Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11CoP-34-2018.pdf
PDF · 106.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Armouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matky X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. Z. XXXX/XX, právne zastúpenej: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 8, a otca S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., J. G. XXXX/XX, právne zastúpeného: Mgr. Ondrej Dostál, usadený euroadvokát, Senica, Robotnícka 79, o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletému a o návrhu matky na zrušenie striedavej starostlivosti a zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19. decembra 2017, č.k. 10P/32/2017-129, v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. decembra 2017, č.k. 10P/32/2017-134, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca maloletého m e n í tak, že s účinnosťou od 07.07.2017 zrušuje otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletému určenú rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 11P/57/2014-37 zo dňa 11.11.2014 a od uvedeného dňa žiadnemu z rodičov vyživovaciu povinnosť neurčuje.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému S. v sume 60,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2008, ďalej určil povinnosť otcovi platiť výživné na maloletého S. v sume 150,- eur mesačne a matke v sume 100,- eur mesačne na osobitný účet maloletého zriadený rodičmi, ktorý budú spravovať obaja rodičia spoločne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.01.2018, určil, že poberateľom rodičovského prídavku na dieťa je matka a poberateľom daňového bonusu je otec, s účinnosťou od 01.01.2018, a napokon určil, že trvalým bydliskom maloletého je bydlisko matky S. Z. XXXX/XX, N., Slovenská republika, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 11P/57/2014-37, zo dňa 11.11.2014. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Následne opravným uznesením z toho istého dňa súd konanie o návrhu matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti zastavil, a výrok rozsudku zo dňa 19.12.2017 opravil v časti týkajúcej sa bydliska matky maloletého.
2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že otec sa na súde domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na maloletého a určenia, že poberateľom rodičovského príspevku a daňového bonusu na mal. S. bude od 07/2017 do 02/2020 otec a od 03/2020 matka maloletého a to s odôvodnením, že maloletý je súdom zverený do striedavej starostlivosti rodičov a otec je zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 60 eur mesačne. S výživným v čase rozhodovania súhlasil, nakoľko matka vtedy dochádzala za prácou do G. K. G. a otec jej tak chcel uľahčiť nepriaznivú finančnú situáciu. Od schválenia rodičovskej
dohody sa však podstatne zlepšili majetkové pomery matky, už nedochádza do práce, jej príjem sa zvýšil a kúpila si byt na hypotéku. Okrem toho sa matka niekoľkokrát vyjadrila, že poukázané výživné nie je využívané na účely dohodnuté rodičmi, pričom na zabezpečení majetkových a osobných potrieb maloletého sa vo väčšom rozsahu podieľa otec maloletého. Matka s návrhom otca nesúhlasila, uviedla, že otec nedostatočnú starostlivosť o dieťa a nevynakladanie dostatočných prostriedkov zo strany matky deklaruje bez akýchkoľvek dôkazov. Zároveň navrhla zrušiť striedavú osobnú starostlivosť rodičov dôvodiac, že táto už neplní svoj účel a navrhla zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné 250 eur mesačne a upraviť styk otca s maloletým. Otec nesúhlasil so zrušením striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol, že maloletý vďaka nej netrpí dlhodobejšou odlukou ani od jedného z rodičov a netrpí ani akoukoľvek neprimeranou záťažou, užíva si plnohodnotne pobyt u otca aj u matky. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého, otec uviedol, že pri uzatváraní dohody v roku 2014 si dohodli, že náklady maloletého v súvislosti so školskou dochádzkou a aktivitami s ňou spojenými bude hradiť matka, všetky záväzné mimoškolské aktivity bude hradiť otec a ostatné náklady si rodičia rozdelia v pomere 50:50, pričom otec často suploval povinnosti matky, keď synovi zabezpečil školské potreby.
3. Po začatí konania matka uviedla, že netrvá na zrušení striedavej osobnej starostlivosti a návrh vzala späť, keď vyhodnotila, že by takáto zmena nebola v záujme maloletého, nesúhlasila však so zrušením vyživovacej povinnosti otca. Kolízny opatrovník navrhol ponechať maloletého v striedavej osobnej starostlivosti rodičov a navrhol určiť výživné primerane zárobkovým možnostiam oboch rodičov s prihliadnutím na ich schopnosti a opodstatnené potreby dieťaťa.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd zistené, že rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 11P 57/2014-37 zo dňa 11.11.2014 bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že rodičia budú mal. S. spoločne zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude prispievať na výživu maloletého sumou 60 eur mesačne. V čase rozhodnutia súdu mal otec priemerný mesačný príjem v sume 1.007,61 eur netto a matka 538,41 eur netto, inú vyživovaciu povinnosť nemal žiaden z rodičov, matka poberala rodinné prídavky v sume 23,10 eur. Maloletý S. navštevoval materskú školu. V súčasnosti prebieha striedavá starostlivosť v zmysle dohody rodičov, pričom obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloletého.
5. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že striedavá starostlivosť naďalej plní svoj účel, maloletý si na takýto spôsob starostlivosti už zvykol a je v jeho záujme, aby bol v striedavej osobnej starostlivosti ponechaný aj naďalej, preto konanie o návrhu matky z dôvodu späťvzatia jej návrhu za použitia ust. § 29 ods. 1 CMP zastavil. Zároveň z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver, že návrh otca na zrušenie výživného na mal. S. nebol dôvodný. Súd síce zrušil otcovi vyživovaciu povinnosti v sume 60 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2018, ale súčasne mu uložil povinnosť platiť výživné na mal. S. vo výške 150 eur mesačne. Súd rozhodol uvedeným spôsobom preto, aby predišiel právnej neistote, nakoľko svojím rozhodnutím zmenil platobné miesto ako aj spôsob platenia výživného. Súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi vo výške 150 eur a matke vo výške 100 eur, pričom ich zaviazal platiť určené výživné na osobitný účet maloletého zriadený a spravovaný oboma rodičmi spoločne s účinnosťou od 01.01.2018, keď mal preukázané, že rodičia si plnia svoje povinnosti týkajúce sa striedavej osobnej starostlivosti, ale nezhodnú sa vo finančných výdavkoch, ktoré vzniknú u maloletého v súvislosti s jeho školskými aj mimoškolskými aktivitami. Otec v konaní deklaroval, že matka výživné nepoužíva na zabezpečenie potrieb maloletého, a preto sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti. Matka na druhej strane považovala niektoré výdavky otca na maloletého za zbytočné. S platením výživného na účet maloletého a spoločnou správou tohto účtu sa rodičia budú môcť navzájom kontrolovať a zachová sa tak transparentnosť pri hospodárení s prostriedkami výživného. Pri výške výživného súd vychádzal zo zmeny pomerov tak u rodičov ako aj u maloletého dieťaťa od ostatného rozhodovania o výživnom v roku 2014. Mal. S. je starší, navštevuje základnú školu, vzrástli tak jeho náklady súvisiace s vekom ako aj s mimoškolskými aktivitami. Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov, súd mal zistené, že matka žije v 3- izbovom byte spolu so svojou matkou a maloletým, je zamestnaná ako manažérka logistiky s priemerným čistým mesačným príjmom 916 eur, pričom preukázala, že jej mesačné náklady zahŕňajú nájomné 150 eur, elektrinu 25 eur, štvrťročne plyn 14 eur, hypotéku 170 eur (zostatok na úvere vo výške 55.000 eur), TV mágio 24,84 eur, spotrebný úver 132 eur, poistné na mal. S. 22 eur, ďalej výdavky maloletého na stravu 80 eur, voľnočasové aktivity 50 eur, drogériu 10 eur a nepredvídané výdavky 5 eur. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd mal preukázané, že je nezamestnaný, do 08/2017 poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 766,50 eur mesačne. Pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa,
kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.200,19 eur, ukončil síce dohodou, ale z dôvodu organizačných zmien zamestnávateľa, pričom si aktívne hľadá zamestnanie. Do októbra 2017 bol spoločníkom a konateľom spoločnosti F., s.r.o., G., ktorá spoločnosť síce nebola v strate, ale jej zisky pokrývali prevádzkové náklady spoločnosti a otec túto spoločnosť bezodplatne previedol na nového majiteľa. Otec v konaní preukázal, že jeho mesačné výdavky pozostávajú z výdavkov mal. S. na ľadový hokej členské 20 eur, výstroj 42 eur, úrazové poistenie 53 eur, telefón 28,30 eur, stravu 100 eur, voľnočasové aktivity a darčeky 70 eur, drogériu 5 eur, oblečenie 30 eur, nepredvídané výdavky na lekársku starostlivosť 5 eur, na školské potreby 10 eur, výživné 60 eur, spolu teda 423,30 eur. Jeho výdavky na bývanie sú nájomné 250 eur, káblová TV 13,60 €, internet 12,48 eur, telefón otec 50 eur spolu teda 326,08 eur. Žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. S poukazom na vyššie uvedené, najmä na zmenu majetkových pomerov rodičov, ako aj charakter striedavej osobnej starostlivosti, súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 150 eur mesačne a matke vo výške 100 eur mesačne, ktoré výživné považoval za primerané nielen odôvodneným potrebám dieťaťa vzhľadom na jeho vek, ale i zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Z rovnakých dôvodov súd určil za poberateľa prídavku na dieťa matku maloletého a za poberateľa daňového bonusu otca maloletého a súčasne z dôvodov právnej istoty súd určil aj trvalé bydlisko maloletého, ktorým je bydlisko matky. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to voči výroku, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť matky a otca na maloletého. S rozhodnutím nesúhlasí, majúc za to, že súd pri jeho vydaní vychádzal z nesprávneho a neúplného zistenia skutočného stavu, keď otcovi určil výživné vo výške 150 eur mesačne a matke vo výške 100 eur mesačne, ktorý rozdiel považuje otec za nesprávny a nespravodlivý. Poukázal nato, že matke sa od čase pôvodného rozhodnutia podstatne zmenili majetkové pomery, dosahuje čistý príjem cca 919 eur, na druhej strane sa tiež zmenili majetkové pomery otca, ktorý bol z dôvodu organizačných zmien v zamestnaní nútený ukončiť pracovný pomer, v súčasnosti je nezamestnaný a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške cca 700 eur, pričom si aktívne hľadá prácu. Maloletý bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že jeden týždeň trávi u matky a jeden týždeň u otca, čiže obaja sa o neho starajú v rovnakej miere a podľa názoru odvolateľa vzhľadom na zmenu finančných pomerov matky, ktorá v súčasnosti prevyšuje životnú úroveň otca, nie je dôvod ďalej kompenzovať rozdiel, keďže v sociálnych pomeroch rodičov už neexistuje. Nemožno totiž súhlasiť s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého návrh otca na zrušenie výživného nebol dôvodný. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé z akých dôvodov si matka „zaslúži“ hradiť na spoločný účet o 50 eur nižšie výživné, keďže maloletý trávi s každým rodičom rovnaký čas a zároveň ho obaja rovnako finančne zabezpečujú a ani samotná matka nevysvetľuje, prečo trvá na takomto určení výživného, keď neuviedla žiadny zmysluplný argument, ktorým by jednostranné určenie výživného len zo strany otca zdôvodnila. Z uvedených dôvodov otec navrhol, aby odvolací súd zrušil vyživovaciu povinnosť oboch rodičov úplne, alebo aby zaviazal oboch rodičov platiť maloletému výživné na osobitný účet a to každého sumou vo výške 100 eur mesačne, eventuálne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
7. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že po oboznámení sa s argumentáciou otca vyslovenou v podanom odvolaní má za to, že nie je v záujme maloletého, aby sa dostal do pozície rukojemníka prípadných otcových výčitiek spôsobovaných možnými výhradami otca v súvislosti s jeho povinnosťou platiť výživné na osobitný účet maloletého vo výške o 50 eur viac, ako je určená táto povinnosť matke a z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zrušil vyživovaciu povinnosť oboch rodičov úplne.
8. Kolízny opatrovník v písomnom odvolaní k vyjadreniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, majúc za to, že výška výživného na maloletého je primeraná jeho veku, potrebám a je v záujme maloletého.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu ( § 65, 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh otca na zrušenie výživného a návrh matky na zmenu osobnej starostlivosti a zvýšenie výživného na maloletého. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie, či tu boli splnené podmienky na zrušenie alebo zmenu výšky výživného, ak áno, na akú sumu a od akého dátumu.
11. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhov otca i matky a odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, avšak v otázke vyživovacej povinnosti rodičov na maloletého sa nezhoduje s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ktorý výsledky vykonaného dokazovania nesprávne vyhodnotil.
