Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26S-15-2016.pdf
PDF · 143.91 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: PICCOLO, spol. s r.o., Hadovská 870, 945 01 Komárno, IČO: 34 105 191, zastúpeného JUDr. Petrom Belovičom, advokátom so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102841183/2016 zo dňa 30. 03. 2016, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102841183/2016 zo dňa 30. 03. 2016 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Nitra č. 21491748/2015 zo dňa 18. 12. 2015 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Na základe oznámenia správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno, zo dňa 13. 04. 2015 sa u žalobcu dňa 06. 05. 2015 začala daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014.
2. Správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o zisťovanie v spoločnosti NOBATO, s.r.o. so sídlom v Pezinku.
3. Dňa 04. 06. 2015 Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní u žalobcu za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu vo veci preverovania zdaniteľných obchodov so spoločnosťou NOBATO, s.r.o., z ktorej vyplýva, že v roku 2014 žalobca obchodoval so spoločnosťou NOBATO, s.r.o., od ktorej nakupoval ovocné vína a tieto boli dodávané okrem iného i spoločnosti Metro a Tesco.
4. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 03. 07. 2015 oznámil správcovi dane, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. bola registrovaná ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty od 01. 04. 2014 do 30. 11. 2014, kedy jej bola zrušená registrácia na daň z pridanej hodnoty a posledné daňové priznanie podala za zdaňovacie obdobie jún 2014. Prílohou odpovede bol i úradný záznam spísaný dňa 11. 06. 2015, z ktorého vyplýva, že podľa zistenia správcu dane zo dňa 29. 05. 2014 spoločnosť NOBATO, s.r.o. na adrese svojho sídla, t. j. Kráľov Brod 371 reálne nesídli, na tejto adrese sa nachádza bytový dom, v ktorom býva matka konateľa spoločnosti W. Z., ktorý býva na adrese v S. X.. Spoločnosť NOBATO, s.r.o.
zmenila svoje sídlo na adresu Kolárova 2907, Pezinok, kde bolo taktiež vykonané miestne zisťovanie a na tejto adrese sa nachádza budova s dvomi nadzemnými podlažiami, ale označenie spoločnosti NOBATO, s.r.o. sa tu nenachádza. Dožiadaný správca dane oznámil, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. reálne nesídli ani na starej, ani na novej adrese a jej bývalý konateľ W. Z. predložil plnomocenstvo zo dňa 20. 06. 2014, ktorým ho nový konateľ spoločnosti NOBATO, s.r.o. Peter Eftimiev splnomocnil na výkon všetkých práv a povinností, ktoré prináležia konateľovi spoločnosti. W. Z. v podaní zo dňa 11. 02. 2015 oznámil správcovi dane, že sa dobrovoľne vzdáva plnomocenstva a zastupovania spoločnosti NOBATO, s.r.o.
5. Na základe výzvy správcu dane žalobca v podaní zo dňa 14. 09. 2015 uviedol, že výrobcom a dodávateľom ovocných vín pre spoločnosť NOBATO, s.r.o. bola spoločnosť SK.DRINK KFT. so sídlom v Maďarsku a za spoločnosť NOBATO, s.r.o. jednal vtedajší konateľ W. Z., ktorý je kontaktný na adrese v S. X.. Žalobca vie poskytnúť všetky faktúry vystavené spoločnosťou SK.DRINK KFT. pre spoločnosť NOBATO, s.r.o., ktorá tovar riadne nadobudla ako výlučný dovozca na územie Slovenskej republiky. Prepravu tovaru priamo od výrobcu zabezpečoval bez prekládky až ku koncovým odberateľom (Metro, Tesco, Labaš - odberatelia žalobcu) maďarský dopravca LT TRANS SPED KFT. (za ktorú konali Tóth Katalin a Lengyel Pál László). Žalobca navrhol vypočuť W. Z., preveriť prepravu tovaru v dopravnej spoločnosti LT TRANS SPED KFT. a preveriť dodanie tovaru pre spoločnosť NOBATO, s.r.o. na základe dodávateľských faktúr od maďarského dodávateľa SK.DRINK KFT. a na základe CMR dokladov. Súčasťou tohto podania boli i predajno - kúpne podmienky na rok 2014 medzi zmluvnými stranami SK.DRINK KFT. ako predávajúcim a spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako kupujúcim.
