Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Sa-23-2018.pdf
PDF · 141.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: I. U. J. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: B. W. Y., bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Ú. V. G. V. D. W., O. XX, XXX XX W., Slovenská republika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, sídlo: Námestie slobody 12, Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Topoľa, 067 65 Topoľa č. 20, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného Prezídia Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Topoľa, zo dňa 03.09.2018, č. s. PPZ-HCP-SO19-9-039/2018-ZAV, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného, Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly policajného zboru Topoľa, zo dňa 3.9.2018 č.s.: PPZ-HCP-SO19-9-039/2018-ZAC o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu I. U. J. O., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť: B. W. Y., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Ú. V.Z. G. V. D. W., O. XX, W., W. Y. a n a r i a ď u j e, aby bol žalobca I. U. J. O., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť: B. W. Y., bez cestovného dokladu, toho času umiestneného v Ú. V.Z. G. V. D. W., O. XX, W., W. Y. b e z o d k l a d n e prepustený zo zaistenia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca správnou žalobou žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného Prezídia Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Topoľa, zo dňa 03.09.2018, Č. s. s. PPZ-HCP- SO19-9-039/2018-ZAV predlžení lehoty zaistenia žalobcu: I. U. J. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: B. W.Ú. Y., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Ú. V. G. V. D. W.R., O. XX,XXX XX W., W. Y. a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozhodnutie žalovaného, z r u š i l a nariadil, aby bol žalobca I. U. J. O., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: B. W. Y., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Ú. V. G. V. D. W., O. X, XXX Xl W., W. Y., bezodkladne p r e p u s t e n ý zo zaistenia. Uviedol, že žalovanému bola v konaní o predĺžení lehoty zaistenia podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov rozhodnutím č.s.: PPZ-HCP-SO19-9-039/2018-ZAV zo dňa 03.09.2018, podľa § 88 ods. 4 zákona predĺžená doba zaistenia odo dňa 03.09.2018 do 03.12.2018 a to na účel zabezpečenia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky vydaného žalovaným pod č. s. PPZ HCP-SO19 ZAV-16-006/2017 zo dňa 14. 10. 2017
2. Napadnuté i predchádzajúce rozhodnutia o zaistení odôvodnil na tom skutkovom základe, že pôvodnými rozhodnutiami žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodol
o zaistení žalobcu na čas nevyhnutne potrebný na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Rozhodnutím zo dňa 18.01.2018 Č. s. PPZ-HCP-SO19-9-006/2018-ZAV rozhodol žalovaný o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu na čas do 13.4.2018.
3. Rozhodnutím /2/ zo dňa 11.04.2018 Č. s. PPZ-HCP-SO19-9-014/2018-ZAV rozhodol žalovaný o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu na čas do 10.06.2018 na účel výkonu administratívneho vyhostenia.
4. Ďalším rozhodnutím /3/ zo dňa 05.06.2018 Č. s. PPZ-HCP-SO19-9-024/2018-ZAV rozhodol žalovaný o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu na čas do 05.09.2018 na účel výkonu administratívneho vyhostenia.
5. Napokon 03.09.2018 /4/ začal žalovaný v zariadení pre cudzincov voči žalobcovi konanie vo veci predĺženia lehoty jeho zaistenia, ku ktorému došlo napadnutým rozhodnutím žalovaného z dôvodu, že podľa tvrdenia žalovaného voči žalobcovi prebiehajú úkony súvisiace s vybavením náhradného cestovného dokladu, pretože v čase pôvodného zaistenia nebolo možné vybaviť náhradný cestovný doklad na základe tohto, že zastupiteľský úrad B. W. Y. na území Slovenskej republiky neeviduje odpoveď z domovskej krajiny pre vydanie náhradného cestovného dokladu účastníkovi konania.
6. Podľa žalobcu tým, že žalovaný opätovne dospel k záveru, že lehotu zaistenia žalobcu je potrebné predlžiť k zrealizovaniu administratívneho vyhostenia účastníka konania, dospel podľa neho k nesprávnym skutkovým zistenia, čo ma za následok, že vec nesprávne právne posúdil.
7. Žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosti všeobecných súdov, kasačného súdu, a Ústavného súdu SR z ktorej vyplýva, že medzi zaistením a účelom zaistenia. t. j. medzi konaním o zaistení a konaním o odsune je vzájomná súvislosť a v žiadnom prípade sa nejedná o oddelené konania. Ide o nález Ústavného súdu SR sp. zn II. ÚS 264 /09 - 81 zo dňa 19 . 10 . 2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 11. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013. Poukázal i na to, že podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín. ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (tzv. návratová smernica) podľa týchto dokumentov zaistenie prestáva byt' odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.
