Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-56-2018.pdf
PDF · 132.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o., Štúrova 101, Svit, IČO: 46 741 801, zastúpený: JUDr. Peter Berník, advokát, Štúrova 101, Svit, proti žalovanému: Montanwerke Brixlegg AG, Werkstrasse 1, A-6230 Brixlegg, Rakúsko, zastúpený: Bukovinský & Chlipala, s.r.o. advokátska kancelária, Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 098, o zaplatenie 27.661,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15Cb/20/2014-169 zo dňa 19.4.2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 27.661,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 1.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 7.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 7.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 8.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 9.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.129,00 eur od 9.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 700,00 eur od 9.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.129,00 eur od 9.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 9.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.129,00 eur od 12.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 12.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.129,00 eur od 12.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 12.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 13.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 14.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.129,00 od 14.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.129,00 eur od 14.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 14.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 15.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 550,00 eur od 15.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 19.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.129,00 eur od 19.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 22.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.129,00 eur od 28.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 700,00 eur od 28.12.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 510,00 eur od 5.1.2014 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.129,00 eur od 11.1.2014 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 17.1.2014 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 940,00 eur od 8.12.2013 do zaplatenia a sumu 40,00 eur paušálnu náhradu nákladov, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi
priznal voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha úhrady 27.661,00 eur z toho dôvodu, že na základe objednávok žalovaného obstaral žalobca pre žalovaného v období október - november 2013 v súlade s dohodnutými podmienkami celkovo 29 prepráv tovaru na rôznych trasách medzi mestami Krompachy (SK) - Brixlegg (AT) - Pont de Cheruy (FR) - Pizzighetone (IT) - Alltavil Vincentina (IT). Po riadnom splnení svojich zmluvných záväzkov vyfakturoval žalobca žalovanému dohodnutú odplatu jednotlivými s dvadsaťdeväť faktúrami vystavenými v období od 28.10.2013 do 30.11.2013. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný dňa 13.1.2014 písomne uznal uplatnenú pohľadávku žalobcu za prepravné služby v celkovej žalovanej výške 26.721,00 eur s výnimkou jednej faktúry č. 201311319. Žalovaný listom z 22.11.2013 vyzval žalobcu na náhradu škody vo výške 306.821,00 eur, ktorá mala žalovanému vzniknúť v súvislosti so stratou inej zásielky, ku ktorej došlo dňa 11.4.2013 počas prepravy tovaru, ktorej vykonanie obstarával žalobca a ktorá nie je predmetom tejto žaloby. Žalobca listom zo dňa 12.12.2013 svoju zodpovednosť za škodu na zásielke, ku ktorej došlo počas prepravy odmietol s poukazom na to, že v predmetnom vzťahu vystupoval ako zasielateľ a prepravu vykonával iný dopravca. Žalobca žalovaným uplatnenú náhradu škody vo výške 306.821,00 eur neuznal a uviedol, že uplatnená pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 27.661,00 eur preto nezanikla jednostranným zápočtom a tento jednostranný zápočet žalovaného odmieta.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok a nemá ani záujem na uzavretí zmieru za podmienok navrhovaných žalobcom. U žalobcu si nikdy neobjednal žiadne prepravné služby ani zasielateľské služby, nepredložil mu žiadnu objednávku na prepravu. Poukázal na rozhodnutie súdu sp. zn. 10Cb/3/2014, kde je uvedené, že žalobca obstarával prepravu tovaru vo vlastníctve žalovaného na základe zasielateľských príkazov od spoločnosti Drevobox, s.r.o. Banská Bystrica a vystupoval ako zasielateľ. Nakoľko žalobca má postavenie zasielateľa, má nárok na úhradu odmeny od spoločnosti Drevobox. Žalovaný však nie je pasívne vecne legitimovaný na úhradu žalovanej sumy voči žalobcovi. V prípade, že by súd posúdil, že žalobca má v tomto konaní postavenie dopravcu, má žalobca nárok na úhradu dohodnutej odplaty od objednávateľa prepravy, teda odosielateľa v zmysle čl. 5 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (Dohovor CMR). Žalobca si teda má uplatňovať svoj nárok na odplatu od odosielateľa ako zmluvnej strany prepravnej zmluvy. Právna úprava Dohovoru CMR neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 627 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého by žalovaný ako príjemca zásielky preberal ručenie za úhrady pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi. Dáva do pozornosti, že pokiaľ posúdi postavenie žalobcu ako dopravcu, tak v prejednávanej veci sa má aplikovať právna úprava Dohovoru CMR a nie právna úprava Obchodného zákonníka, čo vyplýva z ustanovenia § 756 Obchodného zákonníka. Navyše potrebu aplikovať na tieto právne vzťahy Dohovor CMR uznáva aj samotný žalobca, ktorý v úvode žaloby založil právomoc súdov Slovenskej republiky v zmysle čl. 31 ods. 1 písm. b) Dohovoru CMR. V zmysle Dohovoru CMR by bol žalovaný povinný zaplatiť dlžné prepravné dopravcovi len za kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v čl. 13 ods. 2 Dohovoru CMR, a to: žalovaný by ako príjemca uplatňoval práva podľa čl. 13 ods. 1 Dohovoru CMR (t.j. uplatňoval by vo vlastnom mene proti dopravcovi nároky z prepravnej zmluvy z dôvodu straty alebo nedoručenia zásielky včas) a zároveň by na nákladnom liste bola uvedená suma prepravného (v časti 19. nákladného listu), ktorú si odosielateľ a prepravca dojednali ako odplatu za vykonanie prepravy dopravcom. Článok 13 ods. 2 Dohovoru CMR totiž explicitne stanovuje, že príjemca ktorý uplatňuje práva podľa ods. 1 tohto článku je povinný zaplatiť sumu uvedenú v nákladnom liste. Teda zaplatiť sumu odplaty za vykonanie prepravy o ktorej má príjemca vedomosť z nákladného listu. V prejednávanej veci nedošlo k splneniu ani jednej z uvedených podmienok.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v tejto veci už rozhodol skorším rozsudkom sp. zn. 15Cb/20/2014 zo dňa 1.6.2017 tak, že zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú sumu 27.661,00 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 4Cob/90/2017-120 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť jednotlivé nákladné listy CMR podľa zásad, ktoré uviedol v odôvodnení svojho uznesenia a zistiť aké postavenie mal žalovaný na základe jednotlivých nákladných listov vo vzťahu k žalobcovi a vyhodnotiť, či žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi za všetky vykonané prepravy a zhodnotiť dôkaznú silu jednotlivých nákladných listov podľa zásad, ktoré uviedol v odôvodnení
zrušujúceho uznesenia a súd prvej inštancie zistí, či objednávky žalovaného boli takým dôkazom, ktoré majú možnosť vyvrátiť dôkaznú silu nákladného listu podľa čl. 9 Dohovoru CMR.
5. Súd prvej inštancie následne, riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu v uvedenom zrušujúcom uznesení, vyzval žalovaného, aby oznámil svedkov, ktorý majú preukázať príkazný vzťah medzi Kovohutami a.s. Krompachy ako odosielateľom, ktoré mali byť urobené v ústnej forme. Žalovaný oznámil, že mená týchto svedkov ešte súdu oznámi, preto súd prvej inštancie dokazovanie výsluchom týchto svedkov zamietol z toho dôvodu, že žalovaný mal dostatočný čas na zabezpečenie týchto svedkov. Súd prvej inštancie uviedol, že spôsob objednávania prepravy bol preukázaný už v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10Cb/3/2014, kde boli vypočutí aj pracovníci Kovohuty, a.s. Krompachy a to Ing. M. a Ing. Z.Á. a bolo preukázané aj to, že všetky prepravy išli na účet žalovaného. Žalovaný vystavené faktúry nenamietal, nevrátil a dokonca znížil uplatnenú vzniknutú škodu ich započítaním, ku ktorému nemohlo dôjsť, pretože Chemosvit Chedos s.r.o. za vzniknuté škodu nezodpovedal.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalovaný je jediným akcionárom spoločnosti Kovohuty a.s. Bratislava, ktorý vo svojej prevádzke v Krompachoch spracovával pre žalobcu medený šrot a spracovaný tovar sa zasielal späť žalovanému, ktorý bol vlastníkom tovaru. Prepravu tovaru zabezpečovala prevádzka Krompachy a preprava bola fakturovaná priamo žalovanému, ktorý od 26.5.2016 má sídlo opätovne v Krompachoch, ul. 29. augusta 586.
7. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Cb/3/2014 v právnej veci žalobcu Montanwerke Brixlegg AG, Rakúska republika proti žalovaným 1/ Chemosvit Chedos s.r.o. Svit a 2/ Drevobox s.r.o. Banská Bystrica, mal preukázané, že konanie bolo právoplatne skončené dňa 5.2.2017 zamietnutím žaloby. Žalobca (v tomto konaní žalovaný) Montanwerke Brixlegg AG, sa domáhal náhrady škody za stratu zásielky vo výške 267.997,00 eur. Podľa predložených medzinárodných nákladných listov č. SK 5130301 a č. 6145901 bol tovar odoslaný zo spoločnosti Kovohuty a.s. dňa 11.4.2013 a dopravca bol zapísaný MH Logistik s.r.o. Hlohovec. Žalobca ako vlastník tovaru zasielal tovar na spracovanie do spoločnosti Kovohuty, a.s. prevádzka Krompachy, ktorej bol jediným akcionárom a spracovaný tovar mu bol zasielaný späť. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Kovohuty a.s., ktorá si v tomto prípade dopravcu zabezpečovala výberovým konaním. Vyčíslená škoda bola pôvodne vo výške 306.821,00 eur a k jej zníženiu na žalovanú sumu došlo jednostranným započítaním sumy 26.721,00 eur z titulu odplaty za prepravné služby vykonané spoločnosťou Chemosvit Chedos s.r.o., ktoré si voči žalobcovi uplatnila faktúrami v počte 28 a ktoré sú zhodné s faktúrami, ktoré sú predmetom tohto sporu (chýba fa č. 201311319 na sumu 940,00 eur). Ďalším jednostranným započítaním došlo k zníženiu žalovanej sumy o 12.103,00 eur. Z tohto spisu mal súd prvej inštancie ďalej preukázané, že spoločnosť Chemosvit Chedos s.r.o. v predchádzajúcich rokoch zabezpečovala pre Kovohuty, a.s. zasielateľské a prepravné služby na účet Montanwerke Brixlegg AG. O predchádzajúcej spolupráci svedčí predložená Rámcová zmluva o poskytovaní zasielateľských služieb v cestnej doprave č. 01/2010/CHEDOS zo dňa 4.1.2010 medzi zasielateľom CHEDOS a.s. a Kovohuty Krompachy a.s. Podľa predložených zasielateľských príkazov a objednávok, ktoré zasielali Kovohuty a.s. spoločnosti Chemosvit Chedos s.r.o. splatnosť faktúr bola 30 dní od doručenia faktúry príkazcovi (Montanwerke Brixlegg AG - vlastníkovi tovaru). Teda ako príkazca sú označované obidve spoločnosti. Na rok 2013 spoločnosť Kovohuty a.s. zmenila podmienky výberu a vyhlásila výberové konanie na výber dopravcu, ktorým sa stala spoločnosť Drevobox s.r.o. Banská Bystrica, ktorá nespĺňala podmienky výberového konania na dopravcu. Preto táto spoločnosť ako príkazca uzavrela dňa 18.2.2013 s Chemosvit Chedos s.r.o. Svit zasielateľskú zmluvu v zmysle § 601 a nasl. Obchodného zákonníka. Po strate zásielky dňa 11.4.2013 bola časť zasielateľských príkazov zmenená zo spoločnosti Drevobox s.r.o. na dopravcu Chemosvit Chedos s.r.o. a ďalšie prepravy ktoré sú predmetom aj tohto sporu boli objednávané Montanwerke Brixlegg AG opätovne priamo u spoločnosti Chemosvit Chedos s.r.o., ale faktúry už neboli uhrádzané objednávateľom, neboli vrátené a boli jednostranne započítavané. Pracovníčka spoločnosti Kovohuty a.s. Krompachy p. Z. v tomto konaní na pojednávaní (čl. 232) uviedla, že keď dostala dopyt z výroby, že potrebujú expedovať materiál, telefonicky kontaktovala dopravcu a zasielateľské príkazy vystavovala až koncom týždňa. Ing. M. člen predstavenstva uviedol, že výber dopravcu a celá preprava bola riadená materskou spoločnosťou Montanwerke Brixlegg AG.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca vykonal pre žalovaného v mesiaci október a november 2013 na základe písomných objednávok žalovaného 29 prepráv, zaplatenie ceny ktorých je predmetom sporu. Zasielateľské príkazy vystavené neboli. O vykonaní prepráv tovaru
a jeho doručení svedčia predložené nákladné listy. Žalobca na objednané prepravy tovaru vystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný nenamietal. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 7. odôvodnenia rozsudku presne špecifikuje jednotlivé faktúry v počte 29 za 29 prepráv uskutočnených žalobcom pre žalovaného s presnou špecifikáciou objednávky žalovaného a medzinárodných listov, podľa ktorých príjemcom bol žalovaný a dopravcom bol žalobca a odosielateľom boli Kovohuty a.s., resp. žalobca, v každom jednom prípade bol dopravcom žalobca a objednávateľom bol žalovaný.