6. Následne správca dane dňa 20. 10. 2015 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý W. Z. za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu, ktorý uviedol, že bol konateľom spoločnosti NOBATO, s.r.o. do 20. 06. 2014 a tovar bol dodaný tak, ako je to uvedené na dokladoch, ktoré už odovzdal novému konateľovi spoločnosti a nedisponuje nimi s tým, že sa ich pokúsi predložiť. Spoločnosť NOBATO, s.r.o. predal z rodinných dôvodov, nového konateľa bližšie nepozná, stretol sa s ním asi tri krát a odvtedy je nekontaktný. Správcovi dane bol predložený protokol o odovzdaní a prevzatí spísaný dňa 16. 06. 2014 a zmluva o prevode obchodného podielu z toho istého dátumu uzavretá medzi W. Z. ako predávajúcim a Petarom Eftimievom Enevom ako nadobúdateľom.
7. Dňa 05. 11. 2015 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly u žalobcu, v ktorom sú podrobne popísané jednotlivé zistenia za zdaňovacie obdobie január až jún 2014. Predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2014 bolo 15 faktúr vystavených spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v celkovej sume 85.917,96 eur, z toho daň z pridanej hodnoty v sume 17.183,58 eur, ktorú si žalobca uplatnil na odpočítanie. Správca dane uviedol, že bol účelovo vytvorený reťazec nákupu a predaja vína (SK.DRINK KFT. - NOBATO, s.r.o. - žalobca) na optimalizáciu daňovej povinnosti. Žalobca tento tovar predával bez skladovania do veľkoobchodných reťazcov, pričom tovar bol prepravovaný priamo od výrobcu SK.DRINK KFT. do týchto reťazcov. Protokol z daňovej kontroly bol doručený splnomocnenej zástupkyni žalobcu spolu s výzvou zo dňa 06. 11. 2015 na vyjadrenie sa k protokolu. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 09. 12. 2015 k protokolu, v rámci ktorého uviedol, že obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúrach a predložených dokladoch a navrhol preverenie a objektivizovanie činnosti medzi spoločnosťou NOBATO, s.r.o. a žalobcom, t. j. nákupu a predaja ovocných vín. Poukázal na to, že dovoz ovocných vín podlieha zákonu o spotrebnej dani a každá jedna zásielka mala referenčné číslo, ktoré korešponduje s odberateľskými faktúrami vystavenými spoločnosťou NOBATO, s.r.o. pre žalobcu, ktorý vína predal svojim konečným odberateľom (WAJDA, RESCO,METRO). Zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach a je v kompetencii správcu dane, aby získal údaje od spoločnosti NOBATO, s.r.o., resp. údaje z elektronického systému.
8. Dňa 16. 12. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
9. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správca dane vydal dňa 18. 12. 2015 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 17.183,58 eur za zdaňovacie obdobie február 2014 (t. j. rozdiel medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 30. 03. 2016 žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne.
10. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal správcom dane zistený skutkový stav. Správa dane preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014, pričom sa zameral na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane na základe 15 faktúr vystavených dodávateľom, t. j. spoločnosťou NOBATO, s.r.o. v mesiaci február 2014 pre odberateľa, t. j. žalobcu. Predloženými listinnými dokladmi žalobca deklaroval pohyb tovaru nasledovne: SK.DRINK KFT. - NOBATO, s.r.o. - PICCOLO, spol. s r.o. - slovenskí odberatelia (METRO, TESCO, LABAŠ, WAJDA). Zároveň však žalobca uviedol, že tovar bol fyzicky dodaný priamo a bez prekládky od maďarského výrobcu až k samotným odberateľom žalobcu (METRO, TESCO, LABAŠ, WAJDA). Správca dane konštatoval, že žalobca si právo na odpočítanie dane pri faktúrach vystavených spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako dodávateľom uplatnil neoprávnene, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane. V priebehu daňovej kontroly nebola spochybnená existencia tovaru dodaného od maďarského dodávateľa do obchodných reťazcov v Slovenskej republike, ale nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný v rámci obchodného reťazca dodávateľom, t. j. NOBATO, s.r.o. pre žalobcu tak, ako to tvrdí žalobca. Ak nebolo preukázané, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. dodala tovar, potom jej nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť a v prípade, ak nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane u odberateľa. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. podala za kontrolované zdaňovacie obdobie (február 2014) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, ale pravdivosť údajov v ňom uvedených nebola preukázaná po formálnej stránke. Rovnako je sporná i vecná stránka, pretože tovar uvedený na predmetných faktúrach bol dodaný priamo od maďarského výrobcu SK.DRINK KFT. k odberateľom žalobcu, t. j. spoločnostiam METRO, TESCO, LABAŠ, WAJDA, čo potvrdil i žalobca. Z uvedeného potom vyplýva, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. nikdy nedisponovala tovarom, ktorý mala ďalej predať spoločnosti žalobcu. Žalobca prezentuje postavenie spoločnosti NOBATO, s.r.o. v deklarovanom reťazci ako nevyhnutnosť z dôvodu, že sám žalobca nedisponuje povolením na dovoz vín z iných krajín Európskej únie. Spoločnosť SK.DRINK KFT. a žalobca teda podľa jeho tvrdenia potrebovali medzičlánok, ktorý týmto povolením disponoval a týmto medzičlánkom bola práve spoločnosť NOBATO, s.r.o. Legislatíva SR však nediskriminuje daňové subjekty, ktoré prejavia záujem o registráciu v súvislosti s obchodovaním s alkoholickými nápojmi. Žalobcovi nič nebránilo požiadať príslušného správcu dane o vydanie potrebných povolení. Pokiaľ žalobca argumentuje nenahraditeľnosťou spoločnosti NOBATO, s.r.o. v deklarovanom obchodnom reťazci, potom túto mieru „nenahraditeľnosti“ limituje samotný žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt a tento jeho argument nie je možné považovať za objektívny. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že k dodaniu tovaru od spoločnosti NOBATO, s.r.o. nedošlo tak, ako to tvrdí žalobca a predloženým faktúram nemožno pripísať relevantnú dôkaznú preukaznosť, nakoľko bolo spochybnené, že boli vystavené na základe reálneho plnenia. Žalobca nepredložil, ani neoznačil taký dôkaz, ktorý by preukázal oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri faktúrach vystavených spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako dodávateľom.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
11. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 20. 05. 2016 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 03. 2016, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 12. 2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V podanej žalobe uviedol, že spoločnosť sa zaoberala predajom ovocných vín pochádzajúcich z Maďarska do obchodných reťazcov na Slovensku. I keď existuje personálna previazanosť medzi výrobcom vín v Maďarsku, t. j. spoločnosťou SK.DRINK KFT. a spoločnosťou žalobcu, tieto spoločnosti nemohli vstupovať do priameho obchodného vzťahu, a to z dôvodu, že žalobca nedisponoval povolením na opakované prijímanie vína v pozastavení dane z iného členského štátu EÚ. Bolo preto potrebné pre realizáciu plánovanej obchodnej spolupráce zapojiť medzičlánok v podobe partnera, ktorý týmto
povolením disponoval a týmto medzičlánkom bola spoločnosť NOBATO, s.r.o., s ktorou žalobca spolupracoval do júna 2014.
12. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na žalobné námietky uvedené v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Namietal porušenie ust. § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (námietka č. 1). Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že spoločnosť žalobcu kúpila tovar od dodávateľa NOBATO, s.r.o.. V rozpore s týmto tvrdením je jediným dôvodom vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou NOBATO, s.r.o., čo žalobca považuje za závažný rozpor medzi zisteniami správcu dane a ním prezentovanými závermi (nesprávne vedené dokazovanie). Podľa tvrdenia žalobcu je rozpor v tom, že správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza ako svoje vlastné zistenie fakt, že od spoločnosti NOBATO, s.r.o. žalobca kúpil ovocné víno, ale v rozpore s týmto zistením správca dane neuznal odpočítanie dane pri faktúrach vystavených spoločnosťou NOBATO, s.r.o.. Žalovaný nezjednal nápravu a nevyjadril tento závažný rozpor medzi zisteniami správcu dane a jeho záverom.
