Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/417/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P. O. Box 205 proti žalovanému: C. Ž., nar. X.XX.XXXX, bytom N. P., O. XX, o zaplatenie 465,73 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 13Csp/130/2016 z 31.7.2017

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 465,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 26.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a 1 úkon právnej pomoci.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 465,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 26.10.2013 do zaplatenia titulom vrátenia nesplateného zostatku pôžičky uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 23.8.2011.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným (správne právny predchodca žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) uzavreli 23.8.2011 zmluvu o pôžičke ev. č. 6100745, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 850,00 eur, splátka bola určená na 36,24 eur, celková suma pôžičky bola 1.152,06 eur s tým, že počet splátok bol určený na 36 mesiacov, ročná úroková sadzba bola určená 21,56%, RPMN vo výške 21,56%, priemerná hodnota RPMN 45,11%, celkové náklady spotrebiteľa 30,06 eur (správne 302,06 eur - poznámka odvolacieho súdu), termín konečnej splatnosti 08/2014. Žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného 16.10.2013 na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo v celkovej sume 518,98 eur.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 8, § 103 dospel k záveru, že námietka žalovaného o premlčaní žalobcom uplatneného nároku nie je dôvodná, keďže žalobca listom zo 16.10.2013 zosplatnil celý dlh, čím začala plynúť v zmysle § 103 premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t.j. od 20.10.2013, keďže žaloba bola podaná na súd 29.9.2016 mal za to, že nejde o premlčanie. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného o neprimeranosti výšky úrokov z pôžičky poukazujúc na nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 10/95 z 28.2.1995 (Zbierka zákonov SR, čiastka 20 č. 51/1995), z ktorého okrem iného vyplýva, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ust. § 39, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky, vychádzal zo zásady, že je potrebné prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu,

jeho pohnútky, účel, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. Po preskúmaní zmluvy o poskytnutí pôžičky konštatoval, že obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle § 129/2010 Z.z. Nemožno ju považovať za pôžičku bez poplatkov a bez úrokov. Priemerná úroková sadzba z úverov v období 08/2011 bola 11,23% ročne, v zmluve je uvedená 21,56%, ktorú sumu súd považoval za súladnú s dobrými mravmi. Keďže žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 850,00 eur, žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, súd vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného na zaplatenie 465,73 eur.

5. S poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 10c nariadenia vlády zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne od 26.10.2013 do zaplatenia.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a 1 úkon právnej pomoci s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný ako odvolacie dôvody uvádza odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ C.s.p. Z obsahu odvolania však vyplýva, že namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, h/ C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pochybenie súdu prvej inštancie videl v tom, že súd vychádzal iba z dôkazov predložených žalobcom, nebral do úvahy ním vznesenú námietku a nepriznal mu tak ochranu spotrebiteľa. Súd bol z úradnej povinnosti povinný poskytnúť mu ako spotrebiteľovi súdnu ochranu podľa spotrebiteľského práva, ktorá mu v plnej miere a nespochybniteľne prináleží. Poukazoval na to, že mu nebola zo súdu doručená doručenka predžalobnej upomienky, takže ani teraz sa ešte nedokáže dostatočne vyjadriť k predmetnej zmluve, či skutočnostiam uvedeným v rozsudku. Bol toho názoru, že žalobca voči nemu použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, porušil viaceré ustanovenia príslušných právnych predpisov. V súvislosti s námietkou premlčania poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp.zn. 12C/77/2015, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že splátky splatné do zosplatnenia sa premlčali plynutím dojednanej splatnosti, pri zosplatnení pôžičky podľa § 565 a § 53 ods. 9 začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 zročnosťou nesplnenej splátky, resp. od splatnosti prvej z nesplatených splátok. Žiadal, aby súd prehodnotil postup súdu prvej inštancie ako vadu v konaní. Poukazoval na to, že ročná úroková sadzba i RPMN v zmluve boli uvedené v rovnakej výške 21,56% napriek tomu, že súčasťou zmluvných dojednaní medzi právnym predchodcom žalobcu a ním bolo aj poistenie z dôvodu, ktorého aj RPMN v zmluve mala byť uvedená vyššia ako ročná úroková sadzba. Súčasťou zmluvy majú byť aj všeobecné obchodné podmienky platné od 1.9.2010, ktoré sú napísané malým písmom a voľným okom úplne nečitateľné, vzhľadom na tieto okolnosti je zrejmé, že v zmluve je neurčito uvedený údaj o výške pôžičky, keď v skutočnosti bola poskytnutá pôžička 850,00 eur, pričom v zmluve je uvedená celková suma pôžičky 1.152,60 eur, čo nezodpovedá skutočnosti. Navyše táto suma je rozdielna od súčtu splátok (36 x 36,24 eur), ktorý predstavuje sumu 1.304,64 eur. Ide o zavádzajúci údaj o sume pôžičky, ktorá má zrejme vyjadrovať celkové náklady spojené s pôžičkou. Ide o vnútorný rozpor konajúcej osoby, teda veriteľa, ktorý preukázateľne údaje do písomnej zmluvy zadával sám, pretože nemal záujem o pôžičku vo výške 1.304,64 eur, toto podľa neho spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v jeho podstatnej obsahovej náležitosti a to uvedenie sumy pôžičky. Takýto výklad podľa neho je v súlade s § 54 ods. 2 OZ, pretože v prípade platnosti by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z., na ktorý dopadá i právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. OZ. Podľa neho zmluvu ako celok zneplatňujú aj ďalšie nedostatky a rozpory a to nesprávny údaj o RPMN, pretože pri jeho výpočte veriteľ vychádzal zo sumy 1.152,60 eur, ale pri počte splátok 36 a výšky splátky 36,24 eur nezodpovedá skutočnosti, pretože súčet všetkých splátok predstavuje sumu 1.304,64 eur. Za nesprávny považoval údaj o výške RPMN, ktorá by sa mala podľa zmluvy rovnať výške úrokovej sadzby, pričom je zrejmé, že v rámci celkových nákladov pôžičky preukázateľne nemal uhrádzať iba zmluvný úrok, ale aj iné plnenie (poistenie). Zmluva neobsahuje ani termíny splátok, zo zmluvy nie je zrejmé, na základe akého právneho úkonu za veriteľa konal iný subjekt a to VÚB a.s. Bratislava, pričom ako druhá zmluvná strana mal jednoznačne vedieť, s akou osobou veriteľa uzatvára platnú

