Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/80/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35807598, zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42174902, proti žalovanej: B. R., C. XX.XX.XXXX, S. C. W..M. XXX, XXX XX S., zastúpenej: Advokátska kancelária Mgr. Ivica Štiglitz, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, IČO: 42324017, v konaní o zaplatenie zostatku poplatku, zmluvnej pokuty, úrokov a úrokov z omeškania, takto

rozhodol:

I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú uhradiť: 1.) zostatok poplatku v sume 276,8 Eur, 2.) zmluvná pokuta vo výške 312 Eur, 3.) trovy mediačného konania vo výške 382,46 Eur, 4.) poplatok za upomienky vo výške 48 Eur, 5.) úrok vo výške 32% ročne zo sumy: 2000 Eur od 25.09.2012 do 22.12.2012 v sume 154,3 Eur, 1654 Eur od 23.12.2012 do 28.5.2013 v sume 226,21 Eur, 1334 Eur od 29.5.2013 do 20.11.2013 v sume 204,67 Eur, 1309 Eur od 21.11.2013 do 14.4.2014 v sume 165,26 Eur, 1214 Eur od 15.4.2014 do 19.11.2014 v sume 232,02 Eur, 1164 Eur od 20.11.2014 do 21.9.2015 v sume 311,25 Eur, 1034 Eur od 22.9.2015 do 22.10.2015 v sume 27,2 Eur, 904 Eur od 23.10.2015 do 1.12.2015 v sume 30,91 Eur, 774 Eur od 2.12.2015 do 22.12.2015 v sume 13,57 Eur, 644 Eur od 23.12.2015 do 28.1.2016 v sume 20,33 Eur, 514 Eur od 29.1.2016 do 2.3.2016 v sume 14,87 Eur, 384 Eur od 3.3.2016 do 24.3.2016 v sume 7,07 Eur, 254 Eur od 25.3.2016 do 4.5.2016 v sume 8,91 Eur, 124 Eur od 5.5.2016 do 2.6.2016 v sume 3,04 Eur, 6.) úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 2206,8 Eur od 1.10.2014 do 19.11.2014 v sume 14,81 Eur, 2156,8 Eur od 20.11.2014 do 21.9.2015 v sume 90,11 Eur, 2026,8 EUR od 22.9.2015 do 22.10.2015 v sume 8,33 Eur, 1896,8 Eur od 23.10.2015 do 1.12.2015 v sume 10,13 Eur, 1766,8 Eur od 2.12.2015 do 22.12.2015 v sume 4,84 Eur, 1636,8 Eur od 23.12.2015 do 28.1.2016 v sume 8,07 Eur, 1506,8 Eur od 29.1.2016 do 2.3.2016 v sume 6,81 Eur, 1376,8 Eur od 3.3.2016 do 24.3.2016 v sume 3,96 Eur, 1246,8 Eur od 25.3.2016 do 4.5.2016 v sume 6,83 Eur, 1116,8 Eur od 5.5.2016 do 2.6.2016 v sume 4,28 Eur, 986,8 Eur od 3.6.2016 do 24.6.2016 v sume 2,84 Eur, 856,8 Eur od 25.6.2016 do 20.7.2016 v sume 2,93 Eur, 726,8 Eur od 21.7.2016 do 14.9.2016 v sume 5,48 Eur, 596,8 Eur od 15.9.2016 do 26.10.2016 v sume 3,35 Eur, 296,8 Eur od 27.10.2016 do 8.2.2017 v sume 4,23 Eur, 276,8 Eur od 9.2.2017 do zaplatenia, 7.) trovy konania v celkovej výške 236,68 Eur, ktoré pozostávajú: a) 110,09 EUR, ktorá predstavuje hodnotu za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia žalobcu podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške 101,25 EUR a režijný paušál právneho zástupcu oprávneného podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške 8,84 EUR, b) 110,09 EUR, ktorá predstavuje hodnotu za vyhotovenie návrhu na začatie konania právnym zástupcom žalobcu podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom

znení vo výške 101,25 Eur a režijný paušál právneho zástupcu oprávneného podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške 8,84 EUR, c) 16,5 EUR, súdny poplatok a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Na základe Zmluvy o úvere č. 702701731 zo dňa 25.09.2012 uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanej zmluvy v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, úver vo výške 2000,- EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 1460,- EUR za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 10 mesačných splátkach po 346,- EUR, počnúc dňom 04.11.2012. Dňa 22.04.2013 a dňa 06.10.2013 požiadala žalovaná o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky. Na základe týchto žiadostí mal byť celý úver uhradený dňa 08.07.2014. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 48,- EUR. Žalovaná sa zaviazala aj na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 312,- EUR v prípade porušenie svojich zmluvných povinností.

3. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške 2716,- Eur. Žalobca a žalovaná sa zaviazali pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov, pričom sa dohodli využiť na odstránenie ich sporu vzniknutého zo vzájomného právneho vzťahu mediáciu. Žalobca a žalovaná sa v Zmluve o úvere zároveň dohodli, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom konaní. V zmysle predpisov mediačného konania žalovaná mediáciu zmarila, o čom rozhodol mediátor ustanovený vo veci vedenej pred Mediačným centrom pod spisovou značkou. Mediačné konanie bolo vedené pred Mediačným centrom zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. K urovnaniu sporu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou mediačným konaním nedošlo. Žalobca však vynaložil sumu vo výške 382,46 € (dva úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, a poplatok za mediačné konanie v sume 96,26 Eur).

4. Žalobca k námietkam žalovanej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že by zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok a konečný termín splatnosti. V čase uzavretia zmluvy zákon nestanovil maximálne možne prípustnú výšku odplaty a na zmluvy uzavreté do 31.5.2014 sa nevzťahuje ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Poplatok za poskytnutý úver nie je podľa žalobcu vysoký, nakoľko žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské náklady sú vyššie oproti bankám. Výška poplatku žalovanej v čase uzatvorenia zmluvy vyhovovala a preto ju žalovaná dobrovoľne podpísala. Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a preto ho nemožno považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov.

5. Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou a navrhla ju zamietnuť. Namietala najmä Dohodu o výške odplaty 93,03 % ročne za neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, nakoľko žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2000 Eur a na poplatku mala zaplatiť 1460 Eur. V čase uzatvárania úverovej zmluvy priemerná hodnota RPMN predstavovala 9,23 %, avšak v zmluve o úvere je uvedená hodnota RPMN až 267,15 %. Ďalej namietala, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. b), f), i), j), k) a y) zákona 129/2010 Z.z. a v prípade ich absencie sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na neuvedenie podstatných náležitostí zmluvy, je táto skutočnosť sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, rozpor dohody o výške odplaty za poskytnutie úveru s dobrými mravmi i so zákonom, výška RPMN uvedená v zmluve v neprospech spotrebiteľa a neplatnosť zmluvných podmienok spôsobila, že žalobca nemal nárok na akékoľvek plnenie nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2012 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej 2000 Eur a žalovaná sa zaviazala ich vrátiť s poplatkom vo výške 1460 Eur, spolu 3460 Eur v desiatich mesačných splátkach po 346 Eur. V zmluve je uvedená RPMN 267,15 %. V zmluve iné údaje uvedené nie sú.

7. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré nie sú podpísané žalovanou vyplýva, že v bode 05 sa žalovaná zaviazala v prípade porušenia zmluvných povinností uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur. V bode 10 je uvedené, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol.

9. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka čo vyplýva aj z článku 15 všeobecných podmienok, kde sa zmluvné strany dohodli podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zároveň uvádzal, že dlžná suma mala byť splatená v 12-tich mesačných splátkach po 41 Eur mesačne, čo však nekorešponduje s písomným vyhotovením zmluvy o úvere, kde je povinnosť splatiť dlh s navýšením v jednej splátke splatnej po 12-tich mesiacoch od poskytnutia úveru.

10. Súd dospel k záveru, že napriek článku 15 všeobecných podmienok, kde sa právny vzťah mal spravovať Obchodným zákonníkom, v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, ktorá sa riadi režimom Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zákona č. 250/2007 Z. z.. Zároveň súd pri rozhodovaní veci postupoval v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernicou 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku.

15. V danom prípade podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola výška úveru 2000 Eur, výška administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavovala sumu dve tretiny zo sumy 1460 Eur, pričom jedna tretina mala predstavovať úrok z úveru, ako je to uvedené v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po súdnom prieskume zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že tretina predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane s tým spojenej administratívy. V databáze publikovaných právoplatných súdnych rozhodnutí súd zistil, že v obdobnej právnej veci žalobcu Okresný súd Prešov rozsudkom pod sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13. 09. 2013 určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

16. Požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej

stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno tiež poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“.

17. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia teda v prípade právoplatnosti rozsudku žalobca sa bude musieť vzdať uplatňovania nárokov na administratívny poplatok aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom.

18. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša“, ktorý súd mu plnenie prizná. Súd predmetné konanie žalobcu hodnotí ako uplatňovanie práva priamo v rozpore so zákonom, subsidiárne v rozpore s dobrými mravmi.

19. Dodávateľ takto koná aj napriek tomu a s vedomím, že v súvislosti s používaním zakázanej klauzuly môže byť takéto konanie vyhodnotené ako osobitne závažné porušenie povinnosti: „Ak napriek upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom12a) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho (§ 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Z pozície ochrany spotrebiteľa a naplnenia cieľov EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je pritom irelevantné, ktorý súd takúto podmienku vyhlásil za neplatnú.

20. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

21. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

22. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je

neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.

23. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a . Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 ; ,,z neplatného právneho úkonu“).

24. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

25. Zároveň súd poukazuje na postup žalobcu a jeho „rešpekt“ k súdnej moci a zákonným regulám. V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37). Najmä na skutočnosť, že i napriek právoplatnému rozsudku Okresného súdu Prešov, a vysloveniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky použitej vo formulárovej zmluve si predmetnou žalobou, podanou dňa 15.03.2016, uplatňuje svoje nároky s odstupom takmer troch rokov od vydania tohto rozhodnutia, teda v čase kedy s jeho obsahom musel byť oboznámený a mal sa zdržať akéhokoľvek konania súvisiaceho z touto neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

26. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

27. Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie uvedené v článku 10 všeobecných podmienok a v samotnej zmluve o úvere ohľadom celkového navýšenia úveru je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, nakoľko žalobca napriek existencií súdneho rozhodnutia, kde bola určená zmluvná podmienka v úverovej zmluve v časti poplatku, ktoré zodpovedajú dve tretiny nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, ako neprijateľná zmluvná podmienka, používal naďalej takúto zmluvnú podmienku. Súd zároveň považoval dojednanú výšku celkovej odplaty za poskytnutý úver v sume 1460 Eur, čo v konečnom dôsledku predstavovalo RPMN vo výške 267,15 % za právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na dojednanú

výšku. Súd považuje celkovú odplatu vo výške 1460 Eur za neprimerane vysokú čo spôsobuje rozpor so zákonom a teda aj neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že priemerná RPMN v čase uzavretia zmluvy podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 zverejnených na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky (§ 21 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch) ku dňu 30.09.2012, z ktorých treba vychádzať, bola priemerná RPMN vo výške 31,10 %.

30. Súd ďalej zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o priemernej RPMN a ďalej neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru napriek tomu, že vo všeobecných podmienkach bod 10 sa uvádza, že jedna tretina poplatku predstavuje úrok.

31. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak by boli splnené všetky ostatné podmienky a že by zmluva netrpela neplatnosťou pre rozpor so zákonom a rozpor s dobrými mravmi, úver by sa považoval podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i) a y) citovaného zákona.

32. Súd naviac konštatuje, že žalovanej bola poskytnutá suma úveru 2000 Eur a doteraz vrátila sumu 2716 Eur a teda vrátila celú sumu úveru, pričom žalobcovi nevznikol nárok na uplatňovaný poplatok. Podobne mu nevznikol nárok ani na uplatnenú zmluvnú pokutu, nakoľko táto nebola dohodnutá individuálne, ale len bola uvedená vo formulárovej zmluve, len vo všeobecných zmluvných podmienkach a nebola osobitne podpísaná žalovanou. Takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne. Tým, že žalobca uviedol zmluvnú pokutu len do všeobecných podmienok poskytnutia úveru, opäť využil nekalú praktiku pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy a preto súd takéto dojednanie považoval za absolútne neplatný právny úkon tak v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko bol v celom rozsahu neúspešný, pričom nárok na náhradu trov vznikol žalovanej, ktorá bola úspešná na 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.