Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-4-2018.pdf
PDF · 99.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Pc/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. U. X, zastúpený matkou R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. U. X proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd m e n í Rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. XP/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že vyživovaciu povinnosť povinného voči navrhovateľovi z v y š u j e zo sumy 59,75 eur na sumu 110,- eur s účinnosťou od 05.02.2018, ktoré výživné je povinný p o v i n n ý navrhovateľovi platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.02.2018 do 30.09.2018 v celkovej výške 402,- eur súd p o v o ľ u j e povinnému splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Piešťany dňa 05.02.2018 domáhal proti povinnému zvýšenia výživného zo sumy 59,75 eur na sumu 150,- eur mesačne s odôvodnením, že od posledného zvýšenia výživného sa podstatným spôsobom zmenili u neho pomery, keďže začal chodiť na Strednú odbornú školu S. L. A. W.. Povinný sa o neho a o jeho mladšieho brata nezaujíma, nič im nekupuje, neprispieva ani k narodeninám, či Vianociam. Mnohokrát sa stalo, že vôbec neposlal výživné. V súvislosti s návštevou školy má výdavky na ubytovanie, stravu, cestovné a ošatenie, nehovoriac o vreckovom.
2. Povinný v písomnom vyjadrení k návrhu nesúhlasil so zvýšením výživného s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky na to, aby platil zvýšené výživné. Býva s deťmi a manželkou v obecnom byte v podnájme, platia nájom 180,- eur mesačne a energie asi 100,- eur mesačne. Jeho príjem v práci je 430,- eur mesačne a z príjmu má vykonávané exekučné zrážky na výživné.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, povinného, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Navrhovateľ je synom povinného, čo vyplýva tak z rodného listu ako aj z Rozsudku Okresného súdu Piešťany č. XP/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola
naposledy určená vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľovi na sumu 59,75 eur). Vtedy mal navrhovateľ 10 rokov a navštevoval základnú školu.
5. Z potvrdenia Strednej odbornej školy pôdohospodárskej a veterinárnej v L. A. W. súd zistil, že navrhovateľ je žiakom 4. ročníka, forma štúdia denná v odbore XXXXM F.. Spojená škola potvrdila výšku požadovaných nákladov na školský rok 2018/2019, a to stužková slávnosť 150,- eur, internát 25,- eur mesačne, strava 60,- eur mesačne a poplatok ZRPŠ 25,- eur.
6. Z výplatných listín predložených povinným súd zistil, že zamestnávateľ povinného vykonáva pravidelné zrážky na výživné vo výške 116,18 eur a ďalšiu zrážku vo výške 95,10 eur, pričom všetky zrážky predstavujú sumu 426,82 eur.
7. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že voči povinnému a jeho manželke je vedená exekúcia pod sp. zn. XXXEXXX/XXXX. Z ďalšieho upovedomenia o spôsobe vykonávania exekúcie pod č. I. vyplýva, že voči povinnému je vedená exekúcia na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 7.394,55 eur a trovy exekúcie.
8. Z rodných listov bolo zistené, že povinný má dve vyživovacie povinnosti voči W. B., nar. XX.XX.XXXX a voči H. B., nar. XX.XX.XXXX.
9. Manželka povinného je zamestnaná u zamestnávateľa G. B., Z..F..P.. (pracovná zmluva na č. . 33) a jej priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 220,- eur (potvrdenie o príjme č .l. 54).
10. Z potvrdenia o príjme vystaveného zamestnávateľom povinného vyplýva, že za posledných 12 mesiacov mal povinný celkový čistý príjem vo výške 9.838,55 eur, pričom z uvedenej čistej mzdy sú vykonávané zrážky na základe exekučných príkazov a zrážky výživného. Povinný dosahuje príjem vo výške minimálnej mzdy, čo potvrdzujú predložené výplatné listiny nachádzajúce sa v origináloch v prílohovej obálke na č. l. 53.
11. Matka navrhovateľa je zamestnaná a jej mesačný príjem predstavuje výšku v priemere 358,- eur, čo potvrdil jej zamestnávateľ na č. l. 40.