zmluvu. Namietal, že ako dlžník nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť veriteľom predformulované vyhlásenie, že je oboznámený a súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami, preto možno mať pochybnosti, či v čase akceptácie zmluvy mal vôbec možnosť oboznámiť sa s vopred pripravenými všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú nakoniec vystavené v takom technickom vyhotovení, že sú nečitateľné a teda formálne nedostupné. Veriteľ podľa neho nepreukázal, že ho oboznámil s VOP, zmluvné dojednania podľa neho by mali mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť výrazne menšej veľkosti než ostatné dojednania, nesmú byť usporiadané tak, aby vzbudzovali dojem menej podstatného významu. Uvedené požiadavky podľa neho v prejednávanej veci VOP nespĺňajú.

8. Odvolanie žalovaného bolo žalobcovi doručené 9.10.2017. Žalobca nevyužil svoje právo na repliku.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 380 ods. 2, § 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 C.s.p.).

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a čiastočne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ vychádzal zo záveru, že žalobcovi prináleží aj úrok z istiny za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahŕňa v sebe skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tak z hmotnoprávneho hľadiska ako aj postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Na vady konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd prihliada len vtedy, ak tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 , pričom na ne prihliada z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené v odvolaní.

14. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2 C.s.p.) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

15. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Stranám sporu neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Nepodal žiaden výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, aj keď hmotnoprávne ustanovenia boli súdom vymenované. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je neobhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný.

16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 465,73 eur s úrokom z omeškania, sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou 1.187,57 eur, uvedenej v žalobe ako istina, po odpočítaní sumy 721,84 eur označenej ako prijaté úhrady s tým, že predmetom žaloby nie je zmluvná pokuta. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca (správne právny predchodca žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného dňa 16.10.2013 na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo v celkovej sume 518,98 eur. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania po citácii § 53 ods. 8 (správne § 53 ods. 9 - poznámka odvolacieho súdu), § 103 konštatoval, že námietka premlčania nie je dôvodná, keďže žalobca listom zo dňa 16.10.2013 zosplatnil celý dlh, čím začala plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t.j. od 20.10.2013, pričom žaloba bola podaná na súde 29.9.2016.

17. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však nie je zrejmé, pre nesplnenie ktorej zo splátok právny predchodca žalobcu ako veriteľ žiadal o zaplatenie celej pohľadávky, ktorá okolnosť má podstatný vplyv pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty a pre splnenie podmienok, za ktorých môže dôjsť k uplatneniu práva podľa § 565 OZ. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, na základe akých skutočností dospel k záveru, že doba zročnosti nesplnenej splátky pripadla na deň 20.10.2013.

18. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je možné zistiť, ako dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí pôžičky obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § (zrejme zákona - poznámka odvolacieho súdu) 129/2010 Z.z., preto ju nemožno považovať za pôžičku bez poplatkov a úrokov, keďže z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru, že v zmluve o poskytnutí úveru je uvedená správna výška celkových nákladov spotrebiteľa, správna výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 2 písm. g/, h/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvárania zmluvy o poskytnutí pôžičky). Z odôvodnenia rozhodnutia totiž nie je zrejmé, ako sa súd vyporiadal so skutočnosťou, že výška celkovej sumy pôžičky je nižšia než súčet výšky mesačných splátok, ktoré mal žalobca počas doby splácania (36 mesiacov) zaplatiť, keďže celková suma pôžičky bola vyčíslená čiastkou 1.152,06 eur a súčet mesačných splátok (36,24 x 36) predstavuje čiastku 1.304,64 eur, teda čiastku vyššiu než celková suma pôžičky. Za takýchto okolností je potrebné považovať záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o pôžičke obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. d/, e/, g/ až i/, l/ a k/ a ods. 12 zák. č. 129/2010 Z.z., resp. že nie sú splnené podmienky § 11 ods. 1 písm. b/, f/ zák. č. 129/2010 Z.z. za nepreskúmateľný.

19. Okamih, kedy si možno právo uplatniť na súde po prvýraz nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Ak čas splnenia záväzku (dlhu) nebol dohodnutý ani inak určený právnym predpisom (§ 563 , či určiteľný rozhodnutím súdu (§ 564 , dlžník je podľa ust. § 563 povinný splniť prvý deň potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky alebo pre právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia a taktiež aj jednotlivé splátky, na ktoré bolo dohodou účastníkov rozložené celé plnenie. Plnenie

dlhu teda možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie. Zákon v ust. § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak rozhodnutím určil súd, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh, tzv. strata výhody splátok. Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok, najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky a to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplnil v určenom termíne ani ďalšiu splátku. V ust. § 53 ods. 9 sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúc z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota však môže najskôr plynúť po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Zákonodarca sa v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej pohľadávky, vzhľadom na to sa v § 53 ods. 9 malo ustanoviť, že posledná veta v § 565 sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj na to, dokedy teda dodávateľ môže toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 (Komentár Iura k . Z uvedených dôvodov pre posúdenie premlčania nároku žalobcu je v predmetnej veci potrebné ustáliť deň, kedy došlo k zosplatneniu dlhu žalovaného.

20. Z obsahu spisu je zrejmé, že v sume žalobcom uplatneného nároku je zahrnutý aj úrok z istiny za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalobcovi prináleží úrok z istiny aj po vyhlásení splatnosti celého úveru.

21. Uvedený záver súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažuje za správny, žalobcovi prináleží iba úrok z úveru za čas do zosplatnenia úveru. Povinnosť dlžníka hradiť úroky z úveru za čas po zosplatnení úveru by znamenala hrubú nadvládu dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorý záver vyplýva aj z uznesenia NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu je potrebné odkázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, ktoré sa zaoberalo obdobnou právnou vecou. Ústavný súd SR predmetným uznesením odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka“. Tento výklad považoval ústavný súd za ústavne akceptovateľný.

22. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj právny názor vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014 z 30.6.2015, podľa ktorého v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré mu dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde dlžník by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ mal naďalej nárok na úroky zo sumy, ktorú by mu

dlžník na výzvu nevrátil. Išlo by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo dlžníkovi - spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku“. Uvedený záver je v súlade so závermi vyplývajúcimi z uznesenia NS SR sp.zn. 4Obo 143/1998 s nálezom ÚS SR IV.ÚS 476/2012.

23. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal vo veci dokazovanie potrebné na riadne zistenie skutkového stavu.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

25. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Za tým účelom bude potrebné posúdiť, či boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, v kladnom prípade bude potrebné posúdiť pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá okolnosť je dôležitá pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Ďalej bude povinnosťou súdu pokiaľ dospeje k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný posúdiť ako predbežnú otázku, či sú alebo nie sú splnené podmienky § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., pre ktoré poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

26. Výsledky vykonaného dokazovania súd vyhodnotí podľa zásad stanovených v § 191 C.s.p., jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyloží svoje myšlienkové pochody a zo skutkových zistení vyvodí právne závery, t.j. uvedie, ako podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotného práva a ozrejmí vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Vyporiada sa pritom so všetkými podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, o žalobe rozhodne rozsudkom majúcim všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby jeho rozsudok bol jasný, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a presvedčivý.

27. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).