Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/281/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: A. R., Q. XXX, zastúpeného JUDr. Anettou Árvayovou, advokátkou, Sládkovičova 7, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 104012288/2016 zo dňa 30. 09. 2016 a rozhodnutiu žalovaného č. 101282045/2017 zo dňa 09. 06. 2017, takto

rozhodol:

Súd žaloby z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

1. Z predložených administratívnych spisov žalovaného (sp. zn. 11S/281/2016 a 11S/109/2017), súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu (žalobca) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014, november 2014. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty bola vykonaná v zmysle § 46 ods. 1 daňového poriadku na základe oznámenia č. 20951684/2015 zo dňa 07. 10. 2015, ktorá bola začatá dňa 30. 10. 2015, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 21130416/2015.

2. Daňový subjekt si za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2014 (žaloba vedená na súde pod sp. zn. 11S/281/2016) uplatnil v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty na riadku 21 odpočítanie dane v sume 8.720,85 eur z dodávateľských faktúr č. 2014/14/DR zo dňa 03. 02. 2014 v celkovej sume 4.950,00 eur, základ dane v sume 4.125,00 eur a DPH 20 % v sume 825,00 eur, č. 2014/20/DR zo dňa 05. 02. 2014 v celkovej sume 4.806,00 eur, základ dane v sume 4.005,00 eur a DPH 20 % v sume 801,00 eur, č. 2014/23/DR zo dňa 07. 02. 2014 v celkovej sume 4.740,00,00 eur, základ dane v sume 3.950,00 eur a DPH 20 % v sume 790,00 eur, č. 2014/27/DR zo dňa 10. 02. 2014 v celkovej sume 4.866,00 eur, základ dane v sume 4.055,00 eur a DPH 20 % v sume 811,00 eur, č. 2014/31/DR zo dňa 12. 02. 2014 v celkovej sume 4.518,00 eur, základ dane v sume 3.765,00 eur a DPH 20 % v sume 753,00 eur, č. 2014/35/DR zo dňa 14. 02. 2014 v celkovej sume 4.926,00 eur, základ dane v sume 4.105,00 eur a DPH 20 % v sume 821,00 eur, č. 2014/38/DR zo dňa 18. 02. 2014 v celkovej sume 4.878,00 eur, základ dane v sume 4.065,00 eur a DPH 20 % v sume 813,00 eur, č. 2014/40/DR zo dňa 20. 02. 2014 v celkovej sume 4.782,00 eur, základ dane v sume 3.985,00 eur a DPH 20 % v sume 797,00 eur, č. 2014/43/DR zo dňa 24. 02. 2014 v celkovej sume 4.686,00 eur, základ dane v sume 3.905,00 eur a

DPH 20 % v sume 781,00 eur, č. 2014/46/Dr zo dňa 27. 02. 2014 v celkovej sume 4.848,00 eur, základ dane v sume 4.040,00 eur a DPH 20 % v sume 808,00 eur, za dodané služby (pomocné práce na HM Tesco), od dodávateľa DRUŽBA SK, s.r.o., Hlavná 658/56, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36606499, DIČ: 2022207638, IČ DPH: SK202220763.

3. Správca dane preveroval tieto deklarované zdaniteľné obchody za dodanie služieb (pomocné práce na HM Tesco) a dňa 05. 02. 2016 zaslal miestne príslušnému správcovi dane na Daňový úrad Košice dožiadanie č. 102500008/2016/Hus ktorým žiadal preveriť, či je spoločnosť DRUŽBA SK registrovaná na dani z pridanej hodnoty, a či služby boli reálne dodané. Ďalej žiadal preveriť kto bol objednávateľom prác a akým spôsobom boli objedané, kto prevzal objednávku za práce, či bola uzatvorená zmluva o poskytnutí služieb, kde boli vykonané práce, kto zabezpečil materiál na pomocné práce, kto vykonával práce (podrobne uvedené v dožiadaní).

Z odpovede na dožiadanie č. 102707067/2016 zo dňa 11. 03. 2016, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 17. 03. 2016 vyplynulo, že miestne príslušný správca dane vykonal dňa 03. 03. 2016 na adrese sídla spoločnosti miestne zisťovanie, pri ktorom zistil, že konateľom spoločností DRUŽBA SK je C. N., T. XXX/ XX, L. V. (ďalej „konateľ“, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza neobývaný rodinný dom, ktorý má totožnú adresu s adresou trvalého pobytu konateľa. Ďalej z odpovede vyplynulo, že na uvedenej adrese sa konateľ spoločnosti nezdržiava, poštová schránka ako aj samotné označenie spoločnosti sa na uvedenej adrese nenachádzali. Správca dane za účelom preverenia požiadal o poskytnutie informácií Mestský úrad Kráľovský Chlmec (oddelenie organizačné a vnútornej správy), či majú vedomosť o tom, že na adrese T. XXX/XX, L. V. je sídlo spoločnosti DRUŽBA SK, a či konateľ tejto spoločnosti má trvalý pobyt na vyššie uvedenej adrese. Podľa vyjadrenia pracovníčky MsU má od 28. 10. 2008 konateľ spoločnosti prihlásený trvalý pobyt. Na vyššie uvedené spoločnosť DRUŽBA SK neohlásila na MsÚ sídlo. Správca dane ďalej zistil, že rodinný dom je neobývaný a je bez elektrickej energie. Správca dane ďalším preverením zistil, že spoločnosť DRUŽBA SK so správcom dane nekomunikuje a nepodáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty. Posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty táto spoločnosť podala za 4. štvrťrok 2012).

4. Správca dane na základe zistených skutočností vyzval daňový subjekt výzvou na predloženie dôkazov č. 102503992/2016 zo dňa 05. 02. 2016, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložil relevantné dôkazy preukazujúce úhradu dodávateľských faktúr, uviedol konkrétne miesto výkonu práce podľa dodávateľských faktúr, kto zabezpečil materiál na pomocné práce, aby uviedol mená osôb vykonávajúcich práce a preukázal, či tieto osoby skutočne práce vykonali. Ďalej správca dane požadoval preukázať odovzdanie a prevzatie prác, komu boli práce ďalej fakturované, a akým spôsobom boli uhradené, komu boli práce ďalej fakturované. Dňa 25. 02. 2016 sa dostavil na Daňový úrad Nitra daňový subjekt, za účelom predloženia dokladov a dôkazov, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102619295/2016 (ďalej „zápisnica"). Daňový subjekt do zápisnice uviedol konkrétne miesta výkonu práce podľa jednotlivých dodávateľských faktúr, preukázal úhradu dodávateľských faktúr príjmovými pokladničnými dokladmi bez čísla, vystavenými spoločnosťou DRUŽBA SK. K druhu vykonávaných prác vo vyjadrení uviedol, že sa jednalo o montáž svietidiel, manipuláciu s regálmi, dohľad nad osobami pracujúcimi v predajni alebo v sklade. Materiál na pomocné práce zabezpečovala spoločnosť DRUŽBA SK svietidlá do skladov dodávala spoločnosť TESCO alebo VL-MONT. Mená osôb, ktoré prácu vykonávali uviesť nevedel a taktiež nevedel preukázať, či uvedené osoby boh na mieste výkonu práce. K prevzatiu prác uviedol, že ich preberal sám, preberací protokol predložiť nevedel. Práce boli ďalej fakturované spoločnosti VL- MONT, faktúrami č. 03/14, č. 04/14, č. 05/14, č. 06/14, č. 07/14, č. 08/14, č. 21/14, č. 22/14, č. 24/14, č. 25/14, č. 26/14, č. 27/14, č. 31/14 a č. 35/14, ktoré boli uhradené bezhotovostne.