8. Žalobca z toho vyvodil záver, že v jeho veci už nie je ani len predpoklad naplnenia účelu zaistenia a z tohto dôvodu považuje za neúčelné aj predĺženie lehoty jeho zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vo veci nedošlo po dobu niekoľkých mesiacov od 18.01.2018 k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre žalobcu zo strany zastupiteľského úradu B..
9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pracovníci Ú. Q. vykonali od času naposledy vydaného rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia žalobou. ku ktorému došlo 5.6.2018 jednu návštevu zastupiteľského úradu B. dňa 06.06.2018, kedy odovzdali osobný dotazník účastníka konania a následne dňa 10.07.2018 uskutočnili telefonát na zastupiteľský úrad B. ohľadom informovania sa stavu vybavenia náhradného cestovného dokladu účastníka konania, pričom im bolo uvedené, že úrad nedisponuje odpoveďou z domovskej krajiny potrebnej k vybaveniu náhradného cestovného dokladu žalobcovi. Avšak odo dňa posledného predĺženia lehoty zaistenia dňa 05.06.2018 došlo iba k opätovnému odoslaniu osobného dotazníka žalobcu na jeho zastupiteľský úrad, ktorý však už bol odoslaný aj v minulosti a dňa 10.07.2018 k telefonátu pracovníkov Ú. Q. na zastupiteľský úrad, pri ktorom znova obdŕžali odpoveď o žiadnom posune vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu. Odo dňa 10.07.2018 nedošlo k žiadnym úkonom zo strany Ú. Q. ani zo strany zastupiteľského úradu vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu žalobcovi. Žalobca poskytol zariadeniu pre cudzincov všetky svoje osobné údaje nevyhnutné k jeho stotožneniu v domovskej krajine. Ak odo dňa 18.01.2018 nedošlo k vystaveniu náhradného cestovného dokladu žalobcovi, pričom po dobu niekoľkých mesiacov nedošlo zo strany zastupiteľského úradu či jeho domovského štátu k žiadnemu konkrétnemu úkonu smerujúcemu k vystaveniu tohto dokladu, túto dlhodobú nečinnosť štátnych orgánov B. nemožno dávať na ťarchu žalobou a to spôsobom dlhodobého držania žalobou v zaistení. Žalobca uviedol, že ak existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, to spôsobilo zánik účelu zaistenia a má teda za následok aj nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia žalobcu. Preto predlženie lehoty zaistenia žalobcu na základe
napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval za neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, a preto aj za nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť účel zaistenia. Žalobca tvrdil, že zariadenie pre cudzincov v Medveďove by malo žalovanému sprístupniť dokumentáciu a listiny súvisiace s vykonávaním úkonov a komunikáciou so zastupiteľským úradom smerujúcimi k vystaveniu náhradného cestovného dokladu pre žalobcu a tieto listiny by mali byt' súčasťou spisu žalovaného. Jedine na ich podklade je možné dospieť k spoľahlivému skutkovému záveru o nečinnosti zastupiteľstva domovskej krajiny žalobou pri vybavovaní i náhradného cestovného dokladu žalobcovi a trvaní resp. zániku účelu zaistenia.
10. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 88 ods. 1 písm. b) predlžil lehotu zaistenia, ktorá začína plynúť od dňa 03.09.2018 do 03.12.2018 na účel ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich s vybavením náhradného cestovného dokladu(„ďalej len NCD"). Dôvodom predĺženia lehoty zaistenia je, že s účastníkom konania naďalej prebiehajú úkony súvisiace s vybavením náhradného cestovného dokladu. Zastupiteľsky úrad B. W. Y. („ďalej len ZÚ B.") na území Slovenskej republiky neeviduje odpoveď z domovskej krajiny pre vydanie NCD pre účastníka konania. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnil do zariadenia - Ú. V. G. V. D. W..
11. Uviedol, že už dňa 14.10.2017 pod č. PPZ-HCP-SO19-ZAV-16/2017 správnym orgánom Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru Topol'a (ďalej len „OHK PZ Topol'a")začaté konanie o administratívnom vyhostení podľa §77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov s poukázaním na § 82 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko účastník konania neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu.
12. Za prítomnosti tlmočníka z jazyka vietnamského do slovenského 14.10.2017 spísal s účastníkom zápisnicu o podaní vyjadrenia, kde žalobca uviedol, že k dôvodom na opustenie krajiny sa už vyjadri, keď uviedol, že vycestoval z B. mesta K.-U. 13 . septembra 2017 autobusom do hlavného mesta Z. a odtiaľ sám letecky odletel na T.. Na letisku v S. ho čakal jeden B.. Z letiska ho odviezol na osobnom aute do nejakého domu. Tam zotrval asi do XX.XX. XXXX. Z S. už vycestovali piati B. osobným autom s vodičom svetlej pleti - asi T.. Cestovali asi 9 až 10 hod. a v nočnej hodine ich vysadili niekde v lese v chate bez elektriny, na druhý deň pokračovali na dodávke, kde dodávkou išli asi 20 minút potom ich vyložili v lese a tam ich čakali dvaja muži v kuklách a viedli ich lesom. Dňa XX.XX.XXXX v obedňajších hodinách cela skupina odpočívala v lese a tej chvíli ho zadržala polícia za pomoci služobného psa. Dvaja prevádzači pri zadržaní ušli nevie, ktorým smerom.
