Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/57/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci Okresný súd Partizánske v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. arch. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - I. G., E. XXX/XX, 2/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - I. G., G. XXX/XX, 3/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A.. N. XXX/XX, 4/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - I. G., G. XXX/XX, zast. opatrovníkom X. E., bytom v K. - Veľké G., E. č. XXX/XX, 5/ L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - I. G., G. XXX/XX, právne zastúpených Dudzík & Gerová Advokátske združenie so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J. G., E. XXXX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, J. Jesenského 69, o vyslovenie dedičskej nespôsobilosti zákonného dediča, takto

rozhodol:

I. Súd vyslovuje, že žalovaný S. O., nar. XX.XX.XXXX je nespôsobilý dediť po poručiteľke F. O., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

II. Súd priznáva žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.03.2014 sa žalobcovia domáhajú vyslovenia, že žalovaný je nespôsobilý dedič po poručiteľke F. O., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3C/44/2014-260 zo dňa 14.03.2017 tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že v čase podpisu kúpnej zmluvy v roku 2006 sa u poručiteľky neprejavovali akékoľvek náznaky duševnej choroby. Zo žalobcami predloženého znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Magdalénou Zelinkovou pre potreby konania na Okresnom súde Žiar nad Hronom bolo zistené, že poručiteľka v čase uzavretia kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou v dôsledku ktorej nebola schopná posúdiť následky svojho konania ani svoje konanie ovládať. Manželka žalovaného ako svedkyňa vo výpovedi uviedla, že nebola pri spisovaní kúpnej zmluvy, ale bola pri podpisovaní zmluvy. Zmluva sa podpisovala na notárskom úrade. Poručiteľka podpísala zmluvu na notárskom úrade, žalovaný s manželkou podpísali zmluvu na inom mieste. Obaja podpisovali zmluvu až po podpísaní zmluvy poručiteľkou. Zo znalcom predloženého znaleckého posudku súd zistil, že kúpnu zmluvu nepodpísala poručiteľka, ale manželka žalovaného. Znalec navyše túto skutočnosť ohodnotil stupňom I. (jednoznačnosť), čo znamená, že svojím záverom si je istý. So závermi znaleckého posudku žalovaný nesúhlasil a za účelom preukázania, že jeho manželka nemohla podpísať kúpnu zmluvu navrhol výsluch svedkov JUDr. Vladimíra Košíka - notára; I.- zamestnankyne notára; JUDr. Petra Lukačku - advokáta a K. G. - prítomného osobného prejavu poručiteľky. Súd uznesením návrh na výsluch svedkov zamietol. Zistené skutočnosti potom súd posúdil podľa § 461, § 469 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia sa domáhajú

