Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/50/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky R., zastúpenej M. a manžela navrhovateľky H., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom S.: U., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., pracovisko L., na odvolanie manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. júna 2018, č.k. 31P/4/2017-112, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev O. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX rozviedol. Maloleté deti U. a H. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi mal. detí uložil povinnosť prispievať na výživné pre mal. U. sumou 120 Eur mesačne a na výživné pre mal. H. sumou 120 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, 3, § 18, § 19 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané asi 2 roky. Príčinu rozvratu manželstva videla navrhovateľka v tom, že jej manžel vo zvýšenej miere požíval alkohol, bol na ňu vulgárny, hrubý, nevážil si ju, v dôsledku čoho opakovane podávala na neho i trestné oznámenie. Podľa tvrdenia manžela navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané do doby, dokedy sa manželka podrobovala liečbe. Príčinu rozvratu manželstva videl manžel navrhovateľky v tom, že sa navrhovateľka riadne prestala starať o domácnosť a následne odišla pracovať do zahraničia. Mal za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva. Konštatoval, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. Od januára 2017 títo už ani nežijú v spoločnej domácnosti. Intímne spolu nežijú cca 8 rokov a nehospodária spolu od roku 2016. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom U. a H. bolo súdom rozhodnuté tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, a to za súhlasu kolízneho opatrovníka, so zohľadnením priania detí zostať v starostlivosti matky. Ďalej konštatoval, že navrhovateľka pracuje ako opatrovateľka v F. s priemerným mesačným príjmom vo výške 770,- eur netto. Žije v prenajatom byte, kde uhrádza náklady vo výške 250,- eur mesačne. Podľa potvrdenia jej obvodného lekára O.. S. nenavštevuje žiadne odborné ambulancie a je spôsobilá po somatickej stránke postarať sa o deti. Manžel navrhovateľky pracuje od XX.XX.XXXX na dohodu o vykonaní práce u živnostníčky U. N., W., kde má dojednanú odmenu 2,90 eur na hodinu. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 241,10 eur mesačne. Odmenu za prácu v domácom prostredí spočívajúcu vo vykonávaní zámočníckych prác, súdu nepreukázal. Maloletý U. má XX rokov, je žiakom X. ročníka R.. Od Z. XXXX. nastúpi do X. ročníka Z.. Navštevuje alergológiu, užíva lieky, na ktoré matka dopláca cca 20,- eur mesačne. Maloletá H. má t.č. XX rokov, je žiačka X. ročníka R., navštevuje gastroenterológiu. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadol na vek detí, ich odôvodnené potreby so zohľadnením zdravotných problémov, a určil výživné na každé z detí vo výške 120,- eur mesačne, a to s poukazom na to, že otec sa vlastným zavinením vzdal príjmu v obchodnej spoločnosti M. tým, že prišiel do práce pod vplyvom alkoholu, pričom u tohto zamestnávateľa na pozícii manipulačného pracovníka, ktorú zastával, mal príjem vo výške 550,- eur mesačne. Považoval za potrebné poukázať na to, že otec si neplní ani vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica na čas do rozvodu, ktorým bolo určené výživné 50,- eur mesačne na každé z detí. V súčasnosti pracuje na dohodu o vykonaní práce s odmenou 2,90 eur na hodinu. Odmenu za prácu v domácom prostredí spočívajúcu vo vykonávaní zámočníckych prác, súdu taktiež nepreukázal. Poberá invalidný dôchodok, pričom jeho stupeň invalidity je posúdený na stupeň 45%. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd otcovi upravil výšku výživného za použitia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a 63 ods. 1 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľka styk maloletých detí nežiadala upraviť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel navrhovateľky. V podanom odvolaní uviedol, že navrhovateľka zatajila, že navštevuje odborného lekára - psychiatra, priniesla iba doklad od obvodného lekára. K svojmu psychiatrovi môže hocikedy prísť v prípade psychických problémov. Dôvodil, že u tohto špecialistu sa lieči jej matka so sestrou a mladší brat. Choroba je nevyspytateľná a v tomto prípade aj dedičná, preto sa bojí o svoje deti. Dôvodil, že navrhovateľka necháva deti dva týždne v mesiaci pod dozorom ženy, ktorá má svoje tri vlastné deti. Uviedol, že nechce, aby jeho deti dochádzali denne do školy, syn 70 kilometrov a dcéra 40 kilometrov, keď môžu bývať u neho.

