Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: V. V., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX S. XXX, právne zastúpený Mgr. Matejom Krajčikom PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Q. Z.S., K.. X.X.XXXX, O. K. V. X, B. I., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. SIDOR s.r.o., Zdravotnícka 4373/6, 058 01 Poprad, o zaplatenie 4.137,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XXCb/ XX/XXXX-XXX zo dňa 15. decembra 2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.137,42 Eur (124.644.- Sk) s príslušným úrokom z titulu doplatku ceny diela vykonaného na základe zmluvy o dielo uzavretej dňa 9.9.2008. Priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že „medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 9.9.2008 zmluva o dielo, ktorej predmetom bola realizácia stavebných prác upravených v čl. 1 zmluvy a bola dohodnutá cena v zmysle čl. 1, pričom žalovaný uhradil preddavkovo v zmysle faktúry č. 0800018 cenu vo výške 150.000,- Sk a neuhradil faktúru č. 0800019 v lehote splatnosti 31.10.2008 z dôvodu vád diela a uplatnenia si kompenzačnej námietky vo výške 4.132,76 eur aj v zmysle čl. 5 bod 7, 9. Žalovaný poukázal na závery znaleckého posudku č. 45/2009 a uplatnených si vád písomne v stavebnom denníku.“

3. Opierajúc sa o odborné vyjadrenie znalca H.. X. K. mal za to, že omietky, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo boli v štádiu rozostavanosti a vykazovali značné technické nedostatky, teda bolo potrebné opraviť povrchy stien, stropov a špaliet v rozsahu od 30 % do 40 %.

4. Súd prvej inštancie, prihliadajúc na jednotlivé články zmluvy o dielo nárok žalobcu právne posúdil podľa § 560 Obchodného zákonníka a započítaciu námietku žalovaného podľa § 580 Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú, pričom sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že riadne a včas boli uplatnené vady diela v zmysle čl. 5. bodu 7, 9, 11 zmluvy, tieto vady žalobca neodstránil v lehote poskytnutej žalovaným, preto žalovaný dôvodne vady odstránil prostredníctvom iných podnikateľských subjektov. Dospel k záveru, že dielo nebolo odovzdané riadne a včas v dohodnutej

lehote, v dôsledku čoho žalovaný vzniesol započítaciu námietku spočívajúcu aj v zmluvných pokutách. Započítaciu námietku žalovaného v sume 4137,42 Eur preto považoval za dôvodnú, zánik záväzku započítaním za právne relevantný, v dôsledku čoho žalobu zamietol.

6. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že dielo nebolo riadne a včas ukončené a odovzdané, keďže o prevzatí stavby svedčí samotný záznam v stavebnom denníku zo dňa 23.10.2008. Záznam obsahuje aj výpočet vád diela uvedený žalovaným, avšak tieto závady podľa odvolateľa nesúvisia s vykonaným dielom, nie sú opodstatnené alebo boli opravené. Do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že väčšina závad nebola na diele, ktoré bolo dohodnuté v zmluve, ale na prácach vykonaných mimo, resp. nad rámec zmluvy alebo pri dodatočných úpravách konečnej podoby diela. Trval na tom, že reklamácie boli vybavené odstránením vád alebo boli zamietnuté ako neopodstatnené. K zamietnutiu reklamácii došlo z dôvodu, že odchýlky omietok boli do 1mm, teda v norme, alebo neboli odstránené vady na prácach, ktoré predchádzali predmetnému vykonaniu diela. Ďalšie reklamácie neboli špecifikované alebo nemali charakter reklamácie. Za neprimeranú považoval zľavu, ktorú si žalovaný uplatnil, keďže táto predstavuje viac ako 45 % ceny diela. Žalobca poukázal na to, že v konaní navrhoval vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, keďže znalecký posudok vypracovaný znalcom H.. X. K. nemá náležitosti znaleckého posudku v zmysle § 15 zákona č. 382/2004 Z.z.. Zdôraznil, že práve znalecký posudok č. 10-24/2013 vyhotovený Technickým a skúšobným ústavom stavebným v plnom rozsahu potvrdil jeho tvrdenie v konaní, ktorého záverom je skutočnosť, že všetky práce vykonávané žalobcom boli prevedené v súlade s príslušnou technickou normou a správnym technickým postupom. Zásah do omietkovej štruktúry realizovaný tzv. opravami prevedenými J. W. a J. B. boli podľa tohto znaleckého posudku v rozpore s technickou normou, prevedené nesprávnym technickým postupom, s použitím nesprávnych materiálov. Vo vzťahu k namietaným vadám poukázal žalobca na svoje vyjadrenie v priebehu konania zo dňa 3.11.2010.

