Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26S-26-2016.pdf
PDF · 111.36 KB
No categories available
26S/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Sibírska 55, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 138 369, zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: J. I., nar. XX.XX.XXXX, L. V. XXX/X, I., zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. Vo 55/2016-2/To, OU-NR-OOP5-2016/037989-2, k: V 5233/2015 zo dňa 20.09.2016, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie žalovaného č. Vo 55/2016-2/To, OU-NR-OOP5-2016/037989-2/Br zo dňa 20.09.2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5233/2015-63 zo dňa 12.08.2016 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Ďalšiemu účastníkovi p. Dominikovi Laukovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu sp. zn. V 5233/2015 predloženého žalovaným súd zistil, že dňa 02.07.2015 bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A7+B19 zo dňa 16.06.2015 uzavretej medzi predávajúcim J. I., bytom L. V. XXX/X, XXX XX I. a kupujúcim Poľnohospodárskou Pôdou, s.r.o., so sídlom Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. I. a evidovaných na LV XXXX ako parcela registra C č. XXXX
- orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele 1/1 a parcela registra C č. XXXX/X - orná pôda vo výmere XX XXX m2 v podiele 1/1.
2. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. V 5233/2015 zo dňa 24.07.2015 správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy.
3. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu podala OP Nitra dňa 11.09.2015 pod č. k. Pd 170/15/4403 - 3 protest.
4. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UPo 5/2015 - 6 dňa 13.10.2015, ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra a rozhodnutie zo dňa 24.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu Úradu geodézie, kartografie katastra Slovenskej republiky zo dňa 02.12.2015 pod č. LPO - 7518/2015/SI zamietnuté a ktorým zároveň bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora potvrdené.
5. Následne v konaní pod sp. zn. V 5233/2015 vydal správny orgán prvého stupňa dňa 29.01.2016 rozhodnutie, ktorým prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08.07.2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b katastrálneho zákona.
6. Predávajúci zastúpený právnym zástupcom v podaní zo dňa 03.02.2016 uviedol, že nikdy neponúkol nehnuteľnosť štátu na odpredaj, a preto nemôže ani doložiť listinu, že štát svoje predkupné právo nevyužil. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadril žalobca (ako kupujúci) a uviedol, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu, a kupujúci touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považoval prerušenie konania za nedôvodné.
7. Z hľadiska ďalšieho priebehu administratívneho konania je podstatné, že dňa 12.08.2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08.07.2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Z toho dôvodu bolo konanie prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania na preukázane skutočnosti, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Právny zástupca predávajúceho oznámil správnemu orgánu, že predávajúci nikdy neponúkol nehnuteľnosť štátu na odpredaj, a preto nemôže ani doložiť listinu, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Kupujúci uviedol, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci nemá z akého titulu s touto listinou disponovať a ani ňou nedisponuje.
Účastníci konania teda nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa konanie zastavil, nakoľko účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
8. Na základe odvolania žalobcu (doručeného osobne správnemu orgánu 1. stupňa dňa 06.09.2016) proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. Vo 55/2016-2/To, OU-NR-OOP5-2016/037989-2, k V 5233/2015 zo dňa 20.09.2016 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12.08.2016 v potvrdil ako vecne správne.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal priebeh katastrálneho konania a okrem iného zdôraznil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12.08.2016 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je zákonné, nakoľko v čase vydania predmetného rozhodnutia neboli odstránené vytknuté nedostatky podania a jeho príloh. Zo spisového materiálu vyplýva, že nedostatky podania vytknuté správnym orgánom prvého stupňa v rozhodnutí o
prerušení konania zo dňa 29.01.2016 neboli účastníkmi konania odstránené, pričom účastníci konania boli o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatku poučení. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že ako kupujúci požadovanou listinou nedisponuje.