13. Na základe uvedených skutočnosti bolo dňa 14. 10. 2017 pod. č. PPZ-HCP-SO 19-ZAV-16-006/2017 správnym orgánom rozhodnuté o administratívnom vyhostení podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 82 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko účastník konania neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu. Na základe uvedeného bol účastník konania dňa 14.10.2017 pod. č. PPZ-HCP-SO 19- ZAV-28/2017 začaté konanie o zaistení účastníka konania podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Účastník konania bol podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov umiestnený do zariadenia - Ú. V. G. V. D. W..
14. Počas pobytu v zariadení požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Následne dňa 30.10.2017 bol rozhodnutím číslo PPZ-HCP-SO19-ZAV-41-006/2017 v zmysle § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zaistený ako žiadateľ o udelenie azylu. Rozhodnutím číslo ČAS: MU-PO-155-15/2017-Ž mu bola žiadosť o udelenie azylu na území SR zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, preto konanie o administratívnom vyhostení pokračovalo a správny orgán vydal rozhodnutie o obnove konania o AV č. PPZ-HCP-3019-8-019/2018-ZAV.
15. Dňa 18.01.2018 ho správny orgán vypočul do zápisnice číslo PPZ-HCP-SO 19-9-004/2018-ZAV kde zistil, že neexistujú také reálne zákonné dôvody, ktoré by bránili jeho vyhosteniu do krajiny pôvodu
- B.. Na základe týchto skutočnosti vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení číslo PPZ-HCP- SO19-8-022/2018 podľa §77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a § 82 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov vyhostený z územia SR do krajiny pôvodu, ktorou je B.. Po vydaní právoplatného rozhodnutia MÚ MV SR neudelení azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany na území SR) správny orgán opätovne aplikoval ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a účastníka konania zaistil na účel výkonu administratívneho vyhostenia dňa 18.01.2017 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistený rozhodnutím číslom PPZ-HCP-SOl 9-9-006/2018-ZAV na účel administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky PPZ-HCP-SO 19-8-022/2018-ZAV.
16. Dňa 11.04.2018 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, predlžená lehota zaistenia rozhodnutím číslom PPZ-HCP-SO 19-9-014/2018-ZAV na účel administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky PPZ-HCP-S019-8-022/2018-ZAV. V zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol umiestnený do zariadenia - Ú. V. G. V. D. W. P. XX.XX.XXXX.
17. Napokon dňa 05.06.2018 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, predlžená lehota zaistenia rozhodnutím číslom PPZ-HCP-SO 19-9-024/2018-ZAV na účel administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky PPZ-HCP-3019-8- 022/2018-ZAV a podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol umiestnený do zariadenia - Ú. V. G. V. D. W. do 05.09.2018. Rozsudkom Sp. zn.: 2Sa/33/2018 zo dňa 29.06.2018 Krajský súd v Košiciach správnu žalobu žalobcu zamietol.
18. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok" ) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 90 ods. 1 písm. d ) zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar je porinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu.
Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šest' mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
Správny orgán podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov správny orgán predlžil lehotu zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 03.12.2018. Dobu zaistenia stanovil správny orgán po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania, ako aj z informácií poskytnutých aplikačnej praxe.
19. Následne po vydaní rozhodnutia dňa 23.08.2018 bola správnemu orgánu doručená odpoveď z Ú. Q. D. Ú. W. vedená pod číslom PPZ-HCP-3019-9-032/2018-ZAV. V nej sa uvádza, že dňa 06.06.2018 pracovníci Ú. Q. vykonali konzulárnu návštevu a odovzdali pracovníkovi ZÚ VNM vyplnený osobný dotazník účastníka konania. Pri telefonickom rozhovore pracovníka Ú. Q. dňa 10.07.2018 s pracovníkom ZÚ VNM ohľadom vystavenia náhradného cestovného dokladu mu bolo oznámené, že ešte nemá k dispozícii odpoveď z B. W. Y., týkajúcej sa previerky a potvrdenia totožnosti účastníka konania. Z uvedeného dôvodu nebola totožnosť účastníka konania doposiaľ potvrdená, teda nebolo možné NCD vystaviť. Správny orgán vychádzal pri rozhodovaní aj z informácií uvedených v písomnosti číslo PPZ- HCP-SO 19-9-003/2018-ZAV od pracovníkov Ú. W. o dĺžke návratovej procedúry do B.. Vystaveniu NCD predchádza žiadosť o readmisiu, ktorá je zasielaná do B. W. Y. a vykonanie osobného pohovoru na zastupiteľskom úrade. Vzhľadom k tomu, že i napriek vykonaným úkonom potrebných na výkon jeho
administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že doposiaľ nie je k dispozícií odpoveď z B. W. Y., týkajúcej sa previerky a potvrdenia totožnosti vyššie menovaného.
