Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-344-2015.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/344/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: H.K.. E. K., K.. X.X.XXXX, O. V. XX, O., zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Sirankom, Vajnorská 89, Bratislava, proti žalovanému: Q. S., K.. XX.X.XXXX, O. S. X, O., o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.3.2015, č. k. 17C/166/2007 - 280, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o vylúčenie veci z exekúcie a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 17Nc 66/2001 zo dňa 14.6.2005 bola H.. W. S.Č. uložená povinnosť platiť výživné synovi - v tom čase maloletému Marekovi S.R., K.. XX.X.XXXX. Svoju povinnosť si neplnila, čím jej vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 89.580 Sk, t.j. 2.973 eur, z ktorého dôvodu oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u exekútora X.. P. K.. Dňa 7.11.2006 vydal Okresný súd Bratislava II poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5102/23875. Dňa 6.12.2006 vydal súdny exekútor X.. P. K. upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 644/2006 na základe vykonateľného exekučného titulu
- spomenutého rozsudku Okresného súdu Bratislava V na vymoženie sumy 89.580 Sk/2.973 eur a trov exekúcie s tým, že povinnej bolo zakázané, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladala so svojim majetkom. Upovedomenie o začatí exekúcie povinná prevzala dňa 8.1.2007. Dňa 20.6.2007 vydal súdny exekútor X.. P. K. upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie na peňažné plnenie zriadením exekučného záložného práva a predajom nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. W. Z. Č.. XXX, - V. Č.. XXXX/X vo výmere 600 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba so W.. Č..XXX postavená na V. Č.. XXXX/X - rodinný dom, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV pre kat. Ú.. W. Z. Č.. XXX - V. Č.. XXXX/X vo výmere 3750 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorých vlastníčkou je povinná v exekučnom konaní H.. W. S.. Dňa 13.3.2006 uzavrel žalobca ako záložný veriteľ s H.. W. S. ako záložcom záložnú zmluvu podľa § 151b Obč. zák. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzavretá so záložcom dňa 21.3.2001, na základe ktorej sa záložca zaviazal záložnému veriteľovi vrátiť bezúročnú pôžičku vo výške 878.000 Sk a záložca sa zaviazal túto pôžičku záložnému veriteľovi splatiť do 28.2.2006. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV pre kat. Ú.. W. Z. Č.. XXX U. Č.. XXX, ktoré sú predmetom tohto konania. Správa katastra P. povolila vklad záložnej zmluvy dňa 25.10.2006 pod č. V- 491/06. Z obsahu J. Č.. XXX U. J. Č.. XXX pre kat. úz. W. Z. súd prvej inštancie zistil, že H.. W. S.Č. je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a tiež že na oboch týchto listoch
vlastníctva je uvedená informatívna poznámka o zriadení exekučného záložného práva k označeným nehnuteľnostiam súdnym exekútorom X.. P. K., Č. A. XXX/XXXX. V časti "C" - ťarchy je zapísané záložné právo v prospech záložného veriteľa H.. E. K. - žalobcu. Ďalej súd prvej inštancie skutkovo zistil, že zmluva o pôžičke, na základe ktorej mal žalobca požičať H.. W. S. sumu 878.000 Sk nebola uzavretá písomne, ale dňa 17.10.2007 spísala H.. W. S. čestné prehlásenie, v ktorom potvrdila, že dňa 21.3.2001 uzavrela s H.. E. K. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej prevzala sumu 878.000 Sk, ktorú sa zaviazala vrátiť do 28.2.2006. Vzhľadom na to, že finančná situácia jej neumožňovala peniaze vrátiť v dohodnutom termíne, uzavrela dňa 13.3.2006 so svojim veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. W. Z.. V prejednávanej veci teda bolo skutkovo konštatované, že k sporným nehnuteľnostiam vzniklo jednak exekučné záložné právo v exekučnom konaní vedenom exekútorom X.. P. K., ako aj zmluvné záložné právo na základe zmluvy uzavretej medzi H.. E. K. U. H.. W. S. dňa 13.3.2006.
3/ Právne odkazujúc na a § 151h ods. 6 Obč. zák., § 63 ods. 1, § 55 ods. 1, 2, § 61a ods. 1, 2, 3, § 114, § 114a, § 115 ods. 1, 2, 3, 4 Ex. poriadku dospel súd prvej inštancie k záveru, že nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia z exekúcie sa žalobca domáha, nezodpovedajú zákonnému taxatívnemu vymedzeniu vecí, ktoré sú z exekúcie vylúčené. Na nehnuteľnosti povinnej H.. W. S.Č. boli zriadené dve relevantné záložné práva, a to prednostné zmluvné záložné právo, ktoré zabezpečovalo pohľadávku prednostného záložného veriteľa - H.. E. K. zriadené pred začatím exekučného konania a exekučné záložné právo (druhé v poradí, prostredníctvom ktorého mala byť vymožená pohľadávka žalovaného voči záložcovi H.. W. S.). Žalovaný sa stal zriadením exekučného záložného práva ďalším záložným veriteľom, ktorý už súhlas na zákonné vedenie exekúcie na záloh podľa § 151h ods. 6 Obč. zák. a § 61a Ex. poriadku nepotrebuje. Súdny exekútor pri tomto úkone teda nepotrebuje súhlas prednostného záložného veriteľa. V exekučnom konaní nie je prípustnosť zriadenia exekučného záložného práva podmienená súhlasom existujúcich záložných veriteľov. Ak by to tak bolo, oprávnený by bol nedôvodne znevýhodnený oproti tretím osobám, keďže povinný by mohol zriadiť ľubovoľný počet zmluvných záložných práv v prospech iných veriteľov a oprávnenému by dosiahnutie zriadenia exekučného záložného práva bolo znemožnené, ak by s tým nesúhlasili niektorí z existujúcich záložných veriteľov. Účelom záložného práva nie je znemožniť jeho realizáciu ďalším záložným veriteľom, ale zvýhodnenie pri realizácii, a to najmä pri rozvrhu výťažku. Prednostný záložný veriteľ má najsilnejšie postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky bez ohľadu na ust. § 151h ods. 6 Obč. zák. Poradie uspokojovania exekučne vymáhaných pohľadávok sa totiž v prípade realizácie skoršieho zmluvného záložného práva určuje v zmysle § 151ma ods. 3 Obč. zák. podľa poradia, v akom súdni exekútori z časového hľadiska "zaťažili" nehnuteľný majetok povinného svojimi exekučnými záložnými právami. Po realizácii skoršieho zmluvného záložného práva sa prebytok výťažku predaja zálohu zloží do notárskej úschovy podľa § 151ma ods. 5 Obč. zák. v prospech zvyšných záložných veriteľov a dlžníka. Ak by súdni exekútori nemohli zriadiť exekučné záložné právo na záloh, mohol by sa v konečnom dôsledku daný prebytok z výťažku dostať k povinnému bez toho, aby bol postihnutý prebiehajúcimi súdnymi exekúciami. Keďže nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. W. Z. nie sú z exekúcie vylúčené podľa § 115 Ex. poriadku a nie je tiež vylúčené, aby na nehnuteľnostiach, na ktorých bolo zriadené skoršie zmluvné záložné právo, bolo neskôr zriadené aj exekučné záložné právo, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný si však v konaní trovy neuplatnil, pričom z obsahu spisu súd nezistil, že by trovy v konaní vznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.
5/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Vytkol súdu prvej inštancie, že neodôvodnil, prečo nevykonal dôkaz - výsluch H.. W. S. - povinnej v exekučnom konaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je podľa žalobcu jednoznačné, úplné a výstižné, čím mu bola odňatá možnosť náležite skutkovo a právne v odvolaní argumentovať. Ďalej dôvodil tým, že súd prvej inštancie procesne pochybil a porušil jeho základné ľudské práva na spravodlivý súdny proces, pretože z ust. § 61a ods. 2 Ex. poriadku vyplýva, že exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí, ale v spis sa nenachádza žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že záložný veriteľ takýto súhlas exekútorovi udelil. Súd prvej inštancie prehliadol skutočnosť, že za daného stavu exekútor bráni uplatneniu jeho práv ako záložného veriteľa, keď postup v zmysle § 151j ods. 1, 2, 3 Ex. poriadku exekútor podmieňuje prevzatím záväzku povinnej v exekučnom konaní č. EX 664/2006. Žalobca ďalej v odvolaní namietol, že mu neboli poskytnuté všetky doklady doložené v konaní žalovaným, čím mu bolo odňaté právo sa k nim vyjadriť a že bolo porušené jeho procesné právo
byť prítomný na konaní, ako aj na vyhlásení rozsudku. Svoju neprítomnosť síce ospravedlnil, ale svojho práva byť prítomný na vyhlásení rozsudku sa nevzdal. Súd prvej inštancie podľa žalobcu pochybil, keď nielenže neakceptoval jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a za jeho neprítomnosti rozhodol, ale nepredvolal ho ani na verejné vyhlásenie rozsudku a pochybil tiež v tom, že nevyhlásil uznesenie, ktorým upustil od vykonania dôkazu svedeckou výpoveďou H.. W. S. a uznesenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. o skončení dokazovania. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na J. Č.. XXX U. XXX vylúči z exekúcie, alternatívne navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6/ Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
8/ Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nedôvodnosti žaloby na závere, že ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku a § 151h ods. 6 Obč. zák. nevylučujú, aby na nehnuteľnostiach, na ktorých bolo zriadené skoršie zmluvné záložné právo, bolo neskôr zriadené aj exekučné záložné právo (tento záver súdu prvej inštancie zodpovedá právnemu názoru vyslovenému v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 324/2010) a tiež že nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia z exekúcie sa žalobca domáha, nezodpovedajú zákonnému taxatívnemu vymedzeniu vecí, ktoré sú z exekúcie vylúčené podľa § 115 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie však opomenul, že ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, na podklade ktorého sa žalobca domáha vylúčenia vyššie uvedených nehnuteľností z exekúcie, poskytuje ochranu len takým právam tretích osôb k veci, ktorými sú vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo, oprávnená držba, ako aj detencia, ktorá sa opiera o právny dôvod (napr. o platnú nájomnú zmluvu). Záložné právo, zádržné (retenčné) právo a vecné bremená však dôvodom na úspešné vylúčenie veci z exekúcie nie sú. Predmetné zákonné ustanovenie totiž vyjadruje základnú zásadu exekučného konania, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Na základe vyššie uvedeného potom možno konštatovať, že nesúhlas žalobcu ako zmluvného záložného veriteľa s vedením exekúcie nezakladá zároveň jeho právo domáhať sa na súde vylúčenia veci z exekúcie tak, ako to predpokladá ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalobca ako záložný veriteľ teda nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Odvolací súd dodáva, že záložný veriteľ má k dispozícii prostriedky právnej ochrany vyplývajúce z ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, o ktorých rozhoduje exekučný súd.
9/ Pokiaľ žalobca namieta porušenie procesných práv v konaní, odvolací súd dodáva, že žalobca v odvolaní neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy mu súd prvej inštancie nedoručil. Preto sa odvolací súd dôvodnosťou tejto odvolacej argumentácie nemohol bližšie zaoberať. Z obsahu spisu (zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.3.2015 - č.l. 276) vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 12.3.2015 za prítomnosti oboch sporových strán (za žalobcu bol prítomný jeho právny zástupca X.. W.), zo zápisnice z tohto pojednávania je tiež zrejmé, že sporové strany boli riadne poučené podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tiež, že prvoinštančný súd pred vyhlásením rozsudku uznesením upravujúcim vedenie konania vyhlásil dokazovanie za skončené (č.l. 276 - 279). Z obsahu súdneho spisu a napokon ani z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.3.2015 nie je teda možné vyvodiť, že by prvoinštančný súd vo veci nesprávne procesne postupoval a znemožnil žalobcovi uskutočniť jeho procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný výsluch svedkyne H.. W. S. (ide o záložcu zo záložnej zmluvy povolenej Správou katastra P. V. Č.. V 491/06) z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie svedkyňu predvolával na súdne pojednávanie nariadené na 16.12.2014 z viacerých adries (č.l. 238, 245, 246), ale neúspešne. Žalobca na výsluchu navrhovanej svedkyne ďalej netrval. Je tiež zrejmé, že navrhovaná svedecká výpoveď nebola pre prijatie skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie podstatná, preto súd prvej inštancie 12.3.2015 vyhlásil dokazovanie za skončené.
10/ Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí (§ 157 O.s.p., aktuálne § 220 C.s.p.). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Jasne uviedol dôvody, pre ktoré mal za to, že žaloba nie je dôvodná. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to,
že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami.
11/ Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacej argumentácie žalobcu vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
12/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Keďže úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).