konaní. Vzhľadom na to, že žalovanej bol rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 12. 05. 2014 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a z preukázanej príjmovej situácie žalovanej je možné konštatovať, že táto spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, odvolací súd rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho druhom výroku, v ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50% podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil s tým, že v tomto rozsahu bude trovy štátu znášať samotný štát.
8. Pokiaľ ide o prvý výrok v napadnutom uznesení, ktorým bol zaviazaný žalobca zaplatiť trovy štátu v rozsahu 50%, tento výrok nebol dotknutý odvolaním.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).