Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-36-2018.pdf
PDF · 99.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov u JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., U. XXX/X, t. č. bytom T. Z., D. XX a Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/321/2017-74 zo dňa 17. apríla 2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/263/2007-33 zo dňa 30.07.2007 v časti vyživovacej povinnosti tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 49,79 eura (1.500,-Sk) na sumu 90,- eur mesačne počnúc dňom 01.10.2017, ktoré uložil otcovi platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas od 01.10.2017 do 30.04.2018 v sume 281,47 eura povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku výrokom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § § 62 ods. 1, 2, 4 5 , § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine ( zák. č. 36/2005 Z. z. ).
1.3. Súd konštatoval, že rozsudkom OS Lučenec č. k. 11P/263/2007-33 zo dňa 30.7.2007 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého Z. C., zo sumy 600 Sk na sumu 1.500 Sk mesačne od 1.6.2007. V tom čase dosahoval otec podľa svojho vyjadrenia príjem cca. 10.000 Sk netto mesačne (331,94 eura), podnikal na základe živnostenského oprávnenia 4 mesiace. Matka maloletého bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 4.450 Sk (147,72 eura) a prídavky na dieťa 540 Sk (17,93 eura). Maloletý navštevoval materskú škôlku.
1.4. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v súčasnosti býva matka s maloletým Z. v podnájme, za ktorý mesačne uhrádza 330 eur, vrátane energií. Maloletý navštevuje 1. ročník SOŠ obchodu a služieb v Zlatých Moravciach, odbor kuchár. Poplatok za obedy je 20 eur a náklady na školské potreby a pomôcky 30 eur ročne. Maloletý navštevuje 3 x týždenne basketbalový krúžok, jeden stojí 1
euro, telefón mu matka dobíja cca za 6 eur, ak jej to finančne vyjde. Maloletý má zvýšené výdavky za dioptrické okuliare, podľa vyjadrenia matky nemá finančné prostriedky na to, aby maloletému kúpila za 50 eur nové. Maloletý by mal tiež nosiť ortopedickú obuv, z nedostatku finančných prostriedkov mu túto ale matka nedokáže zakúpiť. Maloletý sa s otcom nestretáva. Matka je zamestnaná v spoločnosti MGS Game s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 485,80 eura a vyjadrila sa, že jej finančne pomáhajú so zabezpečovaním potrieb dieťaťa aj jej rodičia.
1.5. Otec uzatvoril v roku 2008 manželstvo, z ktorého pochádzajú mal. F. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. C., nar. X.X.XXXX. Otec býva s rodinou v rodinnom dome v jeho vlastníctve, zakúpenom v roku 2003, financovaným cez hypotekárny úver, ktorý spláca sumou 147 eur mesačne. Dom je starší, vyžadoval rekonštrukciu strechy, ktorú hradil z úveru spred 3 rokov a ktorý spláca mesačne po 274 a 248 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca oprava stála 30.000 eur. Manželka otca je zamestnaná s príjmom do 400 eur mesačne netto. Do práce dochádza 20 km denne, cestovné náklady sú od 60 do 70 eur mesačne. Otec vlastní osobné motorové vozidlo rok výroby 1998. Mal. F. navštevuje 2. ročník ZŠ, poplatky za školský klub sú 8 eur, obedy spolu s desiatou 27 eur mesačne, navštevuje tanečný krúžok, kde sa polročne platí 22 eur. Mal. F. navštevuje MŠ, kde sú mesačné poplatky za stravu 24,50 eura., navštevuje hokejový klub v Rimavskej Sobote, poplatok za sezónu činí 110 eur. Na hokej ho otec vozieva jeden krát do týždňa. Obe deti denne vozí do vedľajšej obce, nakoľko v ich obci nie je zriadená ani MŠ ani ZŠ. Podľa daňového priznania za rok 2017 dosiahol otec v uvedenom roku celkové príjmy 8.706,55 eura (725,55 eura mesačne), pričom výdavky si uplatnil paušálne vo výške 6.708,93 eura. Podľa vyjadrenia otca jeho skutočné mesačné výdavky v súvislosti s podnikaním sú odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 63,84 eura a do Sociálnej poisťovne vo výške 151,16 eura. Ďalšie výdavky mu vznikajú, keď vykonáva prácu mimo miesta bydliska, na dopravu a tiež príležitostne na kúpu náradia. V rodinnom dome mesačne uhrádza inkaso vo výške 187,64 eura, polročne platí za vodu 50,46 eura a ročne poistenie nehnuteľnosti 70 eur. Podľa vyjadrenia otca im finančne pomáhajú jeho rodičia, svokrovci a peniaze má požičané aj od kamaráta. S maloletým Z. sa nestretáva už dlhšiu dobu, okrem výživného, ktoré platí vo výške 49,79 eura mesačne mu iným spôsobom neprispieva a to ani pri príležitosti sviatkov dieťaťa.
