Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-42-2017.pdf
PDF · 222.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným, Pražská 2, Košice, práv. zast.: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.03.2017 č. 100378230/2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.04.2017, doručenou súdu dňa 20.04.2017, domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100378230/2017 zo dňa 01.03.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2016, ktorým bol žalobcovi podľa ust. § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určený rozdiel dane v sume 40.000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný argumentoval nasledovne: „Daňový subjekt TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným, Pražská 2, 040 11 Košice, IČO: 31689477, DIČ: 2020487986, IČ DPH: SK2020487986 (ďalej len „daňový subjekt“) sa v zákonom stanovenej lehote podaním doručeným správcovi dane dňa 15.12.2016 odvolal proti predmetnému rozhodnutiu. V 1. bode odvolania daňový subjekt namieta záver správcu dane, že nepovažuje vznik daňovej povinnosti u dodávateľa služieb (V. Y. Z.. F.. P..), a tým aj právo na odpočítanie dane platiteľom, za reálne preukázané. Daňový subjekt zotrváva na tom, že predmetom Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb č. XXXX/XX/XX/H. zo dňa 28.04.2014 bolo zabezpečenie reklamných služieb spoločnosťou V. Y. Z.. F.. P.. pre daňový subjekt v súvislosti s podujatím pod názvom „T. A.“, ktoré sa uskutočnilo dňa XX.XX.XXXX vo T. Y. v P. B.É. v G.. Spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. zabezpečila pre daňový subjekt reklamné služby spočívajúce v propagácii jeho loga, pretože daňový subjekt sám vo vlastnej réžii nemohol zrealizovať reklamné služby, keďže nedisponuje vlastnými plazmovými obrazovkami, nemá rezervovaný reklamný balík v komerčnom rádiu a televízii. Daňový subjekt poukazuje na to, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia bolo potvrdené vtedajším konateľom spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. F. U., ktorý potvrdil, že uzavrel zmluvu o zabezpečení reklamných služieb s objednávateľom TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným, vystavil faktúru č. XXXXXXXX- XX, faktúra bola zaevidovaná v účtovníctve, aj v evidencii pre účely DPH, bola z nej odvedená daň. Daňový subjekt fakturovanú sumu 240 000,00 EUR zaplatil bezhotovostným spôsobom na bankový účet spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. V 2. bode odvolania daňový subjekt poukazuje na vyjadrenia konateľa spoločnosti B. T., Z..F..P.. L.. Z. G., ktorý potvrdil reálnosť uskutočnenia reklamnej akcie „T. A.“ v P.
B. G. dňa XX.XX.XXXX, kde bol osobne prítomný. Daňový subjekt zdôrazňuje, že spoločnosť B. T., Z..F..P.. vyfakturovala reklamné služby spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.., ktorá za dodané služby zaplatila. Spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. zabezpečovala reklamných partnerov a spoločnosť B. T., Z..F..P.. zabezpečila priestor, v ktorom sa reklamná akcia uskutočnila. Ďalej daňový subjekt poukazuje na tvrdenie L.. Z. G., konateľa spoločnosti B. T., Z..F..P.., že daňovému subjektu TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným neponúkol propagáciu a cenu za služby týkajúce sa reklamy a s daňovým subjektom TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu o zabezpečení reklamných služieb. Daňový subjekt preto považuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 40 000,00 EUR na základe dodávateľskej faktúry od spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. za oprávnené, reálne, odôvodnené, objektívne a v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V 3. bode odvolania daňový subjekt namieta, že žiadal správcu dane vykonať výsluch svedka F. U. (bývalý konateľ spoločnosti V. Y. Z.. F.. P..) za účelom verifikácie svedeckých výpovedí a odstránenia nezrovnalostí, ale správca dane výsluch F. U. nevykonal. Podľa názoru daňového subjektu na základe svedeckej výpovede F. U. by sa odstránili niektoré nejasnosti. Správca dane ako štátny orgán, ktorý disponuje štátno- mocenským mechanizmom má možnosť, v prípade nedostavenia sa svedka, dať svedka predviesť za asistencie polície. Nevykonaním opakovaného výsluchu svedka F. U. správca dane odňal daňovému subjektu daňovú spravodlivosť (denegatio iustitiaé) a konal v rozpore so základnými zásadami správy daní. Podľa názoru daňového subjektu správca dane porušil § 3 ods. 2 daňového poriadku. Daňový subjekt namieta, že správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné na vydanie zákonného rozhodnutia a považuje rozhodnutie správcu dane za predčasné, nezákonné, arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho právneho názoru a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. V 4. bode odvolania daňový subjekt namieta konštatovanie správcu dane, že nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti ani vedenie účtovníctva v zaniknutej spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.., pretože nie sú známe žiadne účtovné doklady tejto spoločnosti. Daňový subjekt uvádza, že nemôže zodpovedať za plnenie daňových povinností a podávanie daňových priznaní dodávateľom daňového subjektu a zdôrazňuje, že dodávateľ daňového subjektu podniká vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, pod vlastným identifikačným číslom organizácie (IČO) a daňovým identifikačným číslom (DIČ). Je nelogické a nespravodlivé na základe pochybení dodávateľa daňového subjektu nepriznať odpočet dane z pridanej hodnoty samotnému daňovému subjektu, keď zdaniteľný obchod sa riadne uskutočnil a daňový subjekt dodávateľskú faktúru riadne zaplatil. Daňový poriadok ani zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov konštrukciu „ručenia“ daňového subjektu za neplnenie daňových povinností dodávateľa nepozná. Pritom spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. bola v čase zdaniteľného plnenia riadne registrovaná ako platca DPH a za 2.Q.2014 podala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti odvolávajúci sa argumentuje judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, poukazuje na rozsudok č. k. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, v zmysle ktorého nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho obchodných partnerov, tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a daňový subjekt ani nemôže na základe týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Ďalej daňový subjekt poukazuje na rozsudok č. k. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt. Ak daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúci daňový doklad (faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny tovaru, služby od určitého dodávateľa), dôkazné bremeno znáša správca dane. Podľa právneho názoru súdu ak daňová transakcia má racionálny ekonomický dôvod a nejde o zneužitie práva, správca dane ju nemôže bez ďalšieho postupu prekvalifikovať, a mal by pripustiť vykonanie alternatívnych dôkazov na preukázanie daňovej povinnosti daňového subjektu. V 5. bode odvolania daňový subjekt poukazuje na § 3 ods. 6 prvú vetu Daňového poriadku, že pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Daňový subjekt v tejto súvislosti uvádza, že vždy je rozhodujúce posúdenie ekonomického charakteru jednotlivých plnení, ktoré sú obsahom právneho úkonu a ktoré súvisia s kauzou právneho úkonu, t. j. bezprostredným hospodárskym cieľom, pre ktorý záväzok vznikol. Z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu. Daňový subjekt uvádza, že v rámci posúdenia ekonomického charakteru zmluvne dohodnutého plnenia medzi dodávateľom a daňovým subjektom bol jednoznačne a nespochybniteľne preukázaný hospodársky cieľ. Podľa názoru daňového subjektu v danom prípade neexistujú pochybnosti o materiálnej existencii zdaniteľného obchodu, preto mu správca dane nemôže svojvoľne nepriznať odpočítanie dane. Daňový subjekt namieta záver správcu uvedený v napadnutom rozhodnutí a tvrdí, že správca dane na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly prijal nesprávny záver a nezákonne určil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej
hodnoty. Daňový subjekt tvrdí, že správca dane dôkazy znejúce v prospech daňového subjektu v napadnutom rozhodnutí len marginálne spomenul bez toho, aby sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia kvalifikovane vysporiadal. Na základe uvedeného daňový subjekt žiada, aby Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves, zrušil v rámci autoremedúry rozhodnutie, alebo alternatívne aby Finančné riaditeľstvo SR ako odvolacia inštancia zrušilo v celom rozsahu rozhodnutie a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností zistilo tento skutkový stav: Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Výsledky daňovej kontroly sú uvedené v protokole z daňovej kontroly č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.04.2016. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 22.04.2016. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole, pričom navrhol ďalšie vypočutie svedkov. Na základe žiadosti daňového subjektu správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a dňa 21.11.2016 spísal s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov k uvedenému protokolu z daňovej kontroly a prerokovanie výsledkov vyrubovacieho konania. Dňa 02.12.2016 vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým určil rozdiel dane v sume 40 000,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 40 000,00 EUR z faktúry č. XXXXXXXX-XX zo dňa 07.05.2014, základ dane 200 000,00 EUR, vystavenej spoločnosťou V. Y. Z.. F.. P.., L.: XXXXXXXX, W.: XXXXXXXXXX, L. W.: Z., za dodanie reklamných služieb s dátumom dodania XX.XX.XXXX. Faktúra bola vystavená za poskytnutie reklamných služieb na základe Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb č. XXXX/XX/XX/H. zo dňa 28.04.2014. Podľa uvedenej zmluvy o zabezpečení reklamných služieb sa vykonávateľ V. Y. Z.. F.. P.. zaviazal komplexne zabezpečiť reklamnú službu pre objednávateľa TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným v súvislosti s podujatím, ktoré sa pod názvom „T. A.“ uskutočnilo dňa XX.XX.XXXX v G. vo T. Y. v P. B.. Išlo o propagáciu loga objednávateľa (generálneho reklamného partnera - TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným) formou a spôsobom, ktoré boli konkretizované v zmluve o zabezpečení reklamných služieb. Prevádzkovateľom T. Y. v P. B. je spoločnosť B. T., Z..F..P.., J. X, G.Š., ktorej konateľom je Z. G.. Za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak, ako bol deklarovaný na faktúre č. XXXXXXXX-XX, správca dane dňa 11.12.2014 vykonal miestne zisťovanie v prevádzkových priestoroch daňového subjektu TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným a vypočul L.. R. S., konateľa spoločnosti TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným. Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/O. zo dňa 11.12.2014 správca dane zistil, že na hospodárskom dvore v N. sa nachádzala výrobná hala, v ktorej prebiehala výroba - strihanie plechov a manipulácia plechov. Na hospodárskom dvore bol aj sklad guľatiny, z ktorej sa štiepe drevo a následne sa predáva ako palivové drevo. Konateľ daňového subjektu L.. R. S. do zápisnice o ústnom pojednávam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/O. zo dňa 11.12.2014 uviedol, že reklamné služby podľa faktúry č. XXXXXXXX-XX zabezpečoval A. G. druhý konateľ daňového subjektu. L.. R. S. preto nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia obchodu. Následne správca dane opakovane predvolával na ústne pojednávanie A. G., druhého konateľa daňového subjektu. Svedok sa na ústne pojednávanie po viacnásobných predvolaniach dostavil až dňa 15.04.2015 a do zápisnice č. XXXXX/ XXXX uviedol, že v súvislosti s uzatvorením zmluvy o zabezpečení reklamných služieb č. XXXX/XX/ XX/H. ho oslovil pán Z. G. (konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P..), ktorý je riaditeľom sietí kaviarní a organizátor podujatia „T. A.“. Svedok sa ďalej vyjadril, že spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.., O. XX, G. nepozná, neprišiel s ňou do kontaktu a nepozná ani konateľa spoločnosti, F. U.. Zmluvu so spoločnosťou V. Y. Z.. F.. P.. mu predložil Z. G. (konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P..). Predmetom zmluvy boli reklamné služby. Správca dane dňa 12.02.2015 vypočul F. U., bývalého konateľa spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. Správca dane zaslal daňovému subjektu upovedomenie o vypočutí svedka. Daňový subjekt sa ústneho pojednávania nezúčastnil a tak svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil. Svedok F. U. uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/O., že spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. kúpil od N. H.V. z N.. Svedok tvrdil, že spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. bola cez internet ponúkaná na predaj, on nadviazal cez internet kontakt a dohodol sa na kúpe spoločnosti za hodnotu 5 000,00 až 6 000,00 EUR. Pri kúpe mu boli odovzdané účtovné doklady. Účtovníctvo za spoločnosť viedla L. F., svedok uviedol jej telefonický kontakt. F. U. potvrdil, Že zmluvu o zabezpečení reklamných služieb s objednávateľom TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice uzavrel. Predmetom zmluvy bol predaj obchodno-reklamného balíka, ktorý kúpil od spoločnosti B. T., Z..F..P.., J. X, G.L. (konateľ - Z. G.). Svedok F. U. uviedol, že on oslovil a zohnal generálnych partnerov (TINEX, spoločnosť s ručením
obmedzeným a W..V..C.., Z..F..P.. A.) a ponúkol im reklamný balík. Následne bola s týmito spoločnosťami uzatvorená zmluva o zabezpečení reklamných služieb a dohodla sa cena. Správca dane získal ďalšie informácie zo spisu spoločnosti W..V..C.., Z..F..P.. A. (úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.3.2016), v ktorom zistil výpoveď svedka F. U., bývalého konateľa spoločnosti V. Y., Z.. F.. P.. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/T. zo dňa 12.02.2015). Svedok F. U. uviedol, že predmetom činnosti spoločnosti V. Y., Z.. F.. P.. bol nákup a predaj tovaru, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb. Vyjadril sa, že účtovníctvo spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. viedla pani L. F. a účtovné doklady odovzdal nástupníckej spoločnosti (F. B., Z..F..P..). Svedok F. U. ďalej uviedol, že reklamné služby na predmetné podujatie realizoval na základe zmluvy uzavretej s organizátorom podujatia, spoločnosťou B. T., Z..F..P.., za ktorú konal pán Z. G.. Predmetom týchto reklamných služieb malo byť zabezpečenie generálnych reklamných partnerov podujatia. Mediaplán vypracoval pán Z. G.. Svedok tvrdil, že oslovil pána Z. G., ktorý mu ponúkol, že môže hľadať reklamných partnerov. Pán G. mu dal zložku, svedok F. U. uviedol, že nevedel, čo presne bolo v tejto zložke, ale s týmito podkladmi oslovoval objednávateľov reklamy. Zabezpečil reklamných partnerov na predmetné podujatie, a to spoločnosti TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným a W..V..C.., Z..F..P.. A.. Spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. nemala podľa vyjadrenia svedka žiadnych dodávateľov reklamných služieb na podporu predmetného podujatia, mala však aj ďalších odberateľov, ale ich mená, telefónne čísla ani mailové adresy svedok nevedel uviesť. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. zanikla zlúčením so spoločnosťou F. B., Z..F..P.., správca dane zisťoval informácie zo spisu spoločnosti F. B., Z..F..P.., u ktorej bola vykonávaná daňová kontrola a následne určená daň podľa pomôcok za zaniknutú spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 (úradný záznam XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.03.2016). Z uvedeného spisu správca dane získal informáciu o výpovedi svedka, F. U., konateľa spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. v kontrolovanom zdaňovacom období, ktorý nepredložil žiadne dôkazy o tom, že daňový subjekt V. Y. Z.. F.. P.. vykonával v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014 reálnu ekonomickú činnosť, nepamätal si mená dodávateľov a odberateľov, nevedel uviesť názvy bánk, v ktorých mal zriadené bankové účty. Svedok uviedol, že účtovníctvo spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. viedla pani L. F.. V uvedenom spise spoločnosti F. B., Z..F..P.. správca dane zistil výpoveď pani L. F., ktorá sa vyjadrila, účtovníctvo daňového subjektu V. Y. Z.. F.. P.. neviedla, spracovávala len daňové priznania DPH, vyšlé a došlé faktúry spoločnosti nemala k dispozícii, pán F. U.G. jej odovzdával len evidenciu záväzkov a pohľadávok, z ktorej vyčíslila daň z pridanej hodnoty. Podľa informácií získaných z informačných systémov správy daní spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. podala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za 2. štvrťrok 2014 (v daňovom priznaní uviedla základ dane v sume 8 328 113,23 EUR, daň v sume 1 665 622,65 EUR, a odpočítanie dane v sume 1 663 590,47 EUR), nepodala daňové priznanie k dani z príjmov a správcovi dane nepredložila účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu zániku zlúčením so spoločnosťou F. B., Z..F..P.. Spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. ani jej právny nástupca F. B., Z..F..P.. za 3. štvrťrok 2014 a nasledujúce obdobia nepodali žiadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, rovnako nebolo podané daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2014. V kontrolnom výkaze DPH za 2. štvrťrok 2014 spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. v tomto zdaňovacom období uviedla iba jednu odberateľskú faktúru pre odberateľa W., Z..F..P.. so sídlom v G., G. XX a jednu dodávateľskú faktúru od dodávateľa XX. Y. B., Z..F..P.. so sídlom v G., O. XX. Spoločníkom a konateľom spoločnosti v kontrolovanom období bol pán F. U., O. XX, G., ktorý obchodný podiel v spoločnosti (pôvodné obchodné meno spoločnosti Y. Z., Z..F..P..) nadobudol dňa 28.02.2014 od spoločníka I. N. Y. U.. Na základe uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané, že daňový subjekt F. B., Z..F..P.. v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014 reálne vykonával ekonomickú činnosť. Rovnako nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti zaniknutého daňového subjektu V. Y. Z.. F.. P.., nakoľko nie sú známe žiadne účtovné doklady spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. a nebolo preukázané ani vedenie účtovníctva v danej spoločnosti v kontrolovanom zdaňovacom období. Spoločnosť v danom období nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadne výrobné ani skladové priestory, ani majetok. Vykonávanie ekonomickej činnosti zaniknutého daňového subjektu V. Y. Z.. F.. P.. v zdaňovacom období 2. štvrťrok nebolo preukázané. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí poukazuje na rozpor vo svedeckých výpovediach F. U., bývalého konateľa spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. a L. F., o ktorej F. U. tvrdil, že spoločnosti viedla účtovníctvo. L. F. uviedla, že účtovníctvo neviedla, len podávala daňové priznania na dani z pridanej hodnoty na základe predložených evidencií pohľadávok a záväzkov. Ďalej správca dane poukazuje na výpoveď A. G., konateľa spoločnosti TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorý sa vyjadril, že spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. ani konateľa tejto spoločnosti F. U.Ž. nepozná, oslovil ho Z. G., konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P.. (organizátor podujatia „T. A.“), ktorý A. G. ponúkol rozsah propagácie a cenu za služby s ktorou súhlasil. Svedok A. G. uviedol, že Z. G. je jeho kamarát a plne mu dôveroval. Daňový subjekt navrhol za účelom verifikácie svedeckých výpovedí, aby správca dane vo
vyrubovacom konaní vypočul svedkov Z. G. (konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P..) a F. U. (bývalý konateľ spoločnosti V. Y. Z.. F.. P..). Správca dane opakovane predvolával F. U., bývalého konateľa spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. na výsluch (predvolania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.06.2016; č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.07.2016; č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.09.2016), ale svedok sa na výsluch nedostavil. Správca dane dňa 19.10.2016 vypočul Z. G., konateľa spoločnosti B. T., Z..F..P.. (organizátor podujatia „T. A.“). Výsluchu sa zúčastnil splnomocnený zástupca daňového subjektu TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX), ktorý využil svoje právo klásť svedkovi otázky. Výsledky z vyrubovacieho konania a pripomienky k protokolu z daňovej kontroly správca dane prerokoval s daňovým subjektom dňa 21.11.2016. Správca dane dospel k záveru, že vo vyrubovacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly, zotrval preto na záveroch uvedených v protokole z daňovej kontroly. Podľa správcu dane nebolo preukázané dodanie služieb spoločnosťou V. Y. Z.. F.. P.. a teda nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.11.2016 bola poslednou zápisnicou spísanou v rámci vyrubovacieho konania. Následne dňa 02.12.2016 vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým určil rozdiel dane v sume 40 000,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí poukazuje na neúčasť konateľov daňového subjektu na vypočutí svedkov počas vyrubovacieho konania. Uvádza, že počas vyrubovacieho konania vykonal viackrát všetky úkony, ktoré uviedol daňový subjekt vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, ale daňový subjekt aj napriek tomu, že žiadal vypočuť svedkov za účelom verifikácie svedeckej výpovede a odstránenia nezrovnalosti, nepreukázal snahu, aby sa výsluchu svedka zúčastnili svedkovia (L.. Z. G.) a konateľ spoločnosti pán A. G., napriek tomu, že správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal trikrát výsluch svedka. Konateľ spoločnosti si na každý výsluch svedka, ktorý sa konal na návrh daňového subjektu, splnomocnil zástupcu. Finančné riaditeľstvo SR k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane, ako i k námietkam odvolávajúceho sa uvádza, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený tak, ako je na nej uvedené (dodávateľ, tovar, služba), potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o
dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno- právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím, ktoré je svojou povahou individuálnym správnym aktom, ktoré vydáva správca dane v konkrétnej daňovej veci. Podľa § 63 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré musí obsahovať zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok. V odôvodnení musia byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, musí byť uvedený spôsob, akým sa zhodnotili vykonané dôkazy a ostatné podklady, musia byť uvedené všetky úkony, ktoré správca dane vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe ktorých sa rozhodovalo. Skutková stránka odôvodnenia by mala obsahovať opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadanie sa s pripomienkami, návrhmi, dôkazmi a vyjadreniami účastníka konania, rozpormi v jednotlivých dôkazoch, a následne závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich právneho významu. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane sa neobmedzil len na doklady a skutočnosti predložené a deklarované odvolávajúcim sa, ale v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku informácie a súvisiace skutočnosti získaval aj inými úkonmi, a to miestnym zisťovaním, ústnym rokovaním so svedkami, nahliadnutím do daňových spisov, vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra odráža skutočnosť a či jej neabsentuje materiálny podklad, t. j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovanú službu daňový subjekt - platiteľ prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je v súlade s procesno-právnou normou, správca dane zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Na základe pripomienok odvolávajúceho sa správca dane vykonal úkony smerujúce k doplneniu dokazovania, takto zistené skutočnosti a dôkazy vyhodnotil a prerokoval s odvolávajúcim sa. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je plne v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy v súlade s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Finančné riaditeľstvo SR k tvrdeniam odvolávajúceho sa, že mu prislúcha právo na odpočítanie dane uvádza, že správca dane vykonal dokazovanie a získal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že odvolávajúci sa odpočítal daň z faktúry od spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. neoprávnene, keďže nebolo preukázané, že dodanie podľa preverovanej faktúry sa uskutočnilo tak, ako bolo deklarované. Pri posudzovaní práva na odpočítanie dane musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre právo na odpočítanie dane je preukázanie, že formálna deklarácia
predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Právo na odpočítanie dane sa viaže na splnenie zákonných podmienok a nie na existenciu faktúry. Faktúra musí jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného obchodu, že zdaniteľný obchod bol prijatý na uskutočnenie zdaniteľných obchodov daňového subjektu. Pokiaľ nie je preukázané, že tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku len samotná existencia faktúry, hoci obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane viedol dokazovanie tak, aby smerovalo z rôznych strán k prevereniu vecnej a formálnej správnosti uplatneného odpočítania dane deklarovaného na základe faktúry od spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. Je na správcovi dane, aké dôkazy v daňovom konaní vykoná. Pokiaľ z týchto úkonov vyplynuli skutočnosti, ktoré jednoznačne nepreukazujú dodanie tovaru tak, ako je uvedené na faktúre, či nepreukázali pôvod deklarovaného tovaru, správca dane musel na tieto okolnosti prihliadnuť a bolo zákonnou povinnosťou odvolávajúceho sa predložiť dôkazy, ktoré by tieto pochybnosti vyvrátili. Takéto dôkazy však odvolávajúci sa nepredložil. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Preukazovanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, je v kompetencii daňového subjektu. Daňový subjekt si nemôže vysvetľovať túto svoju povinnosť ako právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním uplatnených nárokov. Daňovému subjektu je v rámci daňovej kontroly priznaná celá rada procesných práv. Správca dane, keďže mal pochybnosti o zákonnosti daňovým subjektom uplatneného odpočítania dane, vykonal podľa svojej úvahy a úsudku všetky dôkazy, ktoré považoval za potrebné na zistenie skutkového stavu a uviedol ich v odôvodnení rozhodnutia. V tejto súvislosti Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na skutočnosť, že dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na predmetných faktúrach. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Odvolávajúci sa nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúre od spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. Odvolávajúci sa nepredložil také dôkazy, na základe ktorých by správca dane mohol uznať odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných predmetnými faktúrami. Výsledky preverení, aké boli zistené u odvolávajúceho sa, nemôžu byť podkladom pre poskytovanie úľav tomuto platiteľovi, spočívajúcich v obmedzení povinností riadne preukázať všetky podklady pre preukázanie nároku na odpočítanie dane z tuzemskej faktúry. Odvolávajúci sa bol povinný preukázať skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a pre preukázanie dôkazného bremena nepostačovali iba formálne, t. j. listinné doklady. Primárnou povinnosťou odvolávajúceho sa k uplatneniu práva na odpočítanie dane bolo preukázať, že na predmetné právo má aj právny nárok. Aj keď je odvolávajúci sa v pozícii odberateľa, musí preukázať, že zdaniteľný obchod prijal práve tak (v rozsahu a spôsobom), ako je deklarované na dokladoch. Odvolávajúci sa však v pozícii odberateľa nepreukázal, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil tak, ako je deklarované na faktúre od dodávateľa V. Y. Z.. F.. P.. Samotné predloženie faktúry bez toho, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty veci, je nepostačujúcim dôkazom o tom, že sa obchod reálne uskutočnil práve tak, ako sa to na predmetnej faktúre uvádza. Finančné riaditeľstvo SR k námietkam uvedeným v 1. časti odvolania uvádza, že ústne potvrdenie uskutočnenia zdaniteľného obchodu bývalým konateľom spoločnosti V. Y. Z..F..P.. a doklad o bezhotovostnej úhrade na účet spoločnosti V. Y. Z..F..P.. bez ďalších dôkazov nepostačujú na preukázanie realizácie zdaniteľného obchodu tak, ako bol deklarovaný na faktúre. Zo spisového materiálu vyplýva, že bývalý konateľ spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.., pán F. U., ústne potvrdil poskytnutie reklamných služieb pre odvolávajúceho sa, ale správcovi dane nebol predložený jednoznačný dôkaz o reálnosti tohto tvrdenia. Žiadne dokumenty ani účtovné doklady za spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. neboli k dispozícii. Navyše, správca dane zistil, že podľa kontrolného výkazu k DPH spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014 mala jediného odberateľa, spoločnosť W., Z..F..P.., čo pán F. U. odôvodnil pochybením účtovníčky. Vzhľadom na nepredloženie relevantných dôkazov
o tvrdeniach bývalého konateľa spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.. správca dane oprávnene nepovažoval skutočnosti, ktoré pán F. U. ústne uviedol, za potvrdenie uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak, ako bol deklarovaný na predloženej faktúre. V súvislosti s poukázaním odvolávajúceho sa úhradu fakturovanej sumy na účet dodávateľa Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že doklad o úhrade nie je dôkazom, že k dodaniu služby skutočne došlo. V tejto súvislosti zároveň Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na to, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad, rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Zo spisového materiálu vyplýva, že konateľ spoločnosti V. Y. Z.. F.. P.., F. U., sa vyjadril, že získal reklamných partnerov, spoločnosti W..V..C.., Z..F..P.. A. a TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným, čo odporuje tvrdeniu konateľa spoločnosti TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným, A. G. (za odvolávajúceho sa mal tento konateľ zabezpečovať reklamné služby podľa faktúry č. XXXXXXXX-XX), že spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.., O. XX, G. nepozná, neprišiel s ňou do kontaktu a nepozná ani konateľa spoločnosti F. U., zmluvu so spoločnosťou V. Y. Z.. F.. P.. mu predložil Z. G. (konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P..). Predmetom zmluvy boli reklamné služby. Na základe zistení správca dane objektívne spochybnil uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako bol deklarovaný. Odvolávajúci sa pochybnosti správcu dane neodstránil predložením žiadneho vierohodného dôkazu. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok na uznanie práva na odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, čo v tomto prípade nebolo bez pochybností preukázané. Finančné riaditeľstvo SR k námietke uvedenej v 2. časti odvolania uvádza, že správca dane nespochybnil uskutočnenie reklamnej akcie „T. A.“ v P. B. G., ktorá sa mala konať dňa XX.XX.XXXX. Správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o tom, že reklamné služby podľa faktúry č. XXXXXXXX-XX zo dňa 07.05.2014 boli dodané tak, ako boli deklarované na faktúre. Dodávateľ týchto služieb nebol jednoznačne preukázaný. Správca dane nemohol vylúčiť, že tieto reklamné služby zabezpečila sama spoločnosť B. T., Z..F..P.., pretože v kontrolnom výkaze DPH za 2. štvrťrok 2014 spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. uviedla len jedného odberateľa (W., Z..F..P..) a zároveň konateľ odvolávajúceho sa, pán A. G. sa vyjadril, spoločnosť V. Y. Z.. F.. P.. ani jej konateľa F. U. nepozná, zmluvu so spoločnosťou V. Y. Z.. F.. P.. mu predložil Z. G. (konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P..). Finančné riaditeľstvo SR k námietke uvedené v 3. časti odvolania, týkajúcej sa nevyhovenia požiadavke odvolávajúceho sa opakovane vypočuť pána F. U., bývalého konateľa spoločnosti V. Y. Z..F..P.., zo spisového materiálu zistilo, že správca dane vo vyrubovacom konaní na základe návrhu odvolávajúceho sa opakovane predvolával pána F. U.Ž. na výsluch, ale svedok sa na výsluch nedostavil (predvolania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.06.2016; č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.07.2016; č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.09.2016). Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že výsluch svedka F. U. sa uskutočnil už v priebehu daňovej kontroly, a to dňa 12.02.2015 (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/O.). Daňový subjekt sa výsluchu nezúčastnil, hoci o jeho konaní bol upovedomený (upovedomenie o vypočutí svedka č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/O.). Nové skutočnosti vo vyrubovacom konaní neboli zistené, preto tvrdenie odvolávajúceho sa, že opakované vypočutie svedka by odstránilo nezrovnalosti a umožnilo verifikáciu výpovedí Finančné riaditeľstvo SR nepovažuje za opodstatnené. Navrhovaný svedok bol vypočutý, vo vyrubovacom konaní neboli zistené nové skutočnosti, nie je preto dôvod predpokladať, že ďalšie vypočutie tohto svedka by umožnilo získať nové dôkazy. Odvolávajúci sa neuviedol, ako by prípadná opakovaná výpoveď mohla zvrátiť závažnosť zistení z daňovej kontroly, ktoré viedli správcu dane k oprávneným pochybnostiam o uskutočnení zdaniteľného obchodu tak, ako bol deklarovaný. Dokazovanie v daňovom konaní podľa § 24 ods. 2 vedie správca dane, ktorý zároveň musí dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti zistil čo najúplnejšie. Je na správcovi a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní. Finančné riaditeľstvo SR k námietke uvedenej v 4. časti odvolania, že odvolávajúci sa nemôže zodpovedať za plnenie daňových povinností a podávanie daňových priznaní svojho dodávateľa, uvádza, že správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania, že dodanie reklamných služieb spoločnosťou V. Y. Z..F..P.. pre odvolávajúceho sa podľa faktúry č. XXXXXXXX-XX zo dňa 07.05.2014, bolo reálne uskutočnené tak, ako bolo deklarované, nie z dôvodu, že dodávateľ odvolávajúceho sa si neplnil svoje povinnosti. K poukázaniu odvolávajúceho sa na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf 1/2011 a č. 7Sžf/41/2013 Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane nepožadoval od odvolávajúceho sa preukázanie takých skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca služby v skutočnosti nadobudol, alebo akým spôsobom
ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie odvolávajúceho sa, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako je uvedené na faktúrach. Subjektom povinným predkladať dôkazy alebo ich návrhy je v prvom rade žalobca, ktorý existenciu práva alebo povinnosti, resp. skutku, tvrdí. Ak žalobca nebol schopný predložiť dôkazy na preukázanie toho, že ním tvrdené skutočnosti sú dané, resp. existujú, nemožno túto absenciu dôkazu nahradiť dôkazom opaku, t. j. že ani daňové orgány nepreukázali, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť pod kontrolou daňového subjektu, preto odvolávajúci sa ako platiteľ dane mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak, ako je to deklarované na faktúre. Malo byť v záujme daňového subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou obozretnosti, a aby správcovi dane predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju dôkaznú povinnosť, tak ako k tomu došlo v danom prípade. V tejto súvislosti Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/97/2009, v ktorom súd upozornil na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. K námietkam, uvedeným v 5. časti odvolania Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že zo zistení správcu dane je zrejmé, že odvolávajúci sa, ani dodávateľ V. Y. Z..F..P.. nepredložili správcovi dane žiadny relevantný dôkaz, ktorým by potvrdili a dokázali, že skutočne došlo k dodaniu fakturovaných služieb spoločnosťou V. Y. Z..F..P.. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré odvolávajúci sa nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na predmetnej faktúre. Daňový subjekt nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu tak, ako je uvedené na spornej faktúre a doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospelo k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítané dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z faktúry od spoločnosti V. Y. Z..F..P.. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací orgán konštatuje, že postup správcu dane, keď daňovému subjektu TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným určil rozdiel dane v sume 40 000,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Postup správcu dane zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti. Na základe takto zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 13.03.2017.
2. Žalobca vo včas podanej žalobe namieta všeobecne, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a že zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine. Ďalej z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca v podanej žalobe uviedol konkrétne námietky, ktoré sú zväčša totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice ako prvostupňového správneho orgánu ak:
- namieta tvrdenie žalovaného, že u dodávateľa V. Y. Z..F..P.. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a zdôrazňuje, že spoločnosť V. Y. Z..F..P.. zabezpečila žalobcovi reklamné služby, pretože žalobca nedisponoval vlastnými prostriedkami na ich zabezpečenie;
- poukazuje na výpoveď bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti V. Y. Z..F..P.., F. U., ktorý potvrdil uskutočnenie zdaniteľného obchodu;
- zdôrazňuje, že fakturovanú sumu zaplatil prevodom na účet spoločnosti V. Y. Z..F..P..;
- poukazuje tiež na výpoveď konateľa spoločnosti B. T., Z..F..P.., Z. G., ktorý potvrdil, že na reklamnej akcii bol osobne prítomný a uviedol, že so žalobcom nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu o zabezpečení reklamných služieb;
- namieta, že správca dane napriek návrhu žalobcu nevykonal ďalší výsluch F. U., bývalého konateľa spoločnosti V. Y. Z..F..P..;
- namieta, že správca dane prenášal na žalobcu dôkazné bremeno nad rámec zákona, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože zo strany správcu dane aj žalovaného došlo k porušeniu ustanovení Daňového poriadku, správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho názoru, žalovaný nevykonal navrhnuté dôkazy (výsluch F. U.). Zároveň žalobca v podanej žalobe okrem námietok totožných s odvolaním namieta konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že spoločnosť F. B., Z..F..P.. (právny nástupca zaniknutej spoločnosti V. Y. Z..F..P..) v 2. štvrťroku 2014 reálne vykonávala ekonomickú činnosť. Žalobca zdôrazňuje, že v zdaňovacom období máj 2014 obchodoval so spoločnosťou V. Y., Z..F..P.. a skutočnosť, či spoločnosť F. B., Z..F..P.. vykonávala ekonomickú činnosť, je v danej veci podľa žalobcu irelevantná. Žalobca ďalej namieta, že v zmysle Daňového poriadku žalobca má právo dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu udeleného plnomocenstva, a preto namieta konštatovanie žalovaného na str. 7 napadnutého rozhodnutia, že konateľ žalobcu si na výsluch svedka (ktorý bol konaný na základe návrhu daňového subjektu) splnomocnil zástupcu, pričom išlo o právo žalobcu a žalovaný nemá právo vyčítať to žalobcovi. Žalobca uvádza, že žalovaný síce konštatuje rôzne rozporuplné zistenia, z ktorých vyvodil záver o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty, ale nevyhodnotil ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, nedal ich do súvisu s použitými zákonnými ustanoveniami, preto žalobca považuje rozhodnutie správcu dane aj rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a nezákonné. Z uvedených dôvodov navrhuje zrušiť rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.07.2017, v ktorom uviedol, že: „Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí, dôkladne sa zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú s námietkami uvedenými v podanej žalobe. Žalovaný k námietkam žalobcu uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary a služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva základná podmienka, za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty, a to, aby išlo o tovar alebo službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt - žalobca musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane vykonal dôsledné šetrenie a dokazovanie, nahliadal do spisov zúčastnených subjektov, vypočul svedkov, vykonal miestne zisťovanie. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania - odvolacie námietky sa týkali hodnotenia dôkazov správcom dane. Z obsahu