vyslovenia dedičskej nespôsobilosti žalovaného. Obe strany sú účastníkmi dedičského konania po poručiteľke. Žalobcovia majú za to, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania voči poručiteľke, a zároveň zavrhnutia hodného správania v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že konania podľa § 469 Občianskeho zákonníka sa musí dopustiť dedič. Ak sa takéhoto konania dopustí tretia osoba, nie je možné konštatovať voči dedičovi dedičskú nespôsobilosť. Súd mal za to, že by bolo možné dedičskú nespôsobilosť dediča konštatovať jedine v prípade ak by sa preukázalo, že dedič tretiu osobu na také konania naviedol. Preto súd skúmal konanie dediča - v tomto prípade žalovaného a to v rozsahu, či sa nedopustil konania v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka. Mal potom za preukázané, že žalovaný sa nedopustil trestného činu voči poručiteľke, jej manželovi, deťom, alebo rodičom. Z tohto dôvodu nemohol vysloviť dedičskú nespôsobilosť žalovaného pre spáchanie trestného činu, keďže trestný čin žalovaný voči poručiteľke, alebo jej blízkej osobe nespáchal. Súd ďalej skúmal, či sa žalovaný nedopustil zavrhnutia hodného konania proti poručiteľovej poslednej vôli. Poručiteľka zanechala závet spísaný formou notárskej zápisnice zo dňa 05.12.2002. Závet bol spísaný notárom JUDr. Vladimírom Košíkom, na Notárskom úrade Partizánske pod N 110/02, Nz 106/02. Súd po preskúmaní závetu zistil, že poručiteľka odkázala svoj nehnuteľný majetok žalovanému. Zároveň žalobcovia túto skutočnosť nenamietajú. Žalobcovia majú za protiprávne konanie, respektíve zavrhnutia hodné konanie až neskoršie uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je predaj nehnuteľného majetku poručiteľky žalovanému a jeho manželke. Žalobcovia toto konanie považujú za protiprávne, respektíve zavrhnutia hodné z dôvodu, že týmto konaním sa mal žalovaný pokúsiť ukrátiť žalobcov, ako zákonných dedičov. Kúpnu zmluvu zároveň Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 9C 104/2011-204 zo dňa 19.11.2013 určil za neplatnú. Žalobcovia zároveň uviedli, že žalovaný sa chcel k nehnuteľnostiam dostať skôr než poručiteľka zomrie, a že sfalšoval podpis poručiteľky na kúpnej zmluve. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že poručiteľka nepodpísala kúpnu zmluvu a za ňu ju podpísala manželka žalovaného. Zavrhnutia hodného konania sa však musí dopustiť dedič - v tomto prípade žalovaný. To, že sa takéhoto konania dopustila manželka žalovaného nemôže mať za následok vyslovenia dedičskej nespôsobilosti žalovaného. Žalovaný stále trvá na tom, že kúpnu zmluvu podpísala poručiteľka. V tomto prípade teda leží dôkazné bremeno na žalobcoch, aby preukázali, že o podpise kúpnej zmluvy za poručiteľku svojou manželkou žalovaný vedel, alebo ju k takémuto konaniu pohol. Žalobcovia však takéto konanie žalovaného nijakým spôsobom nepreukázali. Preto mal súd za to, že v tomto prípade neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali zavrhnutia hodné konanie žalovaného voči poručiteľkinej poslednej vôli, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 3. Žalobcovia v zákonnej lehote tunajšiemu súdu doručili odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku. V odvolaní uviedli, že podľa ich názoru dostatočne vykonané dokazovanie súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z toho potom vychádza aj jeho nesprávne právne posúdenie veci. Nepochybné je, že nebohá spornú kúpnu zmluvu nepodpísala. Pri úvahe o spôsobe ďalšieho dokazovania sa potom žalobcovia riadili jednou zo základných zásad vyšetrovacieho procesu, ktorou je zásada „qui bono“ teda „v čí prospech“. Keďže zo sfalšovania podpisu predávajúcej mohol mať prospech jedine žalovaný a jeho rodina, navrhovali žalobcovia znalecké dokazovanie grafológom. Len tieto dve osoby mohli mať totiž prospech zo sfalšovania podpisu. Znalecké dokazovanie dopadlo tak, že spornú zmluvu podpísala manželka žalovaného a to vtom najväčšom stupni pravdepodobnosti

- jednoznačnosť. Bez toho, aby k tomu žalovaný nedal súhlas, nemohla jeho manželka túto zmluvu podpísať v mene predávajúcej. Neobstojí taký skutkový a právny záver súdu, že nie sú splnené podmienky u žalovaného na jeho vylúčenie zo zákonného dedenia, pretože jeho manželka síce sfalšovala podpis, ale nie je dedička a on sám fyzicky za predávajúcu zmluvu nepodpísal. Tento postup a táto úvaha súdu prvej inštancie je právne nesprávna a v podstate odobruje protiprávnosť konania žalovaného a jeho manželky. Konanie žalovaného má minimálne formu spolupáchateľstva trestného činu, či obzvlášť zavrhnuteľného konania, či už ako spolupáchateľa, alebo ako účastníka protispoločenského konania, napríklad návodcu. Toto protispoločenské konanie evidentne žalovanému za pomoci jeho manželky vyšlo a pôvodne docielil taký stav, že síce legálne, ale v rozpore so zákonom pripravili ostatných dedičov o majetok. Rovnako nemôžu žalobcovia akceptovať argument súdu prvej inštancie, že neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali tak zákonný dôvod pre nespôsobilosť žalovaného dediť. Grafologický znalecký posudok je práve tým dôkazom, keď za súčasnej prítomností žalovaného a jeho manželky jeden z nich musel túto zmluvu podpísať. Nemohlo sa tak stať proti vôli žalovaného, ale priamo na jeho návod, či priamo na vzájomnú dohodu s jeho manželkou. Žalobcovia ďalej poukázali na skutkové súvislosti veci. Uviedli, že dňa 05.12.2002 bola spísaná notárska zápisnica notárom JUDr. Košíkom, v ktorej za výlučného dediča hmotného majetku vo vlastníctve poručiteľky bol ustanovený žalovaný. O tomto závete sa žalobcovia dozvedeli až po smrti poručiteľky, počas dedičského konania a podali cestou súdu žalobu podľa § 39 Občianskeho zákonníka