12. Zástupkyňa navrhovateľa, jeho matka uviedla, že navrhovateľ navštevuje strednú školu v súvislosti s čím má značné výdavky, pričom jediným jej príjmom je mzda. Majetok nevlastní žiaden a býva spolu s deťmi u svojich rodičov, ktorí jej finančne pomáhajú. Okrem navrhovateľa má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči synovi, ktorý má 17 rokov a tiež navštevuje strednú školu a voči synovi, ktorý má 10 rokov a navštevuje špeciálnu ZŠ vo S.. Nakoľko do zamestnania denne dochádza, sú s tým spojené výdavky.
13. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že je žiakom 4. ročníka strednej školy a v súvislosti so štúdiom má výdavky, jednak na štúdijné pomôcky, knihy. Tento rok je potrebné, aby doplatil kolky na vodičák na traktor aj na auto vo výške 45,- eur, taktiež mal výdavky v súvislosti so stužkovou vo výške 150,- eur. Mesačne platí za internát 25,- eur, za stravu 60,- eur, do školy cestuje každý týždeň s čím sú spojené cestovné výdavky. Okrem toho musí absolvovať povinné skúšky streľby, kde bude platiť jednorázový poplatok v sume 30,- eur. Okrem nevyhnutných výdavkov potrebuje aj vreckové, ktoré mu dáva mama a je to okolo 10 - 15,- eur podľa potreby. Jeho bežné mesačné výdavky súvisiace so školou, internátom, stravou a vreckovým predstavujú sumu 120,- až 130,- eur. S povinným sa nekontaktujú takmer vôbec, výživné od povinného chodí jeho mame, avšak mama ťažko zvláda finančné úhrady na jeho výživu, preto im finančne vypomáha starý otec. Štúdium na strednej škole ho baví a v budúcnosti by rád študoval na vysokej škole, odbor rybárstvo.
14. Z výpovede povinného vyplýva, že so zvýšením výživného nesúhlasí, rád by synovi prispieval vyššou sumou, ale sám má málo. Je rád , že aspoň zamestnávateľ mu zráža výživné zo mzdy, pričom okrem zrážok výživného mu zamestnávateľ zráža aj ďalšie čiastky, keďže sú na neho vedené tri exekúcie. Na účet dostáva zárobok v sume 450,- eur mesačne, iný príjem nemá. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty ani jeho manželka, bývajú spolu s deťmi v nájomnom byte, ktorého prenajímateľom je Obecný úrad N., nájom platí vo výške 182,-eur a úhrady za elektrinu a plyn vo výške 100,- eur. Jeho manželka je zamestnaná, jej mesačný zárobok činní čiastku 220,- eur, iný príjem nemá.
15. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, bude náročnejšie ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli byť niektoré z týchto foriem predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného rodiča. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru).
24. Zmysel § 62 ods. 1 zákona o rodine je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.) v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé.
Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť(nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).
25. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a ide o vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. V dôsledku zmenených ekonomických pomerov väčší význam nadobudli príjmy z inej než závislej činnosti. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti.
26. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé.
27. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti.
28. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľa voči povinnému bol podaný dôvodne. Navrhovateľ je plnoletým synom povinného, ktorý sa na svoje budúce povolanie pripravuje denným štúdiom na strednej škole, s čím sú spojené odôvodnené mesačné výdavky jednak s nákupom učebníc a potrebnej literatúry, ale aj s bývaním na internáte, stravovaním, cestovaním i nákupom ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod.. Porovnajúc potreby navrhovateľa v období poslednej úpravy výživného pred 9 rokmi so súčasným stavom, je nepochybne zrejmé, že jeho potreby niekoľkonásobne vzrástli, preto je namieste zvýšenie výživného.
29. Súd pri rozhodovaní o výške výživného porovnal možnosti, schopnosti a zárobkové pomery povinného v období poslednej úpravy výživného so súčasným obdobím. Z obsahu pripojeného súdneho spisu sp.zn. XP/XX/XXXX súd zistil, že v roku 2008 povinný dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 418,54 eur a v januári 2009 493,94 eur. V období poslednej úpravy výživného mal povinný už
ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom narodeným v manželstve. Manželka povinného bola na materskej dovolenke. Výdavky v súvislosti s bývaním v nájomnom byte predstavovali sumu 169,05 eur ( nájomné) a 87,53 eur ( energie). V súčasnosti povinný dosahuje čistú mesačnú mzdu podľa potvrdenia zamestnávateľa v priemernej výške 819,87 eur, pričom z tejto mzdy sú zamestnávateľom vykonávané exekučné zrážky a zrážky výživného. Manželka povinného je zamestnaná na polovičný pracovný úväzok a jej mesačný príjem predstavuje sumu 220 eur. Deti povinného W. a H. navštevujú základnú školu. Povinný so svojou rodinou žije v nájomnom byte a výdavky s tým spojené predstavujú čiastku 282 eur ( nájom + energie). Porovnaním pomerov na strane povinného v čase poslednej úpravy výživného so súčasnými možno konštatovať, že i na jeho strane došlo k zmene pomerov a síce v tom, že jeho príjem sa zvýšil o 401 eur, rovnako sa zvýšil príjem aj jeho manželky, ktorá bola v čase poslednej úpravy výživného na materskej dovolenke, o niečo sa zvýšili výdavky v súvislosti s nájmom bytu a energiami, pričom deti W. a H. vyrástli, ich potreby sa taktiež zvýšili čím automaticky došlo i k zvýšeniu nákladov na uhrádzanie týchto potrieb. Súd má bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že povinnému vykonáva zamestnávateľ pravidelné mesačné zrážky zo mzdy tak na exekučné zrážky ako aj na zrážky výživného, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že zrážky výživného majú mať prednosť pred exekučnými zrážkami.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov k dieťaťu neznamená mechanickú rovnosť a vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich, súd prihliadol na okolnosť, že matka navrhovateľa uspokojuje odôvodnené potreby navrhovateľa v naturálnej forme, pričom jej príjem je v porovnaní s príjmom povinného a jeho manželkou podstatne nižší. Zabezpečovanie potrieb navrhovateľa jeho matkou súd chápe ako určitú hodnotu, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy a takýto spôsob starostlivosti sa nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Teda v danom prípade možno z jej strany považovať za naplnenú vyživovaciu povinnosť v plnej miere výkonom osobnej starostlivosti o navrhovateľa napriek skutočnosti, že je navrhovateľ plnoletý, avšak nie je schopný si zabezpečiť financovanie svojich potrieb v dôsledku štúdia na strednej škole.
31. Zohľadniac vyššie uvedené okolnosti, súd dospel k záveru, že suma mesačného výživného 110 eur je suma adekvátna vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľa a preto zaviazal povinného platiť navrhovateľovi výživné v sume 110 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu teda od 05.02.2018 ( výrok I.), pričom súd konštatuje, že takto určená výška výživného neohrozí životnú úroveň povinného a povinnosťou jeho zamestnávateľa bude upraviť výšku exekučných zrážok tak, aby zrážka výživného mala pred nimi prednosť.
32. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáhal výživného vo výške 150 eur mesačne a úspešný bol v sume 110 eur, bolo potrebné zvyšnú časť uplatneného nároku zamietnuť ( výrok III.).
33. Zvýšením výživného spätne od podania návrhu dňa 05.02.2018 vznikol na zročnom výživnom nedoplatok za obdobie od 05.02.2018 do 30.09.2018, t.j. 8 mesiacov. Nakoľko súd zvýšil výživné zo sumy 59,75 eur na sumu 110 eur, rozdiel je 50,25 eur. Za 8 mesiacov vznikol povinnému nedoplatok vo výške 402 eur ( 8 x 50,25 eur). S prihliadnutím na súčasnú sociálnu a finančnú situáciu povinného, súd povolil povinnému nedoplatok na zročnom výživnom zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške 10 eur, ktoré budú splatné s bežným výživným a povinný teda bude navrhovateľovi uhrádzať sumu 120 eur mesačne až do úplného zaplatenia zročného výživného, s tým, že pokiaľ povinný neuhradí čo i len jednu splátku, stane sa zročným celé plnenie ( výrok II.).
34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaného ustanovenia zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.