Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10T-4-2017.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10T/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Košice I JUDr. Jozef Mikluš na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. septembra 2018 v Košiciach, takto
rozhodol:
obžalovaný :
X., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom D., I.
j e v i n n ý , ž e
1/ v D. dňa 22.04.2016 v čase okolo 15.30 hod. na ul. I. na pasáži pred Z. pristúpil obvinený K. k poškodenej B. a strhol jej z krku zlatú retiazku s príveskom, kde na takéto konanie ho naviedol obvinený X. P., ktorý ho z blízkej vzdialenosti sledoval, čím takto spôsobili poškodenej B. D.kodu vo výške 100,-€,
2/ v D. dňa 14.05.2016 v čase okolo 20.30 hod. na ul. Z., na parkovisku F. L., pristúpil obvinený K. K. zozadu k poškodenej W. F. v úmysle jej odcudziť zlatú retiazku z krku, nastriekal jej neznámy sprej do tváre a potom čo pokľakla na zem, z miesta ušiel, kde na takéto konanie ho naviedol obvinený X. P., ktorý mu sprej poskytol, pričom takto svojím konaním nespôsobili poškodenej W. F.iadnu škodu,
3/ v D. dňa 15.05.2016 v čase okolo 19.30 hod. na ul. A., pri vchode do telocvične ZŠ O., priskočil obvinený K. K. zozadu k poškodenej A. Y., chytil jej dve zlaté retiazky s príveskom, ktoré mala na krku, trhol rukou, pustil retiazky a následne z miesta ušiel, kde na takéto konanie ho naviedol obvinený X. P., čím takto svojím konaním nespôsobili poškodenej A. Y. odcudzením žiadnu škodu, avšak roztrhnutím zlatej retiazky a následnou stratou zlatého prívesku škodu vo výške 35,- Eur,
t e d a
- naviedol iného, aby si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe,
t ý m s p á c h a l
- ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
za to mu súd ukladá
podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/65/2016 zo dňa 22.5.2017, ktorým bol podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, pretože pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
odôvodnenie:
V predmetnej trestnej veci prvostupňový súd rozsudkom dňa 04.10.2017 oslobodil obžalovaného P. z vyššie uvedených skutkov podľa § 285 písm. c) Tr. por. Okresný súd v predmetnej veci na hlavných pojednávaniach a po zrušení veci Krajským súdom v Košiciach opätovne prejednal vec a na základe doplneného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný X. P. ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa A. Y., ktorá uviedla, že jedného večera som sa vracala domov po pasáži I. ulica. Tam som si všimla túto dvojicu, tu prítomného obžalovaného a toho druhého, ktorý ma prepadol. Oni tam stáli dvaja. Ja tam bývam 29 rokov, ale nepomyslela som si, že sa mi niečo stane, tak som išla kľudne ďalej. Na rohu keď už som bola blízko domu a chcela som odbočiť, v tom na mňa zozadu vyskočil chlapec a rovno mi na retiazky skočil, zachmatol, ale ja som v jednej ruke dáždnik a v druhej tašku a s tou rukou kde som mala dáždnik, som si zakryla hruď, on potom odskočil a utekal. Vystrašená som prišla domov. Pozrela som si, že som mala jednu retiazku roztrhanú, chýbal mi tam prívesok. Blúzku som mala roztrhanú. Bola som vyľakaná. Volala som dcére, ktorá tak isto býva na sídlisku a sa ma hneď pýtala ako vyzeral, tak vybehla ešte vonku sa tam ešte poobzerať. A pýtala sa ma a opísala mi podobu tu prítomného pána, vyzeral tak som povedala, že áno, že bol s ním, ale nie on ma prepadol. Dcéra bola nahlásiť aj na polícii, lebo ja som nastupovala do nemocnice na hospitalizáciu.V čase keď prechádzala okolo už odsúdeného a tu prítomného obžalovaného oni tam stáli kľudne, akože sa rozprávali a ona išla ďalej a tam nikto nebol po celej pasáži. Od miesta incidentu po miesta kde ste ich videla je, asi takých 150 m. Miesto kde malo dôjsť k incidentu bolo vzdialené od jej brány asi 20 metrov. Tá druhá osoba nebola pritom, čiže obžalovaný tam nebol. Ten druhý ju prepadol a hneď utiekol okolo školy. Svedkyňa - poškodená B. D. uviedla, že v uvedený deň videla ako v obďaleč nej postáva mladý muž, ktorý mal na sebe mikinu, na hlave kapucňu a tmavé okuliare. Počas toho držal v rukách mobil a celý čas si ju premeriaval. Zrazu k nej priskočil, strhol rukou retiazku a utekal cez parkovisko smerom hore na sídlisko. Až po tom šoku, zašla na políciu. Obžalovaného X. P. v uvedený deň na mieste činu nevidela. Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedkyne - poškodenej W. F. z prípravného konania, z obsahu ktorej vyplýva, že 14.5.2016 v čase okolo 20.30 hod. bola na zastávke I. a išla k smerom F. L.. Na parkovisku pri nakladacej rampe F. k nej pribehol zozadu chlapec nízkej chudej postavy, potiahol ju za kapucňu dozadu a nastriekal jej do tváre asi slzný plyn. Nebolo jej nič odcudzené. Nepoznala ho a inú osobu pri skutku neuvádzala. Svedok K. K., ktorý v danej veci bol právoplatne odsúdený, uviedol, že obžalovaný P. mu vytipoval osoby, ktoré majú retiazky, ktoré má pre neho ukradnúť. Ukradnuté veci následne odniesli do záložne na staničné námestie, ktoré založili na meno svedka K. K. a dostali za to nejakých 70 EUR. Obžalovaný P. sa mu neustále vyhrážal, že má voči nemu dlh 300 Eur a musí pre neho kradnúť. Pri všetkých skutkoch bol obžalovaný P. prítomný, stále bol popri dakde zašitý. V prípade skutku č. 2 mu slzný sprej dal práve obžalovaný P. z dôvodu, aby sa mu lepšie kradlo. Na hlavnom pojednávaní v zmysle § 269 Tr. por. boli prečítané a oboznámené listinné dôkazy a to zápisnica o vydaní veci na č.l. 49, uznesenie a zápisnica o vrátení veci na č.l. 50-51 a záložná zmluva na č.l. 52. Zo zápisnice o vydaní veci na č.l. 49 vyplýva, že retiazka s príveskom v znamení váh o hmotnosti 3,72 g bola vydaná 19.05.2016 W. Y., zamestnankyňou záložne Q. Z uznesenia a zápisnice o vrátení veci na č.l. 50 je zrejmé, že dňa 19.05.2016 bola predmetná retiazka spolu s príveskom vrátená svedkyni - poškodenej B. Zo záložnej zmluvy na č.l. 52 č. XXAXX*XXXXXM súd zistil, že záložný veriteľ U.. uzatvoril so záložným dlžníkom K. K., bytom S., D. vyššie uvedenú záložnú zmluvu, predmetom ktorej bola roztrhnutá zlatá retiazka o hmotnosti 2,76 g a zlatý prívesok v znamení váh o hmotnosti 0,94 g. Záložnému dlžníkovi bola vyplatená suma 89,04 Eur.
Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať navrhovaný dôkaz prokuratúrou, t.j. kamerový záznam na č.l. 55, nakoľko tento bez väčších obtiaži mohla obstarať prokuratúra v dostatočnom časovom priestore najmä príslušným vyjadrením správcu, ako aj pre nemožnosť verifikácie existencie tabuľkového upozornenia o snímaní priestoru kamerou púhym vyjadrením zamestnanca správcu kamerového systému. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané. Trestný čin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje Trestný zákon uzavretým komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu. Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Tieto znaky musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne. Pri absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, nepôjde o trestný čin. V zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa názoru súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňovali postup podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, keďže nebolo bez pochybností preukázané, že by obžalovaný X. P. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., konkrétne objektívnu stránku žalovaného trestného činu. Po podaní odvolania obžalovaným a prokurátorom odvolací súd uznesením sp.zn 7To/125/2017 zo dňa 08.02.2016 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami uvedenými v odvolaní prokurátora, že neobstojí odmietnutie kamerového záznamu, že predmetné kamery neboli nainštalované v rozpore so zákonom a slúžia k ochrane majetku, preto je možné obrazové záznamy zachytené kamerami v rámci trestného konania použiť v súlade s ustanovením § 119 ods t.2 Tr.por. a uložil prvostupňovému súdu sa vysporiadať s výpoveďou odsúdeného K. K., prečo neverí jeho výpovedi, o to viac, že jeho tvrdenia ohľadne vydierania a návodu na trestnú činnosť zo strany obžalovaného P. sú potvrdené v rozhodnutí Okresného súdu Košice I sp.zn. 10T/65/2016. Uložil okresnému súdu, aby v rámci nového konania postupoval v súlade s požiadavkami odvolateľa a až potom vo veci zákonným spôsobom opätovne rozhodol. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal doplnenie dokazovania prečítaním listinných dôkazov, vykonaním kamerového záznamu, na základe ktorých v spojení s už vykonanými dôkazmi zistil skutkový stav ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Na hlavnom pojednávaní v zmysle § 269 Tr. por. boli oboznámené listinné dôkazy a to obrazové snímky priestoru, z ktorého vyplýva existencia tabuľkového upozornenia o snímaní priestoru kamerou, a vykonaním kamerového záznamu a prečítaním úradného záznamu zo dňa 5.12.2016, ktoré priamo dokazujú účasť obžalovaného P. na skutku - preukazujú stretnutie P. s K. pred skutkom zo dňa 22.4.2016, Na pojednávaní súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať navrhovaný dôkaz a to vyšetrenie duševného stavu obžalovaného vzhľadom už na oboznámené listinné dôkazy a to citované rozhodnutie OS KE I sp. zn. 10T/65/2016 a uznesenie KS v Košiciach sp. zn. 4To/69/2017, kde sa súdy náležite zapodievali aj otázkou duševného stavu obžalovaného P., ako aj K., pričom išlo o skutky z rovnakého obdobia a vzájomne súvisiace. Okresný súd Košice I rozhodol dňa 22.5.2017 rozsudkom sp.zn. 10T/65/2016 tak, že obžalovaného P. uznal za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči K. K. a uložil mu podľa ust. § 189 ods. 1, § 38 ods. 2, ods.3, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý mu bol podmienečne odložený a zároveň mu určil skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov a uložil mu nahradiť poškodenému škodu vo výške 100,00 EUR. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 4To/69/2017 zo dňa 15.11.2017 podľa § 319 Tr. por. odmietol odvolanie obžalovaného proti uvedenému rozsudku. Z vykonaného dokazovania prvostupňovému súdu vyplýva, že obžalovaného X. P. zo skutkov priamo usvedčuje výpoveď svedka K. K., ktorá pred doplnením dokazovania bola hodnotená ako tvrdenie proti tvrdeniu, avšak teraz v spojení s ostatnými dôkazmi po doplnení dokazovania vyznieva vierohodne a usvedčuje obžalovaného P. z účasti na všetkých skutkoch vo forme návodu. Svedok K. ku každému