5. Daňový subjekt si za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2014 (žaloba vedená na súde pod sp. zn. 11S 109/2017) uplatnil v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty na riadku 21 odpočítanie dane v sume 2.567,27 eura z dodávateľských faktúr č. 02092014 zo dňa 04. 07. 2014 v celkovej sume 3.422,00 eur, základ dane v sume 2.851,67 eur a DPH 20 % v sume 570,33 eura, č. 02102014 zo dňa 21. 07. 2014 v celkovej sume 4.840,00 eur, základ dane v sume 4.033,33 eur a DPH 20 % v sume 806,67 eura, č. 021120144 zo dňa 29. 07. 2014 v celkovej sume 4.938,00 eur, základ dane v sume 4.115,00 eur a DPH 20 % v sume 823,00 eur, za dodané služby (pomocné práce na HM Tesco), od dodávateľa Prvá metropolitná, s.r.o., Kladnianska 20, 821 05 Bratislava, IČO: 35961341, DIČ: 2022076782, IČ DPH: SK2022076782.

6. Správca dane preveroval tieto deklarované zdaniteľné obchody za dodanie služieb (pomocné práce na HM Tesco) cestou miestne príslušného správcu dodávateľa - Daňový úrad Bratislava, ktorému zaslal dožiadanie č. 102500132/2016/Hus dňa 05. 02. 2016. Žiadal preveriť, odkedy je spoločnosť Prvá metropolitná registrovaná na dani z pridanej hodnoty, aký je jej hlavný predmet činnosti podnikania, či služby deklarované na faktúrach boli reálne vykonané, či mala spoločnosť zamestnancov, či bola uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, či spoločnosť disponuje technickým vybavením. Ďalej žiadal preveriť kto zabezpečil materiál na pomocné práce a kto ich vykonal (uviesť mená), kde konkrétne boli práce vykonané, akým spôsobom boli faktúry uhrádzané a ďalšie skutočnosti, potrebné na preukázanie listinných dôkazov (podrobne uvedené v dožiadaní).

Správcovi dane bola odpoveď na dožiadanie č. 102989405/2016 zo dňa 21. 04. 2016 doručená dňa 26. 04. 2016, z ktorej vyplynulo, že na výzvu správcu dane reagoval G.. G. D., L. XX,XXX XX R. - správca v konkurznom konaní za úpadcu Prvá metropolitná ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že doklady za zdaňovacie obdobia od mája 2014 a novšie nemá k dispozícii, nakoľko mu neboli predchádzajúcim konkurzným správcom, ani spoločnosťou Prvá metropolitná (úpadcom) odovzdané. Ďalej z odpovede vyplynulo, že správca dane predvolal konateľa spoločnosti Prvá metropolitná p. F. L., ktorý predvolanie prevzal dňa 09. 03. 2016, avšak sa na daňový úrad nedostavil. Správca dane z uvedeného dôvodu opakovane predvolal konateľa spoločnosti predvolaním, ktoré mu bolo doručené dňa 15. 04. 2016. Konateľ spoločnosti na výzvy správcu dane nereagoval, a požadované doklady nepredložil.

7. Na základe odpovede na dožiadanie zo dňa 21. 04. 2016 zaslal správca dane spoločnosti BT Insolvency k. s., Mariánska 12, 811 08 Bratislava - Staré Mesto (správca v konkurznom konaní úpadcu Prvá metropolitná), Výzvu č. 100236893/2017 zo dňa 08. 02. 2017 (ďalej „výzva"), ktorou ju žiadal predložiť doklady za zdaňovacie obdobie jún a júl 2014. Dňa 24. 02. 2017 bola správcovi dane doručená odpoveď na výzvu, v ktorej spoločnosť BT Insolvency k. s., Mariánska 12, 811 08 Bratislava - Staré Mesto uviedla, že dokladmi za uvedené zdaňovacie obdobia nedisponuje, nakoľko jej neboli spoločnosťou Prvá metropolitná odovzdané.

8. Správca dane na základe zistených skutočností vyzval daňový subjekt Výzvou na predloženie dôkazov č. 102503992/2016 zo dňa 05. 02. 2016 (ďalej „výzva"), aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložil relevantné dôkazy preukazujúce úhradu dodávateľských faktúr, uviedol konkrétne miesto výkonu práce podľa dodávateľských faktúr, kto zabezpečil materiál na pomocné práce, aby uviedol mená osôb vykonávajúcich práce a preukázal, či tieto osoby skutočne práce vykonali. Ďalej správca dane požadoval preukázať odovzdanie a prevzatie prác, komu boli práce ďalej fakturované, a akým spôsobom boli uhradené, komu boli práce ďalej fakturované.

9. Zo spisu vyplýva, že správca dane dňa 11. 01. 2017 spísal s konateľom spoločnosti Prvá metropolitná p. F. L. zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100049908/2017, do ktorej uviedol, že spoločnosť sa v uvedenom zdaňovacom období zaoberala stavebnými prácami, sprostredkovaním, reklamnou činnosťou a elektroprácami, k dodávateľsko - odberateľským vzťahom sa vyjadriť nevedel, nakoľko si nepamätal. K faktúram a príjmovým dokladom vystaveným pre daňový subjekt uviedol, že faktúry, nevystavil, pečiatka na nich nie je spoločnosti Prvá metropolitná, nakoľko odtlačok pečiatky, ktorú má spoločnosť je očíslovaná od 1 po 5, podpis na faktúrach nie je jeho. Ďalej uviedol, že faktúry neboli zaúčtované, daň priznaná a odvedená, nakoľko neboli ich. Príjmové doklady nie sú tak isto spoločnosti Prvá metropolitná, pretože spoločnosť mala registračnú pokladňu a každý príjem bol registrovaný cez ERP. Na otázku správcu dane, či pozná daňový subjekt uviedol, že ho nepozná. Daňový subjekt možnosť klád svedkovi otázky nevyužil.

10. Daňový úrad Nitra kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február a júl 2014 u žalobcu ukončil protokolom č. 103120889/2016 zo dňa 11. 05. 2016, v ktorom opísal priebeh daňovej kontroly a na základe zistených skutočností vyslovil záver, že aj napriek tomu, že kontrolovaný daňový subjekt predložil ku kontrole dodávateľské faktúry, konkretizoval miesta výkonu prác a identifikoval odberateľa, pre ktorého práce boli vykonané a predložil odberateľské faktúry, dostatočným spôsobom nepreukázal, že fakturované pomocné práce boli vykonané dodávateľom, spoločnosťou DRUŽBA SK (za zdaňovacie obdobie február 2014) a spoločnosťou Prvá metropolitná, s.r.o. (za zdaňovacie obdobie júl 2014). Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, čím nesplnil podmienku práva na odpočítanie dane podľa §

49 ods. 1 nadväzne na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j. kedy platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

11. Správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole za zdaňovacie obdobie február a júl výzvou zo dňa 12. 05. 2016 a zároveň mu zaslal v prílohe i protokol, ktorý si prevzal žalobca dňa 19. 05. 2016. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly vyjadril v podaní zo dňa 06. 06. 2016, v ktorom v podstate uviedol, že so zisteniami správcu dane nesúhlasí.

12. Správca dane rozhodnutím zo dňa 22. 06. 2016 č. 103383273/2016 žalobcovi vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume 8.000,- eur. Druhým rozhodnutím zo dňa 15. 03. 2017 č. 100470373/2017 správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 2.200,- eur.

Žalobca s rozhodnutiami správcu dane nesúhlasil a podal proti nim samostatné odvolania, o ktorých rozhodoval žalovaný a proti ktorým žalobca podal správnu žalobu na tunajší správny súd v lehote stanovenej zákonom.

13. Uznesením č. k. 11S/281/2016-100 zo dňa 17. 05 2017 súd zamietol návrh žalobcu zo dňa 16. 12 2016 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Uznesením č. k. 11S/109/2017-119 zo dňa 20. 12. 2017 súd zamietol návrh žalobcu zo dňa 02. 08. 2017 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Uznesením č. k. 11S/281/2016-111 zo dňa 20. 12. 2017, v súlade s § 65 ods. 1 SSP, súd spojil veci 11S/281/2016 a 11S/109/2017 na spoločné konanie, ktoré sa vedú na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/281/2016.

II.

16. Rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2016 č.104012288/2016 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103383273/2016 zo dňa 22. 06. 2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume 8.000,- eur tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 5.394,21 eur zvýšil na sumu 13.394,21 eur.