o neplatnosť závetu. Dňa 01.07.2005 bola poručiteľka na vyšetrení u MUDr. Majzlánovej - psychologická ambulancia, kde bola stanovená diagnóza - Alzheimerova choroba. Žalovaný o zdravotnom stave matky vedel. Dedičské konanie po poručiteľke bolo ukončené ako u osoby bez majetku. Žalobcovia sa o existencii kúpnopredajnej zmluvy dozvedeli pri dedičskom konaní, no napriek požiadavke sa k nej pre odmietavé stanovisko žalovaného a notára nedostali. Táto kúpnopredajná zmluva bola zavkladovaná dňa 26.10.2006 a ako predávajúca v nej vystupuje poručiteľka, a ako kupujúci žalovaný a jeho manželka. Predmet kúpy/predaja je totožný s predmetom závetu poručiteľky. Žalobcovia požiadali ošetrujúceho lekára MUDr. Majzlánovú, súdneho znalca z odboru psychiatria, o spracovanie posudku a aj zodpovedanie otázky, či poručiteľka bola spôsobilá k právnym úkonom. Záver bol jednoznačný, poručiteľka v čase podpisu nebola spôsobilá pre právne úkony. Dňa 28.03.2011 bol podaný návrh na súd o neplatnosť právneho úkonu. Počas konania požiadal žalovaný o nový znalecký posudok na zdravotnú spôsobilosť poručiteľky ku dňu podpisu kúpnopredajnej zmluvy. Súdom určený súdny znalec MUDr. Magdaléna Zetínková podala súdu posudok so záverom vyplynulo, že poručiteľka v čase podpisu nebola zdravotne spôsobilá pre právne úkony. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19.11.2013 bola predmetná kúpnopredajná zmluva vyhlásená za neplatnú. Na základe daného skutkového stavu bol podaný návrh o vyslovenie dedičskej nespôsobilosti zákonného dediča - žalovaného. Zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní podaný, vyplynul jednoznačný záver, kúpnopredajnú zmluvu jednoznačne nepodpísala poručiteľka ako predávajúca, zmluvu nepodpísal za predávajúcu žalovaný, kúpnopredajnú zmluvu v mene predávajúcej jednoznačne podpísala manželka žalovaného. Žalovaný teda poznal obsah závetu poručiteľky, poznal zdravotný stav poručiteľky, za jej života ju pripravil o hmotný majetok kúpnopredajnou zmluvou, ktorá bola následne vyhlásená za neplatnú. Pred súdom vypovedal, že poručiteľka kúpnopredajnú zmluvu podpísala v jeho prítomnosti. Rovnako vypovedala aj jeho manželka. Z toho vyplýva, že žalovaný zneužil preukaz totožností poručiteľky pri tzv. overovaní podpisu predávajúcej, nezabránil podpísaniu zmluvy svojou manželkou za predávajúcu a je reálny predpoklad, že ju na to sám naviedol a bol si vedomý, že koná v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobcov je v spise dostatok dôkazov nato, aby odvolací súd opravil právnu chybu súdu prvej inštancie a rozhodol tak, že zmení napadnutý rozsudok tak, žalobe vyhovie.

4. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožňuje a považuje ho za vecne správny. Podľa neho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, keď ustálil, že žalovaný sa nedopustil trestného činu voči poručiteľke, jej manželovi, deťom, alebo rodičom. Z tohto dôvodu súd nemohol vysloviť dedičskú nespôsobilosť žalovaného pre spáchanie trestného činu, keďže trestný čin voči poručiteľke, alebo jej blízkej osobe nespáchal. Súd prvej inštancie taktiež dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali zavrhnutia hodné konanie žalovaného voči poručiteľkinej poslednej vôli, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa závetu poručiteľky zo dňa 05.12.2002 poručiteľka ustanovila za svojho dediča v časti nehnuteľností v k.ú. H. zapísaných na LV č. XXX práve žalovaného. Kúpna zmluva zo dňa 16.10.2006 ohľadne týchto nehnuteľností preto iba kopírovala poslednú vôľu poručiteľky zachytenú v závete a bola plne v súlade s prejavenou poslednou vôľou poručiteľky. Poručiteľke na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2006 bolo poskytnuté protiplnenie, t.j. zaplatená kúpna cena vo výške 100.000 Sk. Nie je preto vôbec namieste sa zaoberať hypotézami uvádzanými žalobcami, že z údajného falšovania podpisu predávajúcej mohol mať prospech žalovaný a jeho rodina. V rovine ničím nepreukázaných hypotéz je taktiež tvrdenie žalobcov, že bez toho aby k tomu žalovaný nedal súhlas, nemohla jeho manželka túto zmluvu podpísať v menej predávajúcej. Žalovaný je doposiaľ presvedčený o tom, že podpis predávajúcej na kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2006 skutočne patrí jeho nebohej matke, nakoľko zmluvu pred pracovníčkou notára osobne podpisovala. Akékoľvek obvinenia žalobcov z údajného spolupáchateľstva trestného činu popiera. Taktiež popiera, že by mal zneužiť svoju manželku na účely svojho obohatenia. Napokon nemožno hovoriť o akomkoľvek obohatení žalovaného, keď poručiteľke na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2006 bola uhradená kúpna cena vo výške 100.000 Sk. Žalovaný a ani jeho manželka sa preto v žiadnom prípade nedopustili zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Naopak posledná vôľa poručiteľky zachytená v závete zo dňa 05.12.2002 zostala zachovaná, rešpektovaná a podľa žalobcu sú to práve žalobcovia, ktorí sa svojim konaním dopúšťajú zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľkinej poslednej vôle. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že znalecký posudok má byť práve tým dôkazom, že za súčasnej prítomnosti žalovaného a jeho manželky jeden z nich musel túto zmluvu podpísať, uvedené tvrdenie vôbec nevyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. Znalecký posudok č. 2/2016 zo dňa 24.06.2016 (ktorého závery však žalovaný doposiaľ popiera) vôbec nepojednává o prítomnosti žalovaného pri

podpise kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2006 nebohou, tento nie je dôkazom ani o údajnom návode či priamej dohode žalovaného s jeho manželkou. Žalovaný opätovne odmietol, že by kúpnu zmluvu zo dňa 16.10.2006 za nebohú podpísala jeho manželka. Žalobcovia v podanom odvolaní ďalej prezentujú ako pravdu, ktorú nemá byť možné spochybniť, že dňa 05.12.2002 mala byť spísaná notárska zápisnica, v ktorej údajne za výlučného dediča hmotného majetku vo vlastníctve poručiteľky mal byť ustanovený žalovaný. Zo závetu poručiteľky zo dňa 05.12.2002 nevyplýva, že žalovaný mal byť výlučným dedičom hmotného majetku vo vlastníctve poručiteľky. Závetom poručiteľka nakladá iba s časťou svojho majetku a všetok svoj ostatný majetok hnuteľný ako aj nehnuteľný, ktorý v deň svojej smrti bude vlastniť netestuje, a tento ponecháva k zákonnému dedeniu a vyzýva svojich zákonných dedičov aby sa o jeho rozdelení dohodli. Z vykonaného dokazovania nijako nevyplynulo, že by žalovaný mal zneužiť preukaz totožnosti poručiteľky pri overovaní podpisu ako predávajúcej alebo že by žalovaný nemal zabrániť údajnému podpísaniu zmluvy svojej manželke za predávajúcu, a že má byť reálny predpoklad, že ju na to sám mal naviesť a mal si byť vedomý, že má konať v rozpore so zákonom. Uvedené tvrdenia žalobcov nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú v rozpore so skutkovým stavom. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v tomto prípade leží dôkazné bremeno na žalobcoch, aby preukázali, že o podpise kúpnej zmluvy za poručiteľku svojou manželkou žalovaný vedel, alebo ju k takémuto konaniu pohol. Žalobcovia však takéto konanie žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázali a ani preukázať nemohli, nakoľko takéhoto konania sa žalovaný nedopustil. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. K vyjadreniu žalovaného na ich odvolanie sa vyjadrili písomne žalobcovia. Podľa nich sa žalovaný už štandardne schováva za úplne iné skutkové i právne veci, ktoré sa vôbec netýkajú predmetu sporu. Rieši otázky dedičstva, otázky kúpnej ceny, o obohatení z úplne iného dôvodu. Žalobcovia sa zrazu dozvedajú, že žalovaný má výhrady voči znaleckému posudku podanému v spore. Podstata celého sporu však žalovanému uniká. Celý spor je len o tom, či konanie manželky žalovaného, ktorá evidentne sfalšovala podpis poručiteľky je alebo nie je dôvodom pre vylúčenie jej manžela z dedičskej spôsobilosti.