20. Na základe týchto informácií sa správny orgán viedol správnou úvahou, že konanie o administratívnom vyhostení voči žalobcovi aj naďalej prebieha a z vyjadrení Zastupiteľského úradu B. W. Y. nie je možné jednoznačne konštatovať, že domovská krajina účastníka konania odmieta dať súhlas na vydanie náhradného cestovného dokladu.
21. Poukázal na § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov /policajný útvar je povinný skúmať, po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia/ presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné odhadnúť hlavne z aplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. Správny orgán sa v dostatočnej miere zaoberal otázkou účelnosti a efektivity ako aj dôvodmi zaistenia. Pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 147/2013-50 v ktorom je okrem iného v bode III., ods. 7.2 uvedené, že sám dohovor predpokladá, že osoba môže byt' zaistená i za stavu, keď jej vyhostenie nie je jednoznačné, teda keď ešte o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté. Postačuje, že prebieha konanie o jej vyhostenie, teda také konanie, ktoré môže skutočne k vyhosteniu viesť. Zaistenie cudzinca na účel jeho administratívneho vyhostenia predstavuje významný zásah do jeho osobnej slobody, ktorý treba chápať ako právny prostriedok ochrany štátu ultima ratio v zmysle podmienok osobitne pripustených článkom 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
22. Poukázal na čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Konštatoval, že vzhľadom k začatiu konania na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, riziko jeho úteku a neoprávneného vstupu na územie iného štátu únie, je zaistené v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Sledujúc vymedzený účet, teda zabrániť neoprávneného vstupu cudzinca na článku 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/115/EES zo 16.12.2008 0 spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica").
23. Všetky vyššie uvedené formálne právne pramene nerozdielne podľa neho zotrvávajú sú základom zaistenia. Preto na základe šetrení ako aj z listinných dôkazov správny orgán dospel k záveru, že preukázaná zákonnosť predlženia zaistenia účastníka konania a zaistením nie sú porušené práva účastníka konania s ohľadom na platnú legislatívu. Jeho prepustenie by znamenalo ohrozenie rešpektovania zákona štátu, na ktorého výsostnom území sa účastník konania nachádza. Na základe vyššie uvedeného má správny orgán za to, že uprednostnenie verejného záujmu je dostatočne odôvodnené s ohľadom na zásah do práv účastníka konania.
24. V rámci konania sa správny orgán zaoberal aj otázkou alternatívy zaistenia s poukazom na § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a konštatoval, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, pretože nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nie je vôbec schopný zabezpečiť si pobyt v jeho komplexnosti (ubytovanie, stravovanie, ošatenie, dopravu a pod.), resp. dostatok financií. Ako to však vyplýva z obsahu jeho výpovede pred správnym orgánom, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, hnuteľným či nehnuteľným majetkom, nikoho na Slovensku nepozná, nemá doklady svojej totožnosti. Z uvedeného logicky vyplýva, že za danej situácie objektívne nie je možná aplikácia žiadnej z možností uvedených v § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Dokazovaním a na základe získaných podkladov správny orgán považoval za preukázané, že sú splnené podmienky na postup podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, pretože zaistenie je potrebné na zabezpečenie výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Správny orgán rozhodol o predlžení lehoty zaistenia účastníka konania z dôvodu, že ak by nebolo realizované zaistenie, mohlo by dôjsť k jeho úteku a jeho pobyt by nebol známy. Žalobcovi pritom bola mu vždy daná príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia o predlžení lehoty zaistenia a uplatniť, svoje návrhy za
prítomnosti tlmočníka. Účastníkovi konania bola poskytnutá pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu.