Druhým rozhodnutím zo dňa 09. 06. 2017 č. 101282045/2017 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 15. 03. 2017 č. 100470373/2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 2.200,- eur tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 153,77 eur zvýšil na sumu 2.353,77 eur.

17. Žalovaný ako odvolací orgán na základe odvolania daňového subjektu, po preskúmaní rozhodnutia správcu dane a predloženého administratívneho spisu konštatoval, s že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie vo veci v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku a bolo možné prijať jednoznačný záver, že dostatočným spôsobom nepreukázal, že fakturované pomocné práce boli vykonané dodávateľskými spoločnosťami DRUŽBA SK, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o. Žalovaný, zhodne ako správca dane, konštatoval, že na základe zistených skutočností daňový subjekt svojim konaním porušil § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na § 49 ods. l a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume uvedenej v podaných daňových priznaniach za kontrolované zdaniteľné obdobia február a júl 2014 (rozpísané v časti I. rozsudku), z faktúr vystavených vyššie uvedenými spoločnosťami za dodanie fakturovaných pomocných prác, pričom vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani

z pridanej hodnoty u dodávateľa, v spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o., a Prvá metropolitná, s.r.o., nebol preukázaný. Správca dane rozhodol vecne správne, keď vyčíslil daňovému subjektu rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanej dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, v sume uvedenej v jednotlivých prvostupňových rozhodnutiach správcu dane.

Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že správca dane pri preverovaní zdaniteľných obchodov za dodanie služieb (pomocné práce na HM Tesco), zaslal dňa 05. 02. 2016 miestne príslušnému správcovi dane na Daňový úrad Košice dožiadanie, ktorým žiadal preveriť, či je spoločnosť DRUŽBA SK registrovaná na dani z pridanej hodnoty a pod. Z odpovede zo dňa 11. 03. 2016 na dožiadanie č. 102707067/2016, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 17. 03. 2016 vyplynulo, že miestne príslušný správca dane vykonal dňa 03. 03. 2016 na adrese sídla spoločnosti miestne zisťovanie, pri ktorom zistil, že konateľom spoločností DRUŽBA SK je C. N., T. XXX/XX, L. V., ktorý sa na uvedenej adrese spoločnosti nezdržiava, poštová schránka ako aj samotné označenie spoločnosti sa na uvedenej adrese nenachádzali, spoločnosť DRUŽBA SK neohlásila na MsÚ sídlo, rodinný dom je neobývaný a je bez elektrickej energie. Správca dane ďalším preverením zistil, že spoločnosť DRUŽBA SK so správcom dane nekomunikuje a nepodáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty. Posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za 4. štvrťrok 2012.

Žalovaný poukázal na postup správcu dane, ktorý považoval za súladný so zákonom, a to, že vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov (výzva č. 102503992/2016 zo dňa 05. 02. 2016 ) v určenej lehote na predloženie relevantných dôkazov preukazujúcich úhradu dodávateľských faktúr, uviedol konkrétne miesto výkonu práce podľa dodávateľských faktúr, kto zabezpečil materiál na pomocné práce, aby uviedol mená osôb vykonávajúcich práce a preukázal, či tieto osoby skutočne práce vykonali. Ďalej správca dane požadoval preukázať odovzdanie a prevzatie prác, komu boli práce ďalej fakturované, a akým spôsobom boli uhradené, komu boli práce ďalej fakturované (podrobne uvedené vo výzve). Na výzvu reagoval daňový subjekt, ktorý sa dňa 25. 02. 2016 dostavil na Daňový úrad Nitra za účelom predloženia dokladov a dôkazov, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102619295/2016 (podrobne uvedené v I. časti rozsudku). Správca dane na základe zistených skutočností vyslovil záver, že aj napriek tomu, že kontrolovaný daňový subjekt predložil ku kontrole dodávateľské faktúry, konkretizoval miesta výkonu prác a identifikoval odberateľa, pre ktorého práce boli vykonané a predložil odberateľské faktúry, dostatočným spôsobom nepreukázal, že fakturované pomocné práce boli vykonané dodávateľom, spoločnosťou DRUŽBA SK. Správca dane ako dôvod uviedol skutočnosť, že správca dane nevedel uviesť mená osôb, ktoré prácu vykonávali, a taktiež nevedel preukázať listinnými dôkazmi, že vykonané práce mu boli odovzdané.

18. Pokiaľ ide o zdaniteľné obdobie júl 2014, žalovaný v rozhodnutí obdobne konštatoval, že správca dane pri preverovaní zdaniteľných obchodov za dodanie služieb (pomocné práce na HM Tesco), zaslal dňa 05. 02. 2016 miestne príslušnému správcovi dane na Daňový úrad Bratislava dožiadanie č. 102500132/2016/Hus, ktorým žiadal preveriť, odkedy je spoločnosť Prvá metropolitná registrovaná na dani z pridanej hodnoty, aký je jej hlavný predmet činnosti podnikania, či služby deklarované na faktúrach boli reálne vykonané, či mala spoločnosť zamestnancov, či bola uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, či spoločnosť disponuje technickým vybavením. Ďalej žiadal preveriť, kto zabezpečil materiál na pomocné práce a kto ich vykonal (uviesť mená), kde konkrétne boli práce vykonané, akým spôsobom boli faktúry uhrádzané a ďalšie skutočnosti, potrebné na preukázanie listinných dôkazov (podrobne uvedené v dožiadaní). Poukázal na odpoveď na dožiadanie, ktorá bolo správcovi dane doručená dňa 26. 04. 2016 a z ktorej vyplynulo, že na výzvu správcu dane reagoval G.. G. D., L. XX,XXX XX R. - správca v konkurznom konaní za úpadcu Prvá metropolitná, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že doklady za zdaňovacie obdobia od mája 2014 a novšie nemá k dispozícii, nakoľko mu neboli predchádzajúcim konkurzným správcom, ani spoločnosťou Prvá metropolitná (úpadcom) odovzdané.

Poukázal v rozhodnutí na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100049908/2017 zo dňa 11. 01. 2017 spísanú s konateľom spoločnosti Prvá metropolitná p. F. L., do ktorej uviedol, že spoločnosť sa v uvedenom zdaňovacom období zaoberala stavebnými prácami, sprostredkovaním, reklamnou činnosťou a elektroprácami, k dodávateľsko-odberateľským vzťahom sa vyjadriť nevedel, nakoľko si nepamätal. K faktúram a príjmovým dokladom vystaveným pre daňový subjekt uviedol, že faktúry nevystavil, pečiatka na nich nie je spoločnosti Prvá metropolitná, nakoľko odtlačok pečiatky, ktorú má spoločnosť je očíslovaná od 1 po 5, podpis na faktúrach nie je jeho. Ďalej uviedol, že faktúry neboli zaúčtované, daň priznaná a odvedená, nakoľko neboli ich. Príjmové doklady nie sú tak isto spoločnosti

Prvá metropolitná, pretože spoločnosť mala registračnú pokladňu a každý príjem bol registrovaný cez ERP. Na otázku správcu dane, či pozná daňový subjekt uviedol, že ho nepozná. Daňový subjekt možnosť klád svedkovi otázky nevyužil (podrobne uvedené v zápisnici).

19. Žalovaný v obidvoch rozhodnutiach konštatoval, že daňový subjekt vierohodne a jednoznačne nepreukázal reálne dodanie služby, čím nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 1 daňového poriadku. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepredloží relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, číra nesplnil podmienku práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 nadväzne na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j. kedy platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, a tým nepreukázal vznik daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov podľa predložených faktúr v deklarovanom rozsahu.

Správca dane na základe uvedených skutočností zaujal v rozhodnutí stanovisko, v ktorom uviedol, že daňový subjekt si nesplnili dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z dikcie § 24 ods. 1 v nadväznosti na § 45 ods. 2 písm. c), d) a e) daňového poriadku. Taktiež deklarované spoločnosti DRUŽBA SK a Prvá metropolitná nepreukázali vznik daňovej povinnosti (dodanie služby za príslušné zdaňovacie obdobie) podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o DPH. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, čím nesplnil podmienku práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 nadväzne na § 49 ods. 2 písm. a) 7 zákona o DPH, t. j., kedy platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

III.

20. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal správnu žalobu na tunajší krajský súd (doručená dňa 15. 12. 2016) za zdaňovacie obdobie február 2014 (sp. zn. 11S/281/2016) a dňa 01. 08. 2017 za zdaňovacie obdobie júl 2014 (sp. zn. 11S/109/2017), ktorými žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami Daňového úradu v Nitre (časť II. rozsudku) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca bol v zmysle ust. § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ako účastník administratívneho konania rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalovaný neuznal odpočítanie dane, nakoľko žalobca podľa žalovaného dostatočne nepreukázal relevantnými dôkazmi dodanie služby od spoločností Prvá metropolitná, s.r.o. a DRUŽBA Sk, s.r.o. pri dodaní služby.

Spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. v období februára 2014 a spoločnosť Prvá metropolitná, s.r.o. v období júl 2014 dodávali stavebné práce na HM Tesco. Nesúhlasí so žalovaným, ktorý svoje preverovanie zameral iba na zisťovanie u dodávateľa služby. Nie je žalobcovou povinnosťou a nemá ani kompetencie, či spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. podávala daňové priznania a či predložila ku kontrole účtovné doklady. Žalobca nemá možnosť a ani mu to zákon neukladá, aby mohol zistiť, či za predmetné zdaňovacie obdobie boli podávané daňové priznania k dani z príjmov alebo DPH. Ďalej žalovaný požadoval od žalobcu uvedenie mien osôb, ktoré na mieste vykonávali práce, ich dochádzku, kto zabezpečil materiál, preberací a odovzdávací protokol, komu boli práce fakturované a preukázanie týchto faktúr. Požadované doklady - fakturáciu, ako aj spôsob úhrad žalobca predložil žalovanému ešte v priebehu kontroly. Podal aj vysvetlenie, že potrebný materiál zabezpečovali vždy dodávatelia. Nesúhlasí žalobca s názorom žalovaného, ktorý postupoval nad rámec zákonných povinností, nakoľko od žalobcu žiadal uviesť mená osôb, ktorí pracovali pre jeho dodávateľa a ich dochádzku, hoci to neboli žalobcovi zamestnanci, ani zmluvní partneri. Taktiež žalovaný postupoval nad rámec právnych predpisov, nakoľko od žalobcu žiadal predložiť aj preberacie a odovzdávacie protokoly, ktoré nemala žiadna zmluvná strana a neukladá to žiadny právny predpis. Uvedené kontrolné zistenia považuje žalobca za nezákonné, nakoľko žalovaný sa nezaoberal overením reálneho stavu výkonu prác, pričom vzhľadom na množstvo prác, počet osôb nebolo možné, aby žalobca práce vykonával sám a musel si zabezpečiť dodávateľov, ktorí mu pomohli dohodnuté práce zrealizovať.

Uviedol, že žalobca a spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. dostatočne nepreukázali overiteľnými dôkazmi správcovi dane dodanie služby, že si neplnili svoju zákonnú povinnosť a nepreukázali daňovú povinnosť u dodávateľa, spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o. pri dodaní služby v zmysle § 9 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Podľa daňového subjektu spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. nepodávala daňové priznania a ku kontrole nepredložila ani účtovné doklady. Ďalším dôvodom správcu dane sú námietky k dodaniu pomocných prác. Nie je v žalobcovej právomoci predkladať a nemá ani takú možnosť oznámiť správcovi dane mená osôb, ktoré vykonávali tieto práce u dodávateľa a ich dochádzku. Neboli to zamestnanci žalobcu, ani žiadni zmluvní partneri. Máme za to, že správca dane sa nezaoberal overením reálneho výkonu prác. Žiadal žalobca zrušiť Rozhodnutie č. 103383273/2016 zo dňa 22. 06. 2016, ktoré vydal Daňový úrad Nitra. Na základe odvolania žalobcu žalovaný dňa 30. 09. 2016 vydal rozhodnutie č. 104012288/2016, ktorým potvrdil rozhodnutie č. 103383273/2016 zo dňa 22. 06. 2016.

Žalovaný nesprávne uviedol v rozhodnutí č. 104012448/2016 zo dňa 30. 09. 2016, že materiál na pomocné práce zabezpečovala spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o., pričom v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 25. 02. 2016 č. 102619295/2016 na str. 3 uvádza, že na otázku „Uveďte, kto zabezpečil materiál na pomocné práce", žalobca odpovedal „ja, svietidlá do skladov dodávalo TESCO alebo VL- MONT". Žalobca podrobne uviedol do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102619295/2016 konkrétne miesta výkonu práce podľa jednotlivých dodávateľských faktúr, preukázal úhradu dodávateľských faktúr príjmovými pokladničnými dokladmi bez čísla, vystavenými spoločnosťou DRUŽBA SK. Bližšie špecifikoval, že sa jednalo o montáž svietidiel, manipuláciu s regálmi, dohľad nad osobami pracujúcimi v predajni alebo v sklade. Materiál na pomocné práce zabezpečovala spoločnosť DRUŽBA SK, svietidlá dodávala spoločnosť TESCO alebo VL-MONT. Nemal vedomosť o menách osôb, ktoré práce vykonávali. Predložil faktúry viažuce sa k vykonaniu prác, ktoré boli uhradené bezhotovostne.

21. K rozhodnutiam daňových orgánov vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty z zdaňovacie obdobie júl 2014 - rozdiel dane v sume 2.200,- eur, žalobca uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, ktorý neuznal odpočítanie dane, nakoľko žalobca podľa žalovaného dostatočne nepreukázal relevantnými dôkazmi dodanie služby od spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., ktorá v období júl 2014 dodávala stavebné práce na HM Tesco. Správca dane svoje preverovanie zameral iba na zisťovanie u dodávateľa služby. Žalovaný uviedol, že spoločnosť Prvá metropolitná, s.r.o. nepodávala daňové priznania a ku kontrole nepredložila ani účtovné doklady. Žalovaný konštatoval, že žalobca mal porušiť ust. § 19 ods. 2 Zákona o DPH a to tým, že nepreukázal vykonanie prác dodávateľom Prvá metropolitná, s.r.o. V jeho právomoci a v kompetencii nie je možnosť v rámci dôkazného bremena preukázať plnenia povinností, ktoré sa týkajú iných osôb a nemá možnosť toto ovplyvniť a predložiť žalovanému. Ako žalobca uvádzal, nemá možnosť a ani mu to zákon neukladá, aby mohol zistiť, či za predmetné zdaňovacie obdobie boli podávané daňové priznania k dani z príjmov alebo DPH.

Ďalej uviedol, že žalovaný postupoval nad rámec právnych predpisov, nakoľko od žalobcu žiadal predložiť aj preberacie a odovzdávacie protokoly, ktoré nemala žiadna zmluvná strana a neukladá to žiadny právny predpis. Správca dane vyrubil uvedený rozdiel napriek tomu, že žalovaný rozhodnutím o odvolaní č. 104012792/2016 zo dňa 30. 09. 2016 zrušil prechádzajúce rozhodnutie č. 103384072/2016 zo dňa 22. 06. 2016 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V novom konaní uložil žalovaný správcovi dane vyzvať k predloženiu účtovných a iných dokladov spoločnosti, ako aj k podaniu svedeckej výpovede konateľa spoločnosti p. F. L.. Dňa 11. 01. 2017 p. F. L. síce poskytol niektoré informácie správcovi dane, ale správca dane vyhodnotil iba niektoré odpovede p. L., hoci z niektorých odpovedí bolo zrejmé, že preukazujú porušovanie daňových a účtovných predpisov dodávateľ prác. Vo veci žalobca dňa 11. 04. 2017 podal odvolanie, kde namietal svedeckú výpoveď p. L., nakoľko svedok nevedel, akým spôsobom spoločnosť podnikala, o jej odberateľoch, o prijímaní objednávok, kde pracovali zamestnanci o vedení účtovníctva a správca dane nesprávne použil ako dôkaz výpoveď tohto svedka. Taktiež žalobca namieta skutočnosť, že vo veci nebol ako svedok vypočutý aj p. R., majiteľ spoločnosti, ktorý sa mohol vyjadriť aj k dôvodu nepodania daňových priznaní. Namieta žalobca, že správca dane sa nezaoberal overením reálneho výkonu prác, práce vykonávalo minimálne 6 osôb a to minimálne 10 hodín denne. Zo strany žalobcu bolo nevyhnutné, aby si zabezpečil dodávateľov, ktorí by pomohli žalobcovi dohodnuté práce zrealizovať včas a v požadovanej kvalite.

