Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/121/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného O. O., za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák., na neverejnom zasadnutí dňa 26. septembra 2018 o sťažnostiach obžalovaného a okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 3T/52/2017 takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie okresného súdu a u k l a d á m u, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 3T/52/2017 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 280 ods. 2 Tr.por. trestnú vec obžalovaného O. O., postúpil Okresnému úradu Veľký Krtíš, Odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie priestupku. Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť, a to písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.05.2018, v ktorej poukázal na nesprávne skutkové a právne tvrdenia obžaloby s tým, že obžalovaný mal byť v plnom rozsahu spod obžaloby oslobodený, pretože nebola spoľahlivo preukázaná ani existencia samotného skutku. Podrobnejšie svoju sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.07.2018, pričom zotrval na dôvodoch uvedených v prvom písomnom podaní. Doplnil, že obžalovaný vypovedal konzistentne v súlade s ostatnými relevantnými dôkazmi, náležite vysvetlil okolnosti a súvislosti prípadu, ktorý vznikol pre narušené vzťahy a spory s poškodeným v otázkach výkonu poľovníckeho práva a poľovného revíru. Ďalej poukázal na svedecké výpovede poškodeného B. N., v ktorých sa nachádzali podstatné rozpory, keď inak popísal určité okolnosti predmetného skutku v trestnom oznámení, následne v prípravnom konaní a napokon aj na hlavnom pojednávaní. Zo zvukového záznamu, ktorým poškodený telefonicky oznamoval incident medzi ním a obžalovaným vyplynulo, že poškodený v ňom vôbec neuviedol, že by sa mu mal obžalovaný akýmkoľvek spôsobom vyhrážať, tvrdil len, že ho obžalovaný mal udrieť po oku, čo však bolo spochybnené a vyvrátené a sám hovoril len o „žabomyších vojnách“, resp. sporoch s obžalovaným. Výpovede svedkov jednak z okruhu poľovníkov nachádzajúcich sa na chate, ako aj z okruhu policajtov z OO PZ v Dolnej Strehovej vyzneli v prospech obžalovaného a ním produkovanej obrany. Priamy svedok W. O. vyvrátil tvrdenia poškodeného týkajúce sa verbálneho aj fyzického násilia, na poškodenom nevidel žiadne zranenia ani známky strachu, a to ani potom, ako k nemu nastúpil do vozidla. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že poškodený už na druhý deň išiel na svoju chatu, ktorá je v blízkom susedstve s chatou obžalovaného a chodí na ňu doteraz, čo by určite nerobil, ak by bol terčom skutočných verbálnych vyhrážok zo strany obžalovaného. Argumentoval aj tým, že okresný súd nelogicky vyhodnotil časť dôkazov, keď na jednej strane považoval tvrdenia poškodeného o jeho fyzickom napadnutí obžalovaným za pochybné a nehodnoverné, na druhej strane však dospel k záveru, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k incidentu, ktorý

však nenapĺňa znaky trestnej činnosti, ale nesie znaky priestupku, preto vec postúpil na prejednanie príslušnému priestupkovému orgánu. S takýmto hodnotením nemožno súhlasiť, nakoľko prvostupňový súd bližšie nekonkretizoval a nezdôvodnil, akým konaním mal obžalovaný naplniť znaky priestupku, bližšie ani nekonkretizoval a nezdôvodnil, o aký priestupok sa malo jednať, naviac súd nedisponuje právomocou vysloviť záver o tom, či niekto naplnil znaky priestupku, pretože takáto právomoc prislúcha priestupkovému orgánu. Vzhľadom k tomu navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol oslobodením obžalovaného spod obžaloby, pretože sa nestal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť aj okresný prokurátor, a to písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.05.2018. Podrobnejšie ju odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 31.07.2018. Najskôr poukázal na odôvodnenie uznesenia prvostupňovým súdom, ktorý v dôsledku určitých pochybností, ktoré nebolo možné odstrániť inými dôkazmi, dospel k záveru, že sa obžalovaný nedopustil konania kladeného mu za vinu obžalobou, avšak bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k incidentu, ktorý nenapĺňa znaky trestného činu, ale má znaky priestupku, preto vec postúpil na jeho prejednanie. S takýmto záverom sa nestotožnil, v prvom rade vytkol rozhodnutiu okresného súdu, že uznesenie o postúpení veci neobsahovalo opis skutku, ktorého sa postúpenie týka, a to tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom, pričom tento musí byť presne vymedzený a musia byť v ňom uvedené znaky priestupku. Ďalej argumentoval tým, že prvostupňový súd nezistil dostatočne skutkový stav veci, keď odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať výsluch svedka N. st., pričom sám obžalovaný uviedol, že tento nešiel s ostatnými svedkami poľovať, teda mohol vlastnými zmyslami vnímať predmetný incident. Naviac tento svedok nebol vypočutý ani v prípravnom konaní. Keďže na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za to, že vznikli pochybnosti nielen o vyhrážkach obžalovaného, ale aj o tom, že tento vôbec poškodeného fyzicky napadol, nie je potom zrejmé, aké konanie obžalovaného malo naplniť skutkovú podstatu priestupku. Okrem toho boli v napadnutom uznesení nesprávne vyhodnotené vykonané dôkazy, najmä výpoveď svedka poškodeného, ktorý mal vypovedať o určitých okolnostiach rozporne, čo však ešte neznamená, že by vypovedal nepravdivo, pretože išlo len o nevýznamné okolnosti, ktoré nenarúšali totožnosť skutku. Výpoveď tohto svedka podporila aj výpoveď svedkyne R.. N., ktorá potvrdila, že manžel jej najprv oznámil napadnutie obžalovaným, pričom bol evidentne rozrušený a hneď na to, keď mu volala ona, už zdvihol telefón obžalovaný. O rozrušení svedčí aj zvukový záznam z volania poškodeného na linku 112, z ktorého vyplýva, že poškodený uviedol, že bol zo strany obžalovaného napadnutý, a to úderom po oku, okrem toho, že obžalovaný porozbíjal nejaké veci a zaháňal sa na neho lopatou. Teda súd sa nevysporiadal ani s otázkou, či obžalovaný svojím konaním nenaplnil znaky trestného činu výtržníctva podľa § 364 Tr.zák. Nesprávny je aj záver okresného súdu, že výpovede ostatných vypočutých svedkov sú oslobodzujúce, nakoľko aj v ich výpovediach existujú viaceré rozpory, napr. pokiaľ ide o svedka O., ktorý najprv počul rozhovor obžalovaného s poškodeným a neskôr už tvrdil, že len videl, ako sa rozprávajú. Spornými sú aj výpovede samotného obžalovaného, keď najprv tvrdil, že opretú lopatu zobral v hneve do rúk a buchol ňou o múrik tak, že ju dolámal, potom že lopatu hodil o zem a vtedy sa nej zlomilo porisko a napokon, že o lopatu zakopol, táto vyletela, spadla a dolámala sa, teda aj samotný obžalovaný menil svoje výpovede. Nesprávne boli vyhodnotené aj svedecké výpovede zasahujúcich príslušníkov PZ. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a uložil mu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Podľa § 192 ods. 1) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe podaných sťažností krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúce konanie, pričom dospel k záveru, že sťažnosti obžalovaného a okresného prokurátora boli podané dôvodne. Krajský súd sa v prvom rade stotožnil s námietkami obžalovaného, ako aj okresného prokurátora ohľadne toho, že výrok napadnutého uznesenia nezodpovedal príslušným ustanoveniam Trestného poriadku, keďže vôbec neobsahoval uvedenie skutku, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, čo bolo nepochybne v rozpore s ust. § 176 ods. 1 písm. c) Tr.por. Procesné strany taktiež správne argumentovali, že prvostupňový súd mal bližšie uviesť, ktorou konkrétnou časťou svojho konania (pri zachovaní totožnosti skutku) mal obžalovaný naplniť znaky priestupku a v nadväznosti na to aj uviesť, o ktorý konkrétny priestupok, resp. priestupky sa malo jednať. Možno súhlasiť aj s tvrdením obhajoby, že v konečnom dôsledku o tom, či niekto svojím konaním naplnil znaky priestupku, nerozhoduje súd, ale príslušný správny orgán, ak však je tomuto trestná vec súdom postúpená podľa § 280 ods. 2 Tr.por., je správny orgán povinný postúpenú vec ako priestupok prejednať.