rozhodnutí je zrejmé, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, že preukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu, uvádza, že žalobca v rámci predkladania dôkazov k oprávnenosti odpočítania dane predložil faktúru, zmluvy, doklad o bezhotovostnej úhrade na účet spoločnosti V. Y. Z..F..P.. a poukázal na výpovede svedkov. Predložené doklady a ani ústna výpoveď ešte nezakladajú právo na odpočítanie dane. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predloženým dokladom absentuje reálny základ a pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľného obchodu tak, ako bol deklarovaný, neboli žalobcom odstránené. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že bývalý konateľ spoločnosti V. Y. Z..F..P.., pán F. U., síce ústne potvrdil poskytnutie reklamných služieb pre žalobcu, ale nebol predložený dôkaz o reálnosti tohto tvrdenia. Žiadne dokumenty ani účtovné doklady za spoločnosť V. Y. Z..F..P.. neboli k dispozícii. Podľa kontrolného výkazu k DPH spoločnosť V. Y. Z..F..P.. v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014 mala jediného odberateľa, spoločnosť W., Z..F..P.., čo pán F. U. odôvodnil pochybením účtovníčky. Bez predloženia relevantných dôkazov tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti V. Y. Z..F..P.. nemožno považovať za preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu tak, ako bol deklarovaný na predloženej faktúre. Podľa názoru žalovaného ani doklad o úhrade fakturovanej sumy na účet dodávateľa nie je dôkazom, že k dodaniu služby skutočne došlo tak, ako je to uvedené na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad, rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Žalovaný poukazuje na rozpor v tvrdeniach F. U. (V. Y. Z..F..P..) a A. G. (jeden z konateľov žalobcu), keď F. U. tvrdil, že získal žalobcu ako reklamného partnera, ale A. G. uviedol, že spoločnosť V. Y. Z..F..P.. ani F. U. nepozná, zmluvu so spoločnosťou V. Y. Z..F..P.. mu predložil Z. G. (konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P.., v priestoroch ktorej sa konalo reklamné podujatie). Žiadne doklady za spoločnosť V. Y. Z..F..P.. neboli k dispozícii, spoločnosť zanikla dňa 23.08.2014 zlúčením s právnym nástupcom F. B., Z..F..P.. Žalovaný uvádza, že správca dane nespochybnil uskutočnenie reklamnej akcie „T. A.“ v P. B. G., ktorá sa mala konať dňa XX.XX.XXXX, ale nadobudol oprávnené pochybnosti o tom, že reklamné služby podľa faktúry č. XXXXXXXX-XX zo dňa 07.05.2014 boli dodané tak, ako boli deklarované na faktúre. Dodávateľ týchto služieb nebol jednoznačne preukázaný. Správca dane nemohol vylúčiť, že tieto reklamné služby zabezpečila sama spoločnosť B. T., Z..F..P.., pretože v kontrolnom výkaze DPH za 2. štvrťrok 2014 spoločnosť V. Y. Z..F..P.. uviedla len jedného odberateľa (W., Z..F..P..) a zároveň konateľ odvolávajúceho sa, pán A. G. sa vyjadril, spoločnosť V. Y. Z..F..P.. ani jej konateľa F. U. nepozná, zmluvu so spoločnosťou V. Y. Z..F..P.. mu predložil Z. G. (konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P..), ktorý mu ponúkol rozsah propagácie a cenu za služby, s ktorou súhlasil, uviedol, že Z. G. je jeho kamarát a plne mu dôveroval. Na základe zistených skutočností správca dane oprávnene spochybnil, že reklamné služby boli dodané tak, ako to bolo uvedené na preverovanej faktúre. So žalobným dôvodom žalobcu, ktorý sa týka nevykonania ďalšieho výsluchu F. U. (V. Y. Z..F..P..) sa žalovaný rovnako vysporiadal v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Správca dane svedka opakovane predvolával, ale svedok sa na výsluch nedostavil. Navyše, správca dane svedka vypočul už v priebehu daňovej kontroly a zároveň získal informácie o jeho výpovediach zo spisov spoločností F. B., Z..F..P.. a W..V..C.., Z..F..P.. Nové skutočnosti v priebehu vyrubovacieho konania neboli zistené, nie je preto dôvod predpokladať, že nové vypočutie svedka by umožnilo získať nové dôkazy. Napriek tomu správca dane na základe návrhu žalobcu svedka opakovane predvolával na výsluch, t. j. vykonal úkony za účelom vyhovenia návrhu žalobcu. Žalobca ani neuviedol, ako by prípadná opakovaná výpoveď mohla zvrátiť závažnosť zistení z daňovej kontroly, ktoré viedli správcu dane k oprávneným pochybnostiam o uskutočnení zdaniteľného obchodu tak, ako bol deklarovaný. Skutočnosť, že správca dane svedka nedal predviesť za asistencie polície, nemožno považovať za porušenie práv žalobcu, pretože dokazovanie v daňovom konaní podľa § 24 ods. 2 vedie správca dane, ktorý zároveň musí dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti zistil čo najúplnejšie. Je na správcovi a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní. K námietke žalobcu, že poukázanie žalovaného na zistenie o nevykonávaní reálnej ekonomickej činnosti spoločnosti F. B., Z..F..P.. je irelevantné, žalovaný uvádza, že v rámci daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti F. B., Z..F..P.. (právny nástupca spoločnosti V. Y. Z..F..P..) nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti F. B., Z..F..P.. a neboli zistené ani žiadne dôkazy o vykonávaní reálnej činnosti spoločnosti V. Y. Z..F..P.., ktorá zanikla zlúčením s touto spoločnosťou. Neboli k dispozícii žiadne účtovné doklady.
Podľa tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti V. Y. Z..F..P.. F. U. účtovné doklady boli odovzdané nástupníckej spoločnosti F. B., Z..F..P.., účtovníctvo spoločnosti viedla L. F., ktorá sa však vyjadrila, že účtovníctvo spoločnosti V. Y. Z..F..P.. neviedla, spracovávala len daňové priznania k dani z pridanej hodnoty. Poukázanie na skutočnosť, že ani u právneho nástupcu spoločnosti V. Y. Z..F..P.. nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené ako jeden zo zistených faktov v súvislosti s preverovaním skutočností týkajúcich sa dodávateľa V. Y. Z..F..P.. Toto zistenie však nebolo dôvodom neuznania odpočítania dane z preverovanej faktúry. Vzhľadom na uvedené námietku žalobcu v tejto veci žalovaný považuje za neopodstatnenú. K poukázaniu žalobcu na jeho právo dať sa zastúpiť splnomocneným zástupcom žalovaný uvádza, že v súvislosti s účasťou splnomocneného zástupcu žalobcu a nie konateľa žalobcu na vypočutí svedkov v žalobou napadnutom rozhodnutí nekonštatoval žiadne porušenie ustanovení zákona, preto nepovažuje tento dôvod za opodstatnený, aj keď v tomto prípade bolo logické predpokladať, že za účelom verifikácie výpovedí jednotlivých zúčastnených strán bude zo strany konateľa žalobcu záujem osobne sa zúčastniť vypočutia svedkov a konfrontovať vlastnú výpoveď s vyjadreniami svedkov. Žalobca využil svoje právo splnomocniť svojho zástupcu a toto právo mu správca dane ani žalovaný neupreli. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že žalobné dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu.“
4. K vyjadreniu žalovaného, ktoré súd doručil žalobcovi dňa 12.07.2018, sa žalobca už nevyjadril, preto súd vo veci na návrh žalobcu nariadil pojednávanie.
5. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov oboch stupňov, za dodržania postupu podľa ust. § 105 ods. 1 písm. a) a c) SSP, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu zhodne s obsahom žaloby uviedol, že: „Vážený súd, predmetom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 vo výške 40.000,- eur. Žalobca sa v plnom rozsahu odvoláva na žalobné námietky špecifikované v žalobe zo dňa 06.04.2017. Konštatuje, že dodávateľskú faktúru za reklamné služby zaplatil platobným príkazom, bezhotovostným spôsobom na účet spoločnosti V. Y. Z..F..P.. V daňovom konaní nebolo pochybné podľa žalobcu, že reklamná akcia „T. A.“ sa dňa XX.XX.XXXX uskutočnila, potvrdil to aj konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P.. - p. Z. G. vo svojej svedeckej výpovedi na ústnom pojednávaní. Žalobca žiadal za účelom verifikácie skutkového stavu veci opakovane predvolať svedka - p. U. ako konateľa spoločnosti V. Y. Z..F..P.., keď správca dane tvrdil, že došlo k nezrovnalostiam medzi výpoveďou A. G. ako konateľa žalobcu a F. U. ako konateľa spoločnosti V. Y. Z..F..P.. Správca dane tento požadovaný dôkaz vo forme výsluchu svedka odmietol vykonať. Vo zvyšku sa žalobca odvoláva na žalobu a v prípade úspechu vo veci žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ako aj Daňového úradu, pobočky Spišská Nová Ves a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, a priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia.“
7. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla, že: „Žalovaný sa k námietkam žalobcu vyjadril v podanom vyjadrení k žalobe, na tomto trvá a rovnako trvá aj na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.“
8. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
9. Zo spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že správca dane Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu preveroval uplatnené právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov“) za zdaňovacie obdobie máj 2014 a zistil, že žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 40.000,- eur z faktúry vystavenej dodávateľom V. Y. Z..F..P.., L.: XXXXXXXX, W.: XXXXXXXXXX, L. W.: Z., za dodanie reklamných služieb s dátumom dodania XX.XX.XXXX na základe Zmluvy o zabezpečení reklamných služieb č. XXXX/XX/XX/H. zo dňa 28.04.2014.