Správca dane za dôkazné bremeno žalobcu považuje preukázanie plnenia povinnosti, ktoré sa týkajú iných osôb a ktoré ani on nevie ovplyvniť a ani doložiť. Žalobca nemal možnosť zistiť, či za predmetné zdaňovacie obdobia boli podávané daňové priznania k dani z príjmov alebo DPH. Druhým

argumentom správcu dane sú výhrady k dodaniu pomocných prác, žiadal o uvedenie mien osôb, ktoré na mieste vykonávali práce, kto zabezpečil materiál, preberací a odovzdávací protokol, komu boli práce fakturované a preukázanie úhrad faktúr. Správca dane svoje preverovanie zameral len na zisťovanie u dodávateľa služby. V rozhodnutí je uvedené, že z dôvodu jeho nekomunikácie sa nepodarilo overiť vznik daňovej povinnosti. Spoločnosť Prvá metropolitná, s.r.o. za kontrolované obdobie nepodávala daňové priznania a ku kontrole nepredložila ani účtovné doklady. Na základe týchto zistení správca dane konštatoval, že žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. l, 2 písm. a/ zákona o DPH a to tým, že nepreukázal vykonanie prác dodávateľom Prvá metropolitná, s.r.o. V žalobcovej právomoci nie je možnosť predkladať a nemá ani takú možnosť oznámiť správcovi dane mená osôb, ktoré vykonávali tieto práce u dodávateľa a ich dochádzku. Neboli to zamestnanci žalobcu, ani žiadni zmluvní partneri. Žalobca má za to, že správca dane sa nezaoberal overením reálneho výkonu prác. Žalovaný nevzal do úvahy dôvody odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, vo svojom rozhodnutí uvádza, že vyhotovenie odovzdávajúceho a preberacieho protokolu je bežná prax, ale neuviedol, na základe akého právneho predpisu žiada tento doklad predložiť. Ďalej žalovaný uvádza, že k namietanému overeniu reálneho výkonu prác on ani správca dane vykonanie pomocných stavebných prác nespochybňujú, ale na základe výsledkov dokazovania vyslovujú záver, že práce neboli vykonané dodávateľmi, uvedenými na predložených účtovných dokladoch.

22. Žalobca má za to, že obe rozhodnutia správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Rozhodnutia sú nezákonné pre nepreskúmateľnosť, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa mal vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní /R 75/1998/, čo však žalovaný neurobil a v podstate odôvodnenie svojho rozhodnutia oprel o právne závery prvostupňového správneho orgánu. Nevyhodnotil všetky dôkazy, aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu - jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Správne orgány síce konštatovali rôzne rozporuplné zistenia a vyvodili z nich dôsledky, avšak ich nevyhodnotili jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach a nedali ich do skutkového súvisu s použitými zákonnými ustanoveniami. Žalovaný presne nevymedzil, v čom konkrétne zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej súvislosti tak, aby presne naplnil všetky znaky použitých zákonných ustanovení.

Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 15. 03. 2011, č. k. 3 Sžf 1/2011, kde sa uvádza, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrami a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Poukazujem aj na rozsudok NS SR zo dňa 26. 01. 2017 č. k. 5Sžf/14/2015, kde sa uvádza, že nie je možné vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ust. § 24 ods. 1 až 3 Daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.

Nezákonnosť postupu žalovaného pri jeho rozhodovaní v druhom stupni vidí v tom, že tento v rámci preskúmania prvostupňového rozhodnutia toto rozhodnutie nezrušil a nevrátil na nové konanie Daňovému úradu Nitra, aby odstránil tento protiprávny stav. Namiesto toho sám vydal nové rozhodnutie, v ktorom zásadne a podstatne zmenil celé pôvodné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, uviedol novú skutkovú ako aj právnu argumentáciou, pričom vo výroku svojho rozhodnutia potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra v plnom rozsahu, bez akejkoľvek zmienky o jeho zmenení v rozsahu „odôvodnenia“. Žalobca má za to, že takýmto postupom žalovaného sa odňalo právo žalobcu, ako účastníka správneho konania konať pred správnym orgánom v plnom rozsahu svojich práv a povinností, pretože po vydaní rozhodnutia v 2. stupni už nemal možnosť sa k novým dôvodom rozhodnutia vyjadriť, navrhnúť prípadné dôkazy, vyvrátiť argumentáciu preukazujúcu oprávnenosť jeho tvrdení a v konečnom dôsledku tak prispieť k zákonnosti postupu pri vydávaní správneho rozhodnutia vo veci samej.

IV.

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom a vyššie uvedenom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Ako žalovaný sme po preštudovaní predmetnej žaloby dospeli k záveru, že žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, pričom by neboli predmetom odvolania. Žalobca v žalobách uvádza, že rozhodnutie správcu dane je nezákonné, nepreskúmateľné a zmätočné z dôvodu, že nebolo možné usúdiť, čo bolo skutkovým a právnym dôvodom vyrubenia dane z pridanej hodnoty. Ďalej žalobca v žalobe namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v tom, že v rámci preskúmavania rozhodnutia správcu dane toto rozhodnutie nezrušil a nevrátil na nové konanie, aby odstráni protiprávny stav. Zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Tieto dokumenty sú súčasťou administratívnych spisov predložených spolu s týmto vyjadrením, preto zistenia správcu dane a závery z týchto zistení vyplývajúce, neuvádzame vo vyjadrení k žalobe.

K námietkam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o spoločnosť Družba SK, s.r.o., podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku má žalobca povinnosť predkladať správcovi dane záznamy, evidencie, dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca musí preukázať existenciu dodávky služby, okolnosti uskutočnenia ohľadom dodávky od deklarovaného dodávateľa. Túto okolnosť musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovanej dodávky. Existenciu žalobcom deklarovanej dodávky (služby) nepreukazujú ani ním predložené doklady. Správca dane požiadal v priebehu daňovej kontroly, miestne príslušných správcov dane dodávateľskej spoločnosti Družba SK, s.r.o. o zabezpečenie účtovných dokladov vystavených pre žalobcu, a tiež o vyjadrenie zástupcu spoločnosti (objasnenie výkonu pomocných prác). Správcovi dane sa nepodarilo zabezpečiť účtovné doklady, vyjadrenie konateľa spoločnosti (konateľ p. N. C.) z dôvodu, že spoločnosť Družba SK, s.r.o. sa na adrese sídla spoločnosti, ktorá je identická s adresou konateľa N. nik nenachádza a nekomunikuje so správcom dane. Námietka, že správca dane sa zameral iba na zisťovanie služby u dodávateľa je irelevantná a zavádzajúca, nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia (výzva č. 102503992/2016 zo dňa 05. 02. 2016). Žalovaný ďalej k tomuto uvádza, že správca dane sa pri preverovaní obchodnej transakcie zaoberal všetkými dôkazmi ako u dodávateľa tak aj u žalobcu. K námietke týkajúcej sa, že žalobca nie je povinný preverovať dodávateľa (spoločnosť Družba SK, s.r.o.), či podávala daňové priznania a pod. žalovaný uvádza, že je pravdou, že táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ale žalobca sa sám rozhoduje o výbere obchodného partnera, avšak ak si vybral za obchodného partnera, u ktorého nebolo možné preveriť vykonanie dodanej služby, správca dane nemôže vysloviť názor, že služba bola dodaná tak, ako je deklarované na faktúrach. Je na žalobcovi ako si overí podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH") na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Zákon o DPH ponecháva na zvážení každého platiteľa tejto dane, akým spôsobom si preverí splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom ich nemusí preverovať žiadnym spôsobom. V takom prípade sa však vystavuje riziku, že nesplnením zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane mu toto právo daňovou kontrolou nebude priznané.

