Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/114/2018

Uznesenie

Krajský súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX. L. XXX, zast.: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 2.727,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 1. februára 2018, č.k. 4Csp/149/2017-87, takto

rozhodol:

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 164,32 eur (splátka 82,16 eur splatná dňa 20.6.2014 a dňa 20.7.2014) spolu s úrokom z omeškania 5,5% p.a. za obdobie od 30.10.2014 do zaplatenia, rozsudok v uvedenej časti ruší a konanie v uvedenej časti zastavuje. II. Vo zvyšnej časti výrok II. o zamietnutí žaloby a celý výrok III. o trovách konania r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie po čiastočnom zastavení konania (nedotknutom odvolaním) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako právny nástupca veriteľa domáhal dlhu z úveru. Zamietnutie žaloby v časti pripadajúcej na zaplatenie úrokov a poplatkov za úver odôvodnil súd prvej inštancie posúdením úveru ako bezúročného a bez poplatkov pre nesplnenie náležitostí úverovej zmluvy stanovenej ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluva neobsahovala jednotlivé zložky splátky úveru v členení na istinu, úrok, poplatky, súčasne neobsahovala termín konečnej splatnosti, pretože bol vyjadrený len údajom 12/2018 a v zmluve nie sú údaje o všetkých predpokladoch na výpočet RPMN. Súčasne súd prvej inštancie považoval uplatnené právo na námietku žalovaného za premlčané podľa § 103 OZ, keď vychádzal z toho, že splátky úveru boli splatné (zročné) do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.8.2014 súd zistil, že k zosplatneniu úveru právny predchodca žalobcu pristúpil v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou k 20.06.2014 (v mesiaci 06/2014), a teda od uvedeného dňa začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného, a teda trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu uplynula najneskôr 20.06.2017. Žaloba podaná až dňa 18.8.2017 bola preto podľa súdu prvej inštancie podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 255 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. V časti vzal žalobu späť, a to v rozsahu o zaplatenie 164,32 eur (splátka 82,16 eur splatná dňa 20.6.2014 a dňa 20.7.2014) spolu s úrokom z omeškania 5,5% p.a. za obdobie od 30.10.2014 do zaplatenia. Rozsudok považoval za nesprávny. Súd prvej inštancie neurčil správne splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu, a teda od splatnosti ktorej došlo k začatiu plynutia premlčania podľa § 103 OZ. Zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že to bolo dňa 20.6.2014. Z korešpondencie veriteľa dlžníkovi, ktorú žalobca špecifikoval vyplýva podľa neho správny záver taký, že

k zosplatneniu dlhu došlo pre nezaplatenie splátky 20.9.2014. Žaloba bola preto v časti zosplatneného dlhu podaná včas.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol však, že v rámci obrany vzniesol námietku premlčania, založenú na tvrdení, že pre absenciu písomnej formy úverovej zmluvy sa jednalo o neplatný právny úkon a premlčanie je potrebné posúdiť ako premlčanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 OZ. Touto argumentáciou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Vo výroku je však napriek tomu rozhodnutia vecne správne.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 378 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Závery súdu prvej inštancie o nedostatkoch náležitostí úverovej zmluvy nie sú správne a záver o premlčaní vychádza z nesprávneho skutkového zistenia.

5. O späťvzatí časti žaloby v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd na základe ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Žalovaný nesúhlas nevyjadril.

6. Zamietnutie žaloby založil súd prvej inštancie okrem iného na použití § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami sporu. Podľa uvedeného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Inak veriteľ nemá právo na úroky a poplatky za úver (§ 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z.). Súdna prax nebola pri aplikácii uvedeného ustanovenia donedávna jednotná. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017 však prijalo záver, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Opačný záver súdu prvej inštancie preto nebol správny.

7. Rovnako tak záver o absencii konečnej splatnosti, pokiaľ bola vyjadrená údajom 12/2018. Uvedený údaj je dostatočne určitým vyjadrením konečnej splatnosti úveru a pri známom dni splatnosti mesačnej splátky je úplne jednoznačný aj dátum konečnej splatnosti úveru. Podľa právnej úpravy predchádzajúcej účinnosti zák. č. 129/2010 Z.z. sa jednalo dokonca o jednu z možných prípustných alternatív vyjadrenia konečnej splatnosti (vyhláška MF SR č. 620/2007 Z.z. o ustanovení vzoru formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Odvolací súd rovnako nezistil, že by v zmluve absentovali súdom prvej inštancie uvádzané predpoklady pre výpočet RPMN.

8. Čo sa týka posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby, v prejednávanej veci z ničoho nevyplýval záveru súdu prvej inštancie, že práve nezaplatenie splátky, splatnej dňa 20.6.2014 spôsobilo zročnosť celého dlhu. Len zo samotnej predžalobnej upomienky zo dňa 27.8.2017 nie je zrejmé, neuhradenie ktorej splátky by malo byť dôvodom vyhlásenia predčasnej splatnosti a táto skutočnosť priamo nevyplýva ani z iných dôkazov. Záver súdu prvej inštancie v tom smere, že to bola práve splátka zo dňa 20.6.2014 preto nezodpovedá vykonaným dôkazom. Pokiaľ sa v upomienke z 27.8.2014 uvádza, že ak do 5.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v 6/2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť, je to len vyjadrením dodržania postupu ust. § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného však nevyplýva, nezaplatenie ktorej splátky je dôvodom zosplatnenia. V prípade, že nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Ustanovenie § 565 napokon ani nepripúšťa zosplatnenie pre niektorú skoršiu omeškanú splátku, než je splátka bezprostredne predchádzajúca zosplatneniu, ako na to správne poukazuje žalobca v odvolaní.

9. Pre uvedené nesprávne závery odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedeného vykoná navrhované dôkazy a vo veci nanovo rozhodne. Čo sa týka poukazu žalovaného na neplatnosť úverovej zmluvy pre nedostatok písomnej formy, tento nie je dôvodný. Ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. spája s nedostatkom písomnej formy následok bezodplatnosti úveru. V takom prípade je však naďalej titulom vrátenia istiny zmluva a nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. Otázka žalovaným namietanej písomnej formy úverovej zmluvy bude predmetom ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (ust. § 396 ods. 3 .

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .