Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-4-2018.pdf
PDF · 97.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne D.. K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom D. XXXX/X, XXX XX R. R., zastúpenej JUDr. JAKUB KAJBA advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47237007, proti žalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom F. XXXX/XX, XXX XX R. R., zastúpenému Katarínou Ruttkay, nar. 30.12.1992, trvalým pobytom Topoľová 16, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/18/2016-134 zo dňa 28. júna 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 28. júna 2017 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam: rekreačnej chalupe zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v R. R., katastrálny odbor, na LV č. XXX, súpisné č. XXX, postavenej na parcele registra C, evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX, pre katastrálne územie E. T., okres R. R., obec E. T., s príslušenstvom: hospodárskou budovou postavenou na parc. č. XXXX kat. úz. E. T., vodovodom, kanalizačnou prípojkou splaškovej vody, NN prípojkou, schodmi, spevnenými plochami, okapovými chodníkmi, oporným múrikom pred domom; pozemku zapísanému v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v R. R., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre katastrálne územie a obec E. T., okres R. R., ako parcela registra C, evidovanú na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o celkovej výmere 412 m2; pozemku zapísanému v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v R. R., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E. T., okres R. R., obec E. T., ako parcela registra E, evidovanú na mape určeného operátu, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda o celkovej výmere XX m2; pozemku zapísanému v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v R. R., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E. T., okres R. R., obec E. T., ako parcela registra E, evidovanú na mape určeného operátu, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o celkovej výmere 469 m2, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (prvý výrok). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 529,50 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). (Tretím výrokom) v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pôvodne bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam: A. rekreačná chalupa zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v R. R., katastrálny odbor, na LV č. XXX, súpisné č. XXX, postavená na parcele registra C, evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX, pre katastrálne územie E. T., okres R. R., obec E. T., B. pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre kat. územie E. T. ako parcela registra C, parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 239 m2, C. pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra C, číslo XXXX, trvalý trávny porast o výmere 412 m2, D. pozemok vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra C, číslo XXXX, trvalý trávny porast o výmere 651 m2, E. pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra C, číslo XXXX, orná pôda o výmere 69 m2, F. pozemok zapísaný na katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra C, číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, G. pozemok vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra C, číslo XXXX, orná pôda o výmere 272 m2, H. pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra C, číslo XXXX, orná pôda o výmere 86 m2, I. pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra E, číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 248 m2, J. pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra E, číslo XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 1.079 m2, K. pozemok vedený v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra E, číslo XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 55 m2, L. pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra E, číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 42 m2, M. pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra E, číslo XXXX/X, trvalý trávny porast o celkovej výmere 469 m2.
1.2. Žalobkyňa navrhovala prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s uložením povinnosti zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania čiastku 2.620,- Eur. Žalobu odôvodnila tým, že ona je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 4/5 k predmetným nehnuteľnostiam, žalovanému patrí menšinový podiel v rozsahu 1/5. Nehnuteľnosti predstavujú 1 stavbu a viacero pozemkov, ktoré boli dlhodobo vlastnené ako celok ich právnymi predchodcami. Podľa tvrdenia žalobkyne je stavba v zlom technickom stave, sú poškodené nosné konštrukcie, krov, zateká do nej a vlhne. Domáhala sa prikázania rekreačnej chalupy do jej výlučného vlastníctva, keďže nehnuteľnosť chce užívať ona, prípadne s vnúčencami. So žalovaným sa chcela mimosúdne dohodnúť, ale bezvýsledne. Nesúhlasila s prikázaním drevárne do výlučného vlastníctva žalovaného. Uviedla, že ide o príslušenstvo domu. Popod dreváreň vedie vodovodná prípojka, ktorá sa nemôže ťahať inakadiaľ, lebo za pozemkom je skalnatý terén a pred pozemkom cestná komunikácia. V drevárni sa nachádza aj hlavný uzáver vody. Žalovaný súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním rekreačnej chalupy do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žiadal však prikázať do jeho výlučného vlastníctva dreváreň, ktorú mieni zrekonštruovať, prípadne postaviť novú stavbu - drevenicu. Vodovodnú prípojku, ktorá ide popod drevenicu, je potrebné zrekonštruovať, čo mienil urobiť na vlastné náklady. Následne predložil technickú správu vyhotovenú K. G. ako dôkaz o tom, že vodovodná prípojka sa dá preložiť. Na iných pozemkoch nemôže stavať z dôvodu, že v danej lokalite je stavebná uzávera a národný park.