skutku uviedol, že obžalovaný X. P. mal byť v postavení návodcu a konkrétne spáchania samotného skutku krádeží sa fyzicky nedopustil. Svedkovi K. sa mal vyhrážať, že musí pre neho kradnúť, nakoľko má voči nehu dlh. Zároveň mu mal dodať slzný plyn za účelom lepšieho spáchania skutku a vytipovať obete. Súd tento dôkaz vyhodnotil ako dôkaz usvedčujúci, teda dôkaz, ktorý je v neprospech páchateľa. Výpoveď svedka K. korešponduje aj s výpoveďami poškodených ako aj kamerovým záznamom, ktoré podporujú výpoveď svedka K. a spolu s ostatnými dôkazmi vyššie citovanými verifikujú výpoveď svedka K. o účasti obžalovaného P. na skutkoch. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 10T/65/2016 zo dňa 22.5.2017 (pričom išlo o skutky z rovnakého obdobia a vzájomne súvisiace) súd zistil, že zo znaleckého posudku z odboru psychológia vyplýva, že obvinený X. P. netrpel ani netrpí na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu, bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať, vplyvom patologického hráčstva bola jeho ovládacia zložka iba nepodstatne znížená. Bolo zistené, že jeho pamäť je neporušená, pamätá si v časovom a kauzálnom slede, iba orientačne, preto, že sám má vnútornú potrebu prežité meniť, štrúktúrovať vo svoj prospech, skresľovať, vymýšľať si, štylizovať sa, percepcia obvineného podmienená bázovou Dg. Epilepsiou a tým aj špecifikami tohto ochorenia aj na úrovni pamäťovej funkcie. Je nevyrovnaný, neurolabilný s masívnymi tikami, iritabilný, jednoduchý, s dominantnými poruchami správania sa, má silnú potrebu byť dominantný, upútavať na seba pozornosť, vyhľadávať mladších, kde sa môže realizovať. Diagnostikované lží skóre je u obvineného významné, vysoké, boli zaznamenané cielené tendenčné odpovede, korešpondujúce s predmetom vyšetrovania a svojej osobnosti, reprodukcia deja je neautentická, účelová vo svoj prospech, skreslená, nepresná málo detailná, neidentická s reálne prežitým, má sklon ku skresľovaniu a tiež poruchu konfabulácie, s masívnou potrebou sebazvýhodňovania a tiež nereálneho sebavnímania. Zo psychologického hľadiska ide o pomerne masívne sofistikovaného klienta a s týmto úzko korešponduje aj reprodukcia reálne prežitých obsahov a situácií. Má zdiagnostikovaný sklon ku klamaniu, skresľovaniu, vymýšľaniu nereálnych obsahov, potrebu štylizácie sa do role inej osoby, než v skutočnosti je. Z psychologického hľadiska nie je možné jeho výpovede považovať za objektívne. Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia vyplýva, že u poškodeného K. K. bolo zistené, že jeho pamäť je neporušená, pamätá si v časovom a kauzálnom slede, presne detailne, autenticky, chronologicky na úrovni pamäťovej funkcie, pričom dochádza len k nevýznamným odchýlkam, má potrebu mať pri sebe osobnosť, ktorá zvýši jeho kredit, kde obvinený takou osobu bol, poškodený projektuje vnútorne prežívaný strach, nepokoj, úzkosť a obavu zvlášť o seba a svoju rodinu, tieto pocity asociuje iba s osobou obvineného a jeho vyhrážkami voči nemu a voči jeho rodine, z psychologického hľadiska ide o málo intenzívne až nevýznamné prežívanie strachu. Diagnostikované lží skóre u poškodeného je nevýznamné, nízke, neboli zaznamenané cielené tendenčné odpovede, reprodukcia deja je autentická, presná, detailná, nemá sklon ku skresľovaniu ani poruchy s konfabuláciami, jeho výpovede je možné považovať za objektívne, až na použitie zbrane zo strany obvineného. Z uvedených dôvodov súd nemal pochybnosť o vierohodnosti výpovede svedka K.. Za takto zisteného skutkového stavu po doplnení dokazovania, mal súd za preukázané, že obžalovaný P. sa skutkov uvedených v obžalobe dopustil, preto ho uznal vinným ako návodcu zo žalovaných skutkov. .Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na osobnosť páchateľa, možnosti jeho nápravy. Obžalovaný nemal pred spáchaním skutkov doposiaľ žiadny záznam v registri trestov. Vzhľadom na trestnú sadzbu podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. (0 až dva roky) a doterajší život netrestanej osoby a vyrovnaných priťažujúcich a poľahčujúcich okolností súd v súlade s návrhom prokurátora v zmysle ust. § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T/65/2016 zo dňa 22.5.2017, ktorým bol podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, pretože pokladal trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Nakoľko si poškodené (č.l.99), ktorým vznikla škoda neuplatnili nárok na náhradu škody, súd obžalovanému neuložil povinnosť nahradiť škodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.