Žalovaný mal preukázané, že dňa 08.07.2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401 schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na vybudovanie stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území I. (doplnené uznesením Vlády Slovenskej republiky dňa 21.07.2015 Návrhom na doplnenie uznesenia Vlády Slovenskej republiky zo dňa 08.07.2015). V zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzniklo zo zákona predkupné právo štátu. Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť o zápis predkupného práva štátu zo strany Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-35060 zo dňa 20.07.2015, zaevidovaná pod č. Z 5113/2015. Prílohou tejto žiadosti bola overená kópia osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015, pričom medzi nehnuteľnosťami uvedenými v Prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 20801/2015-1000-33509 boli uvedené i nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dotknutej kúpnej zmluvy.
V čase rozhodovania o návrhu na vklad musel v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul nadobudnutia vlastníckeho práva a v druhej fáze pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu bolo katastrálne konanie prerušené a jeho účastníci boli vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyužil. Pretože túto skutočnosť nepreukázali, bolo katastrálne konanie podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona zastavené.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré riešia otázku absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon, ktorý nie je v súlade s právnou normou, odporuje zákonu a v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľnosti je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje právnej norme, ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, ide teda o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka, nakoľko štát v predmetnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľností a ide teda o odlišnú právnu a skutkovú situáciu. V danom prípade ide o zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať ani ust. § 603 Obč. zákonníka.
V súvislosti s ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný poukázal na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona“. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je teda zrejmý zámer zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii a predmetné ustanovenie sa týka problematiky osvedčenia o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ust. § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností.
Žalovaný bol toho názoru, že v čase posudzovania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V 5233/2015 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území I., ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2015 neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
9. V podanej žalobe zo dňa 15.11.2016 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. Vo 55/2016-2/ To, OU-NR-OOP5-2016/037989-2, k V 5233/2015 zo dňa 20.09.2016 a rozhodnutie Okresného radu Nitra, katastrálny odbor č. V 5233/2015-63 zo dňa 12.08.2016.
Uviedol, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015. V nadväznosti na uvedené následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo osvedčenia o významnej investícii dňa 13.07.2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podpisu kúpnej zmluvy a zároveň v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva nešlo o pozemky, na ktorých sa má realizovať významná investícia, a teda ani žiadne predkupné právo štátu v rozhodnom čase nemohlo existovať.
Obligačný vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim založený kúpnou zmluvou vznikol dňa 16.06.2015, t. j. pred vznikom zákonného predkupného práva štátu. V čase pred vznikom obligačno-právneho vzťahu teda neexistovalo predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam, a neexistovala preto povinnosť na strane predávajúceho vyzvať štát na uplatnenie predkupného práva.
Žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07.07.2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo dňa 08.07.2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08.07.2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 16.06.2015). V tejto súvislosti sa žalobca zaoberal definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti.
V predmetnej veci je podľa žalobcu významným momentom tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa 16.06.2015, t. j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam neexistovalo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania vlastníckeho práva. K titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. k zmluve musí pristúpiť i modus, t. j. zápis do príslušného registra, v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva je to, čo zakladá právny vzťah medzi predávajúcim a nadobúdateľom.
V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo predkupné právo štátu. Predávajúci v čase uzavretia zmluvy nebol povinný (a ani nemohol, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť predkupné právo štátu, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť svojím obligačným prejavom nemal ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by podľa názoru žalobcu predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.
Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo).
Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, žalobca považoval za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecnoprávny alebo záväzkovoprávny charakter.
Predkupné právo štátu je upravené i v ust. § 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo.
V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď bezodkladne po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a nepožiadal o jeho zápis tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a tým teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov a narušil princíp hodnovernosti údajov katastra. Na podporu svojej argumentácie žalobca dal do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. V nadväznosti na uvedené nepovažoval žalobca dôvody správneho orgánu za dostatočné. Bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.