9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný listom zo dňa 13.1.2014 oznámil žalobcovi, že uvedené faktúry v počte 28, v celkovej fakturovanej sume 26.721,00 eur započítava so svojou pohľadávkou vo výške 306.821,00 eur, ktorá vznikla stratou zásielky. Čiže tieto faktúry písomne uznal. Predmetom zápočtu nebola iba faktúra č. 201311319 na 940,00 eur.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 1, 4, 5, 9 Dohovoru 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), pretože tento dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania ako sa uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto dohovoru. Súd prvej inštancie uviedol, že je nesporné, že na predmetné prepravy je potrebné aplikovať Dohovor CMR, pretože tento Dohovor platí pre prepravy zásielok cestným motorovým vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ležia v dvoch štátoch, v ktorých jedna je zmluvným štátom tohto dohovoru, ako to bolo v prejednávanej veci.
11. Súd prvej inštancie ďalej posudzoval nákladný list podľa čl. 9 Dohovoru CMR a uviedol, že nákladný list je vierohodným dokladom o uzatvorení a obsahu prepravnej zmluvy podľa Dohovoru CMR ako aj o prevzatí zásielky dopravcom na prepravu. Iba ak sa nákladný list stratil alebo chýba alebo má nedostatky, preukazuje sa obsah uzatvorenej prepravnej zmluvy inými dôkazmi. Ak sú v nákladnom liste nepresnosti, formálnu stránku súdy posudzujú predovšetkým vzhľadom na skutočný obsah zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami. Nákladný list iba potvrdzuje uzatvorenie prepravnej zmluvy, avšak nákladný list nie je prepravnou zmluvou. Samotné vyplnenie nákladného listu podľa článku 7 Dohovoru CMR je vecou odosielateľa a odosielateľ zodpovedá za správnosť údajov obsiahnutých v nákladnom liste. Ako vyplýva z predložených objednávok a medzinárodných nákladných listov, medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmlúv o preprave zásielok a nie k uzavretiu zasielateľských zmlúv. Zasielateľské zmluvy boli uzavreté v inom období a týkali sa iných prepráv. Žalovaný ako príkazca si na základe písomných objednávok objednal u žalobcu prepravu tovaru. Bolo dohodnuté miesto nakládky tovaru, vykládky tovaru, množstvo tovaru, dátum naloženia a dodania tovaru a cena za dopravu. V konaní teda nebolo sporné, že všetky uvedené prepravy vykonal žalobca na základe objednávky žalovaného. Žalovaný bol vlastníkom suroviny - medeného šrotu, ktorý zasielal na spracovanie do spoločnosti Kovohuty a.s. Krompachy, ktorej bol jediným akcionárom a vyrobený tovar sa mu zasielal späť, ktorý následne zasielal aj do iných štátov. Riadil aj výber dopravcu a celú prepravu tohto tovaru. Ku každej objednávke je pripojený medzinárodný nákladný list, z ktorého je zrejmé že dopravu zabezpečoval žalobca, túto prepravu riadne vykonal a tovar doručil na miesto určenia. Žiadna z uvedených prepráv nebola reklamovaná, neboli vrátené faktúry. Na základe predložených objednávok a nákladných listov žalovaný vystupoval ako príkazca, odosielateľ alebo príjemca a teda zodpovedal za správnosť údajov obsiahnutých v nákladnom liste, tieto údaje určil v objednávkach sám žalovaný. Samotné vyplnenie nákladného listu podľa článku 7 Dohovoru CMR je vecou odosielateľa a odosielateľ zodpovedá za správnosť údajov obsiahnutých v nákladnom liste. Všetky nákladné listy boli vypísané podľa pokynov žalovaného uvedených v objednávke, či už vystupoval ako príkazca alebo odosielateľ. Žalobca na každú prepravnú zmluvu vystavil faktúru, ktorú žalovaný neuhradil. Žalovaný listom zo dňa 13.1.2014 oznámil žalobcovi, že uvedené faktúry v počte 28, v sume 26.721,00 eur započítava so svojou pohľadávkou vo výške 306.821,00 eur, ktorá vznikla stratou zásielky, tieto faktúry nemohli byť započítané, nakoľko žalobca nezodpovedal za stratu zásielky a teda nespôsobil žalovanému škodu. Aj keď predmetom jednostranného započítania nebola faktúra č. 201311319 zo dňa 30.11.2013 na 940,00 eur, z predložených dokladov je zrejmé, že žalobca riadne vykonal aj túto prepravu, podľa objednávky žalovaného.
12. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu za vykonaných 29 prepráv zásielok a neuznal započítanie predmetnej pohľadávky žalobcu s pohľadávkou
žalovaného vo výške 306.821,00 eur za stratu zásielky, pretože žalobca nezodpovedal za stratu zásielky a nezodpovedá žalovanému za škodu vzniknutú stratou tejto zásielky.
13. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a to vo výške 9,25 % ročne od splatnosti jednotlivých faktúr. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnené paušálne náhrady nákladov 40,00 eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
14. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie v bode 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uviedol, že žalovaný je jediným akcionárom spoločnosti Kovohuty a.s., ktorá vo svojej prevádzke v Krompachoch spracovávala pre žalovaného medenú rudu. Prepravu zabezpečovala prevádzka Krompachy a preprava bola fakturovaná žalovanému, ktorý vykonával úhrady týchto faktúr. Tieto skutočnosti neboli spochybňované v priebehu konania a potvrdzujú ich aj skutočnosti vyplývajúce z pripojeného spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 10Cb/3/2014. V tomto konaní 10Cb/3/2014 sa žalovaný ako vlastník zásielky od žalobcu ako dopravcu, domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku straty zásielky. Tento návrh žalovaného bol zamietnutý pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní o náhradu škody žalovaného (v tomto konaní sp. zn. 15Cb/20/2014). Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie prevzal z pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 10Cb/3/2014 viaceré časti tam vykonaných svedeckých výpovedí pani Z. a pána M.. Žiadna z týchto častí tohto iného konania a vykonaných výpovedí neodôvodňuje zamietnutie žaloby v tomto súdnom konaní a neodôvodňuje ani nevykonanie navrhnutých dôkazov, ktoré žalovaný v tomto smere navrhol na pojednávaní dňa 27.3.2018. Súd prvej inštancie odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov len tým, že žaloba bola žalovanému doručená 29.4.2014 a že žalovaný tak mal dostatok času na zabezpečenie svedkov. Takýto postup súdu prvej inštancie nepovažuje žalovaný za prípustný, pretože dokazovanie toho, kto je skutočným odosielateľom je rozhodujúce pre toto konanie tak ako to vyplýva aj zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 25.10.2017 sp. zn. 4Cob/90/2017, ktorým odvolací súd zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v tomto konaní. Súd prvej inštancie teda tak v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu nevykonal navrhnuté dôkazy aj keď ich žalovaný navrhol na pojednávaní dňa 27.3.2018 a napadnutý rozsudok založený na skutkových zisteniach a výpovediach svedkov vykonaných v inom konaní sp. zn. 10Cb/3/2014, pričom odvolací súd výslovne uviedol, že na toto iné konanie nemožno poukazovať. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym záverom, keď objednávky predložené žalobcom považoval za dôkaz o uzavretí zmluvy o preprave zásielok medzi žalobcom a žalovaným podľa čl. 9 Dohovoru CMR. Bolo preto potrebné, aby súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu doplnil dokazovanie tak ako ho navrhol žalovaný na pojednávaní dňa 27.3.2018. Inak bolo potrebné považovať medzinárodné nákladné listy za relevantný doklad o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy v súlade s čl. 9 ods. 1 Dohovoru CMR. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na neurčitý pojem, ktorý používa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku „príkazca“, ktorý nemá oporu v Dohovore CMR a nie je jasné aké právne postavenie má takýto subjekt podľa Dohovoru CMR. Preto sú úvahy súdu prvej inštancie vzájomne protirečivé a zmätočné.
16. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa dopustil závažného pochybenia v súvislosti s určením rozhodného práva pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania, pretože nemôže súhlasiť s uplatnením slovenského právneho poriadku - Obchodného zákonníka na právne vzťahy z prepravnej zmluvy, pretože na právne vzťahy z prepravnej zmluvy podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia,
ako sa dohodli zmluvné strany. Žalovaný si v tejto súvislosti dovoľuje zdôrazniť - ako je zo spisu zrejmé a odvolaciemu súdu známe, že miesto určenia pri žiadnej z prepráv sa nenachádza v Slovenskej republike, ale v Rakúskej republike (Brixlegg). Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie aplikoval Obchodný zákonník na príslušenstvo žalobcom uplatnenej pohľadávky (bod 19. - 21.).
17. Žalovaný poukázal aj na absurdné následky napadnutého rozsudku, pretože kým v súdnom konaní sp. zn. 10Cb/3/2014 došlo k zamietnutiu nárokov žalovaného voči žalobcovi o náhradu škody z dôvodu, že žalovaný, ktorý bol v tomto inom konaní v procesnom postavení žalobcu, nie je aktívne legitimovaný ako vlastník zásielky, ale aktívne legitimovaným je spoločnosť Kovohuty a.s. ako odosielateľ na základe zasielateľskej zmluvy alebo zmluvy o preprave, týmto napadnutým rozsudkom došlo k obráteniu tohto právoplatne judikovaného stavu a teda, že žalovaný je pasívne legitimovaný ako údajný odosielateľ v rámci inej zmluvy o preprave s tým istým dopravcom. Toto žalovaný oprávnene pociťuje ako nespravodlivosť a preto navrhuje aby odvolací súd rozhodol sám vo veci tak, že zmení rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietne.