3. Navrhovateľka, ani kolízny opatrovník mal. detí, sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní manželom navrhovateľky vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z daného titulu si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam dodáva nasledovné:

6. Aj keď v podanom odvolaní manžel navrhovateľky nekonkretizuje dôvody pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, odvolací súd má za to, že jeho odvolanie smerovalo aj proti rozvodu manželstva, nakoľko z jeho výpovede pred súdom prvej inštancie na pojednávaní, konanom dňa 16.11.2017, nepochybne vyplýva, že s rozvodom manželstva nesúhlasí a zároveň nesúhlasí s tým, aby deti boli zverené matke. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav, nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, čo v prejednávanej veci bolo preukázané.

7. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podrobnosti ustanovuje § 23 citovaného zákona, podľa ktorého súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

10. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Pre posúdenie rozvratu manželstva je právne významné zaoberať sa tým, či je reálny predpoklad zlepšenia vzájomných manželských vzťahov, teda, či možno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami a dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav, a to najmä výsluchom oboch účastníkov. Dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, dostatočne preskúmal príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Navrhovateľka pevne zotrvávala na rozvode manželstva.

12. Za situácie, keď navrhovateľka trvala na rozvode manželstva nebolo v možnostiach súdu ďalej viesť účastníkov k zmiereniu a odstráneniu príčin rozvratu manželstva. Za danej situácie rozvod manželstva je individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov, a pokiaľ navrhovateľky zásadne odmieta obnovenie manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel k právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky rozviedol.

14. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 .

15. Podľa obsahu podaného odvolania bol predmetom preskúmania odvolacieho súdu aj výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že mal. U. a mal. H. sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd konštatuje, že v tomto smere súd správne postupoval podľa § 26 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, upraví súd práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu bude dieťa zverené do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu.

16. Pri rozhodovaní, komu má byť dieťa zverené do výchovy, je potrebné vychádzať z toho, ktorý z rodičov má lepšie podmienky pre riadnu výchovu dieťaťa, pričom tieto podmienky nie je možné posudzovať len z hľadiska hmotného zaopatrenia dieťaťa, ale je nevyhnutné venovať pozornosť tomu, kto je lepšie schopný dieťa vychovať, aj z hľadiska osobných a povahových vlastností. Nemožno však opomenúť ani skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne dieťaťa, tak ako sa to prejavilo aj v danom prípade.

17. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že mal. deti sú v starostlivosti matky, a to mal. U. od januára 2017 a mal. H. od mája 2017. Domácnosť obidvoch rodičov je pravidelne monitorovaná opatrovníkom mal. detí. Šetreniami bolo zistené, že deti sú v starostlivosti matky a pri pohovoroch s mal. deťmi sa tieto vyjadrovali, že v starostlivosti matky chcú zostať. Mal. U. uviedol, že dôvodom, prečo odišiel k matke v januári 2017, bola tá skutočnosť, že počas spolužitia s otcom mal s ním vzájomné problémy. Deti sú u matky spokojné, vyjadrovali sa v tom smere, že táto im zabezpečuje riadnu starostlivosť. Keď je v práci, mimo bydliska, stará sa o nich pani T., ktorá býva v susedstve a u tejto sú po celý čas, čo je matka v práci. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili záver, že práve otec v porovnaní s matkou dáva záruku riadnej výchovy mal. detí, keď jeho starostlivosť o deti by bola predovšetkým prenesená na jeho matku, t. j. starú matku mal. detí. Táto skutočnosť vyplýva z výsluchu otca, ktorý uviedol, že robí na tri zmeny a o mal. deti by sa starala jeho mama. Vo svojej výpovedi uviedol: „Deti za mnou chodia, teda ani neviem, či za mnou prídu, zoberú si nejaké veci a odídu. Deti nemajú záujem, aby som sa im venoval, najmä syn, je to puberťák.“ Pokiaľ sa týkalo toho, ako sa venuje mal. H., uviedol: „Niečo si nakreslí, niečo si zoberie, ja som väčšinou neni doma.“ Otec vo svojom odvolaní síce spochybnil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode, žiadne relevantné dôvody, argumenty, týkajúce sa vhodnosti iného výchovného prostredia, resp. nedostatkov v starostlivosti matky o maloleté deti neuviedol, tieto nebol zistené ani z obsahu spisu.

18. S prihliadnutím predovšetkým na záujem a názor mal. detí, ako aj tú skutočnosť, že na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o mal. deti, odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia v časti, ktorou boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky.

19. Ako vecne správne posúdil odvolací súd tiež rozhodnutie v jeho nadväzujúcej časti, ktorými bola určená výška vyživovacej povinnosti otca na mal. deti, ktoré otec podaným odvolaním nenapádal, výšku výživného nespochybňoval a táto zodpovedá základným kritériám pri určovaní výživného, ktorými sú predovšetkým odôvodnené potreby detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.