6. O odvolaní Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením č.k. 5Co/310/2017-288 zo dňa 25.04.2018 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie n ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že poručiteľka ako predávajúca predmetnú kúpnu zmluvu dňa 16.10.2006 nepodpísala, ale že jej podpis sfalšovala svedkyňa, manželka žalovaného. Žalovaný a jeho manželka ako svedkyňa zhodne pred súdom vypovedali, že poručiteľka mala pred nimi u notára uvedenú kúpnu zmluvu podpísať. Z týchto dvoch preukázaných skutočností, podpis poručiteľky ako predávajúcej na kúpnej zmluve bol sfalšovaný manželkou žalovaného a žalovaný spolu so svojou manželkou boli podľa vlastných výpovedí pri podpise a overovaní podpisu poručiteľky ako predávajúcej na kúpnej zmluve, nutne vyplýva záver, že aj keď žalovaný sám podpis poručiteľky na kúpnej zmluve nefalšoval, musel si byť vedomý, že na notárskom úrade, kde sa mala podpísať poručiteľka a mal byť overený jej podpis, pri ktorom konaní mal byť on podľa svojej výpovede prítomný, nepodpísala kúpnu zmluvu sama poručiteľka, ale ju za ňu podpísala jeho manželka. Iné logické vysvetlenie zistených skutočností nie je. Opačné skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že žalovaný o podpise kúpnej zmluvy za poručiteľku svojou manželkou vedel alebo ju k takémuto konaniu pohol, a preto nebolo preukázané, že žalovaný sa dopustil zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľkinej poslednej vôle, čo by ho robilo dedičsky nespôsobilým, sú v logickom rozpore s dokazovaním zistenými skutočnosťami a avizujú tak zjavný omyl súdu prvej inštancie v aplikácii procesných a hmotnoprávnych predpisov. Posúdeniu uvedeného konania žalovaného ako zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľkinej poslednej vôle potom nestojí v ceste ani námietka žalovaného, že posledná vôľa poručiteľky zachytená v závete zo dňa 05.12.2002 zostala zachovaná a rešpektovaná, pretože titulom predmetnej kúpnej zmluvy mal nadobudnúť vlastnícke právo iba k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré mu poručiteľka aj tak závetne odkázala. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že ak niekto zriadi závet, vyjadruje tým vôľu pre prípad svojej smrti. Ak potom závetom povolaný dedič ešte za života poručiteľa vykoná úkon, ktorý smeruje k tomu, aby bez vôle alebo proti vôli poručiteľa nadobudol vlastnícke právo k majetku, ktorý mu bol v závete poručiteľom odkázaný, smeruje jeho konania proti poručiteľovej poslednej vôli, pretože podľa nej mal tento majetok nadobudnúť až okamihom smrti poručiteľa.