1.2.1. V priebehu konania vzala žalobkyňa čiastočne žalobu ohľadom nehnuteľností označených pod položkami B, D, E až K späť z dôvodu prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na jej syna. Z rovnakého dôvodu vzala návrh späť aj v časti príslušenstva rekreačnej chalupy súp. č. XXX - latkovej drevárne o výmere 26,16 m2, postavenej na parcele KN-C č. XXXX, kat. úz. E. T.. Žalobkyňa doložila darovaciu zmluvu ohľadom nehnuteľností, v ktorej časti došlo k späťvzatiu návrhu, a to ohľadom pozemkov zo dňa 16. 02. 2017 a ohľadom drevárne zo dňa 16. 02. 2017 ako aj doklad o podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad R. R., katastrálny odbor, dňa 16.02.2017.
1.2.2. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Žiadal do jeho výlučného vlastníctva prikázať samostatne stojacu stavbu - dreváreň a pozemok pod ňou, ako aj jeden a pol metra po pravej strane kvôli prístupu z pozemku - parcely č. XXXX, pozemok - parcelu č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X (časť nehnuteľnosti pod B, nehnuteľnosť pod písmenom H, I, K, L). S čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasil s poukazom na účelovosť prevodu spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností, o ktoré prejavil záujem, žalobkyňou na jej syna, čím zabránila vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva za účelom získania jeho podielu.
1.3. Okresný súd s poukazom na § 144 a §145 ods.2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil napriek nesúhlasu žalovaného (§ 146 ods. 2 C.s.p.), pretože darovaním nehnuteľností (označenými písmenami B, D, E až K žaloby) došlo k zmene okruhu spoluvlastníkov nehnuteľností, ktoré viac nemohli byť predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami v spore sp. zn. 9C/18/2016. Ide o samostatné jednotlivé nehnuteľnosti, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku ktorým sa mohla žalobkyňa domáhať v jednom konaní, alebo v samostatných konaniach. Ak aj žalobkyňa previedla časť nehnuteľností tvoriacich predmet sporu na inú osobu účelovo, nejde o dôvod, pre ktorý by okresný súd konanie v tejto časti nesmel zastaviť.
1.4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou k predmetným nehnuteľnostiam, a to v rozsahu 4/5. Žalovaný súhlasil s tým, aby jej bola prikázaná do vlastníctva nehnuteľnosť - rekreačná chalupa (pod písmenom A), pričom zástupkyňa žalovaného na poslednom pojednávaní uviedla, že o nehnuteľnosti, ktoré zostali predmetom sporu, žalovaný nemá záujem. Cena nehnuteľností nebola sporná, okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou a žalobe vyhovel, prikázal do jej výlučného vlastníctva predmetné nehnuteľnosti a uložil jej povinnosť vyplatiť žalovanému z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 529,50 Eur. Táto suma predstavuje 1/5 hodnoty nehnuteľností tak, ako bola stanovená v znaleckom posudku B.. G. E. č. 72/2015.
1.6. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vychádzal z úspechu žalobkyne v rozsahu, ktorý zostal predmetom sporu. V prevyšujúcej časti žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Okresný súd potom žiadnej zo strán nepriznal ich náhradu vzhľadom na znenie § 255 a § 256 C.s.p.
2. Proti celému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) s návrhom, aby (odvolací) súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho prikázaní žalobkyni zrušil, žalobkyni uložil povinnosť uhradiť mu náklady na geometrický plán, ktorého vypracovanie mu bolo prikázané súdom, zrušil podielové spoluvlastníctvo a prikázal ho žalovanému.
2.1. Poukázal na účelovosť darovania zásadnej časti spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou, o ktorý žalovaný prejavil záujem, a to až po nariadení súdu, aby žalovaný zabezpečil vypracovanie geometrického plánu za účelom prerozdelenia podielu. Žalobkyňa si ponechala väčšinu pozemkov, o ktoré žalovaný prejavil záujem. Zostávajúce pozemky žalobkyne sa dali dobre prerozdeliť, pretože sú pozemkami samostatnými, vzdialenými od seba a medzi nimi sú pozemky iných vlastníkov, takže sa nedajú do budúcnosti zlúčiť.