Žalobca sa tiež zaoberal v zaoberal prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bol toho názoru, že vychádzajúc z logického a gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky druhy konaní, samozrejme aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii, tak ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného podľa názoru žalobcu teda vyplýva, že ak pred účinnosťou novely existovali podania na katastri, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa právnych predpisov dovtedy platných, t. j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré vzniklo až po začatí správneho konania. V tomto smere teda zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predstavuje normu lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr. zákon č. 162 /1995 Z. z. (lex generalis).
Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončili podľa doterajších predpisov, a tým sledoval ochranu všetkých subjektov v jednotnosti právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia. Správny orgán musí aplikovať prechodné ustanovenia tak, že bude postupovať podľa doterajších predpisov, t. j. nebrať do úvahy predkupné právo štátu. V prípade, ak nejaký právny predpis umožňuje viacero výkladov, správny je ten, ktorý v sebe zahŕňa náležitú ústavnú konformitu. Túto konformitu, resp. súlad možno v danej veci vyabstrahovať z ust. čl. 20 Ústavy SR chrániaceho vlastníctvo (majetok).
V podanej žalobe žalobca poukázal i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp. zn. 4Obo 20/2007, 5 Oboer 29/2013, 1 Sžr/15/2012, 6 Cdo 107/2011) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 30 Cdo 2371/2010). Dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca nepovažoval za dostatočné, bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné, nesprávne a teda i nezákonné. Žalobca navrhol, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.09.2016 ako aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa zrušil z dôvodov vyššie uvedených.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne a zákonné.
Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadne predkupného práva štátu mal žalovaný preukázané, že dňa 08.07.2015 bol uznesením Vlády SR č. 401 schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území I.. Uvedeným dňom teda vzniklo predkupné právo štátu. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa postupovať pri rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V čase opätovného rozhodovania o návrhu na vklad (po právoplatnom rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora voči rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v tejto veci) musel v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť, pretože sa jedná o právne významnú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Bolo teda potrebné v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo, bez ohľadu na to, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného práva do katastra nehnuteľností.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný (rovnako ako v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia) citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bol toho názoru, že právny úkon, ktorý nie je v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepochybne odporuje zákonu a bolo potrebné posúdiť, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s uvedenou právnou úpravou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iného osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, pričom v predmetnej veci sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v predmetnej veci nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej právnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu skutkovú situáciu. Podľa žalovaného v danom prípade nebolo možné aplikovať § 603 Občianskeho zákonníka. Je potrebné prihliadnuť aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva.
Žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka katastrálneho konania J. I. a aby žalobcom podanú žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
11. Uznesením zo dňa 09.10.2017 č. k. 26S/26/2016 - 66 súd pribral do konania účastníka administratívneho konania J. I., ktorého vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadril s tým, že ak tak neurobí, súd môže konať vo veci ďalej.
Pribratý účastník sa k podanej žalobe nevyjadril.
12. Následne sa k vyjadreniu žalovaného v žalobe písomne vyjadril žalobca a svoje právo vyjadriť sa k tomuto vyjadreniu žalobcu využil opätovne žalovaný. Obsah týchto vyjadrení súd nepovažuje za potrebné podrobne uvádzať, pretože pre posúdenie prejednávanej veci nie je rozhodujúci.
VI. Závery správneho súdu
13. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto na pojednávaní konanom dňa 27.09.2018 rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP (a v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) CSP aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Podľa § 140 Správneho súdneho poriadku vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
15. Správny súd vychádzajúc z poznatkov o doterajšej rozhodovacej praxi tunajšieho súdu v právnych veciach, ktoré sa týkajú toho istého žalobcu a majú totožný predmet konania, poukazuje príkladmo na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/19/2016, v ktorom sa súd dôsledne vysporiadal s podanou žalobou, a preto súd v odôvodnení tohto svojho rozsudku iba poukazuje na vyššie uvedený totožný rozsudok. Z dôvodov rovnakých, ako sú uvedené v citovanom rozhodnutí tunajšieho súdu, súd zistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.
16. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).
O trovách pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd síce pribral do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania.
17. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.