25. Z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe žalobcu vo veciach zaistenia vyplýva, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k opätovnému zaisteniu žalobcu za splnenia podmienok § 32 ods. 1, § 33 , § 47 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „ Správny poriadok" ) a § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný vychádzal z úradného záznamu vedené pod číslom PPZ-HCP-SOl 9-9- 033/2018-ZAV napísaného pracovníkom Ú. W.. V ktorom sa uvádza, že pri pohovore žalobca sa sťažoval na dlhu dobu zaistenia avšak uviedol, že sa nechce vrátiť domov a taktiež bol poučený o možnosti požiadať organizáciu IOM o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu, čo odmietol. Ďalej uviedol, že počká na skončenie lehoty zaistenia. O azyl na území Slovenskej republike nežiadal. Taktiež uviedol, že na svoj zdravotný stav sa nesťažoval a k lekárovi sa nežiadal. Žalovaný uviedol, za, že so žalobcom bola dňa 03.09.2018 spísaná zápisnica číslo PPZ- HCP-S019-9-037/2018- ZAV, kde mu bola daná otázka či chce stále ísť do Nemecka uviedol, že chcel by ísť aj do Nemecka alebo ktorejkoľvek Európskej krajiny no nechce sa vrátiť do B.. Bol vyzvaný na doplnenie nových relevantných informácii k danej veci, žalobca uviedol, že nemá žiadne informácie a nežiada čokoľvek doplniť. Žalovaný ma zato, že v čase vykonávania úkonov ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia sa žalobca mohol podľa § 33 Správneho poriadku vyjadriť k novým skutočnostiam. Kde žalobca nenavrhol žiadne nové dôkazy. Žalovaný sa v dostatočnej miere zaoberal otázkou účelnosti a efektivity ako aj dôvodmi zaistenia. Pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 147/2013-50 v ktorom je okrem iného v bode III., ods. 7.2 uvedené, že sám dohovor predpokladá, že osoba môže byť zaistená i za stavu, keď jej vyhostenie nie je jednoznačné, teda keď ešte o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté. Postačuje, že prebieha konanie o jej vyhostenie, teda také konanie, ktoré môže skutočne k vyhosteniu viesť. V rámci konania sa správny orgán zaoberal aj otázkou alternatívy zaistenia s poukazom na § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán sa zaoberal aj týmito alternatívami, pričom účastník konania nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, pretože nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov čo uviedol. Logickým predpokladom použitia týchto zákonom vymenovaných miernejších donucovacích prostriedkov je to, že účastník konania nie je vôbec schopný zabezpečiť si pobyt v jeho komplexnosti (ubytovanie, stravovanie, ošatenie, dopravu a pod.), resp. dostatok financií. Ako to však vyplýva z obsahu jeho výpovede v zápisnici pred správnym orgánom, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, hnuteľným či nehnuteľným majetkom, nikoho na. Slovensku nepozná, nemá doklady svojej totožnosti. Z uvedeného logicky vyplýva, že za danej situácie objektívne nie je možná aplikácia žiadnej z možností uvedených v § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.
26. Z listu z 23.8.2018 Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce") požiadal o predĺženie doby zaistenia žalobcovi I. U. J. O., nar. XX.XX.XXXX, B., bez CD, JD z IS Migra: XXXXXX. V zmysle § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej leji „zákon o pobyte cudzincov") zaisteného štátneho príslušníka B., ktorý bol zaistený dňa 18.01.2018 podľa ustanovenia § 88 ods. l písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Dňa 18.01.2018 bol menovaný umiestnený v Ú. W.. Dňa 29.01.2018 bol s uvedeným príslušníkom tretej krajiny za prítomnosti tlmočníka vykonaný vstupný pohovor a predložená žiadosť o vybavenie NCD a dotazník, ktorú odmietol vyplniť a podpísať. Dňa 21.02.2018 bola do Ú. W. doručená žiadosť v ktorej Ú. Q. žiada o doplnenie žiadosti o vybavenie NCD zo dňa 25.10.2017. Dňa 22.02.2018 bola do Ú. W. doručená informácia v ktorej Ú. Q. žiada o zabezpečenie menovaného v priestoroch Ú. Q. z dôvodu vykonania osobného pohovoru s menovaným v priestoroch Veľvyslanectva B. W. Y.. Dňa 27.02.2018 bol menovaný odovzdaný do Ú. Q. na vykonanie potrebných úkonov a následne dňa 13.03.2018 vrátený do Ú. W.. Dňa 03.04.2018 bola do Ú. W. doručená informácia, v ktorej pracovník medzinárodnej organizácie pre migráciu 1. O. M oznamuje, že menovaný nemá záujem o asistovaný dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu. Dňa 03.04.2018 bola do Ú. W. doručená informácia v ktorej pracovník Ú. Q. informuje, že totožnosť osoby potvrdená nebola, hoci lustrácia menovaného ZU VNM so sídlom v Bratislave prebieha od 09.11.2017 a pri telefonickom dohovore s pracovníkom Ú. Q. pracovník ZU VNM oznámil, že totožnosť menovaného nebola doposiaľ potvrdená, teda nebolo možné NCD vystaviť. Dňa 06.04.2018 bola na OH K PZ Topoľa zaslaná žiadosť o predĺženie doby zaistenia. Dňa 11.04.2018 bolo vaším oddelením vydané rozhodnutie č. PPZ-HCP-SO 19-9-014/2018-ZAV. v ktorom ste predĺžili lehotu zaistenia menovaného do 10.06.2018. Dňa 07.05.2018 bola do Ú. Q. zaslaná žiadosť ohľadom poskytnutia informácie týkajúca sa vystavenia NCD pre menovaného. Dňa 09.05.2018 bola do Ú. W. doručená odpoveď, kde Ú. Q. oznamuje, že