K námietke žalobcu, že žalovaný postupoval nad rámec právnych predpisov, nakoľko od žalobcu žiadal predložiť aj preberacie a odovzdávacie protokoly, ktoré nemala žiadna zmluvná strana a ani žiadny právny predpis túto povinnosť neukladá uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia (dodanie služby), pričom pri preverovaní u dodávateľskej spoločnosti (Družba SK, s.r.o.) nebolo možné dodanie služby preveriť, nakoľko uvedená spoločnosť bola nekontaktná (viď. odpoveď na dožiadanie č. 102707067/2016 zo dňa 11. 03. 2016). Správca dane vyzval daňový subjekt (žalobcu) Výzvou na predloženie dôkazov č. 10503992/2016 zo dňa 05. 02. 2016, aby predložil relevantné dôkazy preukazujúce dodanie prác, úhradu faktúr, uviedol mená osôb vykonávajúcich práce, ktoré by potvrdili svojimi svedeckými výpoveďami dodanie prác a aby predložil preberací a odovzdávací protokol, ktorým by preukázal dodanie prác. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že vyhotovenie preberacieho a odovzdávacieho protokolu nie je zákonom stanovená povinnosť je to

bežná prax pri stavbách. Týmito predloženými dokladmi (preberací a odovzdávací protokol) mohol žalobca potvrdiť dodanie prác spoločnosťou uvedenou na faktúrach a mohol ich využiť aj v daňovom konaní ako dôkaz, nakoľko tieto doklady preukazujú osvedčenie medzi dodávateľom a odberateľom o vykonaní stavebných prác. Žalovaný sa s námietkou žalobcu, že sa nezaoberal overením reálneho stavu výkonu prác nestotožňuje, nakoľko správca dane ako aj žalovaný vykonanie predmetných pomocných stavebných prác nespochybnili, ale na základe výsledkov kontroly vyslovili záver, že uvedené práce neboli vykonané dodávateľom uvedeným na predložených účtovných dokladoch. K námietke týkajúcej sa spolupráce so správcom dane uvádza, že táto povinnosť žalobcovi vyplýva z dikcie § 45 daňového poriadku. Doklady, ktoré žalobca predložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, nepreukazovali reálne dodanie prác a preto vyzval správca dane žalobcu na predloženie ďalších relevantných dôkazov, ktoré by preukazovali reálne vykonanie prác. Správca dane preveroval dodávateľskú spoločnosť Družba SK, s.r.o. zaslaným dožiadaním, pričom z odpovede vyplynulo, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza neobývaný rodinný dom, ktorý má totožnú adresu s adresou konateľa tejto spoločnosti, ktorý sa na tejto adrese nezdržiava. Ďalej z odpovede vyplynulo, že predmetný rodinný dom je bez elektrickej energie, že spoločnosť nekomunikuje so správcom dane, nepodáva daňové priznania, posledné ktoré podala bolo za zdaňovacie obdobie 4.Q. 2012.

Žalovaný ďalej uvádza, že dňa 25. 02. 2016 sa žalobca dostavil na Daňový úrad Nitra, za účelom predloženia dôkazov (spísaná zápisnica č. 102619295/2016). Žalobca predložil len úhradu faktúr pokladničnými dokladmi bez čísla a uviedol, že sa jednalo o montáž svietidiel, manipuláciu s regálmi, avšak kto vykonával tieto práce uviesť nevedel (mená osôb) ako nevedel ani preukázať, či tieto osoby boli na mieste výkonu práce. Ak žalobcom deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Princíp neutrality DPH vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere. Ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočet dane, leží dôkazné bremeno ohľadom skutočného prijatia zdaniteľného plnenia od iného platiteľa dane na tomto platiteľovi. Podľa nálezu Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 1841/07 vyplýva, že preukazovanie nároku na odpočet dane je v prvom rade záležitosťou dokladovou, súčasne je však treba rešpektovať súlad s faktickým stavom, tzn. že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je v dokladoch prezentované. Žalovaný ďalej uvádza, že nie je síce jeho povinnosťou žalobcu predkladať dochádzku osôb, ktoré tieto práce vykonali, ale ich predložením mal možnosť preukázať tvrdené skutočnosti. K námietke týkajúcej sa nesprávneho uvedenia spoločnosti žalovaný uvádza, že došlo k chybe pri písaní, avšak uvedená skutočnosť nemá vplyv na merito veci.

Pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie júl 2014 a dodávky stavebných prác dodávateľom Prvá metropolitná, s.r.o., žalovaný k námietke žalobcu uviedol, že p. F. L., konateľ spoločnosti Prvá metropolitná, pri svedeckej výpovedi vykonania pomocných stavebných prác pre žalobcu, ako aj vystavenie a podpísanie faktúr, ktoré žalobca predložil správcovi dane ku kontrole, poprel. Svedok taktiež vyhlásil, že žalobcu nepozná. K vyslovenému názoru žalobcu, že z výpovede svedka vyplynulo, že nemá vedomosti o vedení spoločnosti žalovaný uvádza, že konateľ spoločnosti sa Vyjadril k ekonomickej činnosti spoločnosti, k počtu zamestnancov, k vystavovaniu faktúr a ich podpisovaniu, z čoho vyplýva, že o ekonomickej činnosti spoločnosti mal prehľad. Doklady preukazujúce jeho tvrdenia však správcovi dane nepredložil z dôvodu, že boli predložené správcovi v konkurznom konaní. Žalobca, ktorý sa ústneho pojednávania so svedkom zúčastnil, nepoložil svedkovi žiadnu otázku a k vyjadreniu svedka nemal žiadne pripomienky.

K zabezpečeniu svedeckej výpovede p. R.alovaný uviedol, že p. R. bol jedným so spoločníkov spoločnosti Prvá metropolitná, ktorá bola v čase vykonávania daňovej kontroly v konkurznom konaní. Uvedená skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý správca dane v priebehu daňovej kontroly požiadal o predloženie dokladov správcu v konkurznom konaní p. G.. G. D., ktorý vo svojom vyjadrení k požiadavke správcu dane uviedol, že doklady spoločnosti za obdobie od mája 2014 a novšie nemá k dispozícii, pretože tieto mu neboli predchádzajúcim správcom v konkurznom konaní a ani úpadcom, predložené. Doklady spoločnosti nepredložila správcovi dane spoločnosť BT Insolvency k. s., predchádzajúci správca konkurzného konania, nakoľko mu podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti úpadca odovzdal iba nekompletné účtovníctvo za rok 2012 a za mesiace január až apríl 2014. Z vyjadrenia zástupcu spoločnosti BT Insolvency k. s., ďalej vyplynulo, že napriek výzve, zaslanej okrem

konateľa spoločnosti aj spoločníkovi spoločnosti p. M. R., kompletné účtovníctvo spoločnosti správcovi v konkurznom konaní predložené nebolo. Uvedená skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý správca dane svedeckú výpoveď p. M. R., ktorý nedisponoval účtovnými dokladmi spoločnosti, nezabezpečoval. Svedecká výpoveď bez preukázania tvrdených skutočností relevantnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi, nemá v daňovom konaní vypovedaciu schopnosť. Správca dane na základe rozhodnutia žalovaného, ako odvolacieho orgánu v priebehu vyrubovacieho konania v súlade s vysloveným názorom odvolacieho orgánu opakovane zabezpečil svedeckú výpoveď uvedeného svedka. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nebude k svedeckej výpovedi opakovane vyjadrovať. K námietke žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy námietky odvolania žalovaný uvádza, že pokiaľ žalobca vykonával ako súčasť svojej podnikateľskej činnosti realizáciu jednoduchých stavieb, bol povinný postupovať v zmysle ustanovení stavebného zákona, ktorý vypracovanie odovzdávajúcich a preberacích protokolov stavebných prác, predpisuje. K predloženiu preberacieho, resp. odovzdávajúceho protokolu stavebných prác vyzval správca dane žalobcu z dôvodu, že ak takýmito listinnými dôkazmi disponuje, môže ich použiť ako dôkaz preukazujúci, kto v skutočnosti stavebné práce vykonal, nakoľko v protokoloch je dodávateľ, resp. odberateľ stavebných prác uvedený.

Žalobca namieta, že správca dane sa nezaoberal overením reálneho vykonania prác. Žalovaný k námietkam žalobcu, že správca dane sa nezaoberal overením reálneho vykonania prác, uvádza, že správca dane a ani žalovaný nespochybnili skutočnosť, že práce boli reálne vykonané, a preto ich preverovanie nebolo potrebné. Tým, že by správca dane vykonal preverenie uskutočnených prác by sa preukázalo iba to, že práce vykonané boli, ale nie to, kto tieto práce reálne aj vykonal.

Nakoľko žalobca nekonkretizuje, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu, žalovaný k tomuto bodu nebude zaujímať stanovisko. Námietka žalobcu, že žalovaný zmenil celé pôvodné odôvodnenie a vydal nové rozhodnutie je zavádzajúca a právne irelevantná. Žalovaný pri preskúmaní spisového materiálu ako aj rozhodnutia vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý dal do časovej súvislosti, pričom tento obsah rozhodnutia nemá vplyv na výsledky daňovej kontroly. Žalovaný nepoužil pri vydaní rozhodnutia novú právnu argumentáciu, iba citoval jednotlivé ustanovenia zákona o DPH ako aj daňového poriadku, ktoré správca dane uviedol vo svojom rozhodnutí. Preto žalovaný ostatné námietky žalobcu považuje za zavádzajúce a založené na klamlivých faktoch.

Žalovaný k námietkam žalobcu, že žalovaný nezrušil rozhodnutie správcu dane, uviedol, že správca dane na základe rozhodnutia žalovaného pokračoval v priebehu vyrubovacieho konania v dokazovaní, vykonal všetky úkony, ku ktorým ho žalovaný ako odvolací orgán zaviazal, opakovane preveril dodávateľskú spoločnosť, a na základe zistených skutočností vydal nové rozhodnutie vo veci. Žalovaný ďalej k námietke žalobcu uvádza, že žalobca si vo svojich vyjadreniach protirečí, nakoľko v bode II žaloby namieta, že žalovaný odôvodnenie svojho rozhodnutia prakticky oprel o nesprávne právne závery správcu dane, pričom v tomto bode žaloby uvádza, že žalovaný vo svojom rozhodnutí zásadne a podstatne zmenil celé pôvodné odôvodnenie správcu dane.

Na základe uvedených skutočností žiadal, aby Krajský súd v Nitre žaloby ako bezdôvodné zamietol a nesúhlasí s návrhom na priznanie odkladného účinku žaloby, pretože v danom prípade nie sú naplnené zákonné dôvody pre priznanie odkladného účinku v zmysle Správneho súdneho poriadku.

24. Žalobca v replike podľa § 106 SSP, na výzvu súdu, podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a okrem skutočností uvedených v samotnej žalobe o priebehu daňovej kontroly, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, v ktorom je uvedené, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrami a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodávaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Taktiež poukázal i na rozsudok NS SR č. k. 5Sžf/14/2015 zo dňa 26. 01. 2017, podľa ktorého nie je možné vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľských subdodávateľov.

Žalobca nesúhlasil so stanoviskom žalovaného o jeho povinnosti postupovať v zmysle ustanovení stavebného zákona, ktorý vypracovanie odovzdávajúcich a preberacích protokolov stavebných prác predpisuje, pretože žalobca vykonával práce týkajúce sa výmeny elektroinštalácie pre osvetlenie, a nie stavebné práce. Navrhol vypočuť svedkov, ktorých označil menom a priezviskom.

V.

25. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené vo výroku tohto rozsudku na pojednávaní, v neprítomnosti žalovaného (§ 114 SSP, ospravedlnil neúčasť pred pojednávaním), a dospel k záveru, že podané žaloby nie sú dôvodné, a preto ich podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

26. Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť

a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

27. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, z dodávok od spoločnosti Družba SK, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho- daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

V preskúmavanej veci, i vzhľadom na námietky žalobcu, súd považuje za potrebné uviesť, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Faktúry a dodacie listy, ktoré predložil žalobca obsahovali popis zdaniteľného plnenia - služba (pomocné stavebné práce na MH Tesco), ktoré je však nepreskúmateľné bez predloženia relevantných dokladov. Tieto dôkazy sa odvíjajú od druhu poskytnutého tovaru a konkrétneho dodávateľa. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že žiadnym spôsobom si neoveroval svojho dodávateľa. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len ), v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 3 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa Daňového poriadku, ako uvádza žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov a zabezpečil si dôkazy cestou dožiadaných Daňových úradov Bratislava, Košice.

Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Je pochopiteľné a bežnou praxou, že preverenie nákupu tovaru daňovým subjektom uplatňujúcim si nárok na vrátenie DPH a splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, správca dane preveruje u dodávateľa tovaru výsluchom konateľa (alebo povereným zástupcom), prípadne kontrolou ním vedeného účtovníctva a iných skutočností, ktoré potom správca dane vyhodnotí každú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti.

28. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 a júl 2014 pri ním tvrdenej dodávke tovarov od deklarovaného dodávateľa podľa predložených faktúr uvedených v I. časti tohto rozsudku, t. j. od dodávateľov Družba SK, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o.

Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia, pri dodaní tovarov od uvedených spoločností, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

Predloženie uvedených dokladov - faktúr za zdaňovacie obdobie február 2014 a júl 2014 je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.

Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Nestačí predložiť riadne doklady so všetkými predpísanými náležitosťami, nakoľko takéto doklady, i keď riadne zaúčtované, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo. Ak teda spoločnosť Družba SK, s.r.o. ako platiteľ DPH nepodala daňové priznanie k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2014 (posledné za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012) nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane podľa predložených faktúr.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľmi

- spoločnosťou Družba SK, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mali dodať ním deklarovaní a vyššie označení dodávatelia len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu, žiadosti na daňové orgány deklarovaných dodávateľov , výsluchom svedkov (žalobcu, konateľa dodávateľa Ľ. L.), resp. i preverovaním spoločností, ktoré mali byť v kontrolovanom zdaňovacom období február a júl 2014 dodávateľmi žalobcu.

29. Podľa názoru súdu správne postupoval správca dane, keď žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie, nakoľko konateľ spoločnosti Družba SK, s.r.o. bol nekontaktný, na uvedenej adrese spoločnosti (totožná s adresou konateľa) sa nezdržiava, poštová schránka ako aj samotné označenie spoločnosti sa na uvedenej adrese nenachádzali, spoločnosť neohlásila na MsÚ sídlo, rodinný dom je neobývaný a je bez elektrickej energie. Správca dane preverením zistil, že spoločnosť DRUŽBA SK so správcom dane nekomunikuje a nepodáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty. Posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za 4. štvrťrok 2012. Treba prisvedčiť žalovanému, že za tejto skutkovej okolnosti nebolo možné preveriť dodanie služby žalobcovi, splnenie si daňovej povinnosti dodávateľa a preveriť jeho účtovné doklady, vrátane vypočuť samotného konateľa k dodávkam služby tak, ako boli deklarované žalobcom podľa predložených dodávateľských faktúr. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že nie je povinnosťou správcu dane a žalovaného vyhľadávať dôkazy na podporu tvrdení žalobcu o uskutočnení daňových transakcií podľa predložených faktúr.