13. Ako námietku č. 2 žalobca označil porušenie ust. § 45 písm. c) a ust. § 24 ods. 2 vyššie citovaného zákona a konkrétne uviedol, že správca dane ho vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ale vo výzve nebolo konkretizované, čo správca dane požaduje ako dôkaz. Túto námietku žalobcu žalovaný nepreskúmal. Daňový subjekt má právo na predkladanie dôkazov, ktoré však bolo žalobcovi fakticky odňaté, nakoľko tvrdením o nepredložení účtovníctva spoločnosti NOBATO, s.r.o. dal žalovaný najavo, že akýkoľvek iný existujúci dôkaz už jeho rozhodnutie neovplyvní a žiadny iný dôkaz ani nemieni posudzovať.
14. Ako námietku č. 3 žalobca označil porušenie ust. § 24 ods. 4, ust. § 25 ods. 1 a ust. § 3 ods. 3 vyššie citovaného zákona. Uviedol, že v priebehu daňovej kontroly navrhol vykonanie dôkazov (výsluch W. Z., overenie dopravy vína od výrobcu SK.DRINK KFT. priamo k odberateľom, predloženie dokladov od výrobcu SK.DRINK KFT. o dodávke vína pre spoločnosť NOBATO, s.r.o., ku ktorým sa žalobca vie dostať, pretože konatelia spoločnosti SK.DRINK KFT. sú zároveň konateľmi žalobcu). Správca dane z navrhovaných dôkazov vykonal iba výsluch svedka W. Z., ktorý jasne uviedol, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. dodala žalobcovi tovar a doklady má nový konateľ tejto spoločnosti. Hodnotenie výpovede (ako dôkazu) tohto svedka je chybné, pretože zákon svedkovi neukladá povinnosť, aby svoju výpoveď podložil dôkazmi. Žalovaný sa touto námietkou zaoberal a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Výpoveď svedka bola podľa názoru žalobcu podložená predloženými dokladmi o nákupe tovaru od spoločnosti NOBATO, s.r.o.
15. V námietke č. 4 (porušenie ust. § 24 ods. 2 vyššie citovaného zákona) žalobca uviedol, že spoločnosť žalobcu nemá povolenie na dovoz vín z iných krajín Európskej únie, a preto bol potrebný medzičlánok, ktorý disponoval potrebným povolením a týmto medzičlánkom bola práve spoločnosť NOBATO, s.r.o. Správca dane sa nevyjadril, prečo považuje vytvorený obchodný reťazec za účelový z titulu daňovej optimalizácie. Žalovaný sa nevyjadril ani k tomu, prečo správca dane neakceptuje rozhodnutie žalobcu obchodovať so spoločnosťou NOBATO, s.r.o. a ani neuviedol, v čom žalobca pochybil, keď svoje obchody nerealizoval podľa predstavy správcu dane, teda bez spoločnosti NOBATO, s.r.o.
16. V námietke č. 6 (porušenie ust. § 63 ods. 5 a ust. § 68 ods. 3 vyššie citovaného zákona) žalobca uviedol, že žiadali správcu dane o preverenie údajov v colnom systéme a preverenie kontrolných výkazov medzi spoločnosťami zapojenými do obchodu s ovocným vínom, ale s týmito námietkami sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a túto námietku ani nepreskúmal. Správca dane tieto navrhované dôkazy nevykonal a vyrubovacie konanie fakticky vôbec neprebehlo. Napriek tomu žalovaný nezjednal nápravu.
17. V námietke č. 7 (porušenie ust. § 24 ods. 4 vyššie citovaného zákona) žalobca uviedol, že správca dane nevyzval spoločnosť NOBATO, s.r.o. v zmysle ust. § 17 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda nedal najavo žiadne pochybnosti o podanom daňovom priznaní.
18. Žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu zaujal postoj, ktorý mal za cieľ potvrdiť rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 12. 2015. V prípade, ak by zostal nad vecou, tak by nedošlo z jeho strany k porušeniu vyššie uvedených ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty /ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), ust.