pracovníci Ú. Q. viac krát vykonali telefonický pohovor s pracovníkmi ZU VNM za účelom zistenia nových skutočností, no vždy dostali odpoveď, že naďalej prebieha proces zisťovania totožnosti osoby a nedisponujú informáciami, na základe ktorých by bolo možné náhradný cestovný doklad vystaviť. Dňa 30.05.2018 bol s uvedeným príslušníkom tretej krajiny za prítomnosti tlmočníka vykonaný pohovor a predložená žiadosť o vybavenie NCD a dotazník, ktorú menovaný vypísal avšak domov sa vrátiť nechce. Dňa 05,06.2018 bolo vaším oddelením vydané rozhodnutie č, PPZ-HCP-SO 19-9- 024/2018- ZAV, v ktorom ste predĺžili lehotu zaistenia menovaného do 05.09.2018. Dňa 21.08.2018 bol s uvedeným príslušníkom tretej krajiny za prítomnosti tlmočníka vykonaný pohovor, počas ktorého menovaný potvrdil, že domov sa vrátiť nechce a to ani za pomoci organizácie IOM s využitím dobrovoľného návratu. Dňa 21.08.2018 bola do Ú. Q. zaslaná žiadosť ohľadom poskytnutia informácie týkajúca sa vystavenia NCD pre menovaného. Dňa 23.08.2018 bola do Ú. W. doručená odpoveď, kde Ú. Q. oznamuje, že pracovníci Ú. Q. dňa 06.06.2018 vykonali konzulárnu návštevu a odovzdali pracovníkovi ZÚ VNM vyplnený dotazník menovaného. Dňa 10.07.2018 bol vykonaný telefonický pohovor s pracovníkom ZÚ VNM ohľadom vystavenia náhradného cestovného dokladu pre menovaného. Pracovník uvedeného veľvyslanectva uviedol, že ešte nemá k dispozícii odpoveď z B. W. Y., týkajúcej sa previerky a potvrdenia totožnosti menovaného. I napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje a do dnešného dňa ZU VNM menovanému náhradný cestovný doklad nevystavil, vás týmto žiadame o predĺženie doby zaistenia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.
27. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia správny súd právne uzatvára:
28. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.09.2018, ktorým žalovaný podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil lehotu zaistenia žalobcovi zaisteného rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO19-9-006/2018-ZAV podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC s tým, že predĺženie lehoty zaistenia začína plynúť odo dňa 03.09.2018 do 03.12.2018 na účel ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich s vybavením náhradného cestovného dokladu.
29. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Z daného vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu podľa tohto zákonného ustanovenia ZoPC je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, resp. o uložení trestu vyhostenia v rámci trestného konania.
30. V dôsledku administratívneho vyhostenia žalobcu pristúpil žalovaný k predlženiu zaistenia žalobcu napadnutým rozhodnutím na účel administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia do 3.12.2018. Ide v poradí o štvrté stanovenie doby postenia, ako je to uvedené v bode 2,3,4, a 5 tohto odôvodnenia.
31. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov možno štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov (prvá veta § 88 ods. 4 ZoPC) s tým, že počas tohto obdobia možno opakovane predĺžiť zaistenie, avšak celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov (druhá veta § 88 ods. 4 ZoPC). Následne a aj opakovane možno rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba tohto predĺženia nesmie presiahnuť 12 mesiacov (tretia veta § 88 ods. 4 ZoPC).
32. V prípade predĺženia lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 4 tretia veta ZoPC musia byť splnené zákonné podmienky. Jednou z podmienok, v prípade ktorej splnenia možno lehotu zaistenia predĺžiť je, že ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje. Rovnako možno pristúpiť k predĺženiu lehoty zaistenia, len ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, t.j. 6 mesiacov.
33. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 ZoPC z dôvodu, že so žalobcom, ako s účastníkom konania, naďalej prebiehajú úkony súvisiace s vybavením náhradného cestovného dokladu. To znamená, že v čase
pôvodného zaistenia účastníka konania nebolo možné vybaviť náhradný cestovný doklad, nakoľko Zastupiteľský úrad B. W. Y. neeviduje odpoveď z domovskej krajiny pre vydanie NCD pre žalobcu.