18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že dôvody, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní smerujú k spochybneniu žalobcom uplatneného nároku výlučne v časti týkajúcej sa prepráv, kde žalovaný nefiguroval ako odosielateľ na medzinárodných nákladných listoch. Žalobca nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne nevykonal ďalšie dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočnosti a výsluch zamestnancov žalovaného a jeho dcérskej spoločnosti Kovohuty a.s., ktorí mali preukázať existenciu príkazného vzťahu medzi spoločnosťou Kovohuty a.s. a žalovaným. Týmto vlastne žalovaný sám navrhol dokazovanie právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou, pričom žalovaný netvrdil, že ním navrhnuté dôkazy môžu preukázať obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Ani navrhovaný výsluch svedkov nemôže zmeniť nič na tom, že predmetnú prepravu tovaru si objednal žalovaný vo svojom mene na svoj účet u žalobcu. Vyplýva to z písomných objednávok žalovaného adresovaných žalobcovi, v ktorých žalovaný jednoznačne vystupuje vo svojom mene. Preto obsah dojednania medzi žalovaným a spoločnosťou Kovohuty a.s. je z pohľadu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nevýznamným a nemá žiaden vplyv na obsah zmluvy o preprave uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalovaný nemohli evidentne priviesť odlišné právne posúdenie prejednávanej veci, pretože sa týkali iného právneho vzťahu - príkazného medzi obchodnou spoločnosťou Kovohuty a.s. a žalovaným. Nešlo teda o vzťah z predmetnej zmluvy o preprave. Žalobca ďalej uviedol, že prejednávaná vec po skutkovej stránke nebola medzi stranami sporná, žalovaný relevantne nespochybnil žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, jeho argumenty v odvolaní smerovali výlučne k právnemu posúdeniu veci. Žalobca uviedol, že prejednávaná vec bola jednoduchá aj po stránke právnej keď žalobca uplatnený nárok bezpečne preukázal písomnými objednávkami žalovaného na prepravu tovaru vystavenými žalovaným na žalobcu, z ktorých vyplýva nespochybniteľný prejav žalovaného a jeho vôľa uzavrieť zmluvu o preprave zásielok so žalobcom za podmienok uvedených v objednávke vrátane dohodnutého prepravného, zaplatenie ktorého je predmetom tohto sporu. Žalobca ďalej predložil medzinárodné nákladné listy CMR, ktoré predstavujú dôkaz o konkludentom prijatí objednávok zo strany žalobcu a preukazujú riadne a včasné vykonanie prepravy žalobcom a prevzatie tovaru žalovaným, ktorý bol zároveň príjemcom zásielky.
19. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie správne aplikoval na prejednávanú vec právo Slovenskej republiky a preto nepovažuje odvolanie žalovaného v tomto smere za dôvodné, žalovaný v odvolaní neuviedol v čom by podľa neho aplikácia rakúskeho právneho poriadku, podľa sídla žalovaného priniesla iný pohľad na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi prepravné za riadne vykonané prepravy, ktoré si žalovaný u žalobcu objednal. Aj rakúsky právny poriadok je založený na rovnakej právnej kultúre ako slovenský právny poriadok a zakladá povinnosť subjektu, ktorý si objedná určitú službu, aby bola za túto službu poskytnutá odplata. Rakúsky obchodný zákonník v § 456 pri sadzbe zákonných úrokov z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch upravuje základnú úrokovú sadzbu 9,2% nad základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, teda nižšiu ako je to podľa slovenskej právnej úpravy vo výške 9,25 % tak ako to priznal súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Preto rozsudok súdu prvej inštancie je správny aj vo výroku o istine aj o príslušenstve bez ohľadu na to či a ako rozhodné právo podporne použije slovenské alebo rakúske právo. Žalobca ďalej poukázal na čl. 5 ods. 1 Nariadenia Rím I., podľa ktorého rozhodným právom pre zmluvy z prepravy je právny poriadok v krajine obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Aj podľa § 53 ods. 1 posledná veta Zákona o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom za splnenia podmienky (e ratione legis) „ak sa v primeranej lehote nepodarí obsah cudzieho práva zistiť alebo je zistenie obsahu cudzieho práva spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije sa slovenské právo“.
20. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na písomné uznanie predmetného záväzku žalovaného samotným žalovaným čo do výšky a právneho dôvodu, čo má za následok prenesenie dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný teda musí preukázať, že pohľadávka žalobcu neexistuje. Keďže žalovaný takýto dôkaz v konaní neposkytol, súd musel vychádzať z nevyvrátenej domnienky o existencii uznanej pohľadávky žalobcu. Samotné uznanie záväzku žalovaným je preto právnym titulom, ktorý sám o sebe odôvodňuje priznanie nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní tak ako to aj správne uviedol súd prvej inštancie v bode 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
21. Žalobca ďalej uviedol, že iné konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10Cb/3/2014, v ktorom bola žaloba žalovaného ako žalobcu o náhradu škody zamietnutá, že pred prerušením tohto konania až do právoplatného rozhodnutia konania vo veci 10Cb/3/2014 obrana žalovaného spočívala výlučne v započítavaní predmetného uplatneného nároku žalobcu s tvrdenou pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady škody. Potom ako sa ukázal nárok žalovaného titulom náhrady škody za nedôvodný, nastal obrat v obrane žalovaného v tomto konaní a spochybňuje dovtedy nespochybnenú pohľadávku žalobcu titulom zaplatenia prepravného. Tento obrat v obrane žalovaného nemožno preto podľa názoru žalobcu vyhodnotiť inak ako tendenčný a odporujúci poctivému obchodnému styku. Ak žalobca poukazuje na toto iné konanie sp. zn. 10Cb/3/2014 kde boli preskúmavané písomné zasielateľské príkazy spoločnosti Kovohuty a.s. na Drevobox s.r.o. a bola písomná zasielateľská zmluva medzi spoločnosťou Drevobox s.r.o. a žalobcom, že toto iné konanie prebehlo v úplne inom právnom režime než predmetné konanie medzi žalobcom a žalovaným, v ktorom je premetom posudzovanie písomných objednávok žalovaného vystavených na žalobcu. Preto nemožno toto iné konanie považovať za obdobnú vec, čo vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/90/2017 zo dňa 25.10.2017 keď v bode 32. odôvodnenia uznesenia krajského súdu sa uvádza, že „nešlo o obdobnú vec“. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
22. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 23.5.2018, repliku k nemu nepodal.
23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. zák. č. 160/2015 Z.z. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
24. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. a na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza tieto ďalšie dôvody:
25. Súd prvej inštancie v odôvodnení skoršieho rozsudku vydaného v tomto konaní č.k. 15Cb/20/2014-74 z 1.6.2017 vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej pohľadávky 27.661,00 eur s príslušenstvom bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Toto bolo súdu prvej inštancie vytýkané odvolacím súdom - Krajským súdom v Košiciach v zrušujúcom uznesení sp. zn. 4Cob/90/2017 zo dňa 25.10.2017 keď v tomto rozhodnutí odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených nákladných listov nedostatočne vyhodnotil dôkaznú silu nákladného listu podľa Dohovoru CMR. Podľa čl. 9 Dohovoru CMR je nákladný list vierohodným dokladom o uzatvorení a obsahu prepravnej zmluvy aj o prevzatí zásielky dopravcom na prepravu. Samotný nákladný list nie je prepravnou zmluvou, nákladný list iba potvrdzuje uzatvorenie prepravnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa v tomto skoršom rozhodnutí zameral na posudzovanie medzinárodných nákladných listov, v ktorých ako odosielatelia boli uvedené tri právnické osoby a odosielateľom teda nebol iba žalovaný. Preto odvolací súd uložil súdu prvej inštancie tieto nejasnosti v nákladných listoch posúdiť pri rozhodovaní o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu alebo iba sčasti.
26. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie po tomto zrušení skoršieho rozsudku odvolacím súdom v napadnutom rozsudku posudzoval nielen medzinárodné nákladné listy, ktoré nie sú prepravnou zmluvou, ale posudzoval aj ostatné listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca a to objednávky žalovaného pre žalobcu v počte 29 takýchto objednávok na vykonanie 29 prepráv žalobcom pre žalovaného. Z týchto objednávok vyplýva, že podľa Dohovoru CMR boli zmluvnými stranami v prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ako príkazca ten kto uzatvoril zmluvu s dopravcom, teda žalovaný a žalobca bol dopravcom. Žalovaný ako príkazca nemusel byť skutočným odosielateľom prepravovaného tovaru. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne používal v odôvodnení rozsudku pojem príkazca. Príkazcom v prejednávanej veci bol žalovaný, ktorý vystavil objednávku pre žalobcu na vykonanie prepravy, teda uzatvoril so žalobcom ako dopravcom prepravnú zmluvu v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a dokladom o uzatvorení tejto zmluvy je medzinárodný nákladný list na vykonanie tejto dopravy. Ako dopravca na všetkých predmetných 29 medzinárodných nákladných listoch je uvedený žalobca a z objednávok pripojených ku všetkým 29 medzinárodným nákladným listom je ako objednávateľ na jednotlivých objednávkach uvedený žalovaný.