10. Správca dane na základe vykonaného dokazovania, ako aj zhodnotenia získaných dôkazov, ktoré posúdil v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalobca odpočítal daň z faktúry od spoločnosti V. Y. Z..F..P.. neoprávnene, keďže dodanie deklarované preverovanou faktúrou č. XXXXXXXX-XX zo dňa 07.05.2014, predloženou žalobcom ku daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2014, sa neuskutočnilo tak, ako bolo deklarované. Správca dane zistil, že dodávateľ V. Y. Z..F..P.. mal zabezpečiť reklamnú službu (propagáciu loga) pre TINEX, spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len „TINEX, s.r.o.“) v súvislosti s reklamným podujatím pod názvom „T. A.“ uskutočnenom dňa XX.XX.XXXX vo T. Y. v P. B.É.F. S. G., ktorej prevádzkovateľom je spoločnosť B. T., Z..F..P... Jeden z konateľov spoločnosti TINEX, s.r.o., pán A. G., podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXX/ XXXX zo dňa 15.04.2015 uviedol, že v súvislosti so zabezpečením predmetných reklamných služieb ho oslovil a zároveň mu predložil zmluvu so spoločnosťou V. Y. Z..F..P.. pán Z. G. (konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P..), ktorý je riaditeľom sietí kaviarní a organizátor podujatia „T. A.“. Pán A. G. tvrdil, že spoločnosť V.
Y. Z..F..P.. ani jej konateľa F. U. nepozná. Bývalý konateľ spoločnosti V. Y. Z..F..P.. F. U. podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/O. zo dňa 12.02.2015 uviedol, že spoločnosť V. Y. Z..F..P.. bola cez internet ponúkaná na predaj, on ju kúpil. Od spoločnosti B. T., Z..F..P.. kúpil obchodno- reklamný balík, zohnal generálnych reklamných partnerov - TINEX, s.r.o. a W..V..C.., Z..F..P.. A.Š., s ktorými bola následne uzatvorená zmluva o zabezpečení reklamných služieb. Zo spisu spoločnosti W..V..C.., Z..F..P.. A. (úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.03.2016) správca dane zistil výpoveď F. U. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/T. zo dňa 12.02.2015), ktorý uviedol, že účtovníctvo spoločnosti V. Y. Z..F..P.. viedla pani L. F., účtovné doklady boli odovzdané právnemu nástupcovi F. B., Z..F..P.. (spoločnosť V. Y. Z..F..P.. zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom F. B., Z..F..P.. dňa 23.08.2014). Mediaplán vypracoval pán Z. G. (B. T., Z..F..P..). F. U. (V. Y. Z..F..P..) tvrdil, že oslovil pána Z. G., ktorý mu ponúkol, že môže hľadať reklamných partnerov. Pán G. mu dal zložku, s ktorou oslovoval objednávateľov reklamy a zabezpečil reklamných partnerov na predmetné podujatie. Vyjadril sa, že spoločnosť V. Y. Z..F..P.. nemala žiadnych dodávateľov reklamných služieb na podporu predmetného podujatia, ale mala aj ďalších odberateľov, ktorých F. U. nevedel konkretizovať. Správca dane zistil ďalšie informácie zo spisu spoločnosti F. B., Z..F..P.., ktorý bol právnym nástupcom spoločnosti V. Y. Z..F..P.., u ktorej bola príslušným správcom dane vykonávaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014, v rámci ktorej F. U. nepredložil žiadne dôkazy o tom, že spoločnosť V. Y. Z..F..P.. vykonávala v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014 reálnu ekonomickú činnosť, nepamätal si mená dodávateľov a odberateľov, nevedel uviesť názvy bánk, v ktorých mal zriadené bankové účty, taktiež uviedol, že účtovníctvo spoločnosti V. Y. Z..F..P.. viedla pani L. F.. V spise spoločnosti F. B., Z..F..P.. správca dane zistil výpoveď pani L. F., ktorá sa vyjadrila, že účtovníctvo daňového subjektu V. Y. Z..F..P.. neviedla, spracovávala len daňové priznania DPH, vyšlé a došlé faktúry spoločnosti nemala k dispozícii, pán F. U. jej odovzdával len evidenciu záväzkov a pohľadávok, z ktorej vyčíslila daň z pridanej hodnoty. Podľa kontrolného výkazu DPH za 2. štvrťrok 2014 spoločnosť V. Y. Z..F..P.. v tomto zdaňovacom období uviedla iba jednu odberateľskú faktúru pre odberateľa W., Z..F..P.. so sídlom v G., G. XX a jednu dodávateľskú faktúru od dodávateľa XX. Y. B., Z..F..P.. so sídlom v G., O. XX. Spoločníkom a konateľom spoločnosti V. Y. Z..F..P.. v kontrolovanom období bol pán F. U., O. XX, G., ktorý obchodný podiel v spoločnosti (pôvodné obchodné meno spoločnosti Y. Z., Z..F..P..) nadobudol dňa 28.02.2014 od spoločníka I. N. Y. U.. Reálne vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosti F. B., Z..F..P.., rovnako ani zaniknutej spoločnosti V. Y. Z..F..P.. v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2014 nebolo preukázané, neboli k dispozícii žiadne účtovné doklady, spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov ani majetok. Správca dane na základe zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 40.000,- eur v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Dodanie služby spoločnosťou V. Y. Z..F..P.., tak ako to bolo deklarované predloženou faktúrou, nebolo preukázané.
11. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného je podľa názoru súdu preukázané zistenie správcu dane, spočívajúce v rozpore v tvrdeniach F. U. (V. Y. Z..F..P..) a A. G. (jeden z konateľov žalobcu), keď F. U. tvrdil, že získal žalobcu ako reklamného partnera, ale A. G., o ktorom konateľ žalobcu tvrdil, že reklamu zabezpečil A. G., vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť V. Y. Z..F..P.. ani F. U. nepozná, zmluvu so spoločnosťou V. Y. Z..F..P.. mu predložil Z. G. (konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P.., v priestoroch ktorej sa konalo reklamné podujatie). Žiadne doklady za spoločnosť V. Y. Z..F..P.. neboli správcovi dane predložené, spoločnosť zanikla dňa 23.08.2014 zlúčením s právnym nástupcom F. B., Z..F..P.., a preto súd má za to, že správca dane nespochybnil uskutočnenie reklamnej akcie „T. A.“ v P. B. G., ktorá sa mala konať dňa XX.XX.XXXX, ale nadobudol oprávnené pochybnosti o tom, že reklamné služby podľa faktúry č. XXXXXXXX-XX zo dňa 07.05.2014 boli dodané tak, ako boli deklarované na faktúre. Dodávateľ týchto služieb nebol žalobcom ani dokazovaním, ktoré vykonal správca dane, jednoznačne preukázaný. Správca dane len nemohol vylúčiť, že tieto reklamné služby zabezpečila sama spoločnosť B. T., Z..F..P.., keďže v kontrolnom výkaze DPH za 2. štvrťrok 2014 spoločnosť V. Y. Z..F..P.. uviedla len jedného odberateľa (W., Z..F..P..) a zároveň konateľ odvolávajúceho sa, pán A. G., sa vyjadril, že spoločnosť V. Y. Z..F..P.. ani jej konateľa F. U. nepozná, zmluvu so spoločnosťou V. Y. Z..F..P.. mu predložil Z. G. (konateľ spoločnosti B. T., Z..F..P..), ktorý mu ponúkol rozsah propagácie a cenu za služby, s ktorou súhlasil, a taktiež uviedol, že Z. G. je jeho kamarát, a preto plne mu dôveroval. V zmysle takto zistených skutočností správca dane podľa názoru súdu oprávnene spochybnil, že reklamné služby boli dodané tak, ako to bolo uvedené na preverovanej faktúre. Podľa názoru súdu ani doklad o úhrade fakturovanej sumy na účet dodávateľa nie je dôkazom, že k dodaniu služby skutočne došlo tak, ako je to uvedené na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad, rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Podľa názoru súdu správca dane viedol dokazovanie v zmysle vyššie citovaného ust. § 24 ods. 2 a pri daňovej kontrole postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane vykonal jednotlivé dokazovania smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovanú službu kontrolovaný platiteľ prijal od spoločnosti uvedenej na faktúre a či údaje na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali.