1.6. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie posúdil návrh matky návrh matky na zvýšenie výživného, ktoré požadovala v sume 150,- eur za čiastočne dôvodný s poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. K zmene pomerov došlo jednak vývojom životných nákladov ako aj okolnosťami na strane oprávneného dieťaťa, ktoré je o viac ako 10 rokov staršie a navštevuje už 1. ročník strednej školy. Maloletý je vo veku blízkom plnoletosti, a preto by mal mať zabezpečené zo strany rodičov nielen potreby slúžiace na uspokojovanie jeho základných životných potrieb ale aj ďalších potrieb, ktoré slúžia k jeho celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju. Z časti zvýšené výdavky súvisia aj so zdravotným stavom dieťaťa (okuliare, ortopedická obuv). Matka v čase poslednej úpravy výživného poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 147,72 eura. V súčasnej dobe dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 485,80 eura. Zmena pomerov na strane matky tejto umožňuje v súčasnej dobe prispievať na maloletého vyššou sumou ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného, avšak z dôvodu zabezpečenia bývania nielen pre seba ale aj pre maloletého Z. sú tieto možnosti matky značne obmedzené, nakoľko mesačne platí za podnájom 330 eur.
1.7. Zmena pomerov na strane otca spočíva v tom, že uzatvoril manželstvo a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Výrazne sa zvýšil jeho príjem, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného dosahoval po odrátaní výdavkov súvisiacich s podnikaním priemerný čistý mesačný príjem 331,94 eura. V súčasnej dobe je jeho priemerný mesačný hrubý príjem 725,55 eura. Z uvedenej sumy otec mesačne uhrádza odvody do poisťovní spolu vo výške 215 eur. Čistý mesačný príjem otca je v súčasnej dobe vo výške 510,55 eura. Výdavky, ktoré otec uviedol a to iba na úhradu úverov, podstatne prevyšujú príjem, ktorý tento dosahuje. Napriek tomu je životná úroveň otca a jeho rodiny primeraná a dokonca je schopný platiť maloletému F. polročný poplatok za hokej vo výške 110 eur, pričom maloletý je momentálne iba vo veku 6 rokov. Tiež umožňuje ďalšiemu svojmu dieťaťu venovať sa svojim záľubám a to návšteve tanečnej školy za poplatok 22 eur polročne. Podľa vyjadrenia otca im finančné prostriedky poskytujú rodičia jeho manželky, ale aj jeho rodičia. Pokiaľ otec dokáže zabezpečovať finančné prostriedky na zvyšovanie životnej úrovne maloletých detí, ktoré pochádzajú z jeho súčasného manželstva, je morálnou povinnosťou otca zabezpečiť aspoň približne rovnakú životnú úroveň a podmienky aj pre svoje ďalšie dieťa, ktoré s ním nežije v jednej domácnosti. Z doterajšieho konania matky maloletého Z. je zrejmé, že táto sa snažila počas posledných desiatich rokov zabezpečovať potreby dieťaťa bez výraznej finančnej
pomoci otca a to až do nástupu maloletého na strednú školu. Výživné, ktoré doposiaľ uhrádzal otec činí pri 30 dňovom mesiaci na deň sumu 1,66 eura. Z uvedeného je zrejmé, že výživným zo strany otca boli potreby maloletého Z. doteraz zabezpečované iba v nepatrnej miere. Je pravdou, že otcovi pribudli vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, avšak zmena pomerov na strane maloletého Z. vyžadovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca tak, aby výživné bolo primerané veku a odôvodneným potrebám tohto dieťaťa. Súd preto nevyhovel v plnom rozsahu návrhu matky s prihliadnutím k ďalším vyživovacím povinnostiam otca a zvýšil výživné iba na sumu 90 eur mesačne. Takto upravené výživné je v súčasnej dobe primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov ako aj veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Výživným