§ 51 ods. 1, písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov/. Žalovaný sa vyhol riešeniu námietok žalobcu, a to v snahe podporiť správcu dane. Žalobca žiadal len opätovné a nezaujaté posúdenie skutkového stavu a nezaujaté zhodnotenie získaných dôkazov.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
19. Žalovaný podal vo veci písomné vyjadrenie zo dňa 29. 07. 2016, v ktorom uviedol, že v zdaňovacom období február 2014 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených dodávateľom, t. j. spoločnosťou NOBATO, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Predmetom faktúr bolo ovocné víno špecifikované označením druhu a objemu balenia. Dokazovaním nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi skutočne dodaný v rámci deklarovaného obchodného reťazca spoločnosťou NOBATO, s.r.o.. Uplatnenie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu vyhodnotili daňové orgány ako neoprávnené, nakoľko skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu, ktorý je na faktúrach uvedený ako dodávateľ (NOBATO, s.r.o.).
20. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam žalobcu. Námietku č. 1 vyhodnotil ako absolútne právne irelevantnú s tým, že žalobca túto námietku postavil na vete vytrhnutej z kontextu rozhodnutia a dokonca ju označil ako „závažný rozpor rozhodnutia“. Žalobca deklaroval dodanie tovaru od spoločnosti NOBATO, s.r.o. a toto tvrdenie žalobcu správca dane v rámci dokazovania preveroval, pričom vyslovil pochybnosti o uskutočnení deklarovaných obchodov a žalobcu vyzval na preukázanie ich skutočnej realizácie. V závere svojho rozhodnutia správca dane konštatoval, že k dodaniu tovaru nedošlo tak, ako to tvrdí žalobca. Skutočnosti deklarované žalobcom, priebeh dokazovania a jednoznačný záver správcu dane sú v jeho rozhodnutí jasne, dostatočne a zrozumiteľne popísané.
21. Námietku č. 2 považoval žalovaný za nejasnú a zmätočnú. Žalobca nikdy nebol správcom dane zaviazaný na predloženie účtovných dokladov spoločnosti NOBATO, s.r.o., ale bol vyzvaný, aby predložil dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v dôsledku nepredloženia dokladov a účtovníctva spoločnosti NOBATO, s.r.o. žalobca nepreukázal pravdivosť jeho tvrdení, ktoré potom nemôžu byť vnímané ako dostatočne preukazné.
22. K námietke č. 3 žalovaný uviedol, že výpoveď svedka W. vyhodnotil správca dane v súlade so zákonom. Potrebné dôkazy nepredložil tento svedok, ale ani spoločnosť NOBATO, s.r.o. a ani žalobca, ktorý nepoložil tomuto svedkovi žiadne otázky.
23. K námietke č. 4 žalovaný uviedol, že žalobca prezentoval postavenie spoločnosti NOBATO, s.r.o. v deklarovanom reťazci ako nevyhnutnosť z dôvodu, že sám nedisponoval povolením na dovoz vín z iných krajín Európskej únie a práve spoločnosť NOBATO, s.r.o. týmto povolením disponovala. Takýto argument žalobcu však nie je možné prijať, nakoľko mieru „potreby“ spoločnosti NOBATO, s.r.o. limituje práve samotný žalobca. Podstatou prejednávanej veci však bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a napriek tomu si toto právo uplatnil.
24. K námietke č. 5 žalovaný uviedol, že túto námietku taktiež považuje za neopodstatnenú. Pripomienky a návrhy predložené žalobcom k protokolu o výsledku daňovej kontroly boli so zástupcom žalobcu prerokované, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 16. 12. 2015. Zástupca žalobcu nemal žiadne pripomienky.
25. K námietke č. 6 žalovaný uviedol, že preverovaním spoločnosti NOBATO, s.r.o. bolo zistené, že dňa 20. 06. 2014 došlo v tejto spoločnosti k viacerým zmenám. Táto spoločnosť so správcom dane nekomunikuje a nereaguje na jeho výzvy. Správca dane uskutočnil kroky za účelom zistenia skutkového stavu uvádzaného spoločnosťou NOBATO, s.r.o. v jej podaniach.
26. K námietke č. 7 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1, písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a teda právo na odpočítanie dane si uplatnil neoprávnene.
27. Daňové orgány vo vzťahu k žalobcovi postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi a žalobca vo svojej žalobe uvádza námietky, ktoré nemajú vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane a
ani žalovaného. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i správcu dane, pričom poukázal na odôvodnenie týchto rozhodnutí. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
28. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
29. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.
Podľa § 45 ods. 1, písm. c) vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.
Podľa § 63 ods. 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 68 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.
Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
30. Podľa § 8 ods. 1, písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2014 (teda i v kontrolovanom zdaňovacom období), dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a) vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
31. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume 17.183,58 eur (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal existenciu deklarovanej obchodnej transakcie.
32. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a), ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a) vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach vystavených spoločnosťou NOBATO, s.r.o. v mesiaci február 2014 ako dodávateľom ovocného vína pre žalobcu ako odberateľa, pričom druh, označenie, množstvo a cena tohto tovaru sú uvedené na týchto faktúrach. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávok tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného dodávateľa, t. j. NOBATO, s.r.o. len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere správca dane vykonal dokazovanie s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že s tovarom - ovocným vínom mal obchodovať reťazec dodávateľov a odberateľov, t. j. spoločnosť SK.DRINK KFT. (maďarský dodávateľ) › NOBATO, s.r.o. › žalobca › jeho odberatelia (TESCO, METRO, LABAŠ, resp. WAJDA) na Slovensku, pričom si vyžiadal listinné doklady, vykonal výsluch svedka a preveril i spoločnosť deklarovaného dodávateľa žalobcu, t. j. NOBATO, s.r.o.
33. Výsledkom vykonaného dokazovania bolo zistenie, že v predmetnom zdaňovacom období s týmto tovarom fakturačne obchodovalo viacero spoločností (reťazec dodávateľov a odberateľov uvedený v bode 35), ale tovar bol dodávaný priamo bez prekládky od maďarského výrobcu (SK.DRINK KFT.) koncovým slovenským odberateľom (METRO, TESCO, LABAŠ, resp. WAJDA) a jeho prepravu zabezpečoval maďarský dopravca LT TRANS-SPED KFT. Uvedené vyplýva priamo z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 14. 09. 2015, ktoré podal na základe výzvy správcu dane zo dňa 19. 08. 2015. V tejto výzve správca dane žalobcu vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich nákup ovocného vína od dodávateľa NOBATO, s.r.o. a zároveň mu oznámil výsledky preverovania tejto spoločnosti (nemožnosť vykonať daňovú kontrolu, nekontaktnosť tohto daňového subjektu, nepredloženie požadovaných dokladov, zrušenie registrácie k dani z pridanej hodnoty), v dôsledku ktorých správca dane spochybnil deklarované obchody žalobcu s týmto dodávateľom. Žalobca v podaní zo dňa 14. 09. 2015 navrhol správcovi dane vykonať výsluch W. Z. ako bývalého konateľa spoločnosti NOBATO, s.r.o., preveriť prepravu tovaru v dopravnej spoločnosti LT TRANS-SPED KFT a preveriť dodanie tovaru pre spoločnosť NOBATO, s.r.o. podľa dodávateľských faktúr vystavených
spoločnosťou SK.DRINK KFT. Prílohou tohto podania boli predajno-kúpne podmienky na rok 2014 medzi spoločnosťou SK.DRINK KFT. ako predávajúcim a spoločnosťou NOBATO, s.r.o. ako kupujúcim.
34. Správca dane vyhovel návrhu žalobcu na výsluch svedka a dňa 20. 10. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu a konateľa žalobcu vypočutý ako svedok W. Z. (konateľ spoločnosti NOBATO, s.r.o. v období od 06. 09. 2007 do 19. 06. 2014), ktorý po oboznámení s predmetom výsluchu uviedol, že tovar bol dodaný žalobcovi tak, ako to uviedol správca dane s tým, že doklady už nemá, odovzdal ich novému konateľovi spoločnosti Petarovi Eftimievovi Enevovi, ktorý je nekontaktný. Výsluchu tohto svedka predchádzalo preverovanie spoločnosti NOBATO, s.r.o. formou miestneho zisťovania na adrese jej sídla (Kráľov Brod) zapísanej v obchodnom registri do 19. 06. 2014 s výsledkom, že spoločnosť na tejto adrese nesídli a taktiež nesídli ani na adrese v Pezinku, ktorú má zapísanú ako svoje sídlo od 20. 06. 2014. Z uvedeného vyplýva, že správcovi dane neboli predložené doklady a účtovníctvo spoločnosti NOBATO, s.r.o.