12. K žalobnej námietke žalobcu, ktorá sa týka nevykonania opakovaného výsluchu F. U. (V. Y. Z..F..P..), súd uvádza, že s touto zhodnou odvolacou námietkou žalobcu sa žalovaný už vysporiadal v odvolaním napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že výsluch svedka F. U. sa uskutočnil už v priebehu daňovej kontroly, a to dňa 12.02.2015, o čom bola spísaná zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/O.), ale žalobca sa výsluchu nezúčastnil, hoci o jeho konaní bol upovedomený upovedomením o vypočutí svedka č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/O.), že správca dane svedka opakovane predvolával, ale svedok sa na výsluch nedostavil, a teda preto v rozhodnutí uviedol, že správca dane svedka vypočul už v priebehu daňovej kontroly a zároveň získal informácie o jeho výpovediach zo spisov spoločností F. B., Z..F..P.. a W..V..C.., Z..F..P.. A keďže nové skutočnosti v priebehu vyrubovacieho konania neboli zistené, nie je preto dôvod predpokladať, že nové vypočutie svedka by umožnilo získať nové dôkazy. Napriek tomu správca dane na základe návrhu žalobcu svedka opakovane predvolával na výsluch, t.j. vykonal úkony za účelom vyhovenia návrhu žalobcu. Žalobca ani neuviedol, ako by prípadná opakovaná výpoveď mohla zvrátiť závažnosť zistení z daňovej kontroly, ktoré viedli správcu dane k oprávneným pochybnostiam o uskutočnení zdaniteľného obchodu tak, ako bol deklarovaný. Skutočnosť, že správca dane svedka nedal predviesť za asistencie polície, nemožno považovať za porušenie práv žalobcu, pretože dokazovanie v daňovom konaní podľa § 24 ods. 2 vedie správca dane, ktorý zároveň musí dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti zistil čo najúplnejšie. Je preto na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a ako to vyplýva z uvedeného ust. § 24 ods. 2 zákona. S uvedeným názorom žalovaného sa súd stotožňuje, a preto aj túto námietku súd považoval za nedôvodnú.
13. K námietke žalobcu, že poukázanie žalovaného na zistenie o nevykonávaní reálnej ekonomickej činnosti spoločnosti F. B., Z..F..P.. je irelevantné, súd uvádza súhlasne so žalovaným, že v rámci daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti F. B., Z..F..P.. (právny nástupca spoločnosti V. Y. Z..F..P..) nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti F. B., Z..F..P.. a neboli zistené ani žiadne dôkazy o vykonávaní reálnej činnosti spoločnosti V. Y. Z..F..P.., ktorá zanikla zlúčením s touto spoločnosťou. Neboli k dispozícii žiadne účtovné doklady. Podľa tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti V. Y. Z..F..P.. F. U. účtovné doklady boli odovzdané nástupníckej spoločnosti F. B., Z..F..P.., účtovníctvo spoločnosti viedla L. F., ktorá sa však vyjadrila, že účtovníctvo spoločnosti V. Y. Z..F..P.. neviedla, spracovávala len daňové priznania k dani z pridanej hodnoty. Poukázanie na skutočnosť, že ani u právneho nástupcu spoločnosti V. Y. Z..F..P.. nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti, bolo v napadnutom rozhodnutí uvedené ako jeden zo zistených faktov v súvislosti s preverovaním skutočností týkajúcich sa dodávateľa V. Y. Z..F..P.. Toto zistenie však nebolo dôvodom neuznania odpočítania dane z preverovanej faktúry. Vzhľadom na uvedené námietku žalobcu v tejto veci súd považuje za nedôvodnú.
14. K námietke žalobcu, že správca dane prenášal na žalobcu dôkazné bremeno nad rámec zákona, súd uvádza, že vo všeobecnosti platí vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení Daňového poriadku, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva a tiež vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, pretože daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. Aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. 4Sž/136/1999) vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní z uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Na základe uvedeného ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky súd vyhodnotil túto podstatnú žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú.
15. K nepodstatnej námietke žalobcu, v ktorej poukazuje na jeho právo dať sa zastúpiť splnomocneným zástupcom, súd uvádza, v zhode s logickou úvahou žalovaného, že ak žalovaný poukázal na účasť v súvislosti s účasťou splnomocneného zástupcu žalobcu pri výsluchu svedkov a nie účasť konateľa žalobcu v žalobou napadnutom rozhodnutí, tak týmto konštatovaním nekonštatoval žiadne porušenie ustanovení Daňového poriadku, aj keď bolo viac ako logické predpokladať, že za účelom verifikácie výpovedí jednotlivých zúčastnených strán bude zo strany konateľa žalobcu záujem osobne sa zúčastniť vypočutia svedkov a konfrontovať vlastnú výpoveď s vyjadreniami svedkov, ako na to správne poukázal žalovaný vo vyjadrení k žalobe. Žalobca využil svoje právo splnomocniť svojho zástupcu a toto právo mu správca dane ani žalovaný neupreli. Preto súd ani túto žalobnú námietku žalobcu nepovažuje za dôvodnú.
16. Preto súd po preštudovaní obsahu spisovej dokumentácie žalovaného, ako aj ním súdu predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú vcelku dôvodné, pretože správca dane zistil skutkový stav veci čo najúplnejšie a postup správcu dane, ako aj žalovaného bol v súlade so žalobcom namietanými ust. § 3 ods. 2 a ods. 6, § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku.
17. Preto na základe vyššie uvedeného, keďže žalobné námietky žalobcu sú v podstatných žalobných námietkach zhodné s odvolacími námietkami žalobcu, s ktorými sa žalovaný podľa názoru súdu dostatočne vysporiadal a žalobca nič nové podstatné ani v žalobe, ani na pojednávaní súdu okrem tvrdení uvedených v žalobe neuviedol, súd uzatvára, že žalovaný správne právne posúdil vec žalobcu, že zistenie skutkového stavu nie je v rozpore s obsahom spisov, ale naopak, je v súlade s nimi, že žalovaný neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu a že v daňovom konaní sa správne orgány riadili zásadami Daňového poriadku uvedenými v ust. § 3 Daňového poriadku, preto žalovaný žalobou napadnutím rozhodnutím a procesným postupom nemohol ukrátiť žalobcu na jeho subjektívnych právach, ako to tvrdil v žalobe, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietol.
18. Súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP) a žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, preto súd vo výrokovej časti rozsudku vyslovil, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
19. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.