27. Odvolací súd ďalej udáva tak ako to správne uviedol aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že medzi stranami sporu nebola sporná predmetná pohľadávka, žalovaný ani v konaní na súde prvej inštancie netvrdil, že pre žalovaného nevystavil predmetných 29 objednávok a netvrdil ani to, že by žalovaný pre neho nevykonal predmetných 29 prepráv tovaru. Žalovaný iba tvrdil, že žalobca mal pri tejto preprave tovaru postavenie zasielateľa podľa úpravy zasielateľskej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku a nie postavenie prepravcu podľa Dohovoru CMR, preto podľa názoru žalovaného si žalobca ako zasielateľ mal uplatniť svoju pohľadávku z obstaranej prepravy nie voči žalovanému, ale voči spoločnosti Drevobox s.r.o. Banská Bystrica. Odvolací súd tieto tvrdenia žalovaného v konaní a v odvolaní nepovažuje za dôvodné, pretože žalobca nebol zasielateľom podľa ustanovenia § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zasielateľskú zmluvu, ale žalobca bol dopravcom a žalovaný odosielateľom a príkazcom, aj keď odosielateľom v niektorých z týchto prepráv bol príjemca alebo tretia osoba. Žalovaný ako príkazca nemusel byť skutočným odosielateľom tovaru. V tom prípade sa predpokladá, že skutočný odosielateľ konal v mene príkazcu, teda toho, kto uzatvoril prepravnú zmluvu podľa Dohovoru CMR so žalobcom ako dopravcom. V prejednávanej veci príkazcom, ktorý uzatvoril prepravnú zmluvu so žalobcom bol žalovaný ako to vyplýva z jednotlivých 29 objednávok žalovaného adresovaných žalobcovi, v ktorých žalovaný objednáva u žalobcu vykonanie prepravy zásielok.
28. Odvolací súd poukazuje ďalej na to, že žalovaný skutočne jednostranne započítaval predmetnú pohľadávku žalobcu jednostranným zápočtom - písomným podaním zo dňa 13.1.2014 (č.l. 8 spisu) oproti svojej domnelej pohľadávke voči žalobcovi titulom náhrady škody za stratu dvoch iných prepravovaných zásielok. O tejto uplatnenej náhrade škody žalovaného voči žalobcovi bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 10Cb/3/2014-293 zo dňa 12.2.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/29/2016-348 zo dňa 26.10.2016 tak, že žaloba žalovaného voči žalobcovi o náhradu škody 267.997,00 eur bola zamietnutá. Preto, ak žalovaný takto započítaval predmetnú pohľadávku žalovaného oproti svojej domnelej pohľadávke voči žalobcovi, titulom náhrady škody platí podľa § 323, že takéto jednostranné započítanie sa považuje za uznanie pohľadávky druhej strany, ktorej jednostranné započítanie je určené. Teda, ak žalovaný započítaval svoju pohľadávku oproti predmetnej pohľadávke žalobcu platí, že žalovaný uznáva predmetnú pohľadávku žalobcu. Následné posúdenie dôvodnosti uplatnenej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady škody 267.997,00 eur nemôže mať za následok bez ďalšieho posúdenie predmetnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému ako pohľadávky nedôvodnej. V tomto konaní bola dôvodnosť predmetnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému riadne preukázaná, aj napriek tomu, že žalovaný túto pohľadávku žalobcu jednostranným zápočtom uznal.
29. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil príslušenstvo pohľadávky podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, teda podľa ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. o sadzbe úrokov z omeškania udáva, že prepravcom z predmetnej prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave podľa Dohovoru CMR bol žalobca, ktorý má sídlo v Slovenskej republike, preto podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia Rím I. toto právo pobytu prepravcu je aplikovateľné na prejednávanú vec, teda je rozhodný právny poriadok
krajiny obvyklého pobytu prepravcu a ani aplikácia iného právneho poriadku na úroky z omeškania, by nepriniesla pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie o úrokoch z omeškania.
30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku 27.661,00 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými žalobca vyfakturoval žalovanému cenu vykonanej prepravy. Výšku fakturovanej ceny prepravy žalovaný v konaní nerozporoval. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.
31. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov tohto odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).