30. Hmotnoprávne podmienky na uplatnenie si nároku na odpočet dane podľa zákona o DPH v zmysle podaného daňového priznania žalobcom za zdaniteľné obdobie júl 2014 neboli splnené ani pri dodávke služby od dodávateľa Prvá metropolitná, s.r.o., čo nesporne vyplýva z daňovej kontroly a daňového spisu. Konateľ tejto spoločnosti M. L. bol vypočutý dožiadaným správcom dane a poprel vystavenie faktúr za toto obdobie pre žalobcu ako i vykonanie deklarovanej služby. Spoločnosť nepodala daňové priznanie za toto zdaniteľné obdobie. Žalobca bol o týchto zisteniach oboznámený správcom dane, ako i o výsledkoch dokazovania (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 14. 03. 2017). Za danej dôkaznej situácie aj podľa názoru správneho súdu nebolo potrebné v daňovom konaní vypočuť ako svedka M. R., ktorý bol jedným so spoločníkov spoločnosti Prvá metropolitná, ktorá bola v čase vykonávania daňovej kontroly v konkurznom konaní a ktorý nedisponoval účtovnými dokladmi spoločnosti, a ani ich nezabezpečoval. Zo spisu vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly požiadal o predloženie dokladov správcu v konkurznom konaní p. G.. G. D., ktorý vo svojom vyjadrení k požiadavke správcu dane uviedol, že doklady spoločnosti za obdobie od mája 2014 a novšie nemá k dispozícii, pretože tieto mu neboli predchádzajúcim správcom v konkurznom konaní a ani úpadcom, predložené. Doklady spoločnosti nepredložila správcovi dane spoločnosť BT Insolvency k. s., predchádzajúci správca konkurzného konania, nakoľko mu podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti úpadca odovzdal iba nekompletné účtovníctvo za rok 2012 a za mesiace január až apríl 2014. Z vyjadrenia zástupcu spoločnosti BT Insolvency k. s. zo dňa 21. 02. 2017 vyplynulo, že napriek výzve, zaslanej okrem konateľa spoločnosti aj spoločníkovi spoločnosti p. M. R., kompletné účtovníctvo spoločnosti správcovi v konkurznom konaní predložené nebolo. Uvedená skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý správca dane svedeckú výpoveď p. M. R., ktorý nedisponoval účtovnými dokladmi spoločnosti, nezabezpečoval.

Správny súd, zhodne ako žalovaný, dospel k záveru, že nie je dôvodná námietka žalobcu uvedená v správnej žalobe, že správca dane vyhodnotil iba niektoré odpovede L. L. - konateľa spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., a nesprávne použil ako dôkaz výpoveď tohto svedka, nakoľko je nesporné, že v čase, kedy mala byť služba (pomocné práce) žalobcovi dodaná bol F. L. konateľom uvedenej spoločnosti, teda jej H. zástupcom, a teda oprávnený vyjadrovať sa k podnikateľskej činnosti uvedenej spoločnosti. Z jeho výpovede vyplýva, že o činnosti spoločnosti vedel, vyjadril sa k počtu zamestnancov spoločnosti, ku skutočnosti, kto vystavuje za spoločnosť faktúry, ako i k tomu, že spoločnosť používa registračnú pokladnicu. Správca dane nemohol neprihliadnuť na výpoveď svedka len preto, že svedok nepotvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom v zdaňovacom období júl 2014.

31. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie služby od spoločnosti Družba SK, s.r.o.

a Prvá metropolitná, s.r.o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

32. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v kontrolovanom zdaňovacom období roku 2014 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. V priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr a dodacích listov za konkrétne zdaňovacie obdobie) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaných dodávateľov (resp. ich dodávateľov) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane.

33. V predmetnej veci nebola splnená podmienka nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, nakoľko žalobca nepreukázal, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo deklarovanou spoločnosťou Družba SK, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o. Správca dane nemohol u týchto spoločností preveriť faktúry, na základe ktorých sa zdaniteľné plnenie (dodanie stavebných prác) malo uskutočniť, pretože konateľ spoločnosti spoločnosťou Družba SK, s.r.o. C. N. bol nekontaktný a konateľ spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o. M. L., ktorý mal predložené faktúry vystaviť, poprel ich pravosť a obchodné transakcie so žalobcom, t. j. dodanie služby (pomocné práce pre MH Tesco).

Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si daňový subjekt (žalobca) chcel uplatniť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musel byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to práve osobou uvedenou vo faktúre.

Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).

34. Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom deklarovaných dodávok tovarov (služby) správca dane neodôvodňuje nevykonaním pomocných stavebných prác na MH Tesco, ale tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane, mu dodali ním deklarovaní dodávatelia, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane. Správca dane v predmetnej kontrole hľadal dôkazy preukazujúce oprávnenosť odpočítania dane v prospech kontrolovaného daňového subjektu. Neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. a vytvoril daňovému subjektu priestor na to, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane, ktorú uviedol v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie február a júl 2014.

35. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný (čo žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol, keď mu podľa výpisu z obchodného registra dodávateľských spoločností muselo byť zrejmé, kto je ich konateľom, ale napriek tomu nežiadal, aby osoba, ktorá za tieto spoločnosti konala, predložila doklad oprávňujúci ju na konanie).

36. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

37. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovarov (služby) sa žalovaný podrobne vysporiadal v jednotlivých bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Nemožno nepoznamenať, že skutkový stav opísaný v citovanom rozsudku má iný dôkazný základ pre prijatie záveru opísaného žalobcom v žalobe ako v preskúmavanej veci žalobcu, a v danej veci žalobca bol priamo účastný ním deklarovaných zdaniteľných plnení (dodávka služby) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedenými dodávateľmi.

38. Správny súd poukazuje i na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House), z obsahu ktorých vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, čo je podľa názoru súdu i tento prípad). Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, (due

diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho prípadnej účasti na daňovom podvode.

Súd dospel k záveru, že v danej veci, ak sa daň stala splatnou iba z dôvodu uvedenia na faktúre nevzniklo ešte žalobcovi právo na odpočet dane. Súd poukazuje na závery ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok č. C-255/02 Helifax), keď konštatoval, že právo na odpočet dane stanovené v šiestej smernici (teraz nahradená Smernicou 2006/112/EÚ) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť v zásade obmedzené, ale iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti zdaniteľného plnenia. Smernicu rady EÚ treba vykladať tak, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú jeho zneužitie za účelom získania daňovej výhody.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe, týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, považoval za nedôvodné, lebo súd dospel k záveru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že medzi rozhodnutím žalovaného a rozhodnutím správcu dane je rozpor , resp. že v odôvodnení uviedol novú skutkovú a právnu argumentáciu, ku ktorej sa žalobca nemohol vyjadriť. Správny súd nezistil žiadny rozpor tvrdený žalobcom lebo žalovaný vychádzal z dôkazov zabezpečených v daňovom konaní.

39. Za nedôvodnú považoval správny súd i námietku žalobcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, kde okrem iného, uviedol zoznam osôb, ktoré navrhol v rámci dokazovania na vytýčenom pojednávaní vypočuť ako svedkov (uviedol meno a priezvisko uvedených osôb). K návrhu žalobcu považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve súdy v zásade nevykonávajú dokazovanie. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Okrem toho, meniť rozsah a dôvody žaloby môže žalobca len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby, t. j. v tomto prípade do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobca chcel doplniť dokazovanie vykonávané v rámci daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania, mohol správcovi dane navrhnúť vypočuť svedkov, ktorých však vždy musí označiť tak, aby boli dostatočne identifikovaní (nielen menom a priezviskom). Správca dane by bol zvážil, či navrhované dokazovanie vykoná, alebo nie, a v prípade, ak by dospel k záveru, že nie je potrebné doplniť dokazovanie, svoje rozhodnutie nevykonať ďalšie dôkazy by musel náležite odôvodniť.

40. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach (vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február a júl 2014 uvedený v II. časti) o porušení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zákona zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, keďže neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodaného tovaru podľa predložených listín. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žaloby ako nedôvodné podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.

41. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

42. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.