34. Z ustanovenia § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
35. V zmysle tejto právnej úpravy správny súd môže preskúmať rozhodnutie správneho orgánu vo veciach zaistenia aj neformálne bez ohľadu na uplatnené dôvody. Ak teda pri prieskume rozhodnutia správny súd zistí aj štátnym príslušníkom tretej krajiny neuplatnený dôvod nezákonnosti rozhodnutia o zaistení, bude oprávnený a povinný žalobe vyhovieť.
36. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu činnosti všeobecných súdov, kasačného súdu a Ústavného súdu SR z ktorej vyplýva, že medzi zaistením a účelom zaistenia. t. j. medzi konaním o zaistení a konaním o odsune je vzájomná súvislosť a v žiadnom prípade sa nejedná o oddelené konania a i s poukazom na . nález Ústavného súdu SR sp. zn II. ÚS 264 /09 - 81 zo dňa 19 . 10 . 2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 11. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013. a čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území ( tzv. návratová smernica -) zaistenie po dobe trvania 8 mesiacov prestáva byt' odôvodnené a dotknutá osoba sa preto musí bezodkladne prepustiť lebo dôvod zaistenia, t.j vybavovanie NCD na odsun žalobcu a realizáciu rozhodnutia o jeho vyhostení je spochybnený.
37. Predlženie lehoty zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval súd za neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, a preto ako také za nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovat' vyhostenie žalobcu a naplnit' účel zaistenia. Zariadenie pre cudzincov v Medveďove nepreukázalo dokumentáciu a listiny súvisiace s vykonávaním úkonov a komunikáciou so zastupitel'ským úradom smerujúcimi k vystaveniu náhradného cestovného dokladu pre žalobcu a tieto listiny napokon neboli ani súčasťou spisu žalovaného. Jedine na ich podklade by bolo možné dospieť k spol'ahlivému skutkovému záveru o definitívnej nečinnosti alebo neochote zastupiteľstva domovskej krajiny žalobou pri vybavovaní i náhradného cestovného dokladu žalobcovi a trvaní resp. zániku účelu zaistenia.
38. Z jednotlivých správ, ktoré sa nachádzajú aj v administratívnom spise žalovaného a na ktoré žalovaný poukazuje v preskúmavanom rozhodnutí, jednoznačne vyplýva, že správny orgán nevykonával úkony zamerané na zistenie štádia, v akom sa nachádza vybavenie NCD žalobcu, pričom správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia rozpisuje v súlade s ustálenou súdnou praxou aj obsah týchto podaní s uvedením číselnej konkretizácie, ako aj dňa vystavenia tohto podania. ale je jasné a zrozumiteľné, že podklady pre prijatie jeho záveru na predĺženie lehoty zaistenia žalobcu na účel ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich s vybavením NCD nezakladajú naďalej ako dôvodný postup žalovaného podľa § 88 ods. 4 ZoPC.
39. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny orgán pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia žalobcu a poukazoval nielen na správy, na základe ktorých pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia žalobcu v zmysle predchádzajúcich rozhodnutí o zaistení, ale aj na ďalšie správy, ktoré tvoria podklad pre znovu predĺženie lehoty zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutia. Išlo o informáciu (nachádzajúcu sa v administratívnom spise žalovaného) v ktorej pracovník ÚPZC Medveďov informuje, že bola vykonaná eskorta žalobcu z Ú. Q.Ď. do Bratislavy za účelom návštevy honorárneho konzula B. W. Y. s tým, že žalobca bol vrátený do Ú. W. po vykonaní potrebných úkonov, pričom od toho času pracovníci Ú. Q. viackrát vykonali telefonický pohovor s pracovníkmi ZÚ VNM za účelom zistenia nových skutočností ohľadne totožnosti žalobcu, no vždy dostali odpoveď, že naďalej prebieha proces zisťovania totožnosti osoby a nedisponujú informáciami, na základe ktorých by bolo možné NCD vystaviť. Takisto poukazoval na obsah informácií uvedených v písomnosti č. PPZ-HCP- SO19-3-003/2018-ZAV (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného), týkajúcej sa dĺžky návratovej procedúry do B..
