Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1258-2011.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/1258/2011
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: V. Q., J.. XX.XX.XXXX, H., o vymoženie pohľadávky 194,24 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom, so sídlom Exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov, pod spisovou značkou EX XXXX/XX, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom pod spisovou značkou EX XXXX/ XX z a s t a v u j e .
II. Oprávneného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Radovanovi Ferencovi náhradu trov exekúcie vo výške 76,63 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
III. Oprávnený a povinný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa XX.XX.XXXX na Exekútorskom úrade JUDr. Radovana Ferenca návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 184,24 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul oprávnený predložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. k XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX a vykonateľné dňa XX.XX.XXXX.
2. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Dňa XX.XX.XXXX súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného. Zároveň predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktorých náhradu žiada priznať a stanovisko oprávneného, ktorý nemá výhrady so zastavením.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“. Súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc v tomto exekučnom konaní rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súdny exekútor oznámil súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie. Z podnetu súdneho exekútora a z listinných dôkazov k nemu pripojených vyplýva, že povinný nie je SZČO, poberateľom dávok dôchodkového zabezpečenia. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Je držiteľom staršieho motorového vozidla, ktoré je blokované. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 105,31 eur, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 2 a § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za 18 úkonov exekučnej činnosti v sume 59,76 eur, a to za úkony: získanie poverenia 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, každé zisťovanie účtu povinného, každé zisťovanie platiteľa
mzdy povinného a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony spolu vo výške 59,76 eur. 2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 4,10eur, ktorú tvorí náhrada za poštovné vo výške 3,20 eur a poplatky vo výške 0,90 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 10,- eur, nakoľko poštovné bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami a náhradu za poplatok - poskytnutie informácie banky vo výške 1,40 eur.
17. V súlade s § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 súd priznal súdnemu exekútorovi z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov (59,76 eur + 4,10 eur) uplatnený nárok na 20 % DPH.
18. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 76,63 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
20. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného za zastavenie exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že náhradu trov konania žiadnemu z nich nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.