12. Treba súhlasiť s tým, že dokazovanie potvrdilo vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti, na ktorú je maloletý zvyknutý, obaja rodičia ju bez problémov zvládajú, pričom nebolo zistené, že by zaužívaný model osobnej starostlivosti maloletého neprimerane zaťažoval. Takto je aj po rozchode jeho rodičov plne realizované právo maloletého S. na zachovanie a udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine), takže možno konštatovať, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého. Zároveň však z dokazovanie nepochybne vyplynula zmena pomerov na strane účastníkov konania, ktorá má za následok nutnosť prehodnotenia trvania vyživovacej povinnosti otca. Zatiaľ čo v čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 11P 57/2014, v ktorom súd schválil rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti a o tom, že otec bude prispievať na výživu maloletého sumou 60 eur mesačne, dosahoval otec priemerný mesačný príjem 1.007,61 eur netto a matka 538,41 eur, v súčasnosti je situácia iná, keďže otec musel opustiť z organizačných dôvodov zamestnanie a zostal nezamestnaný s podporou vo výške 766,50 eur mesačne, zatiaľ čo matka zarába netto 916 eur. Z uvedeného vyplýva, že zatiaľ čo príjem otca poklesol, príjem matky sa zvýšil, čím sa zmenili schopnosti a možnosti rodičov, pričom lepšia finančná situácia je na strane matky a to aj s prihliadnutím k výške ich mesačných nákladov. Z dokazovania vyplynulo, že ak matka zo svojho príjmu zaplatí ňou prezentované náklady na bývanie cca 506 eur (vrátane úverov), zostane jej na úhradu ostatných výdavkov, vrátane výživy dieťaťa 410 eur, ak otec zo svojho príjmu zaplatí náklady na bývanie cca 326 eur, zostane mu na úhradu ostatných výdavkov cca 440 eur. V tejto súvislosti odvolací súd však poznamenáva, že zatiaľ čo otec náklady na bývanie hradí sám, v domácnosti matky žijú dve dospelé osoby (okrem matky dieťaťa aj stará matka), takže reálne výdavky matky na bývanie sú nižšie než uvádzala, pretože treba uvažovať s finančným príspevkom druhej dospelej osoby na úhradu nákladov na nájom, elektrinu, plyn a TV. Matke tak zostane po uhradení nákladov na bývanie o niečo vyššia suma, než otcovi. V ďalšom sú potom ostatné výdavky oboch rodičov porovnateľné. Pokiaľ matka uvádza výdavok 22,- eur ako poistné pre S., otec mu v približne rovnakej sume platí telefón a za odôvodnený treba považovať aj výdavok otca na svoje aj synove úrazové poistenie 53 eur. Pokiaľ ide o výdavky maloletého na stravu, voľnočasové aktivity, drogériu a pod., obaja rodičia uhrádzajú tieto náklady vždy v čase, keď je v starostlivosti toho - ktorého rodiča.
13. Takto zistený skutočný stav odôvodňuje prijatie záveru, že zmena pomerov za posledné obdobie spôsobila, že životná úroveň oboch rodičov je v súčasnosti približne rovnaká, resp. životná úroveň otca je dokonca o niečo nižšia než matkina, keď nemožno pri skúmaní životnej úrovne rodičov opomenúť ani to, že zatiaľ čo matka býva v trojizbovom vlastnom byte (i keď za cenu zadĺženia sa), otec zotrváva stále v jednoizbovom prenajatom byte. Stanovenie povinnosti otcovi za týchto okolností prispievať na výživu dieťaťa nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.
14. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
15. Podľa zákona sa má dieťa podieľať na životnej úrovni rodičov. Ak pri zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti nastane situácia, že u jedného z rodičov by dieťa pociťovalo podstatne nižšiu životnú úroveň vzhľadom k horším majetkovým pomerom tohto rodiča, potom je namieste, aby súd tento nepomer vykompenzoval určením vyživovacej povinnosti lepšie situovanému rodičovi na dorovnanie životnej úrovne u druhého rodiča. Výsledkom určenia vyživovacej povinnosti by malo byť dosiahnutie takého stavu, aby u matky i otca malo dieťa porovnateľnú životnú úroveň. Neurčenie výživného
prichádza teda do úvahy v prípade, ak obaja rodičia majú približne rovnaké pomery a tiež dĺžka osobnej starostlivosti oboch rodičov je rovnaká.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ otec maloletého namietal, že za súčasného skutkového stavu mal súd buď jeho vyživovaciu povinnosť úplne zrušiť, alebo obom rodičom stanoviť povinnosť prispievať na osobitný účet maloletého rovnakou sumou, treba túto jeho námietku považovať za opodstatnenú a požiadavku matky na platenie výživného pri ponechaní doterajšieho modelu striedavej starostlivosti za nedôvodnú. Po preskúmaní majetkových pomerov rodičov v danej veci z dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia majú približne rovnakú životnú úroveň a preto niet dôvod určiť otcovi povinnosť platiť výživné na dorovnanie životnej úrovne maloletého u matky, keďže životná úroveň matky je minimálne taká ako životná úroveň otca, ak nie vyššia. Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci za situácie, kedy si rodičia striedajú maloletého v týždňových intervaloch, takže rozsah ich starostlivosti je 50% ku 50%, je treba vyhodnotiť návrh otca na zrušenie výživného ako dôvodný. Zrušenie výživného je namieste počnúc dňom 07.07.2017, odkedy sa podstatným spôsobom zmenili pomery otca a zostal nezamestnaný, čím sa životná úroveň oboch rodičov stala porovnateľnou. Odvolací súd však pripomína, že podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd za použitia ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, s tým, že nakoľko niet dôvodu na určenie výživného žiadnemu z rodičov, bol by model hradenia nákladov na výživu dieťaťa cestou špeciálneho účtu nadbytočný a zbytočne by starostlivosť o dieťa skomplikoval. Pre úplnosť odvolací súd záverom uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie v ostatných častiach zostáva nezmenený.
18. Zároveň odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 2 CSP.
19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.