7. Na pojednávaní dňa 27.09.2018 právny zástupca žalobcov uviedol, že odkazuje v podrobnostiach na to, čo v odôvodnení svojho uznesenia uviedol odvolací súd. Názorom odvolacieho súdu je súd I. inštancie viazaný a žiada teda žalobe vyhovieť a uplatňuje si náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Na pojednávaní dňa 27.09.2018 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa s odôvodnením uznesenia krajského súdu nestotožňuje, má za to, že týmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko krajský súd tým, že dal pokyn súdu I. inštancie „opätovne zaujať skutkové závery ohľadne konania žalovaného pri podpisovaní predmetnej kúpnej zmluvy a tieto potom právne posúdiť podľa § 469 OZ“. Mohol sám rozsudok súdu I. inštancie zmeniť a tým dať priestor žalovanému na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku. Týmto postupom súd II. inštancie v podstate iba nechal priestor bez ďalších pokynov súdu I. inštancie rozhodnúť buď na základe zisteného skutkového stavu, alebo vykonať ďalšie dokazovanie. V nadväznosti na tento záver preto opätovne navrhuje, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka JUDr. Vladimíra Košíka v zmysle návrhu zo dňa 22.09.2016 za účelom, že podľa názoru žalovaného by mohla jeho výpoveď byť spôsobilá vyvrátiť závery znaleckého dokazovania, navyše notár sám spísal závet, ktorou nebohá prejavila vôľu zanechať nehnuteľnosti žalovanému. Ďalej navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne I. I., zamestnankyne JUDr. Košíka v čase podpisovania kúpnej zmluvy zo strany poručiteľky a túto navrhuje predvolať z adresy, ktorá bude poskytnutá JUDr. Košíkom, alebo z adresy evidovanej v evidencii SR. Uvedená zamestnankyňa osobne osvedčovala podpis nebohej na kúpnej zmluve a jej výpoveď podľa žalovaného je spôsobilá jednoznačne vyvrátiť závery znaleckého dokazovania. Taktiež navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom JUDr. Petra Lukáčku, ktorý vyhotovoval zmluvu a stretol sa s nebohou a bol prítomný pri ústnom prejave jej vôle. Túto zmluvu vyhotovoval on pre klienta žalovaného, pričom tento bude zbavený povinnosti mlčanlivosti zo strany žalovaného do zápisnice o pojednávaní. Zároveň navrhuje následne po vykonaní dokazovania týmito svedeckými výpoveďami vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom s tým, že zároveň navrhuje, aby súd prípadný originál kúpnej zmluvy dožiadal z Okresného úradu, Odbor katastra Žarnovica, nakoľko originál kúpnej zmluvy nebol doposiaľ, ani na výzvu žalovaného, zo strany znalca JUDr. Nitrianskeho vrátený.

9. Súd následne na pojednávaní návrh na výsluch svedkov a vypracovanie kontrolného znaleckého posudku zamietol. Súd je toho názoru, že vzhľadom na vyhotovený znalecký posudok nie je potrebné vypracovávať ďalší znalecký posudok. Súd takisto nepovažuje za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom vyššie uvedených osôb z dôvodu, že vzhľadom na dlhšie časové hľadisko od uplynutia vykonaných úkonov je možné predpokladať, že svedkovia by si okolnosti preberané v tomto konaní nepamätali, alebo by ich nevedeli uviesť presne so stopercentnou istotou.

10. Podľa § 461 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

11. Podľa § 469 OZ, nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Súd opätovne preskúmal tvrdenia a listinné dôkazy predložené stranami sporu a zistil, že žaloba je dôvodná.

15. Žalobcovia sa domáhajú vyslovenia dedičskej nespôsobilosti žalovaného. Obe strany sporu sú účastníkmi dedičského konania po poručiteľke. Žalobcovia majú za to, že žalovaný sa dopustil zavrhnutia hodného správania v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka. Súd v prvom rade konštatuje, že konania podľa § 469 sa musí dopustiť dedič. Ak sa takéhoto konania dopustí tretia osoba, nie je možné konštatovať voči dedičovi dedičskú nespôsobilosť. Súd má za to, že možné by bolo dedičskú nespôsobilosť konštatovať jedine v prípade ak by sa preukázalo, že dedič tretiu osobu na také konania naviedol. Preto súd konštatuje, že skúmal konanie dediča - v tomto prípade žalovaného a to v rozsahu, či sa nedopustil konania v zmysle § 469 OZ.

16. Súd má za preukázané, že žalovaný sa nedopustil trestného činu voči poručiteľke, jej manželovi, deťom, alebo rodičom. Z tohto dôvodu súd nemôže vysloviť dedičskú nespôsobilosť žalovaného pre spáchanie trestného činu, keďže trestný čin žalovaný voči poručiteľke, alebo jej blízkej osobe nespáchal.