40. Správny súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a administratívnym spisom žalovaného súhlasí so žalobcom, že do dňa posledného predĺženia lehoty zaistenia dňa 05.06.2018 došlo iba k opätovnému odoslaniu osobného dotazníka žalobcu na jeho zastupiteľský úrad, ktorý však už bol
odoslaný aj v minulosti a dňa 10.07.2018 k telefonátu pracovníkov Ú. Q. na zastupiteľský úrad, pri ktorom znova obdržali odpoveď o žiadnom posune vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu. Odo dňa 10.07.2018 nedošlo k žiadnym úkonom zo strany Ú. Q. ani zo strany zastupiteľského úradu vo veci vybavovania náhradného cestovného dokladu žalobcovi. Žalobca poskytol zariadeniu pre cudzincov všetky svoje osobné údaje nevyhnutné k jeho stotožneniu v domovskej krajine. Preto ak odo dňa 18.01.2018 nedošlo k vystaveniu náhradného cestovného dokladu žalobcovi, pričom po dobu niekoľkých mesiacov nedošlo zo strany zastupiteľského úradu či jeho domovského štátu k žiadnemu konkrétnemu úkonu smerujúcemu k vystaveniu tohto dokladu, túto dlhodobú nečinnosť štátnych orgánov B. nemožno dávať na ťarchu žalobou a to spôsobom dlhodobého držania žalobou v zaistení. Údaje uvedené v bode 20 tohto odôvodnenia sú nedostatočným preukázaním existencie účelu zaistenia žalobcu.
41. Žalobca preto dôvodne namietal, že existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia a má teda za následok aj nemožnost' predĺženia lehoty zaistenia žalobcu a predlženie lehoty zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval za neúčelné a neefektívne a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, a preto aj za nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovat' vyhostenie žalobcu a naplnit' účel zaistenia. Žalovaný nesprístupnil listiny a údaje súvisiace s vykonávaním úkonov a komunikáciou so zastupitel'ským úradom po vykonaní posledného predlženia zaistenia. Nie je potom zrejmé čo úrad v Medveďove za toto obdobie urobil pre vystavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu a podľa súdu tieto listiny by mali byt' súčasťou spisu žalovaného, s ktorými mal žalobcu oboznámiť. Toto bolo potrebné pre záver o spol'ahlivom zistení , že žal pri vybavovaní i náhradného cestovného dokladu žalobcovi je daný účel jeho zaistenia, lebo úrady konajú a trvá preto i účel jeho zaistenia.
42. Súd má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležitým spôsobom neodôvodnil prečo trvá účelnosť a efektívnosť zaistenia žalobcu, ktoré spočíva v tom, že dôvodom predĺženia lehoty zaistenia je, že naďalej prebiehajú úkony súvisiace s vybavením NCD, pričom zo správ nemožno konštatovať, žeby nebolo možné v budúcnosti vydať pre žalobcu NCD , ani dôvody prečo jeho vybavenie trvá tak dlho a z akého dôvodu je daná účelnosť zaistenia žalobcu.
43. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležite neobjasnil a neodôvodnil podstatu predĺženia lehoty zaistenia, jeho nezákonnosť zaistenia žalobcu vyplýva z s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území ( tzv. návratová smernica -) a ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je možné štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov (prvá veta § 88 ods. 4 ZoPC) s tým, že počas tohto obdobia možno opakovane predĺžiť zaistenie, avšak celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov (druhá veta § 88 ods. 4 ZoPC). Následne a aj opakovane možno rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba tohto predĺženia nesmie presiahnuť 12 mesiacov (tretia veta § 88 ods. 4 ZoPC).
44. Preto podľa správneho súd neboli splnené zákonné podmienky na predĺženie lehoty zaistenia žalobcovi podľa § 88 ods. 4 tretia veta ZoPC z dôvodu ďalej prebiehajúcich úkonov súvisiacich s vybavením NCD a v súčasnom štádiu konania je preto jeho zaistenie neúčelné a neefektívne.
45. Správny súd zároveň konštatuje, že správnu žalobu vo veciach zaistenia posudzoval aj v zmysle hľadísk § 206 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, pričom konštatuje dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o dôvodnosti žaloby.
46. Správny súd uvádza, že správna úvaha žalovaného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia týkajúca sa naplnenia účelnosti a efektívnosti zaistenia nie je náležite zo strany správneho orgánu popísaná a je bezobsažná a vybočuje z medzí logického uváženia a zákonných atribútov zaistenia.
47. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že ak správny orgán nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite nezistil skutkový stav veci, ktorý nesprávne právne posúdil a aplikované ustanovenia zákona o pobyte cudzincov neboli naplnené, vydané rozhodnutie žalovaného napadnuté správnou žalobou vo veciach zaistenia nie je v súlade so zákonmi, ani Dohovorom ako je vyššie uvedené.
48. Správny súd preto vyhovel správnej žalobe zo dňa 11.09.2018 podľa § 230 ods. 1 písm. a/ Správneho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, obstaranie a vydanie NCD pre žalobcu trvá neprimerane dlho, nie je preto možné konštatovať, že obmedzenie jeho osobnej slobody za účelom jeho vyhostenia do krajiny pôvodu dôvodná.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný. O ich výške rozhodne samostatným uznesením súd v osobe vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.