Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/169/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO:36 854 140, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: S. X., nar.X.X.XXXX, bytom H., H.á XXX/XX o zaplatenie 7 141,77 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 141,77 € spolu s úrokom vo výške 2 463,77 €, s úrokom vo výške 14,9 % ročne zo sumy 5 070,77 € od 1.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 8 016,83 € od 1.10.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 141,77 € s príslušenstvom, keď poukázal na úverovú zmluvu zo dňa 11.5.2012, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť úver, ktorý nemal žalovaný riadne splácať, čím vznikol dlh.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 26.9.2018 sa riadne predvolaný žalovaný nedostavil, súd v zmysle § 180 pojednával v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú súčasťou spisu.

4. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu podnikateľskej činnosti okrem iného poskytuje i spotrebiteľské úvery. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu na základe ktorej poskytol úver vo výške 6 000 € s tým, že finančné prostriedky dlžník mohol čerpať jednorázovo 11.5.2012, t.j. v deň podpisu zmluvy. Úver žalobca poskytol ako úver bezúčelový. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že úver bude úročený úrokom vo výške 14,9% ročne a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje sumu 9 489,96 €. Žalovaný sa v zmluve zaviazal, že úver bude splácať postupnými 60 mesačnými splátkami po 142,72 €, ktoré budú splatné vždy v 15. deň v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 15.6.2012 a poslednej bola dohodnutá na 15.5.2017. Prípisom zo dňa 15.9.2013 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie splátok s ktorými bol v omeškaní a upozornil ho, že ak neuhradí dlh príde k zosplatneniu úveru.

Prípisom zo dňa 21.11.2013 žalobca ako veriteľ oznámil žalovanému ako dlžníkovi, že z dôvodu omeškania s plnením záväzku z úverovej zmluvy vyhlásil pohľadávku dňom 15.11.2013 za splatnú a vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy.

Z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný čerpal úver, pričom úver riadne nesplácal už počnúc júnom 2013.

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

7. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť

ustanovenie občianskeho zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení zákona 129/2010 Z.z., pričom súd konštatuje, že zmluva má náležitosti predpokladané týmto zákonom.

V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom prišlo dňa 11.5.2012 k uzavretiu úverovej zmluvy, ktorú súd hodnotí ako platnú a na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkovo právny vzťah. Na jeho základe žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky (zmluva, výpis z účtu), ktoré žalovaný prevzal, a za ktoré sa zaviazal platiť pravidelné mesačné úhrady, pričom je evidentné, že žalovaný prestal uhrádzať úver od júna 2013. Žalobca následne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil, nakoľko sa jednalo o zvyšok úveru navýšený o úrok, ktorý banka vyčíslila do splatnosti úveru, čo je správny postup. K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona, teda nemožno vylúčiť i takú úpravu, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, pretože v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté v zmluve. Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany z ktorých by vyplynulo, že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu, tak ako ich označil v žalobe. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 a v súlade s ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti celého úveru, pretože v týchto dňoch sa dostal žalovaný do omeškania.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva v tom, že žaloba nebola v žiadnej časti zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.