Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Lakus, s.r.o., so sídlom Bratislavská 151, Piešťany, IČO: 46 542 141 zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Gembický, so sídlom E. Belluša 8, Piešťany, IČO: 17 545 455 proti žalovaným: 1. S. K., 2. C. Š., rod. K., 3. F. K., 4. N. K., 5. I. K., rod. D., 6. Š. K. a 7. K. K., všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e sa podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom N., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie N., obec N., okres N., a to k N. - parcely registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape ako parcela č. XXXXX/X - U. N. O. R., o výmere XXX m2.

II. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/18 -in na nehnuteľnosti uvedenej vo výroku I. sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný zaplatiť žalovaným finančnú náhradu za prikázané spoluvlastnícke podiely vo výške 20,- eur za 1 m2 na účet Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.01.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, kat. úz. N., parcely registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape ako parcela č. XXXXX/X - U. N. O. R., o výmere XXX m2 a prikázal spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/18-in na uvedenej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu za náhradu vo výške 20 eur za meter štvorcový na účet Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdkova 36, Bratislava.

2. Zástupca žalovaných vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním žalobcovi za náhradu 20 eur za m2, ďalšie skutočnosti neuviedol a nežiadal vykonať ďalšie dôkazy.

3. Súd na pojednávaní konanom dňa 27.09.2018 prejednal vec, vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisového materiálu a zistil tento stav veci:

4. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území N., zapísanej na LV č. XXXXX pre kat. úz. N., ako parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, ako parc.

č. XXXXX/X - U. N. O. R. o výmere XXX m2 v podiele 11/18 - in k celku (t.j. vlastní nadpolovičnú väčšinu). Taktiež je vlastníkom resp. spoluvlastníkom susedných pozemkov a má záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXXXX/X a scelení pozemkov v jeho vlastníctve. Na LV č. XXXXX sú ako ďalší spoluvlastníci zapísaní žalovaní 1.- 7. každý v podiele 1/18- ina. Títo spoluvlastníci sú neznámi a ide o pôdu neznámeho (nezisteného) vlastníka, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý pri nakladaní s týmito pozemkami vystupuje vo vlastnom mene ( § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.).

5. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

6. Podľa § 141 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

7. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

8. Predmetom spoluvlastníctva môže byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, okrem takých vecí, ktoré podľa osobitného zákona môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb. Predmetom vlastníckeho práva sú veci a nie nejaké abstraktné veličiny. Podielové spoluvlastníctvo sa oveľa častejšie vyskytuje pri nehnuteľnostiach, či už ide o pozemky, alebo o stavby spojené so zemou pevným základom, než pri hnuteľných veciach. Nezáleží na tom, či ide o reálne deliteľnú vec, alebo nie. Táto otázka má význam až pri zrušení spoluvlastníctva, pretože od toho potom závisí, akým spôsobom sa spoluvlastníci medzi sebou vyporiadajú.

9. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Aj stavba budovaná bez stavebného povolenia je vecou, ktorá je predmetom spoluvlastníckeho vzťahu.

10. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z ustanovenia § 153 ods. 2 OSP, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie.

11. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k uzavretiu súdneho zmieru (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci

môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou schválenia zmieru.

12. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

13. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.).

14. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Je vylúčené prikázať vec tretej osobe, ktorá k nej nemá žiaden vzťah, hoci by aj bola osobou blízkou niektorému zo spoluvlastníkov (napr. potomkovi alebo manželovi spoluvlastníka). Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem.

15. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R 43/1997), ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo výške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. N. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/18 -in k celku a žalovaní 1.-7. každý vo veľkosti 1/18-ina k celku. Vzhľadom na okolnosť, že podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú neznámi vlastníci, nie je možné zistiť, či v prípade reálneho rozdelenia veci by boli ochotní znášať náklady na rozdelenie nehnuteľnosti v prípade, že reálna deľba by bola objektívne možná. Súd tiež prihliadal na veľkosť podielov, na účelné využitie veci, na záujem žalobcu o scelenie pozemkov v jeho vlastníctve a dospel k záveru, že žalobca má záujem nehnuteľnosť užívať, preto rozhodol tak, že žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovel v celom rozsahu a prikázal spoluvlastnícky podiel 7/18-in na tejto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu a zároveň žalobcu zaviazal, aby žalovaným zaplatil finančnú náhradu za prikázané spoluvlastnícke podiely vo výške 20 eur za 1 m2 na účet ich zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

17. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keď dospel k záveru, že v danom spore je pomer úspechu a neúspechu vyvážený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalobca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu žalovaní podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.