zo strany otca spolu s primeraným výživným zo strany matky a prídavkami na dieťa, ktoré matka poberá, tak bude maloletému zabezpečená dôstojná životná úroveň. Pokiaľ otec dokáže pravidelne mesačne uhrádzať z príjmov, ktoré dosahuje spolu s manželkou, všetky výdavky tak, ako ich uvádzal na pojednávaní, plus každodenné potreby a stravu pre celú rodinu, musí byť v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na 17 ročného syna sumou 90 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť súd otcovi zvýšil od nasledujúceho mesiaca, v ktorom matka na tunajší súd návrh podávala, pretože už v tom čase existovali vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného. Zvýšením výživného zo sumy 49,79 eura na sumu 90 eur od októbra 2017 otcovi vzniklo zameškané výživné vo výške 281,47 eura (90 - 49,79 = 40,21 x 7 mesiacov), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur v zmysle ustanovenia v zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP s prihliadnutím k jeho súčasným príjmom, výdavkom ako aj výške zameškaného výživného.
2. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a zaviazať ho výživným v sume 60 euro mesačne. Dôvodil tým, že súd nebral do úvahy jeho finančné príjmy, keď jeho čistý príjem netto zo živnosti nie je 510,55 euro, pretože nemá výdavky len za odvody, ale aj ďalšie, ktoré uplatnil ako 60% náklady - ochranné a pracovné, cestovné náklady, spotrebný materiál, ktoré sú ročne 6708,93 eur zo sumy 8706,55 eur, teda jeho čistý príjem je 1997,62 ročne. Poukázal, že ako živnostník nemá rovnaký ročný príjem, momentálne nedokáže posielať včas ani doposiaľ určené výživné, pritom má aj ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd nebral do úvahy ani to, že mladší syn ide o 1. ročníka, s čím budú spojené vyššie výdavky. So synom sa momentálne nestretáva, keďže nemá peniaze na cestovné.
2. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že určené výživné je primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa.
4. Matka k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a po zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie otca a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
6. Predmetom konania je návrh matky podaný na súde prvej inštancie 26. 09. 2017 na zvýšenie výživného na mal. Mareka Budovca, nar. 01.02.2001 zo sumy 49,79 eura na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Dôvodila tým, že od poslednej úpravy výživného prešlo 10 rokov, otec platí výživné nepravidelne, nestretáva sa synom, nekomunikuje s ním ani cez sociálne siete a pod. Ona aj so synom bývajú v podnájme a určené výživné nepostačuje na zabezpečenie potrieb dieťa.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
10. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver a v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Reagujúc na odvolacie dôvody otca odvolací súd udáva, že v čase poslednej úpravy vyžívaného, v roku 2007, mal príjem cca 331,94 eura, ďalšie vyživovacie povinnosti nemal. Matka dieťaťa bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 147,72 eura a prídavky na dieťa 17,93 eura. Maloletý navštevoval materskú škôlku. Zmena u otca nastala v tom, že sa oženil, pribudli mu dve vyživovacie povinnosti, zvýšil sa jeho príjem, podniká v oblasti stavebníctva, nadobudol nehnuteľnosť - rodinný dom, do ktorého investoval pred 3 rokmi investoval formou rekonštrukcie strechy v sume 30.000 eur, v súvislosti s tým spláca hypotéky - v sumách po 147 eur, 247 euro a 248 euro. Jeho manželka je zamestnaná. Matka dieťaťa je zamestnaná a dosahuje príjem cca 485 eura, býva v podnájme. Mal. Z. je starší o 11 rokov, študuje na strednej škole.