17. Súd ďalej skúmal, či sa žalovaný nedopustil zavrhnutia hodného konania proti poručiteľovej poslednej vôli. To znamená, že tento zásah musí predstavovať zásah do poručiteľovej vôle alebo proti nej, motivovaný dôvodmi, ktoré sú v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Môže to byť konanie spočívajúce v psychickom donútení alebo podvode, ktorým sa konajúci snaží poručiteľa pohnúť k určitému prejavu (napr. snaží sa ho ovplyvniť vo svoj prospech alebo zamedziť poručiteľovi prejaviť poslednú vôľu). Zavrhnutiahodným prejavom môže byť aj zničenie závetu, jeho sfalšovanie alebo podvrhnutie iného závetu.

18. Poručiteľka zanechala závet spísaný formou notárskej zápisnice zo dňa 05.12.2002. Závet bol spísaný notárom JUDr. Vladimírom Košíkom, na Notárskom úrade Partizánske pod N 110/02, Nz 106/02. Súd po preskúmaní závetu zistil, že poručiteľka odkázala svoj nehnuteľný majetok žalovanému. Zároveň žalobcovia túto skutočnosť nenamietajú. Žalobcovia majú za protiprávne konanie, respektíve zavrhnutia hodné konanie až neskoršie uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je predaj nehnuteľného majetku poručiteľky žalovanému a jeho manželke. Žalobcovia toto konanie považujú za protiprávne, respektíve zavrhnutia hodné z dôvodu, že týmto konaním sa mal žalovaný pokúsiť ukrátiť žalobcov, ako zákonných dedičov. Kúpnu zmluvu Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 9C 104/2011-204 zo dňa 19.11.2013 určil za neplatnú. Žalobcovia zároveň uviedli, že žalovaný sa chcel k nehnuteľnostiam dostať skôr než poručiteľka zomrie, a že sfalšoval podpis poručiteľky na kúpnej zmluve. Žalovaný sa proti takémuto konaniu bránil tým, že podpis poručiteľky bol overený notárom.

19. Za účelom zistenia prípadného sfalšovania podpisu poručiteľky vykonal súd znalecké dokazovanie a na základe znaleckého posudku zistil, že kúpnu zmluvu za poručiteľku podpísala manželka žalovaného. Závery znaleckého dokazovania žalovaný spochybnil a na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať ním navrhnutých svedkov a ďalšie znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec určil mieru hodnotenia I. stupňom - jednoznačnosťou. Súd má za to, že to jednoznačne preukazuje, že za poručiteľku podpísala kúpnu zmluvu manželka žalovaného a preto návrhy na ďalšie dokazovanie v tejto časti súd zamietol.

20. Ako už súd spomenul vyššie, zavrhnutia hodného konania sa musí dopustiť dedič - v tomto prípade žalovaný. Žalovaný sa počas celého konania bránil tým, že trvá na tom, že zmluva bola podpísaná poručiteľkou. Je teda zjavné, že žalovaný neuvádza pravdivé skutočnosti, keďže je preukázané, že za poručiteľku predmetnú zmluvu podpísala manželka žalovaného. Vzhľadom na to, že podpis vykonala manželka žalovaného má súd za to, že o takomto konaní musel žalovaný vedieť. Či na takéto konanie žalovaný svoju manželku pohol, alebo nie v tomto prípade nepovažuje súd za dôležité, pretože už len tichý súhlas s takto uzatvorenou zmluvou súd považuje za zavrhnutia hodné konanie voči poručiteľke z dôvodu, že počas poručiteľkinho života sa žalovaný so svojou manželkou snažil získať majetok, ktorý mal nadobudnúť až po poručiteľkinej smrti. Takýto úkon, ktorý smeruje k tomu, aby bez vôle alebo proti vôli poručiteľky nadobudol vlastnícke právo k majetku, ktorý mu bol v závete poručiteľom odkázaný, súd považuje za úkon, ktorý smeruje proti poručiteľkinej poslednej vôli, pretože podľa nej mal tento majetok nadobudnúť až okamihom smrti poručiteľky. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne a vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, že žalovaný je nespôsobilý dediť po poručiteľke.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobcovia mali vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.