35. Dodávateľom tovaru - ovocného vína pre spoločnosť NOBATO, s.r.o.. mala byť spoločnosť SK.DRINK KFT. so sídlom v Maďarsku, ktorej štatutárny zástupca Csaba Lehoczki je zároveň štatutárnym zástupcom (konateľom) spoločnosti žalobcu. Napriek tomu, že spoločnosť SK.DRINK KFT. (maďarský dodávateľ vína) a spoločnosť žalobcu sú personálne prepojené osobou ich štatutárneho zástupcu (Csaba Lehoczki) a obe mali obchodovať s ovocným vínom, tento ich obchod nebol priamy (dodávateľ - odberateľ), ale obchodovať mali prostredníctvom spoločnosti NOBATO, s.r.o. tým spôsobom, že maďarský dodávateľ, t. j. spoločnosť SK.DRINK KFT. mal tovar dodávať spoločnosti NOBATO, s.r.o. (prvý odberateľ na Slovensku) a táto ďalej spoločnosti žalobcu (druhý odberateľ na Slovensku), ktorý mal tovar dodávať svojim odberateľom na Slovensku. Žalobca opodstatnenosť tohto obchodného reťazca (SK.DRINK KFT. › NOBATO, s.r.o. › žalobca › koncoví slovenskí odberatelia) odôvodňoval tým, že spoločnosť NOBATO, s.r.o. mala povolenie na dovoz vína z členských štátov Európskej únie, pričom žalobca takýmto povolením nedisponoval a nemohol byť teda priamym odberateľom maďarského dodávateľa SK.DRINK KFT., s ktorým je personálne prepojený.
36. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatuje, že dokazovaním nebolo preukázané, že žalobcovi skutočne dodala tovar spoločnosť NOBATO, spol. s r.o., a ak teda nebolo preukázané dodanie tovaru touto spoločnosťou, nemohla jej ani vzniknúť daňová povinnosť. Ak nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa NOBATO, spol. s r.o., žalobca si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, nakoľko skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu. Tieto tvrdenia napokon podľa žalovaného potvrdil aj samotný žalobca, keď potvrdil, že spoločnosť NOBATO spol. s r.o. tovarom nikdy fyzicky nedisponovala, nakoľko tovar smeroval priamo od dodávateľa spoločnosti NOBATO spol. s r.o. až k odberateľom žalobcu, bez jeho prekladania od jedného článku k druhému.
37. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že takýto záver nepovažuje za správny, resp. je minimálne predčasný.
38. Podľa názoru súdu, pre posúdenie predmetného vzťahu - obchodného reťazca - tak, ako ho popísal žalobca, je dôležité správne vykladať ust. § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „zákona o DPH“). Je zrejmé, že v uvedenom ustanovení, pri stanovení, kedy dochádza k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, zákon vychádza z úpravy danej obchodným zákonníkom, pokiaľ ide o vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi, tak ako je to v tomto prípade.
39. Ustanovenie § 412 Obchodného zákonníka v ods. 1-3 vymedzuje niekoľko spôsobov nakladania s tovarom, ktoré sa považujú za dodanie tovaru a splnenie povinnosti predávajúceho tovar dodať. Deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia je teda špecifickou skutočnosťou stanovenou zákonom pre účely fungovania dane z pridanej hodnoty, ktorá čerpá z právnej úpravy danej obchodným zákonníkom, ale len v časti pokiaľ ide o realizáciu, t. j. naplnenie kúpnej zmluvy, bez toho, aby bolo potrebné stotožňovať okamžik zdaniteľného plnenia so zmenou vlastníckeho práva.
