Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-38-2017.pdf
PDF · 90.58 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/38/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. N. G., nar. XX.XX.XXXX a R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, deti rodičov - matky: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, A. a otca: F. P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX N. R.., XXXXX P., C., L., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Q. N. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne, počnúc dňom 14.07.2017, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Zročné výživné na maloleté dieťa Q. N. G., nar.XX.XX.XXXX za obdobie od 14.07.2017 do 30.09.2018 vo výške 1.312,25 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 100,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom október 2018.
III. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej R. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne, počnúc dňom 14.07.2017, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Zročné výživné na maloleté dieťa R. G., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 14.07.2017 do 30.09.2018 vo výške 1.312,25 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 100,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom október 2018.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II , č. k. 28P/66/2010-32 zo dňa 04.11.2010 v časti výživného na maloleté deti.
VI. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
VIII. Štátu sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súd dňa 14.07.2017 sa matka domáha zvýšenia výživného na maloletú Q. N. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- eur na sumu 300,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu a na maloletú R. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90,- eur na sumu 300,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Vo vyčíslení nákladov na maloleté deti doručenom súdu dňa 28.08.2018 matka súčasne
požadovala splatenie dlhu na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2010 do 31.10.2010 vo výške 1.440,- eur.
2. Matka návrh odôvodnila tým, že predchádzajúce výživné, ktoré bolo určené na dolnej hranici vyživovacej povinnosti nespĺňa aktuálne potreby a finančné náklady rodiny. Ona pracuje ako SZČO s priemerným hrubým príjmom 875,- eur mesačne a dlhodobo v plnej miere sama znáša všetky finančné náklady na stravu, ošatenie, bývanie, vzdelávanie a zdravie oboch detí, ktoré súd zverené do jej starostlivosti. Otec neprejavil žiadny záujem o plnenie svojej vyživovacej povinnosti. V návrhu matka vyčíslila náklady na bývanie vo výške 270,-eur mesačne, cestovné vo výške 100,- eur, lieky 20,- eur. Náklady na každé maloleté dieťa vyčíslila na 250,- eur ( stravné 150,- eur, cestovné 20,- eur, záľuby 50,- eur, výdavky na školu 30,- eur). Matka uviedla, že nevlastní žiadne motorové vozidlo, je spolumajiteľkou bytu na S. L. X, A., v ktorom býva spolu so svojimi deťmi.
3. V súlade s § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej ako " CSP") vykonal súd všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu otca. Nakoľko sa návrh matky nepodarilo otcovi doručiť v súlade s Haagskym Dohovorom o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach, bol mu návrh doručený v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP. Otec bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, k návrhu sa písomne nevyjadril napriek výzve súdu, súd preto vec prejednal v súlade s § 180 CSP v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/66/2010-32 zo dňa 04.11.2010, potvrdeniami o príjme matky, prehľadom výdavkov matky a mal. detí, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II , č. k. 28P/66/2010-32 zo dňa 04.11.2010 boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, určená povinnosť otca prispievať na každé dieťa výživným vo výške 90,- eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od 1.3.2010 do 31.10.2010 vo výške 1.440,- eur , súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2012.
6. Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 11.05.2017 vyplýva, že matka podala za rok 2016 daňové priznanie podľa ktorého predstavovali jej príjmy 10.500,- eur, kedy základ dane z príjmov bol vo výške 5.579,28 eur. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania matky za rok 2017 predstavoval základ dane 0,- eur. Podľa výplatných pások matky u zamestnávateľa V. K. B. za obdobie od januára 2018 do júla 2018 bol príjem matky vo výške cca. 800,- eur netto.
7. Podľa matkou predloženého vyčíslenia nákladov na maloleté deti zo dňa 07.02.2018, predstavovali mesačné náklady na každé dieťa 300,- eur a náklady na bývanie 400,- eur (nájomné 224,- eur, elektrika 16,- eur, plyn 16,- eur, splátka úveru 144,- eur). Náklady na maloleté deti v roku 2018 matka vyčíslila na 600,- eur mesačne na jedno dieťa.
8. Matka v konaní pred súdom uviedla, že na podanom návrhu trvá. O zvýšenie výživného požiadala z dôvodu, že výživné vo výške 90,- eur už nepostačuje. O deti sa stará sama, otec jej doposiaľ na výživné neprispieval. O otcovi detí nemá žiadne informácie, jeho pobyt nie je známy. Výživné je v súčasnosti vymáhané a ona poberá náhradné výživné na obe deti celkovo vo výške 180,- eur. V čase, keď žil otec na Slovensku živil sa ako učiteľ angličtiny. Má ukončené stredoškolské vzdelanie. Jeho príjem na Slovensku bol rôzny, niekedy to bol 0,- eur niekedy to bolo až 1.000,- eur mesačne. Matka navrhla zvýšenie výživného na sumu 300,- eur na každé dieťa. Náklady na každé dieťa sú vo výške 600,- eur mesačne. Mesačný náklad na celú domácnosť a na deti matka uviedla celkovo vo výške 1.200,- eur. Deti sú zdravé, nenavštevujú žiadneho odborného lekára, nenavštevujú žiadne záujmové krúžky, pretože si to nemôže dovoliť. Obe deti už sú na druhom stupni základnej školy, nenavštevujú družinu. V škole sa nestravujú, stravu im pripravuje doma. Ona pracuje na V. K. s mesačným príjmom 820,- eur netto, pričom uviedla, že tento príjem má posledné 4 mesiace. V minulom roku poberala 6 mesiacov štipendium vo výške 600,- eur. Okrem príjmu z hlavného pracovného pomeru, poberá náhradné výživné 180,- eur a rodinné prídavky na obe deti vo výške 44,- eur. Súčasne si uplatňuje daňový bonus, ktorý ale nemá zahrnutý v každomesačnej výplate, uplatňuje si ho na konci roka. Na úhradu všetkých nákladov
sa musela zadĺžiť. Má 3 kreditné karty, spotrebný úver, ktorý bol čerpaný v roku 2012 vo výške 8.000,- eur, splátka je 150,- eur mesačne. Zo spotrebného úveru jej zostáva splatiť ešte 1.000,- eur.
9. Kolízny opatrovník vzhľadom na náklady na maloleté deti považoval za primerané výživné vo výške 200,- eur mesačne na každé dieťa.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
15. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb oboch maloletých detí ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky,
časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
19. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. V čase poslednej úpravy výživného obidve maloleté deti navštevovali materskú školu, ich potreby boli teda diametrálne odlišné ako je tomu v dnešnej dobe, keď sú obe žiačkami na druhom stupni základnej školy, a to či už v súvislosti s voľno-časovými aktivitami, výdavkami na stravu, drogériu a oblečenie. Príjem matky sa od času pôvodného rozsudku podstatne nezmenil ( v čase pôvodného rozhodnutia bol jej priemerný mesačný príjem 805,- eur netto, v súčasnosti je to cca. 820,- eur netto). Súčasné majetkové pomery otca nebolo možné zistiť, nakoľko ide o občana USA, ktorého miesto pobytu je rovnako ako aj v čase vydania pôvodného rozhodnutia neznáme. Podľa tvrdenia matky v čase pobytu otca na území Slovenskej republiky tento dosahoval príjem cca. 500,- eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletých detí ako aj z možností a schopností otca. Nakoľko sa súčasné príjmy otca nepodarilo zistiť súd vychádzal z takých príjmov, ktoré by dosahoval, keby sa riadne zamestnal (podľa tvrdenia matky má ukončené stredoškolské vzdelanie a v minulosti pôsobil ako učiteľ anglického jazyka). Je prvoradou povinnosťou otca snažiť sa nájsť také zamestnanie, aby dokázal deťom poskytnúť primerané výživné. Pokiaľ v čase jeho pobytu na území Slovenskej republiky (cca. pred 10 rokmi ) vedel dosiahnuť príjem 500,- eur mesačne, je v súčasnosti vzhľadom na jeho kvalifikáciu v jeho možnostiach dosahovať príjem 800-1.000,-eur mesačne a zabezpečiť tak výživné pre svoje dve maloleté deti vo výške 180,- eur mesačne na každé dieťa a to s ohľadom aj na skutočnosť, že sa žiadnym spôsobom nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloleté deti. Návrh matky v prevyšujúcej časti bežného výživného zamietol, rovnako súd zamietol návrh matky na určenie povinnosti otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2010 do 31.10.2010 vo výške 1.440,- eur, nakoľko táto povinnosť už otcovi bola uložená v pôvodnom rozhodnutí, ktoré je naďalej v tejto časti spôsobilým exekučným titulom.
20. Súd ustálil zmenu pomerov a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti počnúc dňom podania návrhu, čím vzniklo za obdobie od 14.07.2017 do 30.09.2018 zročné výživné celkovo vo výške 1.312,25 eur na každé dieťa, čo predstavuje rozdiel medzi pôvodne určeným a zvýšeným výživným. K zvýšeniu výživného došlo o 90,- eur na každé dieťa, čo predstavuje v období od 14.07.2017 do 30.09.2018 - 5 mesiacov v roku 2017 x 90 eur + 9 mesiacov v roku 2018 x 90 eur, k čomu treba pripočítať pomernú časť výživného za mesiac júl 2017 od podania návrhu ( 90 eur : 31 dní v mesiaci júl - 2,903 eur na jeden deň x 18 dní - čo predstavuje 52,25 eur za mesiac júl 2017). S ohľadom na vyššiu sumu zročného výživného súd určil povinnosť otcovi splácať zročné výživné na každé maloleté dieťa v mesačných splátkach po 100,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom október 2018.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.