Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/85/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692 so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, v zastúpení právne Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50361368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovanej - F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 6.658 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5Csp/90/2017-77 zo dňa 30.1.2008 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalobu v ostatnej časti a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, v rozsahu týchto zrušených výrokov v r a c i a mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

N e d o t ý k a sa rozsudku vo zvyšku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.5.2017 v časti prevyšujúcej sumu 4.809,72 eur. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že žalobca voči žalovanej sa domáha peňažného plnenia zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa 19.2.2013. Podľa uvádzanej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 7.000 eur pri dojednanej úrokovej sadzby 19% ročne, priemerná RPMN 12,92%, RPMN 20,74%. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v splátkach po 164 eur splatných vždy k 19. dňu v mesiaci s počtom splátok 72 s tým, že splatnosť prvej splátky bola dojednaná dňom 19.3.2013 a posledná splátka dňom 19.2.2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre úver, Sadzobník poplatkov. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanou, - nesplácala úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky v celom rozsahu ku dňu 24.7.2014 a zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

3. Žalobca sa stal nadobúdateľom pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 7220005913 zo dňa 19.2.2013 titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017, ktorú uzatvoril s Poštovou bankou a.s. (pôvodný veriteľ).

4. Okresný súd kvalifikoval predmetnú zmluvu o úvere za zmluvu, ktorá bola uzavretá v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z., ide o typovú zmluvu na predtlačenom formulári obsahujúcu zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaná ako spotrebiteľka nemohla pri jej uzavretí ovplyvniť. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, pôvodný veriteľ bol v pozícii dodávateľa, jednoznačne sa jedná o spotrebiteľskú

zmluvu, ktorou bol založený spotrebiteľský právny vzťah na ktorý treba aplikovať právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

5. Vzhľadom na charakter žalovaného nároku plynúceho zo spotrebiteľskej zmluvy okresný súd v ďalšom postupe z úradnej povinnosti (ex offo) aj bez vznesenej námietky premlčania žalovanou (spotrebiteľkou) prihliadol na premlčanie záväzku riadiac sa podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Ustálil, že premlčacia doba je trojročná, pri tomto názore, následne aj určenia začiatku plynutia premlčacej doby, jej ukončenia vychádzal z § 101 Občianskeho zákonníka.

6. Súd s poukazom na článok 6.2 Obchodných podmienok platných od 1.2.2012, účinných od 16.2.2012 ako aj účinných od 10.6.2013 jednoznačne uzatvoril, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva v prípade, ak bol klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje a pod....Vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru bolo ponechané na vôli veriteľa, t.j. právneho predchodcu žalobcu. Pôvodný veriteľ termín predčasnej splatnosti stanovil na deň 24.7.2014, tento deň sa potom stal splatný celý dlh. Tento záver má podľa názoru súdu oporu aj v článku 6.4 Obchodných podmienok, podľa ktorého ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 Obchodných podmienok banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. Pokiaľ právny predchodca žalobcu stanovil dodatočnú lehotu na plnenie v trvaní 10 dní, jedná sa o jednostranné poskytnutie lehoty na dodatočné splnenie záväzku, ktoré nemá relevanciu vo vzťahu k vzniku omeškania dlžníka. Jednostranným vyhlásením nedošlo k zmene zmluvného dojednania uvedeného práve v článku 6.2 a 6.4 ohľadne stanovenia termínu predčasnej splatnosti. Z uvedeného zmluvného dojednania v spojení s prejavom vôle právneho predchodcu žalobcu, ktorý nespochybniteľne stanovil termín vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru na deň 24.7.2014 vyplýva, že od uvedeného dátumu si mohol uplatniť svoje právo žalobou na súde, pritom posledným dňom na uplatnenie tohto práva, zároveň posledným dňom premlčacej doby bol deň 24.7.2017. Pokiaľ žaloba bola doručená okresnému súdu dňa 28.7.2017, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, nárok žalobcu je premlčaný a tento konštatovaný záver ( jediný ) viedol súd k zamietnutiu žaloby v ostatnej časti.

7. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd konanie o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.5.2017 v rozsahu prevyšujúcom sumu 4.809,72 eur zastavil.

8. Žalovanej hoc mala v konaní úspech v celom rozsahu, náhradu trov konania okresný súd nepriznal, keďže žiadne trovy neuplatnila a ani zo spisu nevyplynulo, že by jej v súvislosti s vedeným konaním nejaké trovy vznikli.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do zamietajúceho výroku a súvisiaceho výroku o náhrade trov konania. Namietal aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súdom, argumentuje, že nie je mu zrejmé na základe akých skutočností súd uvádza, že je povinný prihliadať ex offo na premlčanie. Súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím prezentovaného právneho názoru súdu bez opory v právnom predpise zjavne naplnené nebolo. Dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí pléna 7.2.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 odsek 1 Ústavy SR.

10. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva podľa odvolateľa len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo v ich diskriminovaní pri jeho uplatnení, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov aj iných orgánov Slovenskej republiky ( IV.ÚS 252/04). Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v článku 46 ods. 1 Ústavy SR inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje Ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje SR každému.

11. V ďalšej časti odvolania namieta odvolateľ záver súdu o premlčaní žalovaného nároku. Tvrdí, že mohol prvý krát uplatniť svoje právo na súde až 8.8.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Jeho nárok preto nemôže byť premlčaný. K premlčaniu nároku by došlo

až dňa 9.8.2017, t.j. po 3 rokov odo dňa, kedy si ako žalobca mohol prvý krát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde.

12. Odvolateľ tvrdí, že v konaní na súde prvého stupňa došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, pritom garancia spravodlivého súdneho konania musí byť naplnená.

13. Odvolateľ v ďalšej časti odvolania namieta aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby s poukazom na novelizáciu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 879p zakotvujúcim nepriamu retroaktivitu pre ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s/, t/, § 53 ods. 7 a § 614a. Vyslovil názor, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože zákonodarca až s účinnosťou od 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

14. Ani v spotrebiteľských sporoch nie je možné poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takých prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti, dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodnený dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenných partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.

15. V závere odvolania sa domáha odvolateľ zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žiada vyhovieť a priznať nárok, ktorý uplatnil v žalobe.

16. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložila.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v odvolaním napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku rozsudok zrušil a v rozsahu zrušených výrokov vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.

18. Ako vyplýva z obsahu spisu po pripustení zmeny žaloby uznesením 5Csp/90/2017-76 zo dňa 30.1.2018 predmetom rozhodovania bol peňažný nárok žalobcu o zaplatenie istiny 6.658 eur, úroky a úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 31.5.2017 vo výške 4.809,72 eur, úroky vo výške 19% p.a. zo sumy 6.658 eur od 1.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy 6.658 eur od 1.6.2017 do zaplatenia. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom totiž okresný súd konanie vo zvyšnej časti zastavil.

19. Zostávajúci peňažný nárok žalobcu, ktorý uplatňuje zo spotrebiteľského právneho vzťahu, založený spotrebiteľskou zmluvou okresný súd zamietol z jediného dôvodu a to z dôvodu konštatovaného premlčania uplatnenej pohľadávky, ku ktorému dospel po výsledkoch prieskumu ex offo vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ústavný súd SR dňa 7.2.2018 vo veci PL ÚS 11/2016 vyhlásil nález (odvolateľ na právny význam predmetného nálezu v odvolaní aj poukazuje), podľa ktorého § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s Ústavou stráca účinnosť dňom zverejnenia nálezu v Zbierke zákonov SR (článok 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy SR). Hoc v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa právne účinné a bolo povinnosťou súdu ho aplikovať, v náleze Ústavného súdu SR, ale bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR.

20. Ústavný súd v predmetnom náleze derogoval celé ustanovenie § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa (viď bod 53 nálezu) po zistení, že medzi 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a článkom 46 Ústavy SR v spojení s článkom 1 ods. 1 je nesúlad. Vzhľadom na vyslovený nesúlad ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy, pričom okamih hmotnoprávnych účinkov nálezu Ústavného súdu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastavajú ex tunc (viď aj uznesenie zjednocujúce stanovisko pléna Ústavného súdu SR z

11.10.2006 sp. zn. PLz ÚS 1/06), to znamená, že na ustanovenia zákona, ktoré bolo v nesúlade s Ústavou sa hľadí akoby nebol/ neboli nikdy súčasťou právneho poriadku.

21. Aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 súdom prvej inštancie v danej veci predstavuje nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorým bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, toto vykonal len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku postupom podľa § 389 ods.1 písm.b) a s poukazom na uvedené odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel. Zrušenie rozsudku v meritórnom výroku automaticky zakladá zrušenie rozsudku aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

22. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v ďalšom štádiu vykoná dokazovanie na vecnú opodstatnenosť žaloby, v novom rozhodnutí sa vysporiada aj s vecnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní a napokon rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( viď § 396 ods.3 ).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .