Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tov-1-2018.pdf
PDF · 84.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tov/1/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému D. D., nar. X.X.XXXX v F., trvale bytom F., C. T. XXXX/X, trestne stíhanému pre zločin subvenčného podvodu podľa § 223 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí, konanom dňa 26. septembra 2018, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14. septembra 2017, sp. zn. 5Tv/2/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14. septembra 2017, sp. zn. 5Tv/2/2014, bol obžalovaný D. D. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. 1Pv 377/13/7707 zo dňa 7.11.2014, doručenej Okresnému súdu Prešov dňa 13.11.2014, pre skutok, kvalifikovaný ako zločin subvenčného podvodu podľa § 223 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že dňa 13.7.2007 v G., vo H. útvare XXXX ako jeho príslušník podpísal čestné vyhlásenie, v ktorom prehlásil, že v mieste výkonu vojenskej služby alebo v jeho blízkom okolí nežije v domácnosti s vlastníkom bytu, ktorý bol bytom vo vlastníctve obce a takýto byt nadobudol do vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníckeho bytu od obce podľa osobitného predpisu, na základe ktorého mu bol v dobe od 1.7.2007 do 31.5.2013 priznaný príspevok na bývanie vo výške 100 % sumy určenej podľa § 170 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v znení zákona č. 253/2007 Z. z. (ďalej len zákon), a to aj napriek tomu, že žije v spoločnej domácnosti s matkou
- vlastníčkou bytu na Ul. C. T. č. XXXX/X v F., ktorá zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 12.6.1998 odkúpila tento byt od mesta Trebišov, a teda s poukázaním na § 170 ods. 2 písm. h) zákona mal od 1.7.2007 nárok na príspevok na bývanie vo výške jednej polovice sumy určenej podľa § 170 ods. 1 zákona, čím takto svojím konaním spôsobil Ministerstvu obrany SR škodu v celkovej výške 8.010,90 €, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená Slovenská republika Ministerstvo obrany SR so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podal písomne odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. Následne prokurátor odvolanie aj písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku s tým, že konštatovaný právny záver súdu považuje za nesprávny, prameniaci z nedôsledného posúdenia všetkých dôkazov a skutkového stavu veci. V odôvodnení oslobodzujúceho výroku rozsudku súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané zo žiadneho dôkazu, že by obžalovaný trvale žil so svojou matkou a spoločne uhrádzal náklady na svoje potreby. Podľa názoru súdu práve naopak, z výpovede matky, svedkyne B. C. i samotného obžalovaného vyplynulo tvrdenie, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou B. C. a aj napriek tomu, že u matky má nejaké veci v jednej izbe, tak nezdieľa s ňou spoločnú domácnosť. Prokurátor poukázal na to, že obžalovaný D. D. v prípravnom
konaní uviedol, že býva so svojou mamou v byte, ktorý bol predtým vo vlastníctve Mesta F. a ten ona odkúpila, avšak s ňou nevedie spoločnú domácnosť. Prispieva matke sumou 200 € mesačne. Ďalej uviedol, že je zväčša mimo svojho trvalého bydliska. Má priateľku, s ktorou máva spoločný program a veľakrát prebýva aj u nej v jej byte v F., na Z. L. E.. S priateľkou nežije v spoločnej domácnosti, každý sa stará sám o seba zo svojich vlastných prostriedkov. Svedkyňa C. D. v prípravnom konaní uviedla, že je matkou D. D. a tento rovnako, ako ona, aj on býva na adrese F., C. T. XXXX/X, teda v byte, v ktorom majú obaja trvalý pobyt. Nežijú však v spoločnej domácnosti, pretože on, ako aj ona, žijú vlastným spôsobom života, on má priateľku, aj oná má priateľa, nenakupujú spoločne potraviny, všetky veci si riešia samostatne. Ona ho nekontroluje, prespáva aj u priateľky tak ako aj ona je občas mimo bytu. Čiastkou 100 € mesačne prispieva na inkaso, čo je náhrada za užívanie jeho izby. Tvrdenie obžalovaného, ako aj ním zabezpečených svedkov, že žije v domácnosti s družkou a ktoré uviedol až na hlavnom pojednávaní, prokurátor považuje za tendenčné a účelové. Samotný obžalovaný, ako aj jeho rodičia uviedli, že žijú spoločne v byte a obžalovaný prispieva sumou 200 € mesačne. V uvedenej veci má prokurátor za to, že sú tým splnené všetky podmienky ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Keďže súd nespochybňuje ďalšie skutočnosti, týkajúce sa poberania príspevku na bývanie, má bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný čestné prehlásenie podpísal a poberal príspevok na bývanie v 100 % rozsahu možného príspevku, má prokurátor za to, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku. Preto prokurátor navrhol, aby druhostupňový súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a po zrušení oslobodzujúce rozsudku vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch a navrhol vyhovieť jeho odvolaniu.
Zástupca poškodeného Ministerstva obrany SR navrhol rozhodnúť tak, ako uviedol prokurátor krajskej prokuratúry.
Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že oslobodzujúci výrok rozsudku okresného súdu je správny a zákonný.
Z odvolania prokurátora a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, keď dospel k záveru, že obžalovaný v rozhodnej dobe žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou, teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom pochybení videl vadu v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysel jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, že obžalovaný v rozhodnej dobe býval spolu so svojou družkou, s ktorou aj uhrádzal spoločné náklady. Preto okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní tvrdenia obžaloby, že obžalovaný rozhodnej dobe mal žiť so svojou matkou v byte v jej vlastníctve. Z uvedeného dôvodu okresný súd nemal preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný v zmysle § 285 písm. a) Tr. por.
Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú žiadne vady, majúce základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj aplikácie zásady trestného konania „v pochybnostiach v prospech obvineného“. V konečnom dôsledku odvolací súd konštatuje, že ani podľa dôvodov odvolania prokurátor nenamieta porušenie ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ale sa domáha len iného hodnotenia dôkazov, vyvodenia iného skutkového záveru (záveru, že obžalovaný žil v rozhodnej dobe v byte so svojou matkou), ktorej požiadavke odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Nad rámec vyššie uvedeného v súvislosti s prejednávaným prípadom odvolací súd považuje za potrebné dodať, že domácnosť v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka vzniká splnením dvoch kumulatívnych podmienok; fyzické osoby (najmenej dve, inak však počet nie je obmedzený) musia spolu trvale žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje potreby. Tieto pojmové znaky možno stručnejšie vymedziť ako trvalé spotrebné spoločenstvo. Preto aj v prípade že by obžalovaný v rozhodnej dobe býval v byte svojej matky a okrem úhrady za bývanie by matke ničím neprispieval aj na úhradu iných jej osobných potrieb a matka by ničím neprispievala na úhradu potrieb obžalovaného, ich spoločné bývanie v jednom byte by podľa ustálenej súdnej praxe, týkajúcej sa pojmu „domácnosť“ podľa § 115 Občianskeho zákonníka, nemohlo spĺňať zákonné podmienky tohto trvalého spotrebného spoločenstva.
Následne odvolací súd nad rámec odvolaním vytýkaných vád preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.