40. Je potrebné prijať záver, že žalovaný a ani správca dane v tomto kontexte vznik daňovej povinnosti neskúmali. Je predsa v obchodnej praxi úplne bežné, že pri tzv. reťazových transakciách dochádza k situáciám, že odberateľ alebo dodávateľ tovaru týmto často ani fyzicky nedisponujú, no svojho dodávateľa inštruujú, ako má s tovarom nakladať, resp. komu má byť tovar priamo dodaný. Aj z
rozhodovacej praxe obch. súdov vyplýva, že „prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník“ nevyžaduje fyzickú prepravu, či fyzické držanie tovaru stranou, pre ktorú sa dodávka tovaru vykonáva. Platiteľom sa nesmie odoprieť právo na odpočítanie DPH len preto, že nevedia preukázať, že tovar bol fyzicky prítomný v ich priestoroch.
41. Ako z rozhodnutia SDEÚ C 159/14 vyplýva, nie je možné považovať dodanie tovaru za neuskutočnené len z dôvodu, že platiteľ nedostal fyzicky tovar od dodávateľa, od ktorého si ho objednal, ale ho dal zaslať priamo svojmu odberateľovi - tretej strane. Ak dodávateľ dotknutého subjektu nedodal fyzicky tovar uvedenému dotknutému subjektu, ale len nechal a bol uzrozumený s tým, že tovar bude odoslaný jeho odberateľovi bez tzv. prekládky tovaru, nemožno z toho vyvodzovať, že nedošlo k dodaniu tovaru a zdaniteľnému plneniu.
42. V zmysle uvedeného je preto potrebné prijať záver, že právne posúdenie predmetného vzťahu
- reťazovej transakcie - nie je zo strany žalovaného správne. Vychádzajúc z konštrukcie vytvorenej žalovaným, resp. správcom dane, je len zrejmé, že aj skutkový stav je zistený nedostatočne, nakoľko správny orgán dokazovanie v tomto smere ani nevykonával.
43. Správny súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že nepovažuje za správny ani spôsob akým sa správca dane vysporiadava s vykonanými dôkazmi. To sa vzťahuje hlavne na svedeckú výpoveď svedka W. Z..
44. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnenie vrátenia DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam; aplikácia voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly.
45. V tomto kontexte považuje správny súd vyhodnotenie výpovede svedka W. Z. za svojvoľné nezodpovedajúce zákonnej dikcii ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý ako samostatný dôkaz považuje aj svedeckú výpoveď. Svedok vo svojej výpovedi dosvedčil a potvrdil, že obchodné vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou NOBATO, s.r.o. prebiehali spôsobom ako to prezentoval žalobca. Svedecká výpoveď je v zmysle cit. ustanovenia považovaná sama osebe za dôkaz, bez toho, aby k nej bolo potrebné predkladať ďalšie listiny, dôkazy a pod., preukazujúce jej hodnovernosť. Z tohto hľadiska sa javí, akoby správca dane nepochopil inštitút svedeckej výpovede ako dôkazného prostriedku.
46. Správny súd ďalej považuje za nadbytočné a ničím preukázané a nepodložené úvahy žalovaného a správcu dane o tom, že uvedený mechanizmus obchodovania - vytvorený reťazec slúžil na optimalizáciu dane, keď žalovaný a ani správca dane v rozhodnutí jasne neuviedli v čom považujú takéto konanie za rozporné so zákonom. Úvahy o tom, že žalobca mohol so spoločnosťou SK.DRINK Kft., s ktorou je personálne prepojený, obchodovať aj sám bez medzičlánku, ak by si vybavil povolenie na opakovaný dovoz vína z iného členského štátu EÚ, považuje správny súd za nenáležité zasahovanie do spôsobu akým žalobca realizoval svoje obchodné aktivity, bez toho, aby uvedená úvaha mala nejakú relevanciu pre posudzovaný prípad.
47. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd pristúpil k zrušeniu oboch napádaných rozhodnutí, t. j. žalovaného ako aj správcu dane, ktorých úlohou v ďalšom konaní bude posúdiť, či žalobcovi s poukazom na vyššie uvedené skutočne vznikol za mesiac február 2014 rozdiel dane vo výške 17.183,58 eura, t. j. správny orgán opakovane preskúma dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou NOBATO, s.r.o. a ich oprávnenosť vo vzťahu k tvrdenému spôsobu akým účastníci medzi sebou obchodovali, resp. či k naplneniu a realizácii dodávateľsko-odberateľských vzťahov došlo alebo nedošlo spôsobom prezentovaným žalobcom.
48. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 167 ods. 1 OSP).
49. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.