12. Odvolací súd s ohľadom na takto zistený skutkový stav po porovnaní predchádzajúcich a terajších pomerov na strane účastníkov konania konštatuje, že právne závery súdu prvej inštancie, citované v napadnutom rozsudku bolo možno oprieť o ustanovenia Zákona o rodine, ktoré sú uvedené vyššie, a to v tom smere, že pre konštatovanú zmenu pomerov bol daný dôvod na čiastočné zvýšenie výživného s prihliadnutím na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 10 rokov, čo bezo sporu má za následok zvýšenie výdavkov, spojených s výchovou, výživou a štúdiom dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ ide o matku maloletého, táto inú vyživovaciu povinnosť nemá, zvýšil sa jej príjem, ale okrem tohto príjmu iný príjem nemá a musí z neho sama zabezpečovať nielen svoje výdavky a výdavky dieťaťa, a hradiť
podnájom, je evidentné, že z takéhoto príjmu nie je schopná uhrádzať výdavky dieťaťa spojené s jeho vyšším vekom. Pokiaľ ide o otca, odvolací súd sa plne stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v tomto smere. K odvolaniu otca dodáva, že výdavky, na ktoré poukazuje, sú 60%- né paušálne výdavky, ktoré tvoria odpočítateľnú položku bez ohľadu na to, či boli skutočne vynaložené. Otec v konaní nepreukázal také výdavky, ktoré by odôvodňovali posúdiť jeho nielen reálne dosahovaný príjem, ale celkové jeho zárobkové možnosti v nižšej miere. Okrem toho nesporne u otca nastala zmena majetkových pomerov, nadobudol nehnuteľnosť, ktorú rekonštruoval v rozsiahlej sume, pričom spláca úvery v celkovej sume 642 euro mesačne, okrem toho hradí náklady nielen na krúžky a záujmovú činnosť deťom, ako uviedol súd prvej inštancie, ale aj náklady na bežný chod domácnosti a jej údržbu, pričom jeho manželka má príjem 400 euro. Je nereálne, aby z deklarovaných príjmov 566 euro mesačne (400 eur manželka a 166 eur otec) boli schopní uhrádzať minimálne tieto výdavky, nehovoriac o ďalších, ktoré súvisia s opotrebením vecí, údržbou o dom, auto a pod. Pri určení vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať zo schopností a možností osoby povinnej výživným, preto aj s ohľadom zmenu majetkových pomerov otca odvolací súd zastáva názor, že je schopný dosahovať vyšší, ako v daňovom priznaní deklarovaný príjem, pretože jednak tomuto príjmu nezodpovedajú jeho výdavky a tiež preto, že pre účely poskytnutia hypotekárneho úveru spred 3 rokov bezosporu musel deklarovať vyšší príjem, než súčasnosti oficiálne dosahuje. Pracuje v odbore, ktorý je v súčasnej dobe žiadaný - stavebníctvo; je všeobecne známe, že za tieto práce odberatelia, najmä fyzické, osoby platia v hotovosti, bez potreby vydania dokladov o príjme, čím sa dosahuje zníženie príjmu pre účely daňového priznania. Tento záver odvolací súd vyslovil len v súvislosti s úvahou o tom, prečo napriek nízkym príjmom má otec preukázané vyššie výdavky ako príjmy. Aj keď je možné súhlasiť s otcom, že ide o nepravidelný príjem, to ale neovplyvňuje záver o jeho možnostiach a najmä schopnostiach platiť súdom určené vyššie výživné. Je potrebné poznamenať, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, a preto náklady otca spojené so splácaním úveru, prípadne ďalšie, nie je možné zobrať do úvahy a na ne prihliadnuť pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyvodil záver, že z hľadiska vyššie citovaných zákonných ustanovení je dôvod na zvýšenie výživného v rozsahu na sumu 90 eur mesačne od podania návrhu. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).