2.2. Zdôraznil svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby a upozornil, že na žalobkyňu podal trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie jeho dcére, ktorá ho zastupovala v poslednom konaní. K odvolaniu pripojil kópiu svojho vyjadrenia z 26.06.2017.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že odvolanie nesmeruje proti výroku o zastavení konania, preto je nesúhlas žalovaného irelevantný. Obidve strany sporu súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, žalobkyňa na rozdiel od žalovaného mala záujem o sporné nehnuteľnosti. Zopakovala vyjadrenie zástupkyne žalovaného z pojednávania o jeho nezáujme o nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnej dobe predmetom sporu. za absurdné považuje prikázanie do vlastníctva žalovaného nehnuteľností, o ktoré nemá záujem. Náklady spojené s vyhotovením geometrického plánu žalovaný nepreukázal. Navrhla potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že zotrváva na svojom písomnom stanovisku z 19.09.2017, v ktorom medzi pozemkami, o ktoré má záujem, uvádza aj parcelu č. XXXX. Žalobkyňa počas konania na svojho syna previedla pozemok pod stavbami, ktoré si ponechala. Na začiatku sporu boli jeho strany dvomi vlastníkmi dvoch stavieb, po prevode spoluvlastníctva žalobkyňou na jej syna bolo zmarené spravodlivé prerozdelenie.
5. Odvolacia duplika žalobkyňou podaná nebola.
6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
7. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je návrhovým, preto je jeho predpokladom podanie návrhu niektorým zo spoluvlastníkov. Ak niektorý z podielových spoluvlastníkov nie je stranou v spore, takúto žalobu musí súd zamietnuť. Po darovaní svojich spoluvlastníckych podielov k samostatným nehnuteľnostiam uvedeným pod písmenami B, D, E až K žaloby žalobkyňa stratila vecnú legitimáciu (aktívnu) na vedenie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči žalovanému. Ak by v tejto časti žalobu nezobrala späť, okresný súd by ju musel zamietnuť bez toho, aby zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je síce konaním, v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu vyplýva z osobitného predpisu, ale musí ísť o vzťah medzi stranami sporu. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby a so zastavením konania v tejto časti je potom bez právneho významu a postup súdu prvej inštancie pri zastavení konania bol správny a v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p.. Na okraj odvolací súd podotýka, že žalovaný stále disponuje právnymi prostriedkami umožňujúcimi domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam.
8. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu aj z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, podielové spoluvlastníctvo zruší a vyporiada súd. Určité obmedzenie obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný postupovať podľa zákonom určeného poradia, ale nemôže nechať bez povšimnutia návrhy strán sporu (nemôže napr. proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z vôle žalobkyne aj žalovaného prezentovanej na poslednom pojednávaní. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nezistil pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by malo za následok zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.
9. Odvolateľ podal odvolanie voči celému rozsudku okresného súdu, teda aj proti výroku o trovách konania s návrhom, aby žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náklady na geometrický plán, ktorého vypracovanie mu bolo uložené okresným súdom. Vynaloženie týchto nákladov (kedy, v akej výške a komu za zhotovenie geometrického plánu zaplatil) však v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nepreukázal. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách konania (§ 379 písm. a) C.s.p.) po zistení jeho vecnej správnosti, zohľadňujúc zavinenie žalobkyne na čiastočnom zastavení konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.) potvrdil s poukazom na § 255 ods. 2 C.s.p..
10. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, odvolací súd jej však aplikujúc § 257 C.s.p. výnimočne nepriznal náhradu trov odvolacieho konania majúc za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto podľa odvolacieho súdu spočívajú v okolnostiach sporu. Bola to žalobkyňa, ktorá sa rozhodla ďalej nezotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, dôsledkom čoho bolo podanie žaloby dňa 25.01.2016. Počas konania, po vykonaní rozsiahleho dokazovania a po tom, čo bolo zrejmé, že do úvahy prichádza vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľností, tvoriacich pôvodný predmet konania, žalobkyňa darovala svoje spoluvlastnícke podiely k časti sporných nehnuteľností svojmu synovi (darovacími zmluvami zo dňa 16.02.2017). Realizovala tým síce svoje právo spoluvlastníka predmet vlastníctva scudziť, ale jej konanie nebolo aj vzhľadom na dovtedajšie vyjadrenia obidvoch strán sporu v súlade s dobrými mravmi ako všeobecne platnými pravidlami správania sa. Na tieto skutočnosti nemohol odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania neprihliadnuť.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).