V tomto smere skutočne nelogicky vyznieva hodnotenie vykonaných dôkazov a z nich vyplývajúci záver okresného súdu, ktorý na jednej strane mal za to, že nebolo preukázané vyhrážanie sa obžalovaného poškodenému, ani to, že tento mal poškodeného inzultovať, avšak na druhej strane malo dôjsť medzi nimi k incidentu, ktorý mal niesť znaky priestupku. Aj pri takomto hodnotení mal okresný súd špecifikovať, o aký konkrétny „incident“ malo ísť, teda uviesť, akým presným spôsobom malo k nemu medzi nimi dôjsť. Nepostačuje totiž konštatovanie, že takéto, bližšie neustálené konanie obžalovaného, by mal správny orgán preskúmať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, resp. ako priestupok proti majetku podľa § 49, resp. § 50 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnení. Ak teda okresný súd dospeje k presvedčeniu, že obžalovaný časťou konania obsiahnutého v skutku, ktoré považuje vykonanými dôkazmi za jednoznačne preukázané, síce nenaplnil všetky znaky niektorého z trestných činov, musí aspoň v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, o ktoré konkrétne konanie ide a akých konkrétnych priestupkov sa ním mohol obžalovaný eventuálne dopustiť. Druhostupňový súd ďalej zdôrazňuje, že doposiaľ vykonané dôkazy vrátane zvukového záznamu prijatého telefónneho hovoru svedka poškodeného na tiesňovú linku č. 112, nepreukazujú jednoznačne a nepochybne, že by sa mal obžalovaný svedkovi poškodenému vyhrážať smrťou takým spôsobom, aby to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, prihliadajúc aj na samotné vyjadrenie svedka poškodeného pri tomto hovore, avšak na rozdiel od obhajoby podľa sťažnostného súdu z doposiaľ vykonaných dôkazov možno vyvodiť prípadný záver, že obžalovaný určitým spôsobom (ktorý je potrebné presne ustáliť), a to verbálnym ako aj fyzickým, poškodeného atakoval, preto nie je namieste postup v zmysle ust. § 285 Tr.por., berúc do úvahy aj § 20 ods. 2 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnení. Súčasne je potrebné zaoberať sa otázkou, či obžalovaný spôsobil poškodenému škodu na majetku, a to rozbitím pohárov, ktoré mali spadnúť po prevrátení stolu obžalovaným, aj keď OČTK v prípravnom konaní nepostupovali dôsledne, keďže po skutku nebola vykonaná ohliadka miesta činu, ktorá by taktiež mohla prispieť k objasneniu skutkového stavu. Týmito konaniami, ak budú vykonaným dokazovaním preukázané a ustálené, mohol obžalovaný prípadne naplniť znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, resp. priestupku proti majetku podľa § 49, resp. § 50 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnení. Keďže poškodenému nebola preukázateľne spôsobená žiadna ujma na zdraví, najmä, ak napriek návrhu zasahujúcich príslušníkov polície, ako aj operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, tento odmietol lekárske vyšetrenie, nič nenasvedčuje tomu, že by obžalovaný mohol naplniť znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. Neobstojí ani argumentácia okresného prokurátora v tom smere, že by mal svojím konaním naplniť znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. prihliadajúc aj na ust. § 10 ods. 2 Tr.zák. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného v obžalobe ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. ohliadnuc od toho, že vyhrážky obžalovaného zabitím poškodenému, t.j. smrťou, neboli bez akýchkoľvek pochybností preukázané (správne malo byť uvedené aj vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou

- podpálením chaty poškodeného), nebolo možné jednoznačne ustáliť ani to, či by za daných okolností mohli tieto vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, že existuje reálna hrozba, že obžalovaný tieto aj uskutoční, najmä keď sám spory medzi ním a obžalovaným označil len ako „žabomyšie vojny“. Nezanedbateľnou bola aj skutočnosť, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život, nebol sankcionovaný za priestupok, a viac ako 20 rokov pred skutkom nebol súdom trestaný. Nemožno taktiež prehliadnuť, že hlavným cieľom kontaktovania poškodeného obžalovaným nebolo jeho atakovanie, ale snaha riešiť spory ohľadne výkonu poľovníckeho práva. Povinnosťou okresného súdu bude zvážiť, či by prípadné vypočutie svedka N. st. mohlo v tomto štádiu prispieť k objasneniu veci, zároveň doposiaľ vykonané dôkazy vyhodnotiť v naznačenom smere, rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr.por. s prihliadnutím na ust. § 168 ods. 1 Tr.por. tak, aby bolo možné na ich základe po ich vyhodnotení spoľahlivo ustáliť skutkový stav, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu, za dodržania všetkých príslušných procesných ustanovení a až následne posúdiť dokázané skutočnosti, ktoré vyplývajú z dôkazov vyznievajúcich v prospech obžalovaného oproti dôkazom vyznievajúcim v jeho neprospech, podľa príslušných ustanovení zákona a v konečnom dôsledku rozhodnúť vo veci samej zákonným spôsobom, pričom rozhodnutie musí vo výrokovej časti obsahovať aj uvedenie skutku.

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.