8. Žalobca odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ videl vo vydaní rozsudku ako prekvapivého rozhodnutia, ktoré formálne a materiálne neodzrkadľuje priebeh súdneho procesu, prejavený právny názor a skutkové zistenia pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ako aj v jeho nedostatočnom a nepreskúmateľnom odôvodnení. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami, vyjadreniami a dôkazmi, ktoré predložil žalobca v konaní, v dôsledku čoho považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné a zmätočné.

9. Žalobca vo svojom odvolaní namietal aj výrok o trovách konania, kde vyslovil názor, že súd prvej inštancie mal zákonnú možnosť rozhodnúť len o miere úspechu v konaní a nie o trovách konania, o ktorých rozhoduje podľa § 262 ods. 2 súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

10. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 8.2.2017. Odvolacie námietky žalobcu považoval za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Trval na tom, že všetky vady diela boli riadne a včas vytknuté už pri preberacom konaní dňa 22.10.2008, o čom svedčí zápis v stavebnom denníku. Keďže trval na oprave vád, tak nebol spísaný žiaden odovzdávajúci protokol, čo znamená, že žalobca neodovzdal dielo riadne a včas. Keďže žalobca v liste zo dňa 23.10.2008 neuznal vady a teda ich odmietol odstrániť, tak bol nútený pristúpiť k odstráneniu vád prostredníctvom iného subjektu, ktorý naviac existenciu vád potvrdil. Zdôraznil, že vady o počete 71 boli podrobne zdokumentované fotografiami a popisom vád, resp. ich opravy v znaleckom posudku H.. K., ktorý obsahuje všetky náležitosti posudku, vrátane záveru. Zdôraznil, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na posudok znaleckej organizácie, tak tento vôbec nepreukazuje nárok žalobcu, lebo v čase spracovania tohto posudku už boli všetky vady odstránené resp. zakryté opravami. Vo vzťahu k znaleckému posudku vyhotovenému Technickým a skúšobným ústavom stavebným žalovaný zdôraznil, že žalobcovi nevytkol vady spočívajúce v tom, že omietky neboli prestierkované a prebrúsené, teda že nebol dosiahnutý efekt požadovaný pri sadrových omietkach, ale vady spočívajúce v kvalite zhotovenia diela, teda krivé špalety, krivé rohovníky, krivé rohy, krivé kúty, krivé steny a stropy, jamy v omietkach, pričom iba tieto vady boli

opravované. Trval na tom, že z predloženej fotodokumentácie je rozoznateľné, v ktorých miestnostiach, na akých miestach a aké plochy boli opravované.

12. Žalovaný považoval za dôvodnú aj svoju kompenzačnú námietku pozostávajúcu zo sankcií pre omeškanie žalobcu s riadnym odovzdaním diela a pre omeškanie z odstránením vád diela, ako aj náklady vynaložené žalovaným na opravu vád diela.

13. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu týkajúcu sa výroku o trovách konania. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

14. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu predložil svoje stanovisko žalobca elektronickým podaním dňa 21.6.2018. Opakovane namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keďže napadnutý rozsudok bol vydaný ako prekvapivé rozhodnutie, ktoré formálne a materiálne neodzrkadľuje priebeh súdneho procesu, prejavený právny názor a skutkové zistenia pred vydaním rozhodnutia. V nedostatočnom a nepreskúmateľnom odôvodnení rozhodnutia videl porušenie práva na spravodlivý proces. Opakovane uviedol, že znalecký posudok H.. X. K. nemá náležitosti znaleckého posudku, pričom zo znaleckého posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného č. XX-XX/XXXX vyplýva, že všetky práce vykonávané žalobcom boli prevedené v súlade s príslušnou technickou normou a správnym technickým postupom. Naopak, vykonávaný zásah do omietkovej štruktúry žalovaným, resp. J. W. a J. B. boli v rozpore s technickou normou a prevedené nesprávnym technickým postupom a použitím nesprávnych materiálov. V ostatnej časti vyjadrenia žalobca opakoval tvrdenia uvádzané vo svojom odvolaní. Navrhol opakovane žalobe vyhovieť.

15. K vyjadreniu žalobcu z 21.6.2018 svoje stanovisko žalovaný nepredložil.

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

17. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktoré dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť nasledovné.

18. Zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 9.9.2008 obsahuje v čl. 3 bod 3 znenie „Zhotoviteľ plní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym vykonaním a odovzdaním objednávateľovi na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí diela.“ Podľa čl. 4 bodu 2 predmetnej zmluvy „Konečnú faktúru vystaví zhotoviteľ po uskutočnení predmetu diela, jeho odovzdaní a prevzatí objednávateľom v stavebnom denníku (prípadne protokolom o odovzdaní a prevzatí).“ Podľa čl. 5 bodu 9 zmluvy „Zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi za každý deň omeškania s odstránením písomne reklamovaných vád a nedorobkov zistených v preberacom konaní a uplatnených v záručnej dobe v dohodnutom termíne zmluvnú pokutu 100 Sk za každú vadu a nedorobok.“

19. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

20. V zmysle citovaného znenia zmluvy o dielo a ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), v nadväznosti na záznamy v stavebnom denníku na listoch č. 243079 a č. 243080 (čl. 61 - 64 spisu) je nepochybné, že dňa 22.10.2008 začalo preberacie konanie diela, predmetom ktorého bolo vykonanie gletovaných omietok a omietníkov. Toto preberacie konanie však nebolo ukončené, teda nedošlo ku konečnému odovzdaniu a prevzatiu predmetu diela z dôvodu reklamácie vád diela. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k riadnému a včasnému odovzdaniu diela, v dôsledku čoho vzniklo žalovanému právo na uplatnenie nárokov z vád diela v súlade s § 560 a nasl. Obchodného zákonníka.

21. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

22. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

23. Podľa § 436 ods. 2 voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

24. Podľa § 436 ods. 3 ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

25. Podľa § 436 ods. 4 popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

26. Zo záveru súdu prvej inštancie uvedeného v bode 29. rozsudku jednoznačne vyplýva, že ako dôvodnú posúdil kompenzačnú námietku žalovaného do výšky žalovanej sumy vyplývajúcu z uplatnenia nárokov za vady diela. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o vadách diela, opierajúc sa o odborné vyjadrenie znalca H.. X. K. (čl. 404, 405 spisu). Toto odborné vyjadrenie nadväzovalo na jeho znalecký posudok č. 45/2009, ktorého pravosť žalobca spochybňoval.

27. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znalecká činnosť je špecifikovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie vysvetlenie.

28. Podľa § 17 ods. 1 - 6 citovaného zákona znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Písomne podaný znalecký posudok môže byť v listinnej podobe alebo po vzájomnej dohode znalca so zadávateľom, a ak je to technicky možné, aj v elektronickej podobe. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Jednotlivé strany znaleckého posudku podaného v listinnej podobe musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky. Povinnosť očíslovať jednotlivé strany sa nedotýka príloh znaleckého posudku.

29. Ak sa znalecký posudok podáva v elektronickej podobe, každé vyhotovenie musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou a opatrené kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Rovnaké podmienky platia pre prílohy k znaleckému posudku, ak tvoria samostatné, k znaleckému posudku pripojené dokumenty. Ustanovenie § 10 ods. 3 sa nepoužije.

30. Písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok,

d) záver,

e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku. Titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok podaný v elektronickej podobe.

31. Znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

32. S poukazom na citované ustanovenia je možné prisvedčiť odvolateľovi, že tzv. znalecký posudok H.. X. K. nachádzajúci sa v spise (čl. 66-85) nespĺňa náležitosti znaleckého posudku vyžadované zákonom. Uvedená skutočnosť však nemohla zabrániť tomu, aby súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní tento dôkaz v spojení s odborným vyjadrením znalca H.. X. K. z 10.11.2016 zohľadnil a vyhodnotil ako dôkaz listinou, čo neodporuje ust. § 187 CSP. Odborné vyjadrenie je možné podriadiť pod ostatné úkony znaleckej činnosti v zmysle § 18 citovaného zákona. Odvolací súd zdôrazňuje, že bez ohľadu na druh dôkazu, rozhodujúcim je jeho vyhodnotenie, ktoré musí byť súladné s § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vykonané dôkazy nepomenoval správnou terminológiu, nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie k vyhodnoteniu dôkazov nepristúpil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že veľký dôraz a presvedčivosť prisúdil práve vyjadreniam znalca H.. X. K., v súlade s ktorých obsahom aj rozhodol.

34. Pokiaľ zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k vyhodnoteniu dôkazu žalobcu, ktorým chcel vyvrátiť tvrdenia žalovaného - znalecký posudok č. XX-XX/XXXX Technického a skúšobného ústavu stavebného Bratislava, tak k tomuto odvolací súd uvádza, že takéto pochybenie súdu prvej inštancie neviedlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, teda k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Vychádzajúc z obsahu tohto znaleckého posudku je potrebné konštatovať, že tento bol vypracovaný s veľkým časovým postupom od vykonania opravy vád, preto nemôže mať výpovednú hodnotu vo vzťahu k nároku žalovaného uplatneného započítacou námietkou. Aj z tohto dôvodu vyhodnotenie tohto dôkazu by bolo bez právneho významu.

35. Úlohou súdu je vyporiadať sa s argumentáciou a dôkazmi podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, čo v danom spore predstavovalo vyporiadanie sa s tvrdenými započítacími prejavmi úpadcu. Vyriešenie tejto otázky je postačujúcim pre posúdenie dôvodnosti žaloby a skutkové, či právne posudzovanie ďalšej argumentácie žalovaných, teda zákonnosť zápočtu, resp. záložného práva žalobcu by bolo, s poukazom na uvedené, bez právneho významu. Aj z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného v 2. rade. Odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Gréceko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

36. S poukazom na uvedené odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa hodnotenia dôkazov, vrátane ich nepresného označenia, považoval odvolací súd za nedôvodné.

37. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa výšky uplatnenej a započítanej zľavy z ceny diela považoval odvolací súd taktiež za nedôvodnú. Pri posúdení primeranosti zľavy sa súd prvej inštancie opieral o odborné vyjadrenie H.. X. K., vo vzťahu ku ktorému dôkazu nepredložil žalobca žiadnu vecnú argumentáciu a ani konkrétny dôkaz, ktorý by svedčil o opaku. Neunesenie dôkazného bremena v tomto smere bolo preto správne vyhodnotené v neprospech žalobcu.

38. Pre úplnosť posúdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správneho odvolací súd uvádza, že žalobca nevyvrátil tvrdenia o existencii vád diela preukázaných fotodokumentáciou a listinným dôkazom, preto aj odvolací súd považoval za dôvodný postup žalovaného pri uplatňovaní jeho nárokov vyplývajúcich z vád diela. Je nepochybné, že 22.10.2008 boli žalovaným vady reklamované a bolo žiadané ich bezplatné odstránenie. Podľa čl. 5. bod 6 zmluvy o dielo bolo povinnosťou žalobcu začať s odstraňovaním vád do 5 dní, teda 27.10.2008, k čomu však žalobca nepristúpil. Počnúc dňom 28.10.2008 bol preto daný zákonný nárok žalovaného na uplatnenie pokuty podľa čl. 5. bodu 9 zmluvy vo výške 100.-Sk za každú vadu a deň, ku ktorému sa viaže omeškanie s odstránením vady. Keďže žalobca k odstráneniu vád nepristúpil a nemienil tak ani učiniť (vyjadrenie k vadám z 23.10.2008, čl. 24 spisu), uplatnil si žalovaný listom zo dňa 16.12.2008 zľavu z ceny diela vo výške 124.000 Sk (416,04 Eur) v súlade s § 436 ods. 2, posledná veta Obchodného zákonníka.

39. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia 124.644 Sk (4.1347,42 Eur s príslušenstvom). Zľava uplatnená žalovaným predstavuje sumu 4.116,04 Eur a pokuta za omeškania s odstránením reklamovaných vád diela za obdobie od 28.10.2008 do 15.12.2008, kedy dňom nasledujúcim uplatnil žalovaný iný nárok zo zodpovednosti za vady diela (zľavu z ceny diela), uplynulo 49 dní, čo pri vadách v počte 71 predstavuje sumu 11 547,83 Eur (71 vád x 100 Sk = 7 100 Sk = 235,67 Eur x 49 dní = 11 547,83 Eur). Celkovo tak nárok žalovaného by predstavoval sumu 15 663,87 Eur, avšak tento učinil započítací prejav k pohľadávke žalobcu len do výšky žalovanej sumy, teda 4 137,42 Eur, preto správne posúdil súd prvej inštancie, že nárok žalobcu zanikol v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka započítaním a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, ktorý výrok vyjadruje mieru úspechu žalovaného v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní bol priznaný nárok na trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

42. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .