Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-302-2017.pdf
PDF · 103.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/302/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: X. J. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX V., K. XXX/XX, o zaplatenie 3000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3000,- eur spolu s úrokom vo výške 582,23 eura a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3000,- eur od 1. 10. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 66,34 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17. 10. 2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3000,- eur spolu s úrokom vo výške 1307,26 eura, zmluvným úrokom 25,12 % p.a. zo sumy 3000,- eur od 1. 10. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3000,- eur od 1. 10. 2017 do zaplatenia, poplatkom 49,41 eura.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 6. 8. 2014 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva"). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli o. i. Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery (ďalej len „OP"), Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej len „VOP") a sadzobník poplatkov žalobcu (ďalej len „Sadzobník"). Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 3000,00 eur (ďalej len „istina"). Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu len „úver"). Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ"), v spojení s § 53 ods. 9 OZ, vyhlásil dňa 15. 5. 2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil, a to ani len sčasti.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Strany konania aj napriek tomu, že boli riadne predvolané na termín pojednávania, ktoré sa konalo dňa 27. 9. 2018, sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili a nevyužili tak právo predniesť svoju žalobu pred súdom a riadne skutkovo objasniť podstatné veci v zmysle § 150 CSP.
5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, OP, VOP, sadzobník, „aktuálny stav úveru“ zo dňa 30. 9. 2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu tak, ako to žalobca opísal v žalobe.
7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje (hoci podľa § 295 CSP je tu malá výnimka v spotrebiteľských sporoch, vzťahujúca sa však na spotrebiteľov, nie veriteľov). Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje pri posúdení splnenia podmienok podľa § 150 CSP aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010, podľa ktorého základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Zároveň súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009, podľa ktorého účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
8. Súd konštatuje, že tým, že súd konal v neprítomnosti strán konania, nemohla im byť odňatá možnosť konať pred súdom a to ani vtedy, pokiaľ súd žalobu v časti zamietol a to s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
10. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
11. Dňa 6. 8. 2014 bola medzi žalobcom a žalovaným v súlade s § 129/2010 Z.z. a zák. č. 40/1964 Zb. uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3000,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 25,12 % p.a. fixovanou do konečnej splatnosti úveru. V zmysle čl. 4 ods. 1 v nadväznosti na čl. 2 zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver žalobcovi do 15. 8. 2019 a to pravidelnými anuitnými splátkami, vo výške 92,30 eura v počte splátok 60, vždy k 15. dňu v mesiaci formou bankového inkasa z bežného účtu č. XXXXXXXX/XXXX. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať identifikovaný úver riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15. 5. 2015 v zmysle čl. 6.8 písm. a). Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu 15. 5. 2015 sumu spolu vo výške 3553,24 eura pozostávajúcej z istiny vo výške 3000,- eur, úroku 503,83 eura, poplatkov za upomienky 39,51 eura, poistného 9,90 eura. Istina peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 3000,- eura sa podľa čl. 4 zmluvy o úvere úročí úrokom vo výške 25,12 % p.a.
12. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval ako podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom). Právny vzťah vznikol dňa 6. 8. 2014, teda sa uplatnia uvedené právne prepisy účinné k tomuto dátumu.
13. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ.
14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný 6. 8. 2014), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinný k 6. 8. 2014), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 písm. a/ až k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
15. Po oboznámení sa so zmluvou a aktuálnym stavom úveru súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v časti istiny vo výške 3000,- eur. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3000,- eur, pričom žalovaný uhradil 0 splátok úveru (t. j. spolu 0,- eur), preto žalobca zaslal žalovanému upomienku, na ktorú žalovaný nereagoval, a preto žalobca listom zo dňa 15. 5. 2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru (č. l. 15 a 17 spisu). Omeškanie žalovaného s úhradou istiny vo výške 3000,- eur sa počíta od dátumu nasledujúceho po splatnosti prvej splátky, t. j. 16. 9. 2014, resp. od dátumu nasledujúceho po splatnosti celej istiny, t. j. 2. 6. 2015 (podľa čl. 4, bod 4.3.6. VOP bolo zosplatnenie doručené najneskôr dňa 21. 5. 2015, žalovaný mal plniť do 10 dní od doručenia, t. j. najneskôr do 31. 5. 2015 - nedeľa, ktorá lehota sa posúva na deň 1. 6. 2015 - pondelok podľa § 122 OZ). Žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania až od 1. 10. 2017.
16. Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z.z. a bola uzatvorená platne. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver za podmienok uvedených v bode 11. tohto odôvodnenia. Keďže žalovaný úver nesplácal riadne a včas, žalobca si úspešne uplatnil aj zaplatenie úroku a úroku z omeškania. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá v čl. 4 zmluvy vo výške 25,12 % p.a., úrok z omeškania upravuje § 517 OZ.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.
19. Žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. odo dňa 1. 10. 2017 a to až do zaplatenia dlžnej sumy, súd mu preto priznal takto uplatnenú výšku príslušenstva s poukazom na § 216 CSP, hoci k omeškaniu došlo už skôr (pozri odôvodnenie v bode 15.). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania, t. j. od 2. 6. 2015 vo výške 0,05 % p.a., potom úrok z omeškania je 5,05 % p.a. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013).
20. Súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok vo výške 25,12 % p.a. zo sumy úveru 3000,- eur, ale len za obdobie od 6. 8. 2014, t. j. od kedy žalobca poskytol žalovanému úver do 15. 5. 2015, t. j. do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru). Úrok tak súd priznal za 282 dní (podľa výpočtu 282 dní x 3000,- eur istina úveru x 25,12 výška úroku / 36500) v celkovej výške 582,23 eura.
21. Čo sa týka zamietajúcej časti rozsudku (výrok II.), súd poukazuje na § 150 CSP (pozri odôvodnenie pod bodom 7. tohto rozsudku). Súd zamietol žalobu v časti požadovaných úrokov vo výške 1307,26 eura, nakoľko táto čiastka bola súdom nepreskúmateľná, nebolo zo žaloby jasné, za aké obdobie (jednalo sa o úroky do 30. 9. 2017, nie je zrejmé však od kedy boli počítané) a v akej výške bol úrok počítaný, teda súd nemohol preskúmať uvedený nárok, nakoľko žalobca neposkytol dostatok tvrdení ohľadne uplatnenej sumy a tým ani dostatok dôkazov. Súd ďalej zamietol žalobu aj v časti úrokov vo výške 25,12 % p.a. zo sumy 3000,- eur za obdobie od 16. 5. 2015 do zaplatenia (v spojení s úrokmi vo výške 1307,26 eura) s poukazom na rozhodnutia súdov, ktoré určili, že úroky patria veriteľovi len do zosplatnenia úveru, pričom úver bol zosplatnený dňa 15. 5. 2015, teda žalobca má nárok na úrok len do 15. 5. 2015 (pozri Rozsudok Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 26Co/53/2017, Rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 12Co/69/2017, Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 6Co/304/2015). Na základe nedostatočných skutkových tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov, súd nemal za preukázané žiadne relevantné skutočnosti samotné, ako ani ich vzájomné súvislosti ohľadne zamietajúcej časti žaloby čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu). Je absolútne neprípustné, aby si súd sám domýšľal skutkový stav, nakoľko žaloba je v tomto smere nedostatočná. Žalobca tieto rozpory nijakým spôsobom neozrejmil, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 150 CSP.
22. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, nakoľko žaloba bola podaná čiastočne dôvodne.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určí pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 83,17 % (3582,23 eura / 4307,26 eura x 100) a neúspešný vo výške 16,83 % (čo predstavuje úspech žalovaného). Po pomernom rozdelení
trov konania, t. j. po odpočítaní úspechu a neúspechu žalobcu, potom prináleží žalobcovi náhrada trov konania vo výške 66,34 %. Pre účely výpočtu trov konania súd tak priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy vo výške 3582,23 eura (3000,- + 582,23) z pôvodne uplatnenej sumy 4307,26